Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/214/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: STAVEX TOP, s.r.o. so sídlom Radoľa 436, 023 36 Radoľa, IČO: 36 429 805, zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 10.870,- EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.870,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 10,00 % ročne od 05.03.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.09.2009 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 10.870,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 10,00 % ročne od 05.03.2009 do zaplatenia z titulu odmietnutia poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 4150041540 zo dňa 20.04.2006.

2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 20.04.2006 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 4150041540, ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú stavebnou činnosťou na území SR a ČR s poistným krytím 1 mil. Sk. Medzi žalobcom a spoločnosťou SPEZIALBAU s.r.o., Brno bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo, aby žalobca ako zhotoviteľ postavil nadpilótové železobetónové základové pätky pod železobetónovými stĺpmi skeletu. Žalobca dielo zhotovil, avšak dňom 17.08.2008 došlo ku škode tým spôsobom, že došlo k drveniu betónu po zaťažení pätiek. Objednávateľovi, spoločnosti SPEZIALBAU s.r.o., vznikla tak škoda vo výške 10.870,- EUR. Túto škodu si objednávateľ/zadávateľ diela vyfakturoval faktúrou č. 2008118 zo dňa 14.01.2009, ktorú žalobca uhradil. Objednávateľ/zadávateľ mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v Českej poisťovni, a.s.. Podľa predložených dokladov bola vyčíslená škoda v celkovej výške 64.681,40 EUR, čo činí v prepočte na Sk 1.948.592 Sk. Plnenie zo strany poisťovne bolo len do výšky 990.000 Kč.

3. Žalobca mal poistený výkon činnosti ako zodpovednosť za škodu vzniknutú stavebnou činnosťou, po refakturácii tejto objednávateľom nahlásil žalovanému poistné plnenie. Žalovaný odmietol plniť poistné plnenie z dôvodu, že podľa jeho názoru došlo k drveniu betónu a poklesu pätky vadnou činnosťou žalobcu. Poukázal, že v zmysle všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), č. 605, čl. II ods. 2 sa poistné plnenie vzťahuje na veci vadnej akosti, alebo ak predmetná činnosť nebola vykonaná s dodržaním technologických postupov. Žalobca podal odvolanie proti likvidácii č. 13794487 z dôvodu, že dielo bolo realizované v súlade STN, EN ako aj podľa technologických postupov, noriem pre zhotovenie

Franki pilót a následnej realizácie pätiek s kalichom. Žalovaný zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení a poistné plnenie odmietol.

4. Žalobca argumentoval stanoviskom projektanta J.. R. K. zo dňa 05.06.2009, ktorý potvrdil, že znížená pevnosť betónu na hlave pilóty bola spôsobená situáciou „vis major“, nakoľko kvalita betónu pilót je závislá na geologických a hydrogeologických podmienkach a na prítomnosti tlakovej podzemnej vody. Zhotoviteľ únik vody pod povrchom nemôže žiadnymi technologickými prostriedkami ovplyvniť.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.01.2010, uviedol, že nepopiera zmluvný vzťah so žalobcom, avšak poukázal na VPP č. 605, čl. II ods. 2 písm. e), kde je uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na poistenie za škodu na veciach dodaných poisteným, alebo na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť, pokiaľ ku škode došlo preto, že dodané veci boli vadnej akosti alebo objednaná činnosť bola vadne vykonaná. Poukázal na stanovisko vypracované súdnym znalcom pre stavebníctvo a pre poruchy stavieb XX.XX.XXXX. Q. W., ktorý ako príčinu vzniku škody označil v zaťažení základu rekonštrukcii skeletu a uviedol, že betón v hlave pilóty nemal projektovanú kvalitu a preto došlo k poruche. Ďalej poukázal, že žalobca vznik poistnej udalosti nahlásil až dňa 14.01.2009, kedy stavba bola už dokončená, miesto škody bolo zakryté a nebolo pracovníkom poisťovne dostupné, čím žalobca výrazne sťažil zistenie právneho dôvodu plnenia rozsahu alebo výšky škody.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2010 uviedol, že s vyjadrením žalovaného sa nedá súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov:

a/ Článok II ods. 2 písm. e) VPP odcitoval žalovaný neúplne a na poistnú udalosť žalobcu sa údajne nevzťahuje, nakoľko žalobca nedodal veci vadnej akosti a ani nebola ním vykonávaná vadná činnosť. Na stavbe bolo namontovaných niekoľko pilót Franki, pričom iba dve z nich, v dôsledku situácie vis major, boli poškodené.

