Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/416/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., podnikajúci pod obchodným menom: Peter Jarkovský - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042, zapísaný v živ. Reg. Obv. Úradu Prešov pod č. 707-6601, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpenému JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a náhradu ušlého zisku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 22.02.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 333.274,90 € s príslušenstvom, titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a náhrady ušlého zisku.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 13.08.1993 nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva parcelu EV č. XXXXX/X lúka o výmere 5320 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Prešov, vytvorenú geometrickým plánom č. R. - XX/XX z 19.07.1993, overený správou katastra Prešov pod č. XXXX/XXXX dňa 27.07.1993. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 26.08.1993 pod č. P. XXXX/XX. Ku dňu 12.01.2009 bol žalobca vlastníkom nehnuteľností, parc. KN-C č. XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 3364 m2 a parcely KN - C č. XXXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1879 m2, zapísané na LV č. XXXX. Ku dňu podania žaloby sú nehnuteľnosti predtým evidované na LV č. XXXX, zapísané na LV č. XXXXX, aj parcela KN-C č. XXXXX/ X - ostatné plochy a nádvoria o výmere 1691 m2.

3. Na základe žiadosti žalobcu Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, vydal dňa 04.05.1998 územné rozhodnutie na stavbu „. C. H. L., D.. I., č. ÚP XXXX/XX - Lr, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.1998 (ďalej len „UR na autopredajňu“). Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, vydal dňa 07.09.1998 stavebné povolenie na stavbu: „Hrubé terénne úpravy

- predajňa osobných motorových vozidiel“ na pozemku č. XXXXX/X, kat. úz. L., č. Ž. U. XXXX/XXXX - U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.1998. Nakoľko terénne úpravy boli v zmysle stavebného povolenia aj vykonané, Rozhodnutie o umiestnení stavby „. C. H. L., D.. I. nestratilo platnosť (§ 40 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb) a je platné. Parcela KN-C č. XXXXX/X bola vytvorená z parcely KN-C č. XXXXX/ X. Na GP XX/XX sa jedná o plochy označené ako 1,2,4 a 5.

4. Dňa 12.01.2009 uzavrel žalobca so spoločnosťou LATEROD Logistic s.r.o., Lda 168, 082 12 Lada, IČO: 36833 002 nájomnú zmluvu, na základe ktorej dal žalobca ako prenajímateľ nájomcovi do užívania za odplatu pozemky: KN-C č. XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 3364 m2 a parc. č. KN-C č. XXXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1879 m 2, nachádzajúce sa v k.úz. L., za účelom, aby na nich nájomca umiestnil rôzny priemyselný tovar - prevažne ojazdené motorové vozidlá určené na ďalší predaj. V zmysle č. III bod 1 tejto nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to od 01.06.2009 do 31.05.2019. V zmysle čl. IV tejto nájomnej zmluvy sa strany dohodli na nájomnom za užívanie pozemkov o celkovej výmere 5243 m2 vo výške 78 654,00 Eur bez DPH ročne s tým, že nájomca bude dohodnuté nájomné žalobcovi ako prenajímateľovi platiť mesačne vo výške 6.553,75 Eur plus DPH, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, so splatnosťou do 15 dňa nasledujúceho mesiaca.

5. Dňa 11.04.2009 bol žalobcovi zo strany Vodohospodárskej výstavby, š.p., G. XX, W. v mene žalovaného doručený návrh kúpnej zmluvy na odkúpenie pozemkov v jeho vlastníctve s tým, že sa má na nich uskutočniť stavba diaľnice a bol žalobca upozornený, že v prípade, ak kúpnu zmluvu v lehote 15 dní neuzavrie, bude podaný návrh na vyvlastnenie. Predmetom kúpnej zmluvy mali byť pozemky vo vlastníctve žalobcu, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 09.02.2009 a to parc.č. XXXXX/XX pre k.ú. L. o výmere 1267m2 v prílohe žaloby - Geometrickom pláne č. XX/XXXX farebne označil ako č. 1 (červená), č. XXXXX/XX - o výmere 100 m2, XXXXX/XX - o výmere 91 m2, XXXXX/ XX - o výmere 367 m2, XXXXX/XX - o výmere 2 m2, XXXXX/XX - o výmere 190 m2, XXXX/XX - o výmere 287 m2, pre k.ú. L., spolu o výmere 1037 m2 v prílohe žaloby - Geometrickom pláne č. XX/XXXX farebne označil ako č. 2 (modrá), parc.č. XXXXX/XX pre k.ú. L. o výmere 199 m2 v prílohe žaloby - Geometrickom pláne č. XX/XXXX farebne označil ako č. 3 (žltá).

6. Žalobca s návrhom Vodohospodárskej výstavby, š.p., G. XX, W. nesúhlasil, nakoľko žalovaný chcel od žalobcu odkúpiť iba časť stavebného pozemku určeného na stavbu autopredajne. Vodohospodárska výstavba, š.p. dňa 30.04.2009 podala návrh na vyvlastnenie na Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorý dňa 05.05.2009 oznámil žalobcovi začatie vyvlastňovacieho konania. Žalovaný odôvodňuje oprávnenosť návrhu na vyvlastnenie titulom rozhodnutia o umiestnení stavby „Diaľnica DI Fričovce - Prešov západ, II etapa, 2. Časť Svinia - Prešov - západ, križovatka Prešov západ (P.)“ - I. etapa, č.prot. L. - Tu z 08.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2006. Na ústnom pojednávaní sa zistilo, že parcely označené na GP XX/XXXX ako č. 2 spolu o výmere 1037 m2, (spolu s parc. č. XXXX/XX - o výmere 61 m2, a parc. č. XXXX/XX - o výmere 16 m2 pre k.ú. L., v prílohe žaloby - Geometrickom pláne č. XX/XXXX farebne označil ako č. 5 (oranžová), vytvorené pôvodne z parcely č. XXXXX/X určenej územným rozhodnutím za autopredajňu) nie je vydané územné rozhodnutie na stavbu diaľnice. Z uvedeného dôvodu bolo vyvlastňovacie konanie prerušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove z 18.08.2009. Žalovaný dňa 25.09.2009 doručil na Krajský stavebný úrad v Prešove žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby (doplnenie) pre časť objektu: XXX-XX Preložka potoka P. - km 0,000 - (-0,096) v znení doplnenia z 16.10.2009, doručeného dňa 19.10.2009 a ďalšieho doplnenia doručeného na Krajský stavebný úrad v Prešove dňa 22.10.2009. Krajský stavebný úrad v Prešove listom zo dňa 01.10.2009 oznámil žalobcovi začatie konania na vydanie rozhodnutia na umiestnenie stavby pre časť objektu: 230-00 Preložka potoka P. - km 0,000 - (-0,096). Krajský stavebný úrad v Prešove až na tretí pokus vydal dňa 28.10.2010 územné rozhodnutie na potok, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2011, ktorým Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodol, že „mení rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor životného prostredia č. ÚP XXXX/XX - I., zo dňa 04.05.1998 o umiestnení stavby „Predajňa osobných automobilov Prešov, ul. Levočská“, v kat. úz. Prešov, na pozemku č. XXXXX/X...týmto novým územným rozhodnutím v časti a rozsahu podľa zakreslenia v prehľadnej situácií stavby výkres č. 2 zo 07.2010 v mierke 1:500, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.“

7. Dňa 06.10.2011 žalovaný podal na Krajský stavebný úrad v Prešove návrh na zmenu návrhu na vyvlastnenie listom z 05.10.2011. Zmena spočívala v novom technickom riešení, ktoré bolo vnesené do geometrického plánu č. XX/XX z 13.09.2011, overeného Správou katastra Prešov pod č. R. XXXX/XXXX dňa 22.09.2011, ktorým bola rozdelená parcela č. XXXXX/XX o výmere 1267 m2 na parc. č. XXXXX/XX o výmere 594 m2 a parc. č. XXXXX/XX o výmere 673 m2. Týmto návrhom žalovaný navrhol Krajskému stavebnému úradu v Prešove vyvlastniť iba novovytvorenú parcelu č. XXXXX/XX o výmere 673 m2.

8. Žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný podal návrh na zmenu návrhu na vyvlastnenie, bolo jeho povinnosťou predložiť nové územné rozhodnutie a zároveň požiadal žalovaného, aby zabezpečil zrušenie územného rozhodnutia na potok.

9. Ku dňu podania žaloby žalovaný nepodnikol žiadne kroky k zrušeniu územného rozhodnutia na potok, ani na vydanie nového územného rozhodnutia na stavu DI, ktorým by sa zrušilo územné rozhodnutie na stavbu autopredajne v zmysle § 41 ods. 1 zák. 50/1976Zb., na základe ktorého by sa stavba DI umiestnila iba na parcele č. 16146/36 o výmere 673 m2, naopak, pokračuje sa v nezákonnom vyvlastňovacom konaní.

10. Žalovaný navrhol vyvlastniť pozemky žalobcu bez územného rozhodnutia, na ktorých chcel zrealizovať stavbu prekládka potoka a na základe duplicitného územného rozhodnutia na stavbu D1 z roku 2006, keď na týchto pozemkoch má aj žalobca stále platné územné rozhodnutie na autopredajňu. Žalovaný obmedzil žalobcu a znemožnil mu pokojne nakladať s jeho majetkom - stavebným pozemkom, ktorý mohol žalobca, nebyť zásahu žalovaného, prenajímať a dosahovať príjem z prenájmu, čím žalovaný zasiahol do vlastníckych práv žalobcu.

11. Aj keď je žalobca povinný vo verejnom záujme strpieť obmedzenie vlastníckeho práva, je povinný to strpieť za náhradu a preto má voči žalovanému nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (§ 128 ods. 2 Obč.Z.) odo dňa podania návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania dňa 30.04.2009 až do konečného vysporiadania vzťahu k pozemkom vytvoreným z pôvodného stavebného pozemku určeného na autopredajňu. Žalobca si uplatňuje náhradu titulom obmedzenia vlastníckeho práva k pôvodnému stavebnému pozemku určenému na stavbu autopredajne a to do výšky rovnajúcej sa peňažnej sume, za ktorú by si žalobca mohol zabezpečiť porovnateľný stavebný pozemok v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, na ktorom by mohol zrealizovať porovnateľný zámer - stavbu autopredajne, resp. na ktorom by mohol dosahovať príjem z prenájmu. Žalobcovi súčasne patrí náhrada nákladov spojených s terénnymi úpravami, ktoré žalobca na pozemku určenom na stavbu autopredajne vykonal, ako aj s projektovou dokumentáciou (ktoré žalobca vynaložil na vydanie územného rozhodnutia na stavbu autopredajne). Uviedol, že do doby poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu znehodnotenia stavebného pozemku určeného na stavbu autopredajne patrí žalobcovi náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške ušlého nájomného. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ došlo k zmene územného plánu a tým sa zároveň zasiahlo do vlastníckych práv vlastníka stavebného pozemku, tzn. do ústavne zaručeného práva vlastniť majetok, patrí vlastníkovi pozemku adekvátna náhrada a to z prostriedkov toho, v koho prospech je zásah do vlastníctva územným plánom (resp. územným rozhodnutím) prevedený a to v zmysle čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, resp. čl. 20 ods. 4 ústavy. V súvislosti s vyššie uvedeným predložil žalobca rozhodnutie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 21.07.2009 č.k. 1 Ao 1/2009-120. Žalovaný odo dňa umiestnenia stavby diaľnice D1 na pôvodnom stavebnom pozemku žalobcu určenom na stavbu autopredajne, najneskôr odo dňa 30.04.2009, kedy podal žalovaný návrh na vyvlastňovacie konanie, obmedzuje žalobcu v nakladaní s jeho majetkom, teraz umiestnenom na pozemkoch o výmere 5243 m2 - na Geometrickom pláne č. XX/XXXX označenom ako plochy č. 1,2 a 4. Skutočnosť, že došlo k zásahu do žalobcovho práva vlastniť majetok vyplýva zo zrušenia jeho územného rozhodnutia na stavbu autopredajne (na Geometrickom pláne č. XX/XXXX označenom ako plocha č. 2), týkajúcej sa pozemkov žalobcu o výmere 1037 m2 a to na územné rozhodnutie na potok z 28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2011. Žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške ušlého nájomného - ktoré sa rovná ušlému zisku z titulu neplatenia nájomného zmluvne dohodnutým nájomcom - spoločnosťou I. I. U..G..C.., za dobu od 01.06.2009 do 31.01.2013, pri dohodnutej výške mesačného nájomného 6.553,75 €, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 288 365 € a náhrady ušlého zisku z titulu nemožnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané z nájomného a to zo sumy 288 365 €, čo s odkazom na § 369 Obchodného zákonníka predstavuje sumu 46 909,90 €. Súčtom si žalobca uplatňuje náhradu vo výške 335 274,910 €, titulom čl. 20 ods. 4 Ústavy, resp. čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

12. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 21.03.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2016 namietal dôvodnosť podanej žaloby, pričom poukázal na to, že skutkový stav sa od podania žaloby výrazne zmenil. V súčasnosti je vlastníkom podstatnej časti nehnuteľností, ktorých sa žaloba týka žalovaný a tieto nadobudol od žalobcu kúpou (teda nie vyvlastnením). Žalovaný je v súčasnosti vlastníkom pozemkov p.č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,

XXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. L.. Všetky tieto pozemky nadobudol žalovaný kúpou od žalobcu (resp. jeho firiem alebo s ním spriaznených osôb). Tieto pozemky zodpovedajú ploche, ktorú žalobca v prílohe žaloby - Geometrickom pláne č. XX/XXXX (str. 3 žaloby) farebne označil ako č. 1 (červená), č. 2 (modrá), č. 3 (žltá) a č. 5 (oranžová). Plochy označené ako č. 4 (zelená), ktoré dnes predstavujú pozemky p.č. 1XXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX (zapísané na LV č. XXXXX) a XXXXX/ XX (zapísané na LV č. XXXXX) sú naďalej vlastníctvom žalobcu. Ako prílohu žalovaný priložil kúpne zmluvy týkajúce sa predmetných nehnuteľností. K tvrdeniam žalobcu ohľadne údajných nedostatkov územných rozhodnutí, ktoré boli podkladom aj pre vyvlastňovacie konanie, vedené na návrh žalovaného voči žalobcovi uviedol, že vyvlastňovacie konanie voči žalobcovi sa týkalo len pozemku p.č. XXXXX/XX a nie iných pozemkov uvedených v žalobe. Čo sa týka tvrdení žalobcu ohľadne územného konania, tak táto jeho argumentácia je totožná s argumentáciou, ktorú tento uvádzal v ním vyvolaných konaniach o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia, vo vyvlastňovacom konaní, ako aj v konaní o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. V týchto konaniach bol však žalobca neúspešný a súdy dali za pravdu argumentácii žalovaného. Súd v tomto konaní podľa názoru žalovaného nie je oprávnený skúmať otázku platnosti už vydaných a právoplatných územných rozhodnutí. Dôvody žaloby týkajúce sa údajnej kolízie územných rozhodnutí žalovaný považuje z pohľadu merita veci za irelevantné a k týmto už súdy zaujali jasné právne názory. V tomto smere poukázal na Rozhodnutie NS SR sp.zn. XSžp/XX/XXXX vo veci preskúmania zákonnosti predmetného územného rozhodnutia na stavbu diaľnice, ktoré bolo podkladom pre toto vyvlastňovacie konanie a na Rozsudok NS SR sp.zn. XSžp/XX/XXXX zo dňa 30.01.2013, ktoré v prílohe pripojil. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého je územné rozhodnutie na stavbu: „.L. C. H. L., D.. I.“. vydané Okresným úradom Prešov č. ÚP XXXX/XX-I. zo dňa 04.05.1998, ešte stále platné. V tomto smere poukázal aj na argumentáciu NS SR uvedenú v Rozsudku č.k. XSžp/XX/XXXX zo dňa 30.01.2013, ktorým rozsudkom Najvyšší súd SR potvrdil prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd nevyhovel žalobe L. Y. o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia KSÚ v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX- XX/SP-J. zo dňa 28.10.2010 (preložka potoka P.). V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší súd SR konštatuje, že „žalobcovi bolo dňa 4.5.1998 vydané územné rozhodnutie č. UP XXXX/XX-I. o umiestnení stavby „L. C.S. H. L., D.. I.“, avšak stavebné povolenie bolo k tomuto územnému rozhodnutiu vydané „len na časť stavby - hrubé terénne úpravy - predajňa osobných motorových vozidiel“ na pozemku parcela č.XXXXX/X a na ostatné stavebné objekty v zmysle územného rozhodnutia z roku 1998 nebolo vydané žiadne stavebné povolenie.“ Územné rozhodnutie teda muselo vo zvyšku stratiť platnosť. Žalobca používa v tomto konaní rovnaké argumenty, aké použil v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 28.10.2010 o umiestnení líniovej stavby (preložka potoka P.), ktoré však neboli v predchádzajúcich konaniach spôsobilé privodiť pre žalobcu ním želaný výsledok. Bolo by v rozpore s princípmi právnej istoty, ak by vydané územné rozhodnutie na stavbu „Predajňa osobných automobilov“ malo neobmedzenú platnosť. Samotný NS SR vo svojom odôvodnení vyššie citovaného rozsudku uvádza: „Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia, prípadne na základe ohlásenia stavebnému úradu), vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale aj nemusí v budúcnosti dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.“ V tejto súvislosti žalobca vychádza aj z výkladu judikatúry z oblasti stavebného práva (od autorov T. T. a Y. W.), ktorý k otázke platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby uvádzajú (§ 40 ods. 1 Stavebného zákona).

13. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má vydané územné rozhodnutie na umiestnenie údajnej stavby autopredajne už 18 rokov a na základe tohto územného rozhodnutia, okrem naznačených hrubých terénnych úprav na pozemku parc.č. XXXXX/X, reálne o žiadne stavebné povolenie na jednotlivé stavebné objekty nepožiadal a so stavbou ani nezačal. Žalovaný má za to, že územné rozhodnutie žalovaného na stavbu autopredajne už dávno stratilo platnosť, dokonca predmetné územné rozhodnutie na autopredajňu stratilo platnosť ešte dávno predtým, ako sa vôbec začalo s vyvlastňovacím konaním, ktorého začiatok označuje žalobca ako začiatok plynutia jeho údajných finančných nárokov uplatnených v tomto konaní. K argumentácii žalobcu, že v danom území sú vydané údajne dve územné rozhodnutia, ktoré sa podľa názoru žalobu čiastočne prekrývajú, už samotný NS SR vo vyššie citovanom rozsudku uviedol aj to, že L. Y. v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby - diaľnice nevzniesol v tomto smere žiadne námietky. Na preukázanie svojich tvrdení požiadal žalovaný pripojiť vyvlastňovací spis Krajského stavebného úradu Prešov, Rozsudok NS SR zo dňa 30.01.2013, sp.zn.: XSžp/XX/XXXX, Rozsudok NS

SR sp.zn.: XSžp/XX/XXXX, kompletné spisy z vyššie uvedených konaní, pripojiť spis Krajského súdu v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, sp.zn.: XS/XX/XXXX.

14. Záverom uviedol, že žalobca počas priebehu celého vyvlastňovacieho konania uskutočňoval právne úkony s cieľom spôsobiť obštrukcie. Počas vyvlastňovacieho konania dochádzalo z jeho strany, ako aj zo strany ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania, s ktorými je žalobca personálne a ekonomicky prepojený cez spoločníctvo alebo konateľstvo v spoločnostiach, k takým zmenám a právnym úkonom, týkajúcim sa vyvlastňovaného pozemku, ale aj okolitých pozemkov, ktoré zakladali fiktívne nároky oprávnených a zámerne sťažovali postup správneho orgánu a predlžovali samotné vyvlastňovacie konanie, napr. zriaďovanie a rušenie fiktívnych vecných bremien v priebehu vyvlastňovacieho konania, napríklad účastníci vyvlastňovacieho konania W., J. H. T. sa v priebehu konania dohodli so žalobcom o zrušení ich existujúcich vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu k ich pozemkom a to s cieľom, že tieto bremená budú vo vyvlastňovacom konaní opätovne zriadené za náhradu, ktorú by mala platiť B., H..U.. Takémuto konaniu samozrejme nebola vo vyvlastňovacom konaní poskytnutá právna ochrana. Ďalšími zámernými obštrukciami (ktoré spôsobili, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo v preskúmavacom konaní súdom zrušené a vec vrátená vyvlastňovaciemu orgánu) bolo prevádzanie pozemkov a zriaďovanie vecných bremien v čase tesne pred vydaním rozhodnutia, tak aby mohol žalobca argumentovať tým, že v konaní sa nekonalo so všetkými účastníkmi. Práve z dôvodu, že žalobca robil vo vyvlastňovacom konaní obštrukcie, navrhovateľ vyvlastnenia bol nútený prerobiť projekt predmetnej časti diaľnice a vyvlastnenie zúžil len na parcelu č. XXXXX/XX o výmere 673 m2. Tým sa zmenila aj situácia, nakoľko vyvlastňovaný pozemok už nebránil ostatným vlastníkom k prístupu na ich pozemky a umožňoval aj žalobcovi účelne a reálne využiť ostatnú časť svojich pozemkov na ním zamýšľané účely - t.j. napríklad aj na ním tvrdený údajný prenájom za účelom parkovania vozidiel. Týmto účelom už logicky nemohla byť výstavba autopredajne (z vyššie uvedených dôvodov), ktorými je nahradenie časti územného rozhodnutia na autopredajňu rozhodnutím o umiestnení diaľnice a zánik územného rozhodnutia na autopredajňu vo zvyšku. Žalobcovi pritom nič nebránilo svoje pozemky reálne využiť. Mal (a dodnes má) k nim zabezpečený legálny prístup a tieto boli v čase podania žaloby takej veľkosti a tvaru, že by ich pokojne žalobca mohol využiť aj na účely uvedené v predloženej nájomnej zmluve. Navodzovanie dojmu, že žalobcovi vydanie územného rozhodnutia alebo začatie vyvlastňovacieho konania (len na pozemok p.č. 16146/36) úplne zabránilo vo využití týchto pozemkov nemá žiadnu právnu a ani logickú oporu. Jedinou legálnou prekážkou využitia časti jeho pozemkov bolo vydanie predbežného opatrenia obmedzujúceho žalobcu v nakladaní s pozemkom p.č. XXXXX/ XX (žiadnym iným pozemkom), ku ktorému však došlo až od vo februári 2013 a ktoré bolo len reakciou vyvlastňovacieho orgánu na opakované a výrazné obštrukcie zo strany žalobcu ako vyvlastňovaného, kedy neustále účelovo zriaďoval rôzne vecné bremená s cieľom mariť vyvlastňovanie. Vo vzťahu k ostatným pozemkom mohol žalobca tieto pokojne ďalej využívať. Absurdne pôsobí situácia, keď žalobca tvrdí, že mu žalovaný zabránil vo využití jeho pozemkov (k čomu nedošlo), pričom sa však sám žalobca rozhodol tieto pozemky (resp. ich podstatnú časť) predať žalovanému.

15. K právnej kvalifikácii žalovaného nároku a zdôvodneniu výšky uplatneného nároku žalovaný uvádza, že žaloba je nejasná, odporuje si, pôsobí zmätočne a nie je možné jasne určiť akého nároku a z akého titulu sa žalobca vlastne domáha. Z textu žaloby sa prvotne javí, že žalobca sa domáha náhrady za obmedzenie možnosti užívania svojich pozemkov z dôvodu, že mu bolo znemožnené realizovať jeho zámer vybudovať autopredajňu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že mu „patrí náhrada titulom obmedzenia vlastníckeho práva k pôvodnému stavebnému pozemku určenému na stavbu autopredajne, a to vo výške rovnajúcej sa peňažnej sume, za ktorú by si žalobca mohol zabezpečiť porovnateľný stavebný pozemok, na ktorom by mohol zrealizovať porovnateľný zámer - stavbu autopredajne...“ V tej istej vete však žalobca ďalej uvádza, že vlastne by mu „stačila“ aj náhrada za to, že by mohol pozemok prenajímať (čo údajne vraj nemôže). Žalobca teda nemá jasno v tom, čoho sa domáha a preto sa podrobne vyjadrovať k jeho nárokom (najmä ich právnej kvalifikácii) považuje za predčasné. Na jednej strane žalobca tvrdí, že mu bolo znemožnené realizovať autopredajňu, na druhej strane však sám uvádza že pozemok vlastne prenajal na iné účely ako stavbu autopredajne. Pokiaľ sa domáha náhrady vo výške hodnoty „stavebného“ pozemku (t.j. ako by bolo znemožnené akékoľvek využitie pozemku) potom by mal od tejto hodnoty nájomné, ktoré dosahoval prenájmom na iné účely, odpočítať.

16. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi (pokiaľ sa tento zrejme domáha náhrady vo výške nájmu) nebolo nijako legálne znemožnené pozemok prenajímať na deklarované účely. Vydanie územného rozhodnutia na diaľnicu nepredstavovalo až do právoplatného vyvlastnenia žiadnu prekážku prenajatia

pozemkov (resp. ich častí) na deklarovaný účel „umiestnenia priemyselného tovaru“. V čase vydania územného rozhodnutia na diaľnicu už dávno územné rozhodnutie na autopredajňu neplatilo (k tomu viď vyššie). Takzvaný „podnikateľský zámer“ žalobcu, ktorému bolo údajne znemožnené realizovať na pozemku autopredajňu je teda len v čisto fiktívnej rovine. Žalobca podstatnú časť pozemkov dobrovoľne predal žalovanému. Tým jednak sám definitívne zmaril svoj údajný plán stavby autopredajne a jednak obdržal za časť pozemkov práve nárok, ktorého sa v žalobe domáha - a síce finančnú náhradu „vo výške rovnajúcej sa peňažnej sume, za ktorú by si žalobca mohol zabezpečiť porovnateľný stavebný pozemok“. Takto vymedzený žalobcov nárok totiž nie je ničím iným ako hodnotou nehnuteľností, ktorú reprezentuje kúpna cena (určená znaleckým posudkom).

17. Pokiaľ sa žalobca domáha znemožnenia nájmu pozemkov, tak tento nijakým spôsobom počas vyvlastňovacieho konania zmarený nebol. Žalobcovi nič legálne nebránilo pozemky prenajať a z predložených dokladov vyplýva, že tak vlastne aj urobil. Taktiež prebiehajúce vyvlastňovacie konanie nijakým spôsobom nebránilo užívaniu pozemkov na účel, na ktorý ich žalobca prenajal. Na pozemkoch dodnes nie je realizovaná žiadna stavba diaľnice, resp. križovatky Vydumanec vrátane jej príjazdových vetiev. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že mu patrí aj „náhrada nákladov spojených s terénnymi úpravami (ktoré žalobca na pozemku určenom na stavbu autopredajne vykonal), ako aj s projektovou dokumentáciou (ktoré žalobca vynaložil na vydanie UR na stavbu autopredajne).“ Tento ďalší nárok nielenže žalobca nijako skutkovo ani právne nezdôvodnil, ale z ďalšieho textu vyplýva, že sa ho vlastne ani nedomáha (nárok je totiž vyčíslený len ako „nájom“ a úroky z omeškania). Toto opäť spôsobuje nezrozumiteľnosť žaloby v časti vymedzenia čoho sa vlastne žalobca domáha. Úplnú zmätočnosť žaloby potom vystihuje jej časť, kde sa uvádza: „Do doby poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu znehodnotenia stavebného pozemku určeného na stavbu autopredajne tak patrí žalobcovi náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške ušlého nájomného “ Žalovanému nie je jasné, či sa žalobca domáha náhrady za „znemožnenie realizácie“ autopredajne alebo náhrady nájomného do času poskytnutia nejakej inej náhrady (obe žalobca nazýva „náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva“) alebo oboch týchto náhrad.

18. Pokiaľ je dôvodom žiadania náhrady zmena územného plánu, ktorou údajne došlo k znemožneniu budúceho využitia pozemkov na stavbu autopredajne (čím malo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu), potom je potrebné uviesť, že len samotný územný plán (bez ďalšieho - t.j. napríklad bez započatia stavby a pod) podľa žalovaného ešte nie je spôsobilý zasiahnuť do vlastníckeho práva v takej miere, že by to vyžadovalo potrebu poskytnutia náhrady. Tento záver je dôvodný o to viac, že v čase vydania územného rozhodnutia na diaľnicu už územné rozhodnutie žalobcu neplatilo. Pri takejto logike žalobcu by mohol tento pri vykonaní základných terénnych úprav dosiahnuť napríklad „nekonečne“ platné územné rozhodnutie na 30 poschodový mrakodrap - samotná realizovateľnosť a reálnosť údajných plánov žalobcu s pozemkom je v danom prípade natoľko neurčitá, vzdialená a podmienená toľkými „keby“, že nemožno v takomto prípade hovoriť o riadnom nároku na náhradu za zásah do vlastníckeho práva.

19. Žalobca sám predal časť pozemkov žalovanému. K tomu však došlo zo strany žalobcu dobrovoľne. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že zmenšením jeho pozemku (pôvodného pozemku, ktorý je dnes tvorený viacerými pozemkami) sa obmedzila jeho využiteľnosť, tak nemal súhlasiť s predajom jeho časti, resp. presnejšie pozemkov oddelených z pôvodného pozemku. Využiteľnosť pozemkov žalobcu (ktorých vyvlastnenia ako „nevyužiteľných“ sa žalobca neúspešne domáhal vo vyvlastňovacom konaní návrhom na rozšírenie vyvlastnenia) nie je ani po predaji ich častí nijako výrazne obmedzená, resp. možná len „s neprimeranými ťažkosťami“. Ide o súvislé a relatívne súmerné pozemky o výmere takmer 3000 m2, ku ktorým má žalobca zabezpečený legálny prístup od verejnej komunikácie. Akési naznačovanie ich nenávratného znehodnotenia potom odporuje zdravému rozumu.

20. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku, z podanej žaloby túto nie je možné jednoznačne určiť. Žalobca uvádza len všeobecné ustanovenia o vyvlastnení a nútenom obmedzení vlastníckeho práva. S ohľadom na to, že zo strany žalobcu došlo medzičasom k dobrovoľnému predaju časti pozemkov žalovanému (teda nie ich vyvlastneniu), nie je podľa žalovaného možné už hovoriť o nútenom odňatí alebo obmedzení vlastníckeho práva. Pokiaľ sa núteným obmedzením vlastníckeho práva myslí zmena územného plánu (ktorá však podľa žalovaného za danej situácie nedosahuje takú intenzitu zásahu, ktorá by vyžadovala potrebu náhrady), tak tu existuje prekážka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.

21. K predloženej Zmluve o nájme zo dňa 12.01.2009, na základe ktorej žalobca vypočítal svoj údajný nárok žalovaný uviedol, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou považuje za fiktívny a má dôvodné podozrenie, že táto zmluva bola vyrobená až dodatočne pre účely tohto súdneho konania. Nasvedčujú tomu skutočnosti, že pokiaľ boli pozemky od 01.06.2009 prenajaté tretej osobe (spoločnosti I. I. U..G..C..), na túto skutočnosť žalobca nikdy neupozornil vyvlastňovací orgán, ktorý s takýmto subjektom mal potom konať ako s účastníkom konania. Žalobca pritom neustále robil vo vyvlastňovacom konaní obštrukcie práve cestou rôznych tretích subjektov, s ktorými sa údajne nekonalo. O firme I. I. U..G..C.. je však prvá zmienka až v žalobe v tomto konaní. Ďalej skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená pred vydaním územného rozhodnutia a začatím vyvlastňovacieho konania, avšak účinnosť mala nadobudnúť až po vydaní územného rozhodnutia a začatí vyvlastňovacieho konania sa za danej situácie javí ako príliš veľká „náhoda“. Žalobca mal totiž podľa nej zrejme záujem pozemky prenajať v čom mu ale malo byť ešte pred začatím nájmu „zabránené“. Samotnú výšku nájmu považuje žalovaný za neprimerane vysokú, berúc do úvahy, že išlo o „holé“ pozemky, ktoré si mal sám spevniť betónovými panelmi nájomca. Existuje tu prepojenie žalobcu a údajného nájomcu. Konateľ nájomcu je zamestnancom žalobcu, čo žalobca sám pred súdom uviedol na pojednávaní dňa 03.12.2014 pred Okresným súdom Bratislava II v konaní č. XXC/XXX/XXXX. Žalovaný nemá vedomosť o existencii a trvaní záväzkového vzťahu touto zmluvou založeného, v tomto smere navrhol ako svedka vypočuť konateľa nájomcu T. W., bytom P. XX, XXX XX L.. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že časové vymedzenie trvania nároku je nejasné, keď žalobca raz operuje vydaním územného rozhodnutia, inokedy podaním návrhu na vyvlastnenie a dokonca aj začatím trvania údajného nájmu. Minimálne finančné vyčíslenie údajného nároku je vykonané podľa trvania nájmu. Aj táto skutočnosť, keď žalobca na troch stranách žaloby operuje tromi rôznymi dátumami len podporuje nezrozumiteľnosť a zmätočnosť podanej žaloby. Záverom žalovaný poukázal na podľa neho nesprávnu právnu kvalifikáciu nároku žalobcu ako nároku obchodnoprávneho. Tento záver bol nepochybne urobený s ohľadom na dlhšiu premlčaciu dobu a vyššie úroky z omeškania. Nie je však žiadny dôvod považovať žalobcom uplatnený nárok za nárok obchodnoprávneho charakteru.