b/ Po vzniku škodovej udalosti dňa 17.08.2008 by vznikla škoda spoločnosti SPEZIALBAU s.r.o. a v prípade, keby došlo k škodovej udalosti, tak ako uvádza žalovaný, a to, že nebola dodržaná projektová dokumentácia, by nebolo vyplatené poistné plnenie z tých istých dôvodov ani tejto spoločnosti.

c/ Nie je pravdou, že škodovú udalosť žalobca nahlásil oneskorene, práve naopak, nahlásil ju po obdržaní faktúry č. 2008118 zo dňa 14.01.2009, na základe ktorej spoločnosť SPEZIALBAU s.r.o. žiadala náhradu škody vo výške žalovaného nároku. Žalobca, vzhľadom k tomu, že mal dielo poistené, dňa 14.01.2009 nahlásil predmetnú poistnú udalosť s poukázaním na § 797 ods. 2 žalovanému.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi a po zistení skutkového a právneho stavu, dňa 15.04.2013 vo veci rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.870,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 10,00 % ročne od 05.03.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal náhradu trov konania žalobcovi.

8. Voči uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote dňa 20.06.2013 podal odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal dôkazy navrhované žalovaným v konaní, a to vo vážny neprospech žalovaného. Uviedol, že vo veci vzniku poistnej udalosti existujú dva protichodné názory, a to vyjadrenie J.. L. K. zo dňa 05.06.2009, ktorý uvádza, že poistná udalosť je spôsobená situáciou „vis major“, a vyjadrenie J.. J. W. zo dňa 26.09.2008, ktorý uvádza ako príčinu vzniku poistnej udalosti, resp. poruchy to, že betón v hlave pilóty nemal projektovú kvalitu, a že betón pilóty poriadne nevyzrel, lebo neprebehla hydratácia cementu, tak ako mala. Namietal, že konajúci súd na tento listinný dôkaz neprihliadol a týmto sa ani nezaoberal. Žalovaný s ohľadom na uvedené protichodné vyjadrenia nezávislých odborníkov opakovane na pojednávaní dňa 24.10.2012 a 18.02.2013 navrhol znalecké dokazovanie, pričom súd tento podstatný dôkaz nevykonal a ani nezdôvodnil. Tým neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že poistná udalosť č. 16451180 bola riešená bez poskytnutia poistného plnenia v súlade s čl. II. ods. 2 písm. e) VPP č. 605, pričom vychádzal z toho, že práca poisteného bola riadne vykonaná. Podľa názoru žalovaného nebol preukázaný zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SPEZIALBAU s.r.o. Ide o základný predpoklad pre priznanie nároku z poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 822 a čl. I. ods. 1 VPP č. 605.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 334,02 EUR. Poukázal na spôsob vzniku poistnej udalosti a na vyjadrenie svedka J.. K., z ktorého vyplýva, že k poškodeniu dvoch pilót došlo bez zavinenia žalobcu. S poukazom na poistnú zmluvu a VPP preto žalobca má právo na poskytnutie plnenia v zmysle poistných podmienok.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi uvedenými v rozsudku prvostupňového súdu, s dôvodmi odvolania a s vyjadrením k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa neposudzoval uplatnený nárok žalobcu v zmysle § 822 a nasl. OZ, nedostatočne skúmal zodpovednosť žalobcu ako poisteného za škodu, ktorú vyplatil spoločnosti SPEZIALBAU s.r.o. na základe faktúry č. 2008118 zo dňa 14.01.2009, nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie, či k drveniu betónu a poklesu pätky došlo nesprávnou činnosťou žalobcu, alebo nie. Súd prvého stupňa vychádzal len zo stanoviska a výsluchu svedka J.. L. K., pričom vôbec nezobral do úvahy a nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že vo veci vzniku predmetnej poistnej udalosti existujú dva rozdielne názory (J.. K. a U.. J. W.), s ktorými sa súd v rozsudku nevysporiadal, ani neuviedol prečo nevykonal žalovaným navrhované znalecké dokazovanie. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f.) a h.) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovaného. Súd prvého stupňa svoje závery odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..