22. Dôvod uplatneného nároku žaloby sa javí údajná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému malo dôjsť vydaním resp. zmenou územného rozhodnutia. Ešte pred pristúpením k tzv. testu proporcionality, ktorý určí, či vôbec o náhrade možno hovoriť, je podľa názoru žalovaného potrebné sa zaoberať tým, kto by bol v prípade existencie nároku na náhradu pasívne legitimovaným subjektom. V prípade vydania územného rozhodnutia je to štátny orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Práve územným rozhodnutím na stavbu diaľnice sa vo vyvlastňovacom konaní preukazuje verejný záujem, t.j. záujem spoločnosti, ktorý do takej miery prevyšuje individuálne záujmy fyzických a právnických osôb, že ním možno v určitých prípadoch zasiahnuť aj do individuálnych práv tretích osôb (napr. aj držiteľa územného rozhodnutia). Práve vydaním územného rozhodnutia sa v danom prípade povyšuje záujem spoločnosti nad záujem jednotlivca, pričom samotná stavba diaľnice ku ktorej toto smeruje, nie je niečím čo by slúžilo žalovanému, ale ide o verejnú inžiniersku stavbu, ktorá slúži všetkým. V otázke povinného subjektu v prípade tak výrazného zásahu do práv tretej osoby (v podobe zmeny alebo zrušenia platného územného rozhodnutia), ktorý do takej miery presahuje primeranú mieru obmedzení, ktorú je vlastník schopný znášať, že je potrebné uvažovať o náhrade, neexistuje na Slovenku dostatočná zákonná úprava. Napríklad v českej republike je táto problematika upravená v § 102 Staveného zákona (č. 183/2006 Sb.), na ktorý odkazuje aj žalobcom citované rozhodnutie. Podľa tohto ustanovenia je osobou povinnou k náhrade za zrušenie alebo zmenu územného rozhodnutia správny orgán, ktorý územné rozhodnutie vydal alebo o zmene územného rozhodnutia rozhodoval (§ 102 ods. 5). Takýto záver má svoju logiku, nakoľko rozhodnutie, ktoré má výnimočne (práve v prípade verejného záujmu) potenciál obmedziť práva tretích osôb, vydáva práve na to kompetentný správny orgán. S ohľadom na vyššie uvedené namieta žalovaný, že v tomto konaní svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

23. S ohľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného nároku, ktorú však žalobca nedostatočne vymedzil a s ohľadom na zmätočnosť jeho podania ju nemožno ani rozumne predikovať, vznáša žalovaný touto cestou námietku premlčania uplatneného nároku, keď podľa názoru žalovaného ide v žalobe jednoznačne o nárok (hoci podľa žalovaného neoprávnený) občianskoprávneho charakteru. Takýto nárok sa potom premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 a v prípade že by išlo o nárok na náhradu škody (t.j. aj ušlý zisk) alebo nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, tento sa premlčí za dva roky (§ 106 a 107 . Na preukázanie svojich tvrdení doručil súdu k svojmu vyjadreniu prílohy: kúpne zmluvy zo dňa 07.08.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/RusJa),

10.10.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/PrešC.),04.08.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/RusJa) a 11.05.2015 (XXXXX/KZ H. Z.-XXX/XXXX/Prešov/XXXX), kópiu z katastrálnej mapy s farebným vyznačením pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, rozsudok NSSR zo dňa 30.01.2013, sp. zn. XSžp/XX/XXXX.

24. Žalobca písomnou replikou zo dňa 06.06.2016 (doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2016) k vyjadreniu k žalobe (č.l. 313, 365) uviedol, že je pravdou tvrdenie žalovaného, že sa od podania žaloby výrazne zmenil skutkový stav, keď je žalovaná vlastníkom podstatnej časti nehnuteľnosti , ktorých sa žaloby týka. K uzavretiu týchto kúpnych zmlúv došlo po tom, čo žalovaná zaslala žalobcovi ponuku na uzavretie kúpnych zmlúv potom, ako Najvyšší súd SR rozhodnutím č. X U. XX/XXXX z 11.12.2014 zmenil rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave č. X U. XX/XXXX-XXX z 30.05.2014 tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-U. zo dňa 08.01.2014 a rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, č. ObÚ-PO-OVBP-2013-123/3575/SP-VB zo dňa 16.09.2013 ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím správny orgán zriadil vecné bremeno právo prechodu a prejazdu v mieste, kde mal žalobca umiestnenú stavbu „autopredajne“ a preto vo vzťahu k ostatným pozemkom žalobca tieto pozemky mohol ťažko využívať. Ohľadne platnosti/neplatnosti územného rozhodnutia poukázal na výrok rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Prešove, č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-J. z 28.10.2010, v ktorom sa uvádza, že toto rozhodnutie dopĺňa rozhodnutie mesta Prešov č. L.-O. D. dňa 8.11.2006 a mení rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, Odboru životného prostredia č. UP XXXX/XX-I. zo dňa 04.05.1998 o umiestnení stavby „. C. H. L., D.. I. tak, že podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona nahrádza rozhodnutie ÚP XXXX/XX-I...týmto novým územným rozhodnutím a v časti a rozsahu podľa zakreslenia v prehľadnej situácií stavby podľa situácie stavby výkres č. 2 z 07.2010v mierke 1:500. Krajský stavebný úrad v Prešove, v tomto rozhodnutí č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-J. z 28.10.2010 neuviedol, že nahrádza územné rozhodnutie na stavbu autopredajne, ale uviedol, že ho nahrádza iba v časti vyznačenej podľa zakreslenia v prehľadnej situácií stavby a podľa situácie stavby výkres č. 2 z 07.2010v mierke 1:500. Aj v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. X U. z 30.01.2013 sa uvádza, že sa javí účelné a hospodárne vydanie nového územného rozhodnutia v časti týkajúcej sa zmenených okolností. Tiež uviedol, že § 40 ods. 1 Stavebného zákona na prejednávanú vec nemá vplyv, nakoľko skutočnosť, že žalovaná nemala vedomosť o započatí stavebných prác na jednom zo stavebných objektov stavby autopredajne a to - Hrubé terénne úpravy - predajňa osobných motorových vozidiel“ nemení nič na skutočnosti, že stavebné práce na tomto stavebnom objekte vykonané boli a územné rozhodnutie na stavbu autopredajne nestratilo platnosť, mimo tých , na ktoré boli vydané duplicitné územné rozhodnutia na stavbu v nakladaní so svojim majetkom diaľnice D1. Žalobca bol obmedzený v nakladaní so svojim majetkom na základe nekonania žalovanej - jej nečinnosťou a neodkúpením pozemkov, na ktorých mala žalovaná na jej návrh umiestnenú stavbu diaľnice D1 na základe rozhodnutí: 1/ „Diaľnica DI Fričovce

- Prešov západ, II etapa, 2. Časť Svinia - Prešov - západ, križovatka Prešov západ (Vydumanec)“ - I. etapa, č.prot. L. - O. z 08.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2006 (vyznačené modrou farbou) a 2/ územné rozhodnutie KSÚ v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-J. zo dňa 28.10.2010 (preložka potoka P.) „Diaľnica DI Fričovce - Prešov západ, II etapa, 2. Časť Svinia - Prešov - západ, križovatka Prešov západ (P.)“ obj. 230-00 L. L. P. - 0,000 - (-0,096) v k.ú. L., nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2011 (vyznačené žltou farbou). Irelevantné je vyjadrenie žalovaného, že „absurdne pôsobí situácia, keď žalobca tvrdí, že mu žalovaný zabránil vo využití jeho pozemkov (k čomu nedošlo), pričom sa však sám žalobca rozhodol tieto pozemky (resp. ich podstatnú časť) predať žalovanému“, nakoľko vydaním územných rozhodnutí na podnet a v prospech žalovaného sa takto zaťažené pozemky stali nepredajnými a žalobca sa stal rukojemníkom žalovaného, od vôle ktorého záviselo, či dotknuté pozemky vo vlastníctve žalobcu na umiestnenie stavby diaľnice D1 odkúpi alebo neodkúpi. Na iný účel sa tieto pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktoré boli vydané územné rozhodnutia na stavbu DI v prospech žalovaného, nedal využiť. K tvrdeniu žalovaného ohľadne prepojenia žalobcu a konateľa spoločnosti I. I.O. U..G..C.. T. W. uviedol, že je nepravdivá, nakoľko T. W. bol zamestnaný od roku 2009 v spoločnosti R. U..G..C.. a v spoločnosti S. U..G..C.. bol zamestnaný iba na dohodu o pracovnej činnosti od 05.05.2011 do 30.09.2015. Od 01.10.2015 doposiaľ je T. W. (konateľ nájomcu) zamestnaný v spoločnosti S. U..G..C.. v hlavnom pracovnom pomere. Žalovaný ku dňu podania žaloby neposkytol žalobcovi žiadnu náhradu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ušlého nájomného odo dňa 30.04.2009, kedy žalovaný podal návrh na vyvlastnenie pozemkov žalobcu a ani zaťažené pozemky vo vlastníctve žalobcu neodkúpil. Vydaním územných rozhodnutí na umiestnenie stavby diaľnice D1 došlo k znehodnoteniu aj zvyšného pozemku určeného na stavbu autopredajne, nakoľko sa už pri autopredajni nedali otvoriť parkovacie miesta. Týmto došlo k zrušeniu podnikateľského zámeru žalobcu

uskutočniť stavbu autopredajne spolu s autoservisom. Na zásahu do vlastníckych práv žalobcu nič nemení „dobrovoľné“ rozhodnutie žalobcu odpredať časť svojich pozemkov žalovanému, na ktoré už mal žalovaný vydané územné rozhodnutia na stavbu diaľnice, a na ktorých mal odo dňa vydania týchto územných rozhodnutí aj predkupné právo (§ 7a zák. 669/2007 Z.z). Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vyplýva aj zo zápisu na LV č. XXXX z 02.11.2009 a LV č. XXXXX z 09.07.2009 kat. úz. L., v ktorých sú uvedené poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania a ako ťarchy predkupné právo v zmysle § 7a zák. č. 540/2008 Z.z. V LV č. XXXXX z 22.01.2013 je v časti ťarchy uvedený ako oprávnený z predkupného práva žalovaný. Žalobca predložil rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 3 zo dňa 07.01.2010, ktorým Slovenská republika zastúpená ministerstvom poverila žalovaného vykonaním predkupného práva Slovenskej republiky k pozemkom na prípravu a výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest , uvedených v prílohe zák. 669/2007 Z.z. Predkupné právo je žalovaný oprávnený vykonávať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Je nesporné, že žalobca od dňa 30.04.2009, kedy žalovaný podal návrh na vyvlastnenie pozemkov žalobcu bol obmedzený s nakladaním so svojím majetkom a nemohol ho pokojne užívať , vzhľadom na vydané územné rozhodnutia na stavbu diaľnice D1 a na vyvlastňovacie rozhodnutie č. C.-PO-C.-XXXX-XXX/XXXX/ SP-P. z 16.09,2013, ktorými boli pozemky žalobcu zaťažené vecnými bremenami právom prechodu a prejazdu. K ukončeniu zásahu do vlastníckych práv žalobcu zo strany žalovaného došlo až dňa 20.05.2015 uzavretím kúpnych zmlúv zo dňa 07.08.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/RusJa), 10.10.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/RusJa), 04.08.2014 (XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/ XXXX/RusJa) a 11.05.2015 (XXXXX/KZ H. Z.-XXX/XXXX/Prešov/XXXX), na základe ktorých žalovaný odkúpil od žalobcu a spoločnosti S., U.. U. G..C.. tie pozemky, na ktoré mal žalovaný vydané územné rozhodnutia na stavbu diaľnice D1 o celkovej výmer 2662 m2. Žalobca sa domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom v jeho vlastníctve s poukazom na priamu aplikáciu čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovore o Ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zasiahol do práv žalobcu tým, že nemohol pokojne nakladať so svojím majetkom - stavebným pozemkom o celkovej výmere 5243 m2, ktorý mohlo žalobca odovzdať do prenájmu dohodnutému nájomcovi od 01.06.2009 do 31.05.2019 a ani ho nemohol odpredať z dôvodu ťarchy predkupného práva. Žalovaný zasiahol do vlastníckych práv žalobcu ako vlastníka stavebného pozemku bez poskytnutia primeranej náhrady. Bolo povinnosťou žalovaného v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona poskytnúť žalobcovi náhradu za zostávajúcu časť pozemku určeného na stavbu autopredajne, aj keď sa na nej nemala stavba D1 uskutočniť. Od podania návrhu žalovaného na vyvlastnenie pozemkov dňa 30.04.2009, do doby, kedy na základe poslednej kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2015 (ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.05.2015) došlo k odkúpeniu pozemkov žalovaným nemohol žalobca svojim majetkom nijako nakladať. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalobca uviedol, že aj s poukazom na rozhodnutie senátu NS ČR sp.zn X H. X-XXXX z 21.07.2009 má za to, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný. Ak by žalovaný nepožiadal, stavebný úrad by nebol pre žalovaného ako stavebníka územné rozhodnutie o umiestnení stavieb vydal a žalovaný by do vlastníckych práv žalobcu nezasiahol. Nakoľko však na základe návrhu žalovaného ako stavebníka (s poukazom na § 12 ods. 1 zák. č. 639/2004 podľa ktorého žalovaný zabezpečuje prípravu, realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic) vydal stavebný úrad územné rozhodnutia na stavbu diaľnice D1, do vlastníckych práv zasiahol žalovaný a nie správny orgán, ktorý územný plán vydal. Ak by náhradu za zásah do vlastníckych práv mal znášať správny orgán, ktorý vydal územné rozhodnutia a nie stavebník, ustanovenie § 110 ods. 3 stavebného zákona by stratilo zmysel. K námietke premlčania vznesenú žalovaným žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by sa v prípade jeho nároku uplatneného v tomto konaní malo jednať o obchodnoprávny vzťah. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu, má žalobca vložené vo svojom majetku ako fyzická osoba - podnikateľ. Z toho dôvodu bolo vydané územné rozhodnutie na autopredajňu a stavebné povolenie na Hrubé terénne úpravy pre stavebníka: L. Y.- S., W. XX, XX, L. a nie pre L. Y., nar. XX.XX.XXXX. Pozemky, ktoré žalobca odpredal žalovanému, mu odpredal aj s DPH, čo by v prípade, že by tieto pozemky odpredával iba ako fyzická osoba, nebolo možné. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení žalobca k vyjadreniu prílohy: skladovú kartu predmetných pozemkov L. Y.- S., k 01.01.2014, rozsudok NSSR sp.zn. X U. XX/XXXX z 11.12.2014, rozhodnutie č. ObÚ-PO-C.-XXXX-XXX/XXXX/SP- P. zo dňa 16.09.2013, geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 03.09.2007, situáciu stavby D1, Dohodu o pracovnej činnosti uzavretú medzi S. U..G..C.. a T. W. z 30.09.2015, LV č. XXXX z 02.11.2009, kat. úz. L., LV č. XXXXX z 09.07.2009, kat. úz. L., rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR číslo 3 z 07.01.2010.

25. Žalobca písomným podaním zo dňa 08.06.2016, označeným v texte ako doplnenie repliky žalobcu zo dňa 06.06.2016, doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 09.06.2016 uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že počas vyvlastňovacieho konania dochádzalo z jeho strany, ako aj zo strany ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania, s ktorými je žalobca personálne a ekonomicky prepojený cez spoločníctvo alebo konateľstvo v spoločnostiach, k takým zmenám a právnym úkonom, týkajúcim sa vyvlastňovaného pozemku, ale aj okolitých pozemkov, ktoré zakladali fiktívne nároky oprávnených a zámerne sťažovali postup správneho orgánu a predlžovali samotné vyvlastňovacie konanie, napr. zriaďovanie a rušenie fiktívnych vecných bremien v priebehu vyvlastňovacieho konania, napríklad účastníci vyvlastňovacieho konania páni W., J. H. T. , keďže podľa názoru žalobcu títo iba zosúladili faktický stav so stavom právnym; na zdôvodnenie podrobne opísal genézu vzniku predmetného vecného bremena (VB), ktoré bolo zriadené článkom V kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej dňa 13.08.1993 a z uvedenej kúpnopredajnej zmluvy bol dňa 26.08.1993 na Správe katastra Prešov pod č. P. XXXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho L. Y. , J. XX/a, L.). Žalobca sa v písomnom podaní poukazuje i na ústnu dohodu o usporiadaní predmetného vecného bremena, ktorú si údajne žalobca s pánmi W., J. H. T. dohodli s tým, že vecné bremeno bude viaznuť na časti pôvodnej parcely KN-C č. XXXXX/X v šírke 4m súbežne vedľa susediacej cesty I. triedy. Ďalej žalobca tvrdí, že vecné bremeno zriadené na pôvodnej parc. č. XXXXX/X nebolo na tejto parcele presne špecifikované a tvrdí, že si obslužnú komunikáciu dal žalobca spolu s pánmi W.T., J. H. T. zamerať Geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Predmetný geometrický plán bol vyhotovený za účelom rozdelenia pozemku p.č. XXXXX/ X, pričom pôvodný geometrický plán (č. XXX/XXXX) nebol do katastra zapísaný z dôvodu zapísania GP XX/XXXX, ktorý si dal vypracovať a zapísať žalovaný. Žalobca ďalej tvrdí, že umelo vytvorené vecné bremená na predmetných pozemkoch boli vytvorené žalovaným a to svojvoľným vytváraním nových parciel z pôvodnej parcely č. XXXXX/X.