11. V konaní na súde prvej inštancie po vrátení veci súd vytýčil pojednávania na termíny 26.11.2014

- 04.05.2017, v rámci ktorých vykonal dôkazy prednesom strán sporu, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Vo vyjadrení J.. Q. W. doručenom súdu dňa 26.11.2014 sa uvádza, že názory p. W. a p. K., nie sú podľa jeho názoru protichodné, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave, rovnako obidvaja tvrdia, že príčinou poruchy bol nekvalitný betón v hlavách dvoch pilót, avšak p. K. uviedol aj príčinu „vis major“, ktorú p. W. považuje za možnú.

Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2014 žalovaný požiadal o pribratie súdneho znalca F. J.. V. F., W.. do konania s tým, že priložil aj otázky na znalca. Súd uznesením zo dňa 15.04.2016 ustanovil XX.XX.XXXX J.. F. V., W.. znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb do konania.

Dňa 13.10.2016 znalec predložil súdu Znalecký posudok č. 38/2016, ktorý súd zaslal stranám sporu na vyjadrenie. V znaleckom posudku uvádza, že v odpovediach na otázky strán sporu (č.l. 12 a nasl. znaleckého posudku), že „skúšky pevnosti betónu v tlaku všeobecne preukazujú dosiahnutie predpísaných hodnôt určených projektom a použitý betón bol v súlade s predpísanou dokumentáciou a predpísanou technickou normou.“ Uviedol, že vo vyhotovení pilót sa nepreukázali nedostatky, pilóty boli vyhotovené monoliticky, žiadna montáž pilót nebola. Pri predmetných pilótach č. 37, 41 nebol dôkladne odstránený betón nad projektovanou upravenou hlavou pilóty. Na otázku č. 6 znalec uviedol, že pilóty boli vybudované kvalitne, bez nedostatkov, poruchy pri pilótach č. 37,41 boli v mieste škáry pätka a pilóta. Betón hlavy pilóty pod škárou pilóta - pätka nedosiahol požadovanú pevnosť v tlaku v dôsledku anomálie zemného prostredia v tejto oblasti. Čiastočné vypadnutie, vylomenie nekvalitného betónu z hlavy pilótu spôsobilo aj neobvyklú deformáciu zvislej výstuže - došlo k výraznému vybočeniu, vytlačeniu výstuže v tvare slučky. Ohľadne existencie vis maior ako dôvodu pre zníženie pevnosti uviedol, že anomálie prostredia sú často sa vyskytujúcim javom. V závere uviedol, že zhotoviteľ nadpilótovej časti založenia výrobnej haly pri odstraňovaní betónu nad projektovanou hlavou pilóty nemohol vizuálne registrovať nekvalitu betónu v hlave pilóty, prejavila sa až po priťažení pri montáži prvkov.

K uvedenému sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na tvrdenie žalobcu, že za škodu zodpovedá, pričom žalobca v odvolaní pre likvidáciu uviedol, že pilóta bola odzbíjaná na požadovanú úroveň podľa PD s argumentáciou o nekvalitnom betóne, avšak v časti pod úrovňou pracovnej škáry, teda tam, kde už žalobca nepracoval. Žalobca nepracoval v oblasti pod škárou pilota - pätka a žiadne konštrukcie nezhotovoval. Na podporu svojich tvrdení uvádza, že znalec konštatuje, že žalobca nemal ako zistiť

nekvalitný betón v hlave pilóty a preto nemal ani dôvod robiť nejaké prípadné opatrenia. Vo zvyšku uvádza, že absentuje preukázanie Zmluvy o dielo, je daná len objednávka, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal zhotoviť nadpilótové hlavice, teda jeho činnosť spočívala v zhotovení pätiek na pilótach. Záverom uvádza, že ku škode nedošlo v dôsledku vadne vykonaných pätiek, ale v dôsledku rozsypania sa nekvalitného betónu v časti hlavy pilóty, pod základnou - pracovnou škárou, pričom tieto samotné pilóty poistený nezhotovoval.

K znaleckému posudku sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016, v ktorom uvádza, že znalec popisuje technológiu pilót Franki, z ktorého je zrejmé, že nemožno budovať hlavicu do vývrtu, ale musí byť výkop, podkladový betón, začistenie hlavy pilóty, osadenie stretaného debnenia, betonáž spodného stupňa....a postupný spätný zásyp okolie hlavice. Poukazuje na to, že znalec uvádza, že v danom prípade sa nejedná o posuny, dosadenie pilót, ale o vylomenie, vypadnutie betónu v hlave pilót. Znalec prijal záver, že betón hlavy pilóty pod škárou pilóta - pätka nedosiahol požadovanú pevnosť v tlaku v dôsledku anomálie zemného prostredia v tejto oblasti. Ďalej uvádza, že čiastočné vypadnutie, vylomenie nekvalitného betónu spôsobilo aj neobvyklú deformáciu zvislej výstuže

- došlo k výraznému vybočeniu a vytlačeniu výstuže v tvare slučky. Táto skutočnosť vysvetľuje i to, prečo pri montáži prvkov skeletu haly došlo k zisteniu vád pilóty č. 37, 41.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 12.12.2016 vyplynulo, že má za to, že žalobca nemohol žiadnym spôsobom vopred zistiť vadu vykonaného diela, a to vizuálnou kontrolou, pričom vada sa prejavila až pri montáži prvkov skeletu hlavy. Na záver uvádzaný znalcom poukazuje tak, že znalec prijal záver, že betón pilóty pod škárou pilóta - pätka nedosiahol požadovanú pevnosť v tlaku, avšak toto v dôsledku anomálie zemského povrchu v tejto oblasti. V dôsledku uvedeného má za to, že žalobca zodpovedá za vady, ku ktorým došlo na pilóte č. 37, 41.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 15.02.2017 uvádza, že príčina vzniku škody je v nekvalitnom betóne hlavy pilóty, ktorú však žalobca nerealizoval, a teda ju nemohol zistiť predtým, ako realizoval svoju časť zákazky - nadpilótovú časť založenia. Má za to, že žalobca priznal svoju vinu/zodpovednosť v rámci zachovania dobrých obchodných vzťahov, avšak uvedené nemôže zakladať zodpovednostný vzťah so žalovaným. Má za to, že žalobca nemôže mať zodpovednosť za vadu pilót, ktoré nerealizoval, ak boli dodržané technologické postupy. Poukazuje na to, že znalec potvrdil, že žalobca pilóty nezhotovoval, sú monolitické a bol dodržaný technologický postup a počas výstavby neboli zistené problémy.

Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.02.2017 uviedol, že materiál, z ktorého zhotovil nadpilótové železobetónové pätky nebol vadný, resp. vadnej akosti, tento bol plne funkčný a mal požadovanú a normovanú akosť, samotná stavebná činnosť bola vykonaná v súlade s normami a všetkými zákonnými a zmluvnými podmienkami. Zdôraznil aj skutočnosť, že poškodené boli len 2 z celkového počtu 50 pilót, z čoho dedukuje, že ak by bola vadná výroba alebo postup, boli by poškodené všetky pilóty. V závere sa odkazuje najmä na citáciu na str. 13 znaleckého posudku č. 38/2016 XX.. J.. V. „...zhotoviteľ nadpilótovej časti založenia výrobnej haly pri odstraňovaní betónu nad projektovanou hlavou pilóty nemohol vizuálne registrovať nekvalitu betónu v hlave pilóty, prejavila sa až po priťažení pri montáži prvkov skeletu haly.“

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.03.2017 poukazuje na to, že žalobca nezodpovedá za vzniknutú škodu, uviedol, že v počiatočnej fáze odmietol plnenie na základe predložených dokladov a potvrdil, že neuvádzal, že by žalobca urobil niečo nesprávne alebo chybne. Tvrdenie o poskytnutí poistného plnenia poisťovne Česká poisťovňa Slovensko, a.s. je podľa názoru žalovaného irelevantné. V ostatnom trvá na tom, že nebola preukázaná zodpovednosť spôsobená inému prevádzkovou činnosťou podľa ustanovenia § 420a OZ, nakoľko pri uvedenej objektívnej zodpovednosti žalobca nepreukázal, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti, pričom žalovaný definoval prevádzkovú činnosť ako základ zodpovednosti za škodu ako takú činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú vyvíja fyzická alebo právnická osoba v prevádzkarni. Prevádzkou je pri tom samostatná existencia určitých zariadení, ktoré vyvíjajú uvedený druh pôsobenia na okolie. Má za to, že pod uvedený pojem objektívnej zodpovednosti nie je možné priradiť prejednávaný spor.