26. Písomným podaním zo dňa 13.07.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2016, žalobca v rámci dispozície s predmetom konania požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 479 953,93 € (335 274,90 € + 144 679,03 €) s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 335 274,90 € od 22.02.2013 do zaplatenia, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144 679,03 € od 14.07.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Tunajší súd uznesením zo dňa 04.08.2016 č.k. 7C/416/2015-426 pripustil zmenu žaloby v požadovanom znení.

27. Žalovaný písomnou duplikou k replike žalobcu zo dňa 05.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojich skorších vyjadrení ohľadne (podľa predstáv žalobcu stále trvajúceho) územného rozhodnutia na stavbu autopredajne. Ako už uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach, rozhodnutie o umiestnení stavby predmetnej autopredajne vydané pred 18 rokmi už dávno stratilo platnosť. Na základe tohto územného rozhodnutia, okrem naznačených hrubých terénnych úprav na pozemku parc.č. XXXXX/X (ktorých skutočné vykonanie nikdy nebolo skúmané), žalobca reálne o žiadne stavebné povolenie na jednotlivé stavebné objekty nepožiadal a so stavbou ani nezačal. Predmetné územné rozhodnutie na autopredajňu stratilo platnosť ešte dávno predtým, ako sa vôbec začalo s vyvlastňovacím konaním, ktorého začiatok označuje žalobca ako začiatok plynutia jeho údajných finančných nárokov uplatnených v tomto konaní.

28. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že územné rozhodnutie vydané v prospech žalovaného na účely „prekládky potoka P.“ nahradilo územné rozhodnutie žalobcu na stavbu autopredajne len v časti (podľa grafickej identifikácie), tak takéto rozhodnutie sa logicky muselo dotknúť aj zvyšnej časti „autopredajne“, nakoľko aj z priložených grafických príloh (zo strany žalobcu) je zrejmé, že po zmene časti územného rozhodnutia na autopredajňu už nebolo možné túto umiestniť tak, ako to bolo uvedené v pôvodnom územnom rozhodnutí na túto autopredajňu. Zvyšná časť územného rozhodnutia na „autopredajňu“ stratila platnosť aj v dôsledku plynutia času, keďže žalobca nikdy nepožiadal o vydanie stavebného povolenia. V tejto súvislosti opakovane poukazuje na odbornú literatúru k tejto otázke, ktorú citoval žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.03.2016. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poukazovanie na judikatúru a odbornú literatúru k § 40 ods. 1 Stavebného zákona „na danú vec nedopadá“, tak s ním nesúhlasí, nakoľko pre danú vec nie je relevantná vedomosť žalovaného o týchto úpravách, ani ich skutočné vykonanie (ktoré dodnes nebolo skúmané), ale práve výklad situácie, keď žalobca údajne o povolenie na terénne úpravy požiadal, ale následne už v území nič iné nerealizoval. Dotiahnutie výkladu uvedeného do extrému (ktoré realizuje žalobca) by znamenalo, že vykonanie akýchsi terénnych úprav v území (bez akýchkoľvek následných krokov) znamená neobmedzenú časovú platnosť územného rozhodnutia. Takýto záver je však podľa názoru žalovaného absurdný. S ohľadom na uvedené potom

považuje za irelevantné aj tvrdenie žalobcu o tom, že zriadením vecných bremien vo vyvlastňovacom rozhodnutí zo dňa 16.09.2013 sa zasiahlo do umiestnenia „autopredajne“, t.j. že vecné bremená boli údajne zriadené „v mieste, kde mal žalobca umiestnenú stavbu „autopredajne“. Spomínané „umiestnenie autopredajne“ (legálne územné rozhodnutia na „autopredajňu“) totiž už v čase vyvlastnenia dávno nebolo platné. V tomto smere opakovane poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie a na rozhodnutia z konaní o preskúmanie zákonnosti územných rozhodnutí (spisy ktoré navrhol súdu pripojiť). V oboch konaniach o preskúmanie zákonnosti územných rozhodnutí (tak na diaľnicu, ako aj na prekládku potoka) bol žalobca nebol úspešný. Ďalej žalovaná uviedla, že jej nie je jasné, načo žalobca neustále poukazuje na spomínanú „autopredajňu“ a územné rozhodnutie k nej, keď v žalobe sa napokon domáha akéhosi „nájmu“ (resp. náhrady vo výške nájmu) za to, že pozemok údajne nemohol prenajímať, pričom podľa ním predloženej nájomnej zmluvy mal tento pozemok údajne prenajímať na úplne iné účely. Celkovo argumentácia žalobcu v tejto časti pôsobí značne zmätočne a nezrozumiteľne a ani na základe vyjadrení žalobcu nie je žalovanej jasné čoho (a na základe akého právneho titulu) sa žalobca vlastne domáha. Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane poukazuje na akési pochybenie žalovaného, ku ktorému malo dôjsť „nečinnosťou a neodkúpením pozemkov“. V tejto súvislosti uvádza, že celý spor má základ v tom, že žalobca (ktorý počas vyvlastňovacieho konania neustále robil procesné obštrukcie) sa zrejme nevie zmieriť s tým, že žalovaný od neho neodkúpil celé jeho pozemky. Žalovaný však tieto nepotreboval a ich ďalšia „nevyužiteľnosť“ sa napokon nepreukázala ani vo vyvlastňovacom konaní. Je to priamo konštatované v odôvodnení vyvlastňovacieho rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho pozemky sa v dôsledku územných rozhodnutí na diaľnicu a prekládku potoka stali nepredajnými a žalobca „sa stal rukojemníkom žalovaného“ uviedol, že tieto tvrdenia pôsobia absurdne v kontexte postupu a krokov žalobcu a jeho firiem voči žalovanému v iných prípadoch, keď tento úplne cielene skupuje pozemky pod stavbami vo vlastníctve žalovaného, aby ich (s maržou) následne žalovanému predal a ešte následne od neho dokonca vymáhal fiktívne finančné plnenia (náhradu za vecné bremená - k tomu viď napr. konania vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.: XXC/XXX/XXXX a sp.zn.: XXC/XXX/XXXX. V oboch týchto konaniach bol žalobca v prvej inštancii neúspešný.). Inými slovami, pozemky, ktoré žalobca považuje za nepredajné v iných prípadoch práve on cielene skupuje, a to dokonca také pozemky, ktoré sú nepredajné „viac“, nakoľko na nich už stoja stavby cestných komunikácií. K tvrdeniu žalobcu o tom, že je nepravdivé tvrdenie žalovaného o prepojení konateľa údajného nájomcu - T. W. a žalobcu žalovaný poukazuje na to, že žalobca hneď v ďalšom texte prepojenie žalobcu a žalovaného vlastne sám priznáva. Pokiaľ žalobca sám uvádza, že priame prepojenie trvá až od roku 2011, má žalovaný o to väčší dôvod sa zo všetkých okolností domnievať, že predložená nájomná zmluva bola vyhotovená až dodatočne. K otázke zákonného predkupného práva štátu žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2016 opakovane operuje zákonným predkupným právom štátu v zmysle ust. § 7a zákona č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností () v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 669/2007 Z.z.“). Toto predkupné právo štátu bolo do zákona č. 669/2007 Z.z. doplnené novelou zákonom č. 540/2008 Z.z. s účinnosťou odo dňa 13.12.2008. Žalobca uvádza, že toto predkupné právo, ako aj poznámka o začatí vyvlastňovacieho konania boli zapísané aj na príslušnom LV (č. XXXXX) a ďalej tvrdí, že toto predkupné právo mu zabránilo pozemok odpredať. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že v zmysle ustálenej praxe orgánov katastra nehnuteľností (Viď Katastrálny bulletin č. 2/2002 - otázka č. 4. Z odpovede: „Pri zákonnom predkupnom práve sa súhlas oprávneného z predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka nevyžaduje a jeho absencia nie je dôvodom na zamietnutie vkladu práva, pretože ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu.“, ďalej Katastrálny bulletin č. 1/2013, otázka č. 22, ako aj Stanovisko Úrade geodézie, kartografie a katastra SR k aplikácii ust. § 7a podľa zákona č. 669/2007 Z.z. zo dňa 12.10.2012, č. LPO-5955/2012/Kr.) ako aj judikatúry súdov (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 56/2009) nespôsobuje nedodržanie zákonného predkupného práva štátu absolútnu neplatnosť zmluvy a jeho nedodržanie nebráni ani orgánom správy katastra zavkladovať vlastnícke právo v prospech nadobúdateľa, ktorým je niekto iný ako štát, resp. ním poverený žalovaný. Porušenie tohto predkupného práva totiž spôsobuje len tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej je potrebné sa dovolať, resp. umožňuje oprávnenému z predkupného práva dožadovať sa predaja nehnuteľnosti od nadobúdateľa. Poukazovanie na zákonné predkupné právo štátu, ktoré malo žalobcovi údajne brániť pozemok predať je v danom prípade o to zarážajúcejšie, že práve firmy žalobcu, a to konkrétne spoločnosť L. U..G..C.., ktorej konateľom je žalobca a jediným spoločníkom manželka žalobcu a spoločnosť X., U..G..C.., ktorej konateľom je žalobca a spoločníkmi sú žalobca s manželkou, v minulosti minimálne raz predkupné právo štátu porušili a previedli nehnuteľnosť na iný subjekt ako na žalovaného. Konkrétne išlo o prevod pozemku p.č. XXXX/X v k.ú. L. (vklad povolený pod č. č. V XXXX/XXXX). Túto skutočnosť pritom

uvádza na margo tvrdení žalobcu, že mu údajne predkupné právo štátu bránilo pozemok predať. K základu žalovaného nároku a jeho právnej kvalifikácií žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe domáha „náhrady za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ušlého nájomného odo dňa 30.04.2009“ a to z dôvodu že bol údajne „obmedzený s nakladaním so svojím majetkom a nemohol ho teda pokojne užívať“. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na územné rozhodnutie na diaľnicu a na vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 2013 (str. 6 vyjadrenia zo dňa 06.06.2016). Svoj nárok pritom uplatňuje odo dňa podania návrhu na vyvlastnenie, a to bez toho aby podrobnejšie vysvetlil prečo práve od tohto dňa bolo jeho vlastnícke právo údajne obmedzené v takej miere, aby mu za to patrila akási náhrada. Územné rozhodnutie na diaľnicu je pritom z úplne iného dňa a aj predkupné právo štátu, na ktoré žalobca poukazuje vzniklo iným dňom a iným dňom bolo aj zapísané (hoci samozrejme len deklaratórne) do katastra nehnuteľností. V tomto smere je teda žaloba stále značne nejasná a zmätočná, a to nielen z pohľadu právnej kvalifikácie, ale aj z pohľadu toho, prečo žalobca považuje tie ktoré skutočnosti za rozhodujúce viac ako iné. Na viac, žalobca nedostatočne vymedzil a identifikoval, ku ktorým pozemkom sa presne domáha a prečo náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Hoci prílohami jeho žaloby a vyjadrení sú akési farebné nákresy umiestnenia diaľnice, „autopredajne“ a preložky potoka, nie je z nich jasné, náhrady za presne ktoré pozemky (podľa dnešného stavu evidencie katastra nehnuteľností) sa žalobca žalobou domáha a najmä prečo. V tomto smere je potrebné zo strany žalobcu presne tieto pozemky identifikovať (a to aj s odkazom na ich identifikáciu v nájomnej zmluve, na ktorú sa pri výpočte náhrady odvoláva). Žalovanému totiž dodnes nie je jasné, či sa žalobca domáha náhrady za obmedzenie užívania pozemkov, ktoré dodnes vlastní, alebo pozemkov, ktoré odpredal žalovanému, či sa to týka aj pozemku, ktorý bol predmetom vyvlastňovacieho konania (potom by bolo potrebné skúmať, prečo sa žalobca domáha náhrady aj za čas, po ktorý bol pozemok vyvlastnený) a pod. V tomto smere je potrebné uviesť, že nielen právne, ale aj skutkové vymedzenie nároku žalobcu je značne nejasné, neprehľadné a nezrozumiteľné. Ani súdu sa nebude dať ustáliť predmet konania. Naviac povinnosť tvrdenia a preukázania skutkových okolností je na žalobcovi.

29. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom spočívalo jeho „obmedzenie s nakladaním“ s jeho pozemkami resp. čo mu legálne bránilo tieto pozemky „pokojne užívať“. Na pozemkoch v predmetnom období, ako je toto vymedzené v žalobe, nič fakticky žalobcovi nebránilo tieto ako aj okolité pozemky užívať. Rovnako mu dokonca nič nebránilo s týmito pozemkami akokoľvek nakladať. Tvrdenie žalobcu o tom, že „nebyť zásahu žalovaného“ mohol tieto pozemky „odovzdať do prenájmu dohodnutému nájomcovi“ resp. že by ich mohol predať sú nepravdivé a fiktívne. Žalobcovi nič legálne a ani fakticky nebránilo tieto pozemky akokoľvek využiť (vrátane prenájmu) a tvrdenie opaku postráda zdôvodnenie. Naopak, práve žalobca počas samotného vyvlastňovacieho konania pozemky prevádzal na iné osoby, aby tak komplikoval vyvlastňovacie konanie. A vtedy mu nič nebránilo predmetné pozemky prevádzať na tretie osoby. Žalobca dodnes neuviedol čo jeho nájomcovi, či už fyzicky, alebo právne, bránilo pozemky využívať za účelom „údajného uskladnenia rôzneho priemyselného tovaru“, tak ako to uvádza nájomná zmluva. Na viac, predmetná žaloba a nároky žalobcu s nárokmi jeho nájomcu nemá nič spoločné. Tak zákonné predkupné právo, ako aj poznámka o začatí vyvlastňovacieho konania (aj to nie ku všetkým pozemkom) legálne nebránia akémukoľvek využitiu pozemku, vrátane jeho nájmu. Vlastnícke právo žalobcu teda obmedzené nebolo. Samotná právna kvalifikácia, ktorej žalobca venoval niekoľko krátkych odsekov (str. 6 a 7 podanej žaloby a str. 6 vyjadrenia zo dňa 06.06.2016) a v ktorej svoj nedostatočne skutkovo vymedzený nárok opiera o priamu aplikáciu čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný uvádza, že takúto kvalifikáciu považuje za nedostatočnú. Za situácie, že nárok žalobcu nie je vôbec dostatočne skutkovo vymedzený a právne zdôvodnený, má za to, že odkaz na Listinu a Ústavu SR je absolútne nepostačujúci. K tvrdeniu žalobcu, že je „nesporné, že do vlastníckych práv žalobcu zasiahla žalovaná a nie správny orgán, ktorý vydal územný plán“, žalovaný uviedol, že práve táto skutočnosť je jednou z najviac sporných. Podstatou sporu je totiž tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný zasiahol do jeho vlastníckeho práva (obmedzil ho), čo však žalobca doposiaľ riadne skutkovo ani právne nezdôvodnil. Takéto tvrdenie na druhej strane žalovaný popiera. Odkaz na § 110 ods. 3 Stavebného zákona žalovaný považuje za úplne irelevantný, nakoľko pozemky jednak nakoniec vyvlastnené neboli a jednak žalobca svoje údajné obmedzenie vlastníckeho práva neodvodzuje od vyvlastňovacieho rozhodnutia, ale práve od územného rozhodnutia. Hoci svoj údajný finančný nárok datuje začiatkom vyvlastňovacieho konania, čomu žalovaný nerozumie.

30. K vznesenej námietke premlčania žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by sa v prípade jeho nároku uplatneného v tomto konaní malo jednať o obchodnoprávny vzťah. Napokon

žalobca sám svoj nárok opiera o úpravu z Ústavy SR a Občianskeho zákonníka (a nie Obchodného zákonníka). Pokiaľ žalovaný správne pochopil podanú žalobu (ktorá je nejasná a zmätočná), tak podstatou nároku žalobcu má byť obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom sa toto obmedzenie má týkať záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Žalobca a žalovaný v rozhodnom čase neboli v žiadnom záväzkovom vzťahu, ktorého obsahom by bola náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ by aj žalobca chcel tvrdiť, že žalovaná mu spôsobila akúsi škodu, potom v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka platí, že obchodnoprávna úprava sa použije iba v prípade škody vzniknutej z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu. Akýkoľvek obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by sa týkal žalobou uplatneného nároku tu ale absentuje. Pokiaľ žalobca poukazuje na kúpne zmluvy a zaplatenú DPH, tak táto skutočnosť je irelevantná hneď z niekoľkých dôvodov. Žalobca sa od žalovanej nedomáha v tomto konaní kúpy nehnuteľností alebo poskytnutia kúpnej ceny, ale akejsi náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Taktiež žalobcom tvrdené vydanie územného rozhodnutia pre žalobcu na autopredajňu ako na podnikateľa je irelevantné, nakoľko predmetom tohto konania nie je výstavba autopredajne alebo čokoľvek s tým súvisiace. Nehovoriac o tom, že s údajným „podnikateľským zámerom“ výstavby autopredajne nemal žalovaný nikdy nič spoločné. Taktiež je potrebné uviesť, že inkasovanie akejsi (dokonca nezmluvnej) náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa nijako netýka podnikateľskej činnosti žalobcu. Predmetom podnikania žalobcu dokonca nie je ani predaj nehnuteľností, na ktorý sa pri odkaze na kúpne zmluvy odvoláva. Napokon pri kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti ide o tzv. absolútne neobchody - t.j. záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú vždy ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Akési odvedenie DPH na charaktere týchto vzťahov nič nemení. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že v prípade, ak by boli predmetné pozemky žalobcovi vyvlastnené, nebola by predmetom rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie akákoľvek DPH a vyvlastnený vlastník by nebol povinný ju štátu odviesť, keďže takáto náhrada je od dane oslobodená. Na náhradu za vyvlastnenie poukazuje žalovaná najmä preto, že práve žalobca vo svojej argumentácii poukazuje na zákonnú úpravu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (ktorá je rovnaká ako pri jeho odňatí vyvlastnením). Pokiaľ teda žalobca svoju náhradu odvodzuje od akéhosi „ušlého nájmu“, tak potom je potrebné poukázať na ust. § 38 ods. 3 zákona o DPH, podľa ktorého je nájom nehnuteľností od DPH oslobodený. Právne zdôvodňovať, že predmetný spor má povahu obchodnoprávneho vzťahu cez DPH neobstojí.

31. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.06.2016 žalovaný uviedol, že prevažná časť tohto vyjadrenia (týkajúca sa rušenia vecných bremien medzi žalobcom a ďalšími subjektmi) s predmetom tohto konania nijako relevantne nesúvisí. K údajnej „genéze“ vzniku predmetného vecného bremena žalovaný však uviedol, že tvrdenie žalobcu o akejsi „ústnej dohode o usporiadaní predmetného VB“ nie je reálne preukázateľné a je len v polohe tvrdenia žalobcu a s ním spriaznených subjektov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „VB zriadené na pôvodnej parc. č. XXXXX/X nebolo na tejto parcele presne špecifikované“, tak to bolo výlučne jeho chybou. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností sa vecné bremeno týkalo celého pôvodného pozemku p.č. XXXXX/X a akákoľvek grafická identifikácia úplne absentovala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si akúsi „obslužnú komunikáciu“ dali zamerať Geometrickým plánom č. XXX/XXXX, tak aj táto skutočnosť je tiež výlučne v polohe tvrdenia žalobcu. Predmetný geometrický plán bol vyhotovený za účelom rozdelenia pozemku p.č. XXXXX/X (mal byť vytvorený nový pozemok p.č. XXXXX/XX) a nie zamerania rozsahu vecného bremena. Navyše tento geometrický plán nebol nikdy zapísaný do katastra nehnuteľností. Absurdne taktiež pôsobí tvrdenie žalobcu o tom, že pôvodný geometrický plán (č. XXX/XXXX) nebol do katastra zapísaný „z dôvodu zapísania GP XX/XXXX, ktorý si dal vypracovať a zapísať žalovaný“. Medzi vyhotovením oboch geometrických plánov totiž prešlo 5 rokov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „umelo vytvorené VB“ na predmetných pozemkoch „boli vytvorené žalovaným, a to svojvoľným vytváraním nových parciel z pôvodnej parcely č. XXXXX/X“, tak v tomto smere žalobca zavádza a klame súd. Nové pozemky boli vytvárané rozdelením pôvodných pozemkov práve žalobcom, ktorý neustále v snahe mariť a predlžovať vyvlastňovacie konanie, prevádzal časti pozemkov, zriaďoval na nich a rušil na nich rôzne vecné bremená - aj to len fiktívne a medzi firmami osobne a majetkovo prepojenými so žalobcom, s cieľom mariť vyvlastňovacie konanie a dosiahnuť čo najvyššiu náhradu za vyvlastnenie. Záverom vyjadrenia žalovaný poukázal na postup právneho zástupcu žalobcu, ktorý názoru žalovaného umelo fabrikuje úkony právnej služby.

32. Žalovaný písomnou duplikou k replike žalobcu zo dňa 29.09.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2016 uviedol, že vyjadrenie žalovaného sa obmedzujeme výlučne na pre spor významné, skutkové a právne relevantné argumenty. Z tohto dôvodu sa preto nevyjadruje ani k tvrdeniam žalobcu o

akýchsi „zbytočných prieťahoch“ pri vysporiadavaní pozemkov. Tieto tvrdenia nemajú žiadny relevantný význam pre právne a ani skutkové posúdenie nároku, ktorý je predmetom tohto sporu. Napokon bol to práve žalobca, ktorý v priebehu správnych konaní vykonával obštrukčné transakcie ohľadne pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu. O týchto skutočnostiach si nepochybne urobí názor samotný súd, potom čo pripojí navrhované spisy zo správnych konaní.

33. K otázke námietky premlčania, s ohľadom na občianskoprávny charakter v tomto konaní uplatneného nároku uvádza, že pokiaľ žalobca poukazuje na kúpne zmluvy a zaplatenú DPH, tak táto skutočnosť je úplne irelevantná, nakoľko žalobca sa od žalovaného v tomto konaní nedomáha kúpy nehnuteľností alebo poskytnutia kúpnej ceny, ale akejsi náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. K danej veci navyše uvádza, že to, či žalobca pri predaji pozemkov (ktorý ale nie je predmetom tohto konania) odviedol alebo neodviedol štátu DPH, nie je určujúce pre posúdenie charakteru nároku uplatneného v tomto konaní.

34. Žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 13.07.2016 doručil žalovanému aj niekoľko súdnych rozhodnutí, o ktoré tento údajne opiera oprávnenosť svojho uplatneného nároku. K týmto rozhodnutiam sa touto cestou žalovaný v krátkosti vyjadruje: K Nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. Ú. XXXX/ XX z 25.04.2012 uviedol, že v danom prípade išlo o zásadne inú právnu situáciu, ako v tomto konaní. Predmetom konania bola náhrada za užívanie verejného priestranstva umiestneného na súkromnom pozemku a vyriešenie otázky, či za takéto užívanie patrí vlastníkovi pozemku nejaká náhrada. Predmetom tohto konania je domáhanie sa akejsi dodnes presne právne nešpecifikovanej „náhrady za obmedzovanie vlastníckeho práva“, ktorá sa navyše „rovná ušlému zisku z titulu neplatenia nájomného zmluvne dohodnutým nájomcom“. Dodnes pritom nie je jasné, akým spôsobom žalovaný žalobcu obmedzil v tom smere, že by tento pozemok nemohol užívať alebo dokonca prenajať (čo sa napokon predsa aj stalo. Na pozemkoch neboli do dnešného dňa započaté žiadne stavebné a ani iné práce a preto o akomkoľvek „skutočnom (faktickom) obmedzení vlastníckeho práva“ (ako ho predpokladá citované rozhodnutie) tu nemôže byť reč. Napokon z citovaného rozhodnutia vyplýva aj skutočnosť (ktorú ale žalobca v ďalších častiach svojho vyjadrenia spochybňuje), že na náhradu je povinný ten subjekt, v prospech ktorého k obmedzeniu dochádza, t.j. spoločnosť (prostredníctvom štátu alebo obce). K Nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. Pl. Ú. X/XX z 08.07.2010 uviedol, že v danom prípade išlo taktiež o zásadne inú právnu situáciu, ako v tomto konaní. Predmetom konania bolo rozhodovanie o nesúlade ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny s Ústavou. Dôvodom podania bol predpoklad navrhovateľa (skupiny senátorov), že zákon - za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku - tomuto priznáva iba nárok na náhradu škody, ak k nejakej dôjde. V tomto smere uviedol, že nielenže ide o špeciálnu právnu úpravu, táto navyše otázku náhrady aj výslovne rieši, a to cestou „dohody medzi vlastníkom a orgánom ochrany prírody“ a cestou „finančného príspevku“. Poskytnutie tohto príspevku je v zmysle záverov ÚS obligatórne a je v ňom obsiahnutá práve uvádzaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Toto rozhodnutie nemá s predmetom tohto konania absolútne nič spoločné. V otázke pasívnej vecnej legitimácie vo veci žalobou uplatneného „nároku“, žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov ČR, a z tejto robí právne závery. K danej veci je ale potrebné uviesť, že tieto závery sú pre toto konanie absolútne nepoužiteľné, nakoľko ide o úplne iné skutkové a najmä právne situácie. A síce: Žalobca opäť poukazuje na situáciu, keď sa na pozemku súkromnej osoby nachádza verejné priestranstvo, za užívanie ktorého je oprávnená vyberať poplatky obec, ktorá má potom z tohto titulu priamy ekonomický prínos. K uvedenému uviedol, že na predmetných pozemkoch sa nikdy nenachádzalo žiadne verejné priestranstvo a ani nič podobné. Predmetné pozemky počas rozhodného obdobia (ako je toto špecifikované v žalobe) žalovaný vôbec nijako neužíval a ani nebol oprávnený ich užívať (boli vlastníctvom žalobcu a nebola na nich žiadna stavba žalovaného). Pri verejnom priestranstve je naopak právnymi predpismi dané jeho užívanie v prospech každého. Ide teda o zásadne inú skutkovú, ako aj právnu situáciu. Žalobca v tomto bode poukazuje na situáciu, keď je na súkromnom pozemku postavená pozemná komunikácie, resp. jej príslušenstvo (napr. cestná vegetácia). V zmysle uvádzanej judikatúry má v takýchto prípadoch vlastník pozemku nárok na bezdôvodné obohatenie (za situácie absencie zákonného vecného bremena) voči vlastníkovi pozemnej komunikácie. K uvedenému uvádza, že na predmetných pozemkoch sa v rozhodnom čase nenachádzala a dodnes nenachádza žiadna pozemná komunikácia. Pozemky dodnes nie sú zastavané a zo strany žalovaného ani nijako inak využívané. Akési navodzovanie dojmu, že žalobca tieto pozemky nemohol riadne užívať (napr. aj ich prenájmom) je preto absurdné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úvahy, o ktoré sa žalobca vo svojom vyjadrení opiera na situáciu, ktorá je predmetom tohto konania, nijako nedopadajú. Z uvedeného potom vyplýva aj mylnosť žalobcom prezentovaných záverov. V týchto nesprávnych záveroch potom

žalobca odôvodňuje pasívnu legitimáciu žalovaného dvoma skutočnosťami, a to odkazom na § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. podľa ktorého žalovaný vyberá finančné prostriedky za úhradu diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. K tomuto záveru žalovaný opätovne dodáva, že na predmetných pozemkoch žiadna cestná komunikácia dodnes nestojí. Žalovaný teda nie je oprávnený vyberať za užívanie neexistujúcej diaľnice žiadne poplatky, ktoré by pre neho predstavovali akýsi finančný prínos „na úkor žalobcu“. Navyše v čase, keď sa ešte ani nezapočalo s výstavbou cestnej komunikácie, je predčasné vôbec uvažovať o tom, či predmetný úsek diaľnice bude alebo nebude spoplatnený. Pre objasnenie uviedol, že predmetný úsek plánovanej cesty má byť súčasťou obchvatu mesta Prešov, pričom v ostatných mestách je pravidlom, že diaľničné obchvaty (z dôvodu ich využívania na lokálne presuny obyvateľov) nebývajú spoplatnené. Taktiež poukazovanie na § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o NDS je v danej veci bez významu, nakoľko v predmetnom období pozemky nielenže neboli ničím zastavané, ale neboli dokonca ani len vlastníctvom žalovaného. Žalovaný teda nemal akýkoľvek dôvod tieto pozemky akokoľvek užívať, čím by mohlo dochádzať k obmedzeniu ich využiteľnosti zo strany žalobcu. K žalobcom uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obdo 10/2010 z 31.05.2011, ktoré sa má údajne týkať „náhrady ušlého zisku z titulu nemožnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané z nájomného“, uviedol, že toto rozhodnutie sa týkalo úplne inej skutkovej a právnej situácie. V danom prípade išlo o porušenie zmluvnej povinnosti uzatvoriť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu (vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a o ušlý zisk z titulu nemožnosti po tejto dobe prenajímať nehnuteľnosť potenciálnemu nájomcovi (podľa zmluvy o budúcej nájomnej zmluve). V prípade, ktorý je predmetom tohto konania (7C/416/2015) však vlastníkom pozemkov v rozhodnom čase bol práve žalobca a tieto aj tretej osobe - nájomcovi prenajal. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca požaduje od žalovaného akúsi náhradu vo výške, ktorú mu ale zo zmluvy mal zaplatiť tretí subjekt . 35. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami, obsahom pripojených spisov: sp.zn. C. - PO-C.-XXXX/XXXXX/XXXXX/ŠSS-P., XS/XX/XXXX, XS XX/ XXXX, XS /., výsluchom žalobcu, svedkov T. W. a W. T. a na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov, súd zistil nasledujúci skutkový stav:

36. Právny zástupca žalobcu v rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol, že v roku 1998 bolo vydané územné rozhodnutie pre žalobcu na výstavu autopredajne, toto rozhodnutie nebolo nikdy zrušené a nedošlo ani k zániku jeho platnosti, pretože do 2 rokov žalobca uskutočnil počiatočné stavebné práce - terénne úpravy. Od tej doby žalobca legitímne očakával, že bude môcť vykonávať podnikateľskú činnosť na svojich nehnuteľnostiach v rozsahu územného rozhodnutia. V roku 2002 bolo vydané územné rozhodnutie v prospech žalovaného na štvrtinu pozemku žalobcu. V roku 2004 bolo žalobcovi oznámené, že jeho pozemok na účely výstavby diaľnice potrebné nebudú. V roku 2009 uzavrel žalobca zmluvu o prenájme svojich pozemkov zo spoločnosťou I. I. U..G..C.. za účelom prenájmu pozemkov ako na autobazár - na uskladňovanie tovaru. V roku 2011 bolo vydané ďalšie územné rozhodnutie v prospech žalovaného na výstavbu diaľnice. Bolo zapísané predkupné právo už skôr v katastri nehnuteľností a toto všetko obmedzilo žalobcu vykonávať podnikateľskú činnosť na svojich pozemkoch napriek jeho legitímnemu očakávaniu, že bude na pozemkoch môcť vykonávať podnikateľskú činnosť. K vysporiadaniu pozemkov od vydania územného rozhodnutia uplynulo viac rokov, došlo aj k vyvlastňovaciemu konaniu a pod jeho tlakom žalobca odpredal žalovanému časť pozemku. Napriek uzavretej zmluve o prenájme pozemkov v tomto období k faktickému prenájmu pozemkov pre firmu I. I. U..G..C.. nedošlo, žalobca prišiel o podnikateľský zisk, čo reprezentuje jeho škodu, ktorá vznikla následkom obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu v dôsledku vydaných územných rozhodnutí na výstavbu diaľnice pre žalovaného stavebným úradom, na návrh žalovaného. Žalovaný musí zodpovedať za vzniknutú škodu žalobcu, pretože v jeho prospech došlo k vydaniu územných rozhodnutí. Náhrada škody za obmedzenie vlastníckeho práva činí sumu 479 953,93 € ktorá pozostáva zo sumy 335 274,90 € ako škoda za nevyplatené nájomné a sumy 144 679,03 € vyčíslenej ako úrok vychádzajúci z ustálenej súdnej praxe. O spôsobe výpočtu ušlého zisku žalobca predložil rozhodnutie v obdobnej veci. Možno sa pomýlil v špecifikácii ale v tomto smere odkazuje na návrh na zmenu žaloby, kde je uvedená špecifikácia výšky škody, zo dňa 13.7.2016. Žalobca si neuplatňuje náhradu škody, ale náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.