12. V rámci pojednávaní bol vypočutý právny zástupca žalobcu, ktorý na žalobe trval, mal za to, že znalec Y.. J.. V., W.. potvrdil dôvod vzniku škody a popieral, že by podané odborné vyjadrenia p. W., J.. K. a X V. boli v rozpore. Má za to, že predložený znalecký posudok vyriešil všetky technické otázky v

tejto právnej veci. Ohľadne námietok žalovaného uvádza, že námietky, že posúdenia pána K. a pána W. sú rozporuplné, tieto odstránil na č.l. 7, ku ktorému sa znalec vyjadril tak, že ich posudzuje, že tieto nie sú ani v rozpore a nie sú ani protichodné. Ohľadne námietky žalovaného s odkazom na článok II ods. 2 písmeno e) VPP, kedy by malo ísť o výnimku z plnenia z dôvodu vadnosti činnosti poisteného, tu odkazuje na odpoveď znalca ako odpoveď na otázku č. 4, čiastočne 6 a čiastočne 7, kde znalec popisuje vlastne priebeh činnosti, resp. hodnotí priebeh činnosti so záverom, že na strane žalobcu ako zhotoviteľa diela nedošlo k vadnému plneniu. Na základe uvedeného má žalobca za to, že nie je dôvodné popierať nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného a preto žiada, aby súd rozhodol v súlade s predloženým petitom. Trvá na podanej žalobe a má za to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný právny nárok, čo do právneho titulu aj výšky. Odvoláva sa na obsah B. J.. V., ktorý bol vykonaný v tomto konaní a hlavne jeho záverov, kedy prof. konštatuje, že k vade došlo v dôsledku anomálie prostredia, ktorú považuje za častý jav a taktiež dáva do pozornosti súdu, že žalobca nemohol vizuálne registrovať nekvalitu betónu. Po právnej stránke má za to, že sú splnené podmienky pre naplnenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, či už je to zodpovednosť objektívna alebo všeobecná podľa § 420 a § 420a OZ, tieto podmienky preukázal žalobca, taktiež sa preukázal platnou poistnou zmluvou a existujúcimi poistnými podmienkami dohodnutými medzi zmluvnými stranami. Namieta, že v tomto konaní nie je možné uplatniť ustanovenie o výluke podľa čl. II bod 2 poistných podmienok a vo vzťahu k poškodenému, teda spoločnosti SPEZIALBAU, má za to, že tento vzťah bol riadne zdokladovaný zmluvou o dielo a samotnými dokladmi osvedčujúcimi vykonanie diela, tak ako sú založené v súdnom spise. Žiada, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celej výške.

13. Z výpovede žalobcu bolo osvedčené, že spoločnosť žalobcu, resp. pracovníci boli zaškolení pre činnosť, ktorú vykonávala spoločnosť SPEZIALBAU, čiže presne vedeli čo môžu očakávať, poznali aj prípadné zákutia, kde by mohol nastať problém. Popísal súdu postup ako začína ich činnosť pri montáži pilót, pri nasadzovaní pätiek a poukazuje na to, že nie je celkom presné tvrdenie, že uhradili celú škodu, napríklad len pri odšramovaní vzniknutú škodu uhrádzali len v časti, ktorá skutočne mohla súvisieť s následným výkonom ich činnosti. Taktiež uviedol, že by bolo potenciálne možné, že by k vylomeniu tej pätky došlo mechanickým odkopom, trvá však na tom, že z celkového nároku na náhradu škody uhradili iba časť, ktorú považovali, vzhľadom na výkon ich činnosti, za škodu spôsobenú činnosťou žalobcu. Na otázku súdu ako si vysvetľuje žalobca, že k poruche došlo iba práve na týchto dvoch pätkách, či to boli pätky, ktoré boli robené v nejakom rovnakom časovom horizonte, alebo či to bol nejaký špeciálny tím ľudí, ktorý robil tieto pätky, žalobca uvádza, že aj pre nich to bola záhada, vôbec si to nevedia vysvetliť a opätovne poukazuje na to, že so spoločnosťou SPEZIALBAU realizujú mnohé stavby aj v ČR a takáto udalosť aj ich samých prekvapila, racionálne vysvetlenie presné k tomu však nemajú.

14. Žalovaný trval na tom, že žalobca nepreukázal svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, trval na tom, že uznanie, resp. zaplatenie škody obchodnému partnerovi žalobcu nie je relevantné vo vzťahu k náhrade škody zo strany žalovaného, samotné plnenie Českej poisťovne Slovensko, a.s. nie je relevantné vo vzťahu k meritu konania.

15. Súd vypočul zamestnanca povereného žalovaným J.. V., ktorý k veci uviedol, že nepopiera to, že činnosť zo strany žalobcu bola riadne vykonaná, že podľa jeho názoru dodržali všetky náležitosti, taktiež však uvádza, že podľa jeho názoru nemali dôvod odšramovať pilótu hlbšie, čo mohli spraviť, ale nebol na to dôvod. Škoda vznikla v dôsledku poruchy základových konštrukcií a žalovaný je toho názoru, že k poruche pri realizácii týchto konštrukcií nedošlo z viny žalobcu, pretože v zmysle viacerých dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise tohto sporu ako aj znalecký posudok P. sa uvádza, že podstata poruchy základovej konštrukcie je betón hlavy pilót. Zdôrazňuje, že pilóty nerealizoval žalobca, boli predmetom dodávky iného účastníka výstavby a predmetom dodávky žalobcu bolo zhotovenie nadpilótovej konštrukcie, to znamená konštrukcií nad úrovňou už zhotovených pilót. V zmysle projektovej dokumentácie bolo úlohou žalobcu odsekať vrchnú časť pilót na požadovanú úroveň a následne zhotoviť samotnú konštrukciu. Ako vyplýva z vyjadrení aj samotného žalobcu, vedúceho projekcie zakladania pána M., projektanta Q. W. a koniec koncov aj z vyjadrenia poškodeného, ktoré vyplýva zo zápisu, ktorý je súčasťou prof. V., citujem: „Porucha je v mieste napojenia pilóty do hlavice, viditeľné je poškodenie betónu pilóty.“ Žalovaný je toho názoru, že týmto je príčina škody, resp. poruchy základovej konštrukcie jasne dokladovaná a spočíva v tom, že horná časť pilóty po odsekaní, ktoré žalobca zhotovil, nevykazovala dostatočnú pevnosť tlaku a po dodatočnom zaťažení montážou haly došlo k odlamovaniu týchto častí pilóty, čo v konečnom dôsledku viedlo k poklesu, resp. sadaniu a tým pádom aj k vzniku škody. Vzhľadom na to, že žalobca nebol dodávateľom pilót, nemôže ani byť zodpovedný za kvalitu

betónu v zmysle ako je uvádzané, že nedosahovala požadovanú pevnosť, a preto nemôže za tú škodu zodpovedať. Podľa viacerých vyjadrení i z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, aj samotného žalobcu, boli práce žalobcu realizované plne v súlade s projektovou dokumentáciou a príslušnými normami a záver žalovaného je, že potvrdeným záverom XX.. V., že žalobca, ako zhotoviteľ nadpilótovej časti, nemal ako vizuálne registrovať nekvalitu betónu v hlave pilóty, čo je časť citácie z jeho posudku, preto za škodu nemôže zodpovedať v zmysle § 420a OZ, pretože nedošlo k žiadnemu pochybeniu z jeho strany a tým pádom nenesie podiel na tejto škode. Čo sa týka názoru, že mohlo dôjsť aj k mechanickému odkopu, myslí si, že takéto poškodenie by bolo zrejmé a zjavné, čo by teda asi bolo predmetom aj posúdenia následných ZP. Taktiež uvádza, že v súlade s názorom pána K., že bolo vybudovaných niekoľko pilót, za v podstate rovnakých podmienok a práve tieto dve pilóty boli vadné, kde aj sám pán K. to dával na margo príčiny vis major. V závere iba uvádza, že nikdy netvrdil, že celú škodu uhradil žalobca, toto podľa neho sporné nebolo.

16. Z výpovede svedka C. R. K. ako odborníka, ktorý pôsobí už 45 rokov v danej oblasti a pozná systém belgickej firmy Franki, na základe ktorej aj vybudoval základnú betónovú dosku pod reaktormi v elektrárni v Bohuniciach, uviedol, že výhodou tejto technológie je to, že má dvojnásobnú nosnosť. V prípade sadania dvoch pilót je presvedčený, že boli vystavené tlakovej vlne, ktoré vyplavili cementové mlieko. Tým sa stalo, že tieto pilóty nemali takú nosnosť. Ide v podstate o nepriaznivé geologické podmienky, staviteľ môže vykonať viac vrtov, kde sa tlaková voda neobjaví, avšak lokálne na niektorých miestach sa môže nachádzať. Toto staviteľ nemôže ovplyvniť. Aj v tomto prípade išlo o cca. 50 pilót, pričom tlaková voda poškodila dva. Ďalej uviedol, že ak by v danom prípade išlo o zlý technologický postup alebo chybu materiálu (dôvod odmietnutia poistného plnenia), prejavilo by sa to na všetkých pilótach a nie len na dvoch.