37. Právny zástupca žalovaného v rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol, že žalovaný v prejednávanej veci nie je pasívne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby a ako podpornú argumentáciu uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to z dôvodu uvádzaných v doterajších písomných vyjadreniach. K otázke územných rozhodnutí tak pre žalobcu

aj pre žalovaného a ich kolízie odkazuje na obsah pripojených spisov C. - PO-C.-XXXX/XXXXX/ XXXXX/ŠU.-P., XS/XX/XXXX, XS XX/XXXX, XS /.. Žaloba, tak ako je podaná, čo sa týka skutkových tvrdení ako aj právnej kvalifikácie, je nejasná, nezrozumiteľná, žalobca od začiatku konania tvrdí rôzne skutkové okolnosti, svoj nárok raz opiera o územné rozhodnutie na autopredajňu, raz o akýsi ušlý zisk z prenájmu. Vo všetkých pripojených spisoch s výnimkou vyvlastňovacieho už bolo záväzne a s končenou platnosťou vyriešené, že územné rozhodnutie na predmetnú stavbu diaľnice, konkrétne križovatky P., vydané pre žalovaného, bolo vydané v súlade s právnymi predpismi v časti v ktorej zasiahlo do územného rozhodnutia žalobcu bolo toto nahradené a napokon vo zvyšnej časti územné rozhodnutie žalobcu stratilo platnosť v dôsledku plynutia času. K vyvlastňovaciemu spisu uviedol, že tento preukazuje nepravdivosť niektorých tvrdení žalobcu a to najmä s ohľadom na celú genézu vyvlastňovacieho konania, ktoré vo svojom závere sa týkalo pozemku XXXXX/XX najmä s ohľadom na to, že žalobca v priebehu celého vyvlastňovacieho konania robil výrazné obštrukcie a to napr. rušením a zriaďovaním vecných bremien, prevádzaním časti pozemkov na tretie osoby a pod. Na dokreslenie celej situácie uviedol, že skutočnosť že žalovaný napokon pozemky v území, ktoré dnes vlastní od žalobcu kúpil, je výsledkom toho, že v dôsledku obštrukcie žalobcu bolo aj posledné vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené. Konkrétne to bolo z dôvodu, že po vykonaní všetkého dokazovania a procesných úkonov vo vyvlastňovacom konaní, teda po vydaní konečného rozhodnutia, došlo zo strany žalobcu a to bez oznámenia vyvlastňovaciemu orgánu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na jednom z pozemkov, ku ktorému sa zriaďovalo vecné bremeno. Práve táto obštrukcia bola jediným a výlučným dôvodom zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia v správnom konaní z dôvodu, že sa s touto treťou osobou nekonalo ako s účastníkom vyvlastňovacieho konania.

38. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že správny orgán zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie z dôvodu, že správny orgán nekonal s účastníkom konania podielovým spoluvlastníkom na prístupovej ceste, ktorý tento pozemok nadobudol od pôvodného vlastníka ( rozsudok NS SR č. XSŽO/XX/XXXX (č. l. 318 - 324 spisu). Pozemok bol nadobudnutý v roku 2012 a ústne pojednávanie bolo 26.2.2013. Zo strany žalobcu žiadna obštrukcia nebola.

39. Svedok T. W. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je zamestnancom žalobcu ako servisných technik a predmet tohto konania mu je známy. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o nájme dňa 12.1.2009, v tom čase nebol jeho zamestnancom. Účelom uzatvorenia zmluvy bolo, že podnikal v doprave rýchlo skaziteľného tovaru a jeho ukrajinskí partneri ho požiadali, aby zohnal pozemok na autobazár. Táto zmluva o nájme z 12.1.2009 nemala žiadne dodatky, jej predmetom boli dva pozemky, ktoré boli predelené potokom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kde sa tieto pozemky nachádzali, aký bol k nim prístup, či išlo o spevnené pozemky, rovinaté pozemky a aké boli výmery týchto pozemkov svedok uviedol, že si presnú výmeru nepamätá, spolu to bolo cez 5000 m2, bola tam prístupová cesta, pozemky spevnené neboli, chceli ich spevniť panelovou plochou, boli rovinaté, predelené, nachádzali sa pri vjazde do mesta Prešov, čo im vyhovovalo, pretože je to hlavný ťah na mesto. Na ďalšiu otázku, či vzhľadom k účelu prenájmu pozemkov mal svedok v úmysle dať tieto pozemky ďalej do prenájmu a ak áno, tak komu, T. W. uviedol, že bol dohodnutý s ukrajinskými partnermi na ďalšej spolupráci a je pravdepodobné, že by s nimi založil novú firmu, bol by to autobazár a boli by tam aj oni...dohodnutí na tom ale neboli, on mal najprv vybaviť pozemky a pripraviť plochu. Týmito zmluvnými partnermi boli Y. W., a ďalších dvoch poznal len krstným menom ako P. H. U.. Predmetom činnosti spoločnosti I. I. U..G..C.. bola v čase prenájmu týchto pozemkov preprava tovaru po Európe, na Ukrajinu, po Únii a zároveň špedičná činnosť. Svedok nemal v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedomosť o existencii územného rozhodnutia na diaľnicu D1 a ako konateľ spoločnosti I. I. U..G..C.. nebol ani účastníkom vyvlastňovacie konania. Následne doplnil, že „vedomosť o vyvlastňovacom konaní som v podstate mal“. V čase podpisu zmluvy so žalobcom sa dohodli na odovzdaní nájmu k 1.6.2009, k čomu však nedošlo. Žalobca, ako prenajímateľ týchto pozemkov mu neoznámil, že by sa mal stať účastníkom vyvlastňovacieho konania. Predmet nájmu vyplývajúci zo zmluvy o nájme zo dňa 12.1.2009 nikdy nezačal užívať z dôvodu, že mu tento nikdy nebol odovzdaný. Odovzdania sa domáhal, mal so žalobcom k tomu stretnutia, ale stále sa tam menila výmera a sa nevedelo, koľko pozemkov bude nájomca využívať. Na otázku kedy boli tieto stretnutia vo vzťahu k trvaniu nájomného vzťahu, koľko ich bolo, a či je možné predložiť nejaký dôkaz svedok uviedol, že bolo ich asi 10, prvý bol týždeň po odovzdaní pozemkov, „teda neboli nájomcovi odovzdané, tak týždeň po tom ako mali byť odovzdané“ a zápisy z nich nemá, lebo boli len ústne rokovania. Na otázku, aký dôvod svedkovi uvádzal prenajímateľ ako dôvod nemožnosti odovzdania pozemkov svedok uviedol, že zmluva bola postavená na výmere cca 5 800 m2 a tá výmera nevychádzala, lebo Národná

diaľničná mala nejakú časť zabrať a nevedelo sa aká výmera ostane. Na otázku, či bránilo niečo fakticky mimo týchto skutočností užívať tieto pozemky svedok uviedol že „chceli sme pozemok oplotiť, spraviť spevnenú plochu a to sa nedá robiť tak, že urobí sa časť, potom zase časť, je to neekonomické. Keby sme ho oplotili a potom by Národná diaľničná niečo zabrala, tak by sme museli všetko meniť, celú štruktúru autobazáru“. Najprv bolo povedané, že má byť zabratá polovica pozemku, to im veľmi nevyhovovalo, tak bolo zmenené, že bude zabratá menej ako polovica, tak mu hovoril žalobca. Nakoľko neprevzal predmet nájmu, nájomné z nájmu ani neplatil. Napriek tomu, že vôbec nedochádzalo k plneniu z tejto nájomnej zmluvy, k jej zrušeniu došlo až v roku 2014, čo odôvodnil tým, že „tento pozemok bol veľmi dobrý a v okolí Prešova som lepší nenašiel“. Dôvod nemožnosti užívania predmetného pozemku nebol na strane nájomcu (I. I. U..G..C..), napriek tomu si však voči prenajímateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu neuplatnil, čo odôvodnil tým, že v nájomnej zmluve síce bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale si ju neuplatnili, lebo v zmluve bola ešte aj klauzula o zľave z nájmu a čakal, že si ju v budúcnosti uplatní. Zo strany prenajímateľa nebol nikdy vyzývaný na zaplatenie nájmu. V čase uzatvárania tejto nájomnej zmluvy svedok vedel, že na predmetné pozemky bolo vydané územné rozhodnutia na autopredajňu. Na otázku, akým spôsobom chcel využívať tieto pozemky v rozpore s územným rozhodnutím svedok uviedol, že autobazár je predajňa ojazdených automobilov, postavili by si predajňu a v rámci nej showroom na predaj menších áut. Na otázku, či nájomná zmluva oprávňovala I. I. U..G..C.. k realizácii takejto stavby svedok uviedol, že v zmluve nebolo nič, že si nemôžu postaviť dielňu alebo predajňu. V čase podpisu a trvania nájomnej zmluvy sa svedok poznal so žalobcom ako kamarát, v čase trvania zmluvy sa nič nezmenilo. Na otázku, že v nájomnej zmluve svedok za I. I. U..G..C.. vyhlásil, že bol oboznámený s právami tretích osôb viaznucimi na niektorých častiach prenajímaných pozemkov a o aké práva išlo svedok uviedol, že bola to všeobecná zmluva, išlo o nejaké diaľkové káble, ktoré prechádzali pozemkom a na ktoré nemohla byť postavená stavba, pokiaľ si dobre pamätá.

40. Žalobca v rámci svojho výsluchu na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že sa domáha náhrady za obmedzenie užívania pozemkov, tak ako boli vymedzené v nájomnej zmluve, pričom sa jedná sa o parcelu č. XXXXX/X, ktorá tvorí asi o 15 - 20 pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX K.ú. Prešov z 22.1.2013 a parcely č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX boli vo vlastníctve spoločnosti S. U.. U..G..C.., ktorých bol žalobca konateľom. Spolu sa jednalo o výmeru 5 243 m2. Napriek tomu, že vlastníkom niektorých pozemkov - a to parc. č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX bol v rozhodnutom období tretí subjekt (spoločnosť S. U.. U..G..C..), svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje od toho, že tieto pozemky previedol on (žalobca) na spoločnosť S. U.. U..G..C.. v roku 2011 alebo 2012 a spoločnosť S. U.. U..G..C.. by bola tiež tieto pozemky prenajala spoločnosti I. I. U..G..C..

41. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom (a k faktickému obmedzeniu ich užívania), došlo podľa jeho názoru tým, že žalovaný podal návrh na vyvlastnenie pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu napriek tomu, že na výmeru pozemku asi 1 300 m2 nebolo vydané územné rozhodnutie. Následne došlo k zápisu do katastra nehnuteľností do poznámky, že bolo začaté vyvlastňovanie konanie a k zápisu predkupného práva žalovaného alebo Ministerstva dopravy. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu od roku 2011 vo vzťahu k pozemkom, ktoré vlastnila spoločnosť S. U.. U..G..C.. spočívalo v tom, že aj na týchto pozemkoch bola zapísaná poznámka o vyvlastňovacom konaní a predkupnom práve, jedná sa o pozemky vo výmere 77 m2. Prebiehajúce vyvlastňovacie konanie žalobcovi fakticky bránilo využiť tieto pozemky pred časom ako budú vyvlastnené tým spôsobom, že spoločnosť I. I. U..G..C.., ktorej tieto pozemky prenajal, nechcela investovať finančné prostriedky do úpravy pozemkov, keďže nebolo zrejmé, na akú dobu budú môcť investíciu využívať, či na rok alebo na desať rokov a žalovaný menil rozsah zásahu. Je pravdivé tvrdenie svedka W., že nájomná zmluva nemala žiadne dodatky a ani nebola pred jej zrušením menená. Na otázku, kde sa tieto pozemky nachádzali, aký bol k nim prístup, či išlo o spevnené pozemky, rovinaté pozemky, aké boli výmery týchto pozemkov žalobca uviedol, že išlo o pozemky pri ceste I. triedy pri vstupe do Prešova, smer Poprad o rozmere cca 86x62 m a po dĺžke bol tento pozemok rozdelený potokom, išlo o dve roviny, ktoré boli výškovo rozdelené, pozemok za potokom, boli na ňom vykonané teréne úpravy v zmysle územného rozhodnutia na autopredajňu a následného stavebného povolania na tieto úpravy. Prístup zabezpečený z cesty I. triedy po pozemku, ktorý sprístupňoval susediaci rodinný dom. V územnom pláne mesta Prešov bol tento pozemok určený na občiansku vybavenosť. Na otázku, ako žalobca predmetné pozemky rozhodnom období užíval a či tieto pozemky využil aj na iný účel, žalobca uviedol, že na časti týchto pozemkov v roku 2011 alebo 2012 zriadil vecné bremeno na umiestnenie reklamného zariadenia a toto bolo aj v čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania. Na žiadosť právneho zástupcu žalovaného o vysvetlenie nesúladu v tvrdení žalobcu, že pozemky, ku ktorým sa domáha náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva, sú pozemky uvedené na LV č. XXXXX z roku 2013 a p.č.XXXXX/XX a p.č.XXXXX/ XX vo vlastníctve spoločnosti S., U..G..C.., ktoré sú spolu o výmere 5243 m2, avšak pozemky uvedené na LV č. XXXXX a LV XXXXX (toto LV žalobca necitoval ale vyslovene uviedol, že pozemky na ňom majú spolu 77 m2) spolu výmerou nedávajú výmeru akú uviedol žalobca, ale iba 5152 m2, žalobca uviedol, že „zrejme došlo k chybe v počítaní“. Obmedzenie jeho vlastníckeho práva k zvyšným častiam pozemku, t.j. k pozemkom, ktoré neboli predmetom vyvlastňovania (t.j. k pozemkom, ktoré boli odkúpené a nie vyvlastnené), keď návrh na vyvlastnenie sa ani netýkal pozemkov, ktoré sú predmetom tejto žaloby, resp. domáha sa náhrady k pozemkom p.č. XXXXX/X a XXXXX/X v celosti aj keď vyvlastnenie sa týkalo iba časti týchto pozemkov o výmere 2503 m2 žalobca uviedol, že mal zmluvu o prenájme so spoločnosťou I. I. U..G..C.. na celú výmeru 5 243 m2, aj keď tam došlo zrejme k chybe v počítaní. Podľa názoru žalobcu vyvlastňovacie konanie bránilo nájomcovi pozemky užívať v tom smere, že na liste vlastníctva bolo zapísané predkupné právo a poznámka o vyvlastňovacom konaní na polovičnú výmeru plochy ktorú prenajal a nájomca I. I. U..G..C.. za týchto podmienok nechcel investovať do (polovičného alebo do celého) pozemku. Predmetné poznámky na liste vlastníctva bránili využitiu predmetu nájmu tým, že nájomná zmluva bola uzatvorená na 10 rokov a nájomca nemal zaručenú dobu 10 rokov, lebo tam bolo to predkupné právo a vyvlastňovacie konanie. V súčasnosti je na predmetných pozemkoch stav taký, že na polovici plochy, ktorú žalobca odpredal žalovanému (na ktorú boli vydané územné rozhodnutia na stavbu), na týchto sa stavia diaľnica, zvyšná časť pozemku je zrovnaná plocha, na ktorej sa nič nenachádza. Na voľnej ploche bolo zriadené vecné bremeno rozhodnutím Krajského stavebného úradu, právo prechodu a prejazdu. Počas doby vyvlastňovacieho konania do doby, pokiaľ nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené rozsudkom NS SR s ním nemohol žalobca robiť nič. Stavebné práce ohľadne výstavby diaľnice začali cca pred 3 mesiacmi, je tam urobená preložka potoka a na stavbe sa normálne pracuje. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rozhodnom čase ( od 1.6.2009 do 7.8.2014) predmetné pozemky neužíval...“teda vlastne ich užíval a to tým, že na časť z nich mal vydané územné rozhodnutie a na základe neho pracoval na projektovej dokumentácii a keď ich odkúpil, už len požiadal o zmenu stavebného povolenia“. Súčasne uviedol, že on (žalobca) v rozhodnom období (od 1.6.2009 do 7.8.2014 - t.j. za obdobie, za ktoré si uplatňuje od žalovaného náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva) predmetné pozemky užíval z časti tak, že tam mal tri reklamné zariadenia. Pred uzatvorením nájomnej zmluvy spoločnosť I. I. U..G..C.. neinformoval o existencií územného rozhodnutia na diaľnicu preto, lebo v tom čase mal platné územné rozhodnutie na autopredajňu. Skutočnosť, že nájomca I. I. U..G..C.. nebola účastníkom vyvlastňovacieho konania zdôvodnil tým, že účastníkom vyvlastňovacieho konanie je ten, kto má právo k pozemku, ktoré je zapísané v liste vlastníctva a keďže táto nájomná zmluva nebola zapísaná v liste vlastníctva, správny orgán s ňou nekonal. Či mal byť nájomca účastníkom vyvlastňovacieho konania je podľa názoru žalobcu otázka na správny orgán, ktorý v tomto vyvlastňovacom konaní nekonal ani s tým, kto bol podielovým spoluvlastník na tomto pozemku, na ktorom zriadil vecné bremeno právo prechodu... Na otázku právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom mal podľa žalobcu vyvlastňovací orgán nadobudnúť vedomosť o existencii nájomného vzťahu, žalobca odpovedať nevedel a na otázku odkiaľ mala mať firma I. I. U..G..C.., ako nájomca vedomosť o vyvlastňovacom konaní uviedol žalobca, že od neho, ale nepamätá sa, kedy nájomcovi túto informáciu oznámil, bolo to ale hneď potom ako sa túto informáciu dozvedel a z LV č. XXXXX. Nájomca nezačal prenajaté pozemky nikdy užívať, žalobca mu ich ani neodovzdal - z dôvodu, že sa na časť týchto pozemkov začalo vyvlastňovacie konanie, potom keď sa prišlo na to, že nemožno vyvlastňovať pozemky, na ktoré nie je vydané územné rozhodnutie, začalo konanie o vydanie územného rozhodnutia (na preloženie potoka) a vyvlastňovacie konanie bolo prerušené. Poľa názoru žalobcu toto boli skutočnosti, ktoré bránili faktickému odovzdaniu pozemkov nájomcovi. Žalobca ďalej uviedol, že sa voči nájomcovi nedomáhal prevzatia pozemkov (z dôvodu, že prekážka bola na jeho strane) a nájomca sa odovzdania pozemkov domáhal (len nevie kedy sa domáhal, akým spôsobom a koľkokrát). Je pravdou, že nájomca pozemku I. I. U..G..C.. mu neplatil žiaden nájom a žalobca ako prenajímateľ tento nájom ani nevymáhal, nakoľko mu neodovzdal pozemok. Skutočnosť, že k ukončeniu zmluvy o nájme došlo až v roku 2014 žalobca odôvodnil tým, že „za normálnych okolností a normálnom postupe mohlo dôjsť k tomu čo trvalo 5 rokov, za 1 rok.“ Žalobca ďalej uviedol, že sa nepamätá, že by mal nájomca záujem pozemky oplotiť a že v čase prenajatia predmetných pozemkov spoločnosťou I. I.N. U..G..C.. bol predmet nájmu zaťažený právom jednak prechodu pre vlastníkov susedných pozemkov v rozsahu komunikácie a tiež právom umiestnenia reklamných zariadení. Žalobca ďalej uviedol, že užívanie pozemku č. XXXXX/XX bolo v rozhodnom období podľa jeho názoru obmedzené takým spôsobom, že na liste vlastníctva bolo zapísané predkupné právo s oznámením o vyvlastňovacom konaní a toto bránilo spoločnosti S. U.. U..G..C.. pozemok č. XXXXX/XX využiť. Je ale tiež pravdou, že žalobca ako konateľ spoločnosti S. U.. U..G..C.. tento pozemok č. XXXXX/XX od 1.1.2009 prenajal spoločnosti R. T. U..G..C.. na 10 rokov za účelom