17. Z výpovede svedok P. R. uviedol, že ich spoločnosť vykonávala umiestnenie pilót, na ktorých sa začala stavať hala - skelet. Problém však pri tejto stavbe nastal u dvoch alebo troch pilót. Hala - skelet sa musela rozmontovať, závada sa musela odstrániť, pričom sa zistilo, že k žiadnej chybe alebo porušeniu technologických postupov nedošlo, ale išlo o poškodenie z dôvodu geologickej anomálie. Uviedol, že dve poškodené pilóty boli následne vymenené za štyri pilóty, ostatné pilóty sa nemenili.

18. Listinné dôkazy: Poistná zmluva - návrh, faktúra č. 2008118, poistná zmluva č. 606-57258-11, Objednávka, Rekapitulácia likvidácie poistnej udalosti, vyjadrenie likvidátora zo dňa 17.02.2009, odvolanie pre likvidáciu, vyjadrenie D.K., vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.01.2010, 30.01.2013, 01.02.2013, 07.11.2016, 15.02.2017 a 10.03.2017, Všeobecné poistné podmienky, vyjadrenie p. W., Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 14.01.2009, Zápis o obhliadke zo dňa 29.01.2009, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 08.02.2010, 13.11.2012, 26.11.2014, 07.11.2016, 06.12.2016, 31.01.2017, 22.02.2017 a 22.03.2017, súbor fotografií a technických popisov, korešpondencia ohľadne nahlásenia poruchy SPEZIALBAU, Odvolanie žalovaného doručené súdu dňa 20.06.2013, vyjadrenie k odvolaniu, Uznesenie KS v Bratislave č.k. 2Cob/230/2013, vyjadrenie p. W. zo dňa 25.11.2014, návrh na pribratie súdneho znalca zo strany žalovaného, Znalecký posudok č. 38/2016 W.f. J.. V., W.., informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

19. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.“

Podľa ustanovenia § 415 „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 „(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”

Podľa ustanovenia § 790 „Poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);“

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 „Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.“

Podľa ustanovenia § 795 ods. 1 „Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.“

Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 „Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).“

Podľa ustanovenia § 797 „(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“

Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“

Podľa ustanovenia § 806 „Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci na ktorú sa poistenie vzťahuje.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1, 2 „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.”

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

20. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd má za preukázané, že dňa 20.04.2006 žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 4150041540, ktorej predmetom je definované v čl. I „Z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby KOOPERATIVA za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označenými v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu počas trvania poistnej doby.“ Išlo o poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú stavebnou činnosťou na území SR a ČR s poistným krytím 1 mil. Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605 (ďalej len „VPP“). Vzhľadom k technicky náročnému procesu - činnosti žalobcu, ktorú vykonával a na ktorú ma uzatvorené predmetné poistenie u žalovaného, súd vykonal dokazovanie znaleckým posúdením znalca J. J.. F. V., W.., odbor stavebníctvo, odvetvie Poruchy stavieb, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať žalovaný. Súd má za to, že zo záverov znaleckého posudku L.. J.. V., W.. č. 38/2016 bolo preukázané, najmä na str. 13, že „Betón hlavy pilóty - pätka nedosiahol požadovanú pevnosť v tlaku v dôsledku anomálie zemného prostredia v tejto oblasti - z okolia nebola prijatá potrebná vlhkosť na priebeh hydratácie čerstvého betónu a dosiahnutie pevnosti betónu v tlaku.“ Uvedené potvrdzuje argumentáciu žalobcu, že vadnosť nastala v dôsledku anomálie zemného prostredia, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj IXX. K. - vyjadrenie zo dňa 05.06.2009 (č.l. 148), ktorý ako dôvod škodovej udalosti uviedol vyššiu moc, pričom potvrdil, že žalobca dodržal technologický postup v súlade s platnými technickými normami. S uvedeným názorom sa stotožnil aj p. W., ten však príčinu vis major považoval za možnú. Na základe

uvedeného súd vyhodnotil skúmanie dôvodnosti nároku z uzatvorenej poistnej zmluvy za dôvodné vo vzťahu k príčine vzniku škody, tak ako to zhodne vyplynulo zo znaleckého dokazovania.