umiestnenia reklamného zariadenia. Súčasne uviedol, že nevie, či v kúpnej zmluve, ktorú ako konateľ spoločnosti S. U.. U..G..C.. uzatvoril so žalovaným k pozemku č 16146/16 existenciu tohto nájmu zamlčal. Pozemok žalovanému odpredal tak ako stojí a leží, t.j. aj s reklamnou plochou, ktorá tam stala. V rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje od žalovaného náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, boli na predmet nájmu (t.j. na predmetné pozemky) zriaďované aj ďalšie ťarchy, o týchto ústne nájomcu informoval, jeho reakciu na túto informáciu si nepamätá. Vzťah žalobcu ku konateľovi I. I. U..G..C.. T. W. bol v rozhodnom období priateľský, je to jeho bývalý zamestnanec. 42. Svedkyňa W. T. v rámci svojej výpovede uviedla, že žalobcu pozná ako priateľa. Od roku 2007 do roku 2011 pôsobila ako konateľka K. I. I. U..G..C.., ktorá spoločnosť mala v tom čase hlavný predmetom činností špedičnú činnosť a logistiku. Na nájomnú zmluvu uzatvorenú spoločnosťou I. I. U..G..C.. so žalobcom zo dňa 12.01.2009 si nespomína, nemá vedomosť o tom, aké pozemky mala spoločnosť I. I. U..G..C.. záujem si od žalobcu prenajať a ani sa nevie vyjadriť k spolupráci tejto spoločnosti s ukrajinskými partnermi, toto mal na starosti T. W.. 43. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 18.04.2017 k výsluchu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že „nebolo zrejmé na akú dobu budú môcť (nájomca, pozn.) investíciu využívať, či rok či desať a žalovaný menil rozsah zásahu“, tak je potrebné uviesť, že dĺžka vyvlastňovacieho konania bola z prevažnej časti spôsobená obštrukciami žalobcu. Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný zmenil „rozsah zásahu“ - teda rozsah vyvlastnenia presne jeden krát - a to dňa 05.10.2011. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že „za normálnych okolností a normálnom postupe mohlo dôjsť k tomu, čo trvalo 5 rokov za 1 rok“, tak mu je potrebné dať za pravdu, a zároveň dodať, že jeho konanie bolo tak výrazne obštrukčné, že žalovaný bol nakoniec donútený v záujme urýchlenia celého procesu k prepracovaniu celého projektu na predmetný úsek diaľnice a k zúženiu rozsahu vyvlastnenia len na pozemok p.č. 16146/36. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z pripojeného vyvlastňovacieho spisu. K výpovedi žalobcu o užívaní pozemkov „zriadením vecného bremena umiestnenia reklamného zariadenia“ právny zástupca žalovaného uviedol, že pozemky boli v rozhodnom období zaťažené celým radom rôznych vecných bremien, medzi inými aj právami umiestnenia hneď niekoľkých (a nie jedného) reklamných zariadení. Časť predmetu sporu bola dokonca zaťažená nájmom za účelom vybudovania stavby megaboardu. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú tak z LV nachádzajúcich sa v spise, ako aj z pripojeného vyvlastňovacieho spisu. Aj samotný žalobca v pokračovaní svojho uviedol, že na predmetných pozemkoch „mal asi 3 reklamné zariadenia“. Pokiaľ žalobca vo svojej výpovedi na margo neinformovania svojho nájomcu o účastníctve vo vyvlastňovacom konaní uviedol, že „účastníkom vyvlastňovacieho konania je ten, kto má právo k pozemku, ktoré je zapísané na LV“, tak takéto tvrdenie nie je pravdivé, hoci v danom prípade ide o právnu otázku. Účastníkom vyvlastňovacieho konania je každý, koho práva môžu byť vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia dotknuté. Vyvlastnením pozemkov zanikajú všetky práva k nim, a to vrátane vecných bremien, ako aj nájomných práv. Pokiaľ sa vyvlastňovacie konanie týkalo pozemkov, ku ktorým mal nájomca žalobcu právo nájmu, mal byť tento jednoznačne účastníkom vyvlastňovacieho konania. Na tom nič nemení skutočnosť, že nájom nebol zapísaný v príslušnom LV. Súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia je totiž aj výrok o tom, akým spôsobom si náhradu za vyvlastnenie (vypočítanú ako cenu nezaťažených pozemkov) medzi seba rozdelia pôvodný vlastník a osoby, ktorých právami boli pozemky zaťažené. Vyvlastňovací orgán však pri nečinnosti dotknutých subjektov nemal z verejnej evidencie ako zistiť, že predmetné pozemky sú údajne prenajaté; o to skôr, že nájomca ich vlastne ani nikdy nijako neužíval. K odpovediam na otázky voči žalobcovi, týkajúce sa pozemku p.č. XXXXX/XX vo vlastníctve spoločnosti S., U.. U. G..C.. žalobca sám seba v priamo usvedčil z klamstva: v odpovedi na jednu otázku uviedol, že vyvlastňovacie konanie bránilo spoločnosti S. pozemok využiť a v následnej odpovedi uviedol, že táto vlastne pozemok využila

- prenajala spoločnosti R.. Taktiež vo svojej odpovedi týkajúcej sa odpredaja pozemku p.č. XXXXX/XX žalovaný (ako konateľ vlastníka pozemku - S., U.. U.. G..C..) uviedol, že pozemok „odpredal tak ako stojí a leží, t.j. aj s reklamnou plochou, ktorá tam stála.“ Takéto tvrdenie však nie je pravdivé. Z Kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/RusJa zo dňa 04.08.2014 medzi S., U.. U. G..C.. a žalovaným totiž vyplýva, že spoločnosť S., U.. U. G..C.. v kúpnej zmluve deklarovala, že ku dňu podpisu zmluvy neuzatvorila žiadnu nájomnú zmluvu (čl. VI. bod 6.3. kúpnej zmluvy) a taktiež, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne „iné právne povinnosti, ktoré by obmedzovali vlastnícke právo predávajúceho, alebo by ho voči niekomu zaväzovali“ s výnimkou v zmluve výslovne uvedených vecných bremien. Takéto tvrdenie sa však ukázalo neskôr ako nepravdivé a žalovaný musel riešiť, akým spôsobom ukončí nájom o ktorom ho predávajúci neinformoval a ktorý nebol zapísaný ani v katastri nehnuteľností. Toto opäť žalovaného stálo peňažné prostriedky. Nehovoriac o tom, že posudok, na základe ktorého bol predmetný pozemok odkúpený a ktorý si dal vypracovať žalobca, vôbec v cene nezohľadňoval ťarchu v podobe stavby a nájmu, ktorá vlastne úplne bránila inému užívaniu tohto pozemku. Uvedené uvádza

na dokreslenie situácie v predmetnom území a spôsobu, akým žalobca a jeho firmy voči žalovanému postupuje. Z pohľadu tohto sporu je však osud pozemku p.č. XXXXX/XX (neskôr ako /. H. /.) bez právneho významu, nakoľko jeho vlastníkom nebol žalobca. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na nesúlad výpovedí žalobcu a svedka ohľadne rozsahu tiarch, ktoré v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy zaťažovali predmet nájmu. Žalobca v tomto smere uviedol, že o všetkých ťarchách (množstvo vecných bremien vyplývajúcich z LV) ústne informoval nájomcu. Nájomca (svedok) však pri svojej výpovedi uviedol len toľko, že „išlo o nejaké diaľkové káble“. Z výpovede svedka celkovo vyplýva, že tento si nebol v čase prenajatia predmetných pozemkov vedomý rozsahu obmedzení, ktoré vyplývali z tiarch, ktoré predmet nájmu zaťažovali. V opačnom prípade by totiž musel vedieť, že väčšina ním tvrdených „plánov“ s pozemkom (oplotenie, zriadenie stavby atď.) nebola realizovateľná už v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy (ak teda táto naozaj bola uzatvorená v roku 2009). 44. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 09.02.2017 zaslal súdu vyjadrenie označené ako poukaz na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn.: L.. Ú. XX/XXXX, ktorého predmetom je posudzovanie príslušných ustanovení zákona o tepelnej energetike, ktoré zakladajú zákonné obmedzenia vlastníka pozemku vo vzťahu k držiteľovi povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, ktoré obmedzenia sú podľa zákona o tepelnej energetike zákonnými vecnými bremenami. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí posudzoval ústavnosť zákonného textu, ktorý vlastníkom obmedzeným zákonným vecným bremenom priznáva jednorazovú náhradu za takéto obmedzenie. Žalobca v tomto vyjadrení uvádza, že s poukazom na vyššie uvedený právny názor ústavného súdu, že jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy, a to z dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku trvania núteného obmedzenia vlastníkov povinnosťou strpieť stavbu rozvodov tepla na svojom pozemku, má žalobca za to, že ani v predmetnej právnej veci preto neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Predmetom tohto sporu je akási veľmi vágne právne „špecifikovaná“ náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu za obdobie trvania vyvlastňovacieho konania. Akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva počas tohto konania však žalovaný popiera. Predmetom sporu nie je otázka či náhrada (v danom prípade ani nie za zákonné vecné bremeno) je jednorazová alebo opakovaná. Základnou spornou skutočnosťou je už to, či bol žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania vo svojom vlastníckom práve vôbec nejako obmedzený, a ak áno, kým. 45. Z výpisu katastra nehnuteľností, Správy katastra Prešov, z LV č. XXXX k.ú. L. súd zistil, že ku dňu 24.10.2008 bol L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L. výlučným vlastníkom nehnuteľností: par.č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 3364 m2, par.č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 2100 m2, par.č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 14270 m2.

46. Z výpisu katastra nehnuteľností, GKÚ Bratislava, z LV č. XXXXX k.ú. L. súd zistil, že ku dňu 22.01.2013 bol L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L. výlučným vlastníkom nehnuteľností: L..Č.. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 443 m2, par.č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1691 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 594 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 100 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 135 m2, par.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 242 m2, par.č. XXXXX/ XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 190 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 237 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 502 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 175 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 673 m2, titulom nadobudnutia kúpna zmluva P. XXXX/XXXX. Poznámka: L.-XXX/XX - Oznámenie KSÚ Prešov č.XXXX-XXX/XXXX-X o začatí vyvlastňovacieho konania na parc. č. W. XXXXX/XX vytvorenú na základe R. XX/XX - Oznámenie o zmene vyvlastňovacieho konania č. W.-XXXX-XX/XXXX/-XX zo dňa 12.10.2011. Z časti C: Ťarchy súd zistil, že vyššie uvedené pozemky boli zaťažené vecnými bremenami: právo prechádzať pešo alebo autom, prípadne inými prostriedkami v prospech vlastníkov pozemkov XXXXX/XX, /. H. /. - vecné bremeno zapísané pod č. P.- XXXX/XXXX - XXX/XXXX, právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami (7 dní v týždni, 24 hodín denne) v prospech spoločnosti X., U..G..C..- vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, právo umiestnenia reklamného zariadenia v prospech spoločnosti L., U..G..C.. - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, pozemok p.č. XXXXX/XX zaťažený právom umiestnenia reklamného zariadenia s príslušenstvom v prospech spoločnosti X., U..G..C.. a tomu zodpovedajúca povinnosť strpieť užívanie, vstup a prechod cez tento pozemok - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX- XXXX/XXXX, právo prechodu a prejazdu (7 dní v týždni, 24 hodín denne) v prospech vlastníka pozemkov č. XXXXX/XX H. XXXXX/XX (t.j. spoločnosti S., U..G..C..) - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/ XXXXXXXX/XXXX-. Pozemok p.č. XXXXX/XX zaťažené právom umiestnenia 3 troch voľne stojacich

reklamných zariadení, právom prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými vozidlami (7 dní v týždni, 24 hodín denne) v prospech spoločnosti H., U..G..C.. - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX, pozemky p.č. XXXXX/XX H. XXXXX/XX zaťažené právom prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov pozemkov p.č. XXXXX/X H. XXXXX/X - vecné bremeno zapísané pod č. V XXXX/XXXX.

47. Z výpisu katastra nehnuteľností, Správy katastra Prešov, z LV č. 1XXXX k.ú. L. súd zistil , že ku dňu 22.01.2013 bola spoločnosť S., U.. U..G..C.. so sídlom Y. X, L., výlučným vlastníkom nehnuteľností: par.č. XXXXX/XX - záhrady o výmere 750 m2, par.č. XXXXX/XX- záhrady o výmere 800 m2, par.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 61 m2, par.č. XXXXX/XX- ostatné plochy o výmere 16 m2.

48. Zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., podnikajúci pod obchodným menom: Peter Jarkovský - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042, zapísaný v živ. Reg. Obv. Úradu Prešov pod č. 707-6601 a nájomcom spoločnosťou LATEROD Logistic s.r.o., so sídlom Lada 168, 082 12 Lada, IČO: 36 833 002 súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami dňa 12.01.2009 na dobu určitú od 01.06.2009 do 31.05.2015, ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do užívania svoje pozemky zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. L., ako parcely KN-C č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 3364 m2 a KN-C č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvorie o výmere 1879 m2 (č. II zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za užívanie pozemkov o celkovej výmere 5243 m2 vo výške 15 €/m2 pozemku ročne bez DPH , čo ročne predstavuje sumu vo výške 78.645 € s tým, že dohodnuté nájomné bude nájomca platiť prenajímateľovi mesačne vo výške 6.553,75 €, plus DPH, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, so splatnosťou do 15 dňa nasledujúceho mesiaca mesiaci (č. IV. zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že pozemky budú nájomcom užívané tak, že na nich bude uskladnený rôzny priemyselný tovar, prevažne ojazdené motorové vozidiel, určené na ďalší predaj (č. I. zmluvy). Z čl. V zmluvy súd zistil, že nájomca sa oboznámil so stavom predmetu nájmu a svojim podpisom na zmluve potvrdil, že predmet nájmu je v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie s tým, že nájomca sa zaviazal predmet nájmu v tomto stave písomne preberať najneskôr ku dňu 31.05.2009. 49. Z Dohody o zrušení o nájme zo dňa 07.08.2014 súd zistil, že prenajímateľ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.X. XX, L., podnikajúci pod obchodným menom: Peter Jarkovský - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042, zapísaný v živ. Reg. Obv. Úradu Prešov pod č. 707-6601 a nájomca spoločnosťou LATEROD Logistic s.r.o., so sídlom Lada 168, 082 12 Lada, IČO: 36 833 002, sa ku dňu 07.08.2014 dohodli na zrušení nájomnej zmluvy zo dňa 12.01.2009.

50. Zo spisu č. C. - PO-C.-XXXX/XXXXX/XXXXX/ŠSS-P., mal súd za preukázané, že všetky vyššie uvádzané vecné bremená predstavujú obmedzenia užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré si žalobca privodil a zriaďoval sám, a ktoré boli zriaďované za odplatu v prospech žalobcu ako povinného z vecného bremena.