21. Súd skúmal aj existenciu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SPEZIALBAU s.r.o., ktorá bola objednávateľom činnosti. Z preukázaných dôkazov je zrejmé, že medzi uvedenými subjektmi bol dohodnutý záväzkový vzťah na základe písomnej objednávky, podriadený ustanoveniam Zmluvy o dielo upravenej v § 536 a nasl. ObZ. V zmysle ustanovenia § 560 ods. 2, 3 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, ako aj po čase odovzdania za uvedených podmienok. Zo súdneho spisu vyplýva, že zmluvné strany, žalobca aj SPEZIALBAU s.r.o., riadne prešetrili daný stav, založenými niekoľkými obhliadkami na mieste zhotovenia diela, fotografiami, popisom vady (č.l. 70 - 133), ako aj odbornými posudkami, zisťovali skutkový stav a mieru zodpovednosti žalobcu ako zhotoviteľa. Záverom bolo konštatované, že okolnosti prípadu jednoznačne poukazujú, že v tomto prípade bola poistná udalosť spôsobená situáciou vis major a zhotoviteľ nemohol žiadnymi technickými prostriedkami ovplyvniť nepriaznivé geologické podmienky. K samotnému zodpovednostnému vzťahu medzi žalobcom a SPEZIALBAU s.r.o., Brno, tento je daný na základe písomnej objednávky, ktorá má znaky platného právneho úkonu tak, že právna úprava nevyžaduje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo a zo samotnej činnosti žalobcu, v rámci ktorej bola preukázaná vada diela a preukázané náklady na odstránenie uvedenej vady v príčinnej súvislosti. Je zrejmé, že porucha sa prejavila na dvoch pilótach č. 37, 41 z približne cca. 50 - 60 pilót, spoločnosti SPEZIALBAU s.r.o. vznikla tak škoda vo výške 10.870,- EUR. Túto škodu si objednávateľ/zadávateľ diela vyfakturoval faktúrou č. 2008118 zo dňa 14.01.2009, ktorú žalobca uhradil. Objednávateľ/zadávateľ mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v Českej poisťovni, a.s.. Podľa predložených dokladov bola vyčíslená škoda v celkovej výške 64.681,40 EUR, čo činí v prepočte na Sk 1.948.592,00 Sk. Plnenie zo strany poisťovne bolo len do výšky 990.000,00 Kč. Keďže žalobca mal dielo poistené, škodu po refakturácii tejto objednávateľom nahlásil žalovanému na poistné plnenie.

22. V súvislosti s namietaným oneskoreným nahlásením poistnej udalosti, súd nezistil žiadne pochybenie pri nahlasovaní škodovej udalosti žalovanému, nakoľko poistná udalosť bola nahlásená v súlade s ustanovením § 797 ods. 2 dňa 14.01.2009, a to hneď po obdržaní faktúry č. 2008118.

23. Súd má za to, že podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade, že poistený ako zodpovednostný subjekt sám nahradí poškodenému škodu, plní vlastne namiesto poistiteľa. V takom prípade má potom poistený právo na plnenie voči poistiteľovi, avšak v rozsahu určenom v poistných podmienkach. V danom prípade výška poistného plnenia bola daná/preukázaná vyčíslením vo faktúre č. 2008118, vystavenej dňa 14.01.2009, ktorej prílohou je súpis prevedených prác, teda v súlade s ustanovením čl. I ods. 1 VPP „Z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len poistený) právo, aby poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtení, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.“ Podľa čl. II ods. 2 písm. e.) VPP „Poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi alebo spôsobenú na veciach dodaných poisteným alebo na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť, pokiaľ ku škode došlo preto, že dodané veci boli riadnej akosti alebo objednaná činnosť bola vadne vykonaná.“ Keďže vadné plnenie ani plnenie na škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi nenastalo, súd priznal nárok žalobcovi v celom rozsahu.

24. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, dostal sa do omeškania. Sankciou za omeškanie je úrok z omeškania v dohodnutej výške. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade absentovala dohoda o výške úroku, súd rozhodol podľa ust. § 369 a priznal žalobcovi zákonný úrok vo výške 10 % ročne od 05.03.2009, teda na 15. deň, kedy likvidátor ukončil poistné šetrenie (17.02.2009), deň splatnosti je 04.03.2009 v zmysle § 797 ods. 3 OZ.

25. Súd na záver konštatuje, že účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému, resp. žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych

predpisov súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu ani skutočnosť, že v danom prípade je možné aplikovať výluky z poisteného plnenia. V dôsledku toho nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy poskytnutého plnenia v rozsahu uplatneného nároku žalobcu s príslušenstvom, čím žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd má za to, že v danom prípade je aplikovateľný aj názor uvedený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 2221/2007 „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráněného příslušnou normou.“ V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe vyhovel, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).