51. Z obsahu pripojených spisov č. XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX, XS/XX/XXXX súd zistil, že v uvedených súdnych konaniach už bolo záväzne a s končenou platnosťou vyriešené, že územné rozhodnutie na stavbu diaľnice - križovatky P., vydané pre žalovaného, bolo vydané v súlade s právnymi predpismi v časti v ktorej zasiahlo do územného rozhodnutia žalobcu bolo toto nahradené a napokon vo zvyšnej časti územné rozhodnutie žalobcu stratilo platnosť v dôsledku plynutia času, nakoľko bolo vydané územné rozhodnutie žalobcu, avšak stavebné povolenie bolo tomuto územnému rozhodnutiu vydané len na časť stavby a na ostatné stavebné objekty v zmysle územného rozhodnutia z roku 1998 nebolo vydané žiadne stavebné povolenie.

52. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XSžL. zo dňa 30.01.2013 súd zistil, že týmto rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XS XX/XXXX-XX, ktorým súd nevyhovel žalobe L. Y. o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia KSÚ v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-J. zo dňa 28.10.2010 (preložka potoka Vydumanec). V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší súd SR konštatuje, že „žalobcovi bolo dňa 4.5.1998 vydané územné rozhodnutie č. Ž. D. XXXX/XX-I. o umiestnení stavby „predajňa osobných automobilov L., D.. I.“, avšak stavebné povolenie bolo k tomuto územnému rozhodnutiu vydané „len na časť stavby - hrubé terénne úpravy - predajňa osobných motorových vozidiel“ na pozemku parcela č.XXXXX/X a na ostatné stavebné objekty v zmysle územného rozhodnutia z roku 1998 nebolo vydané žiadne stavebné povolenie.“ V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd SR ďalej uvádza: „Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba

priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia, prípadne na základe ohlásenia stavebnému úradu), vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale aj nemusí v budúcnosti dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.“ Súčasne súd v tomto rozhodnutí konštatuje, že „.L. Y. v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby - diaľnice nevzniesol v tomto smere žiadne námietky“.

53. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

54. Podľa čl. 1 Ústavného zákona 23/1991 zb. , ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd ako ústavný zákon, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

55. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

56. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

57. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb., ďalej len „ SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

58. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

59. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

60. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

61. Podľa § 110 ods. 3 druhá veta Stavebného zákona ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.“

62. V zmysle Uznesenia NSS ČR č.k. XAX X/XXXX-XXX Z. XX.XX.XXXX, výroku č. V : „Za předpokladu dodržení zásady subsidiarity a minimalizace zásahu může územním plánem (jeho změnou) dojít k omezením vlastníka nebo jiného nositele věcných práv k pozemkům či stavbám v území regulovaném tímto plánem, nepřesáhnou-li spravedlivou míru; taková omezení nevyžadují souhlasu dotyčného vlastníka a tento je povinen strpět je bez náhrady.“

63. Podľa §100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

64. Vlastnícke právo je základné právo, ktorého právna úprava je ústavne garantovaná v č. 20 ods. 1 Ústavy SR. Hoci ide o vecné právo predstavujúce právo vec držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, neznamená to, že toto právo je absolútne neobmedzené a nemôže podliehať obmedzeniam a to napriek tomu, že právo na ochranu majetku je aj v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 k

Dohovoru (citovaného vyššie) právom základným. Toto právo je možné zásahom štátu obmedziť pri rešpektovaní toho, aby obmedzenie zodpovedalo aj cieľom všeobecného záujmu a prípadný zásah so zreteľom na sledovaný cieľ nebol zjavne neprimeraný vo vzťahu k právam vlastníka.

65. Z citácie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je zrejmé, že nadobudnuté vlastnícke právo je možné obmedziť len zákonom a to v nevyhnutnej miere, vo verenom záujme a za náhradu. Nakoľko podľa Ústavy SR je obmedzenie vlastníckeho práva možné uskutočniť iba zákonom, konkretizáciu tohto ustanovenia a stanovenie podkladov pre takéto obmedzenie predstavuje § 128 Občianskeho zákonníka.

66. Ustanovenia § 128 Občianskeho zákonníka (citované vyššie) umožňujú obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môžu spočívať 1/ v povinnosti trpieť použitie jeho veci, 2/ v obmedzení vlastníckeho práva inak ako použitím jeho veci, alebo 3/ vo vyvlastnení veci.

67. V predmetnej veci sa žalobca domáha od žalovaného náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu nemožnosti svoje pozemky užívať a slobodne nakladať so svojim majetkom, t.j. prenajímať a dosahovať z nich príjem z prenájmu , za dobu od 01.06.2009 do 06.08.2014.

68. Uplatňovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa rovná výške ušlého zisku z titulu neplatenia nájomného zmluvne dohodnutým nájomcom - spoločnosťou I. I. U..G..C.. vo výške mesačného nájomného 6.553,75 €, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 288.365 €. Súčasne sa žalobca domáha voči žalovanému aj náhrady ušlého zisku z titulu nemožnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané z nájomného (t.j. zo sumy 288.365 €) vo výške 46.909,90 €; súčtom sa žalobca domáha voči žalovanému za obdobie od 01.06.2009 do 31.01.2013 náhrady vo výške 335.274,90 €. Súčasne sa v predmetnej veci žalobca domáha od žalovaného aj náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z uvedeného dôvodu (t.j. nemožnosti užívať a slobodne nakladať so svojim majetkom) za dobu od 01.02.2013 do 06.08.2014 vrátane, táto náhrada sa rovná výške ušlého zisku z identického titulu a to neplatenia nájomného (zmluvne dohodnutým nájomcom - spoločnosťou I. I. U..G..C.) vo výške mesačného nájomného 6.553,75 € (t.j. 18 x 6.553,75 € plus 1.310,75 € za šesť dní v auguste 2014, čo spolu predstavuje sumu 119.278,25 €, náhrady ušlého zisku z titulu nemožnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané z nájomného (t.j. zo sumy 119.278,25 €), vo výške 25.400,78 €; súčtom sa žalobca domáha voči žalovanému za obdobie od 01.02.2013 do 06.08.2014 náhrady vo výške 144.679,03 €. Za celkové žalované obdobie od 01.06.2009 do 06.08.2014 sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady vo výške 479.953,93 € titulom, ako uvádza: „nemožnosti - po určitú dobu, užívať a slobodne nakladať so svojím majetkom“ - teda začatím a pokračovaním vyvlastňovacieho konania bol žalobca obmedzený žalovaným v užívaní svojho vlastníckeho práva k pozemkom.

69. Žalobca odvodzuje svoje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom v jeho vlastníctve priamou aplikáciu čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovore o Ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu žalovaný zasiahol do jeho práv tým, že nemohol pokojne nakladať so svojím majetkom - stavebným pozemkom o celkovej výmere 5243 m2, ktorý mohol žalobca odovzdať do prenájmu dohodnutému nájomcovi I. I. U..G..C.. od 01.06.2009 do 31.05.2019 a ani ho nemohol odpredať z dôvodu ťarchy predkupného práva. Žalovaný zasiahol do jeho vlastníckych práv žalobcu ako vlastníka stavebného pozemku bez poskytnutia primeranej náhrady. Bolo povinnosťou žalovaného v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona poskytnúť žalobcovi náhradu za zostávajúcu časť pozemku určeného na stavbu autopredajne, aj keď sa na nej nemala stavba D1 uskutočniť. Od podania návrhu žalovaného na vyvlastnenie pozemkov dňa 30.04.2009, do doby, kedy na základe poslednej kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2015 (ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.05.2015) došlo k odkúpeniu pozemkov žalovaným, žalobca nemohol svojim majetkom nijako nakladať.

70. Žalobca sa v žalobe domáha náhrady titulom „obmedzenia vlastníckeho práva k pôvodnému stavebnému pozemku určenému na stavbu autopredajne a to do výšky rovnajúcej sa peňažnej sume, za ktorú by si žalobca mohol zabezpečiť porovnateľný stavebný pozemok v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, na ktorom by mohol zrealizovať porovnateľný zámer - stavbu autopredajne, resp. na ktorom by mohol dosahovať príjem z prenájmu, ďalej náhradu nákladov spojených s terénnymi úpravami, ktoré žalobca na pozemku určenom na stavbu autopredajne vykonal a náklady s projektovou dokumentáciou, ktorú žalobca vynaložil na vydanie územného rozhodnutia na stavbu autopredajne“ . Súd v tejto časti poukazuje na jeho rozporné tvrdenia, keď na jednej strane tvrdí,

že mu bolo znemožnené realizovať autopredajňu a následne uvádza (a v konaní je i preukázané), že pozemok vlastne prenajal a to na iné účely, ako na stavbu autopredajne. Naviac, pokiaľ by sa žalobca domáhal náhrady vo výške hodnoty stavebného pozemku (t.j. akoby bolo znemožnené akékoľvek využitie pozemku), potom by mal od tejto hodnoty nájomné, ktoré dosahoval prenájmom na iné účely, odpočítať.

71. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by bolo žalobcovi znemožnené predmetný pozemok prenajímať na deklarované účely. Vydanie územného rozhodnutia na diaľnicu nepredstavovalo až do právoplatného vyvlastnenia prekážku prenajatia pozemkov (resp. ich častí) na deklarovaný účel „umiestnenia priemyselného tovaru“. V čase vydania územného rozhodnutia na diaľnicu územné rozhodnutie na autopredajňu neplatilo. Žalobca podstatnú časť pozemkov dobrovoľne predal žalovanému. Tým zmaril svoj údajný plán stavby autopredajne a tiež obdržal za časť pozemkov práve nárok, ktorého sa v žalobe domáha - finančnú náhradu „vo výške rovnajúcej sa peňažnej sume, za ktorú by si žalobca mohol zabezpečiť porovnateľný stavebný pozemok“. Súčasne v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi niečo legálne bránilo predmetné pozemky prenajať a z predložených dôkazov aj vyplýva, že tak aj urobil. Prebiehajúce vyvlastňovacie konanie tiež nebránilo užívaniu pozemkov na účel, na ktorý ich žalobca prenajal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu patrí aj „náhrada nákladov spojených s terénnymi úpravami (ktoré žalobca na pozemku určenom na stavbu autopredajne vykonal), ako aj s projektovou dokumentáciou (ktoré žalobca vynaložil na vydanie UR na stavbu autopredajne)“, tak uvedený nárok žalobca skutkovo ani právne nezdôvodnil, ale z ďalšieho textu vyplýva, že sa ho vlastne ani nedomáha (nárok je totiž vyčíslený len ako „nájom“ a úroky z omeškania). Toto opäť spôsobuje nezrozumiteľnosť žaloby v časti vymedzenia čoho sa vlastne žalobca domáha. Úplnú zmätočnosť žaloby potom vystihuje jej časť, kde sa uvádza: „Do doby poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu znehodnotenia stavebného pozemku určeného na stavbu autopredajne tak patrí žalobcovi náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške ušlého nájomného “. Tieto svoje nároky však naviac žalobca počas celého súdneho konania žiadnym spôsobom nevyčíslil a ani ich nezahrnul do petitu žaloby. Súd preto k uvedenému len pre úplnosť poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSžp/XX/XXXX vo veci preskúmania zákonnosti predmetného územného rozhodnutia na stavbu diaľnice, ktoré bolo podkladom pre toto vyvlastňovacie konanie a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSžp/XX/XXXX zo dňa 30.01.2013, ktoré sa s kolíziou územných rozhodnutí (od ktorých si svoj nárok odvodzuje žalobca v tejto nevyčíslenej a v petite žaloby nespomenutej časti) s končenou platnosťou vysporiadali a výsledkom týchto konaní je záver, že novými územnými rozhodnutiami na stavbu diaľnice (a v rámci nej aj preložku potoka P.) sa legálne zasiahlo do existujúcich územných rozhodnutí, ktoré boli v dotknutej časti nahradené. Predchádzajúce územné rozhodnutie na stavbu „autopredajne“ tým v dôsledku plynutia času stratilo platnosť aj vo svojom zvyšku.

72. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný obmedzil jeho vlastnícke právo tým, že nemohol predmetné pozemky prenajať. Súčasne však žalobca založil do spisu nájomnú zmluvu, ktorá preukazuje, že tieto pozemky v rozhodnom období on sám prenajímal. Tvrdenia žalobcu a svedka (nájomcu žalobcu), že k plneniu zmluvy vôbec nedošlo z dôvodov na strane žalovaného opäť preukázané nebolo a nebolo preukázané ani to, že by predmetné pozemky v rozhodnom období žalovaný užíval, alebo by v tomto období obmedzoval žalobcu v jeho vlastníckom práve k nim.

73. Žalobca v podaní zo dňa 09.02.2017 argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. L.. Ú. XX/XXXX tu však musel súd dosvedčiť námietkam žalovaného, že uvedené rozhodnutie sa zaoberalo inou právnou situáciou; a síce ústavnosťou zákonnej úpravy náhrady za zákonné vecné bremeno (ako jednorazovej) v prípade, že zákon priamo definuje jej charakter. V tomto spore sa však žalobca nedomáha náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva, ktoré by zákon považoval za vecné bremeno. V takom prípade by o existencii obmedzenia nebola pochybnosť, avšak v tomto spore sa žalobca domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva prebiehajúcim vyvlastňovacím konaním.

74. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by niektoré z týchto práv žalobcu ako vlastníka bolo v priebehu vyvlastňovacieho konania obmedzené. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca mohol predmetné pozemky počas celého vyvlastňovacieho konania držať, v ich držbe mu nič legálne nebránilo. Tiež nebolo v konaní preukázané, že by právo

žalobcu predmetné pozemky užívať a požívať ich plody a úžitky bolo počas vyvlastňovacieho konania obmedzené, práve naopak - žalobca toto svoje právo vec užívať zmluvne postúpil na nájomcu, resp. aj napriek nájmu ho na časti predmetných pozemkov ďalej uplatňoval sám alebo prostredníctvom ďalších subjektov (svojich firiem). Skutočnosť, že nájomca a prenajímateľ (žalobca) sa voči sebe nedomáhali plnenia nájomnej zmluvy, hoci jej plneniu legálne nič nebránilo, však nemôže byť na ujmu žalovaného v tom zmysle, že by tento mal zodpovedať za neplnenie zmluvného záväzku nájomcu. Súd prisvedčil názoru žalovaného, že pokiaľ žalobca, ako aj svedok (nájomca) tvrdili, že nájomca sa domáhal užívania pozemkov, tak jeho právne kroky tomu nezodpovedajú nakoľko tento mal v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy rad možností sa s „nerealizovateľným“ nájmom vysporiadať - možnosť uplatniť zmluvnú pokutu, ukončiť zmluvný vzťah odstúpením a pod. Prebiehajúce vyvlastňovacie konanie (a jeho zápis v poznámke do KN), ani zápis predkupného práva štátu (teda nie žalovaného) v KN legálne nebránili nájomcovi využívať prenajaté pozemky na dohodnutý účel - uskladnenie a vystavenie rôzneho priemyselného tovaru, najmä ojazdených motorových vozidiel. Tvrdenia nájomcu o jeho plánovanom využívaní pozemkov (stavba showroomu, oplotenie atď.) z nájomnej zmluvy nevyplývajú a sú len v pozícii nepreukázaných tvrdení svedka. Napokon takémuto využívaniu pozemkov bránili aj (v čase uzatvárania nájmu už existujúce) vecné bremená práv prechodu a prejazdu (k tomu viď LV č. XXXXX). Nájomná zmluva nájomcu oprávňovala výlučne k spevneniu plochy pozemkov navezením štrku a betónových panelov. Takémuto postupu zápis prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania alebo predkupného práva štátu nijako legálne nebránil. Napokon, žiadne skutočné a preukázateľné kroky k reálnemu užívaniu pozemkov nájomcom neboli vykonané a ani v konaní preukázané. Naopak v konaní bolo preukázané, že žalobca predmetné pozemky prenajal nájomcovi v čase, keď vedel, že sa ich dotýka územné rozhodnutie na stavbu diaľnice. Z výsluchov potom vyplynulo, že túto skutočnosť žalobca nájomcovi pri uzatváraní nájomnej zmluvy zamlčal. To je však problém medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorý nemôže nijako dopadať na predmet tohto sporu. Na viac z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca predmetné pozemky (okrem uvádzaného nájmu) využil ešte aj na úplne iné účely, a to podľa všetkého bez vedomia a súhlasu svojho nájomcu. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že nájomca si v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol vedomý rozsahu obmedzenia užívacieho práva k prenajímaným pozemkom, ktoré obmedzenia sú však výsledkom konania žalobcu. Konkrétne tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z LV č. XXXXX zo dňa 22.01.2013, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, že pozemky boli so súhlasom žalobcu v rozhodnom období užívané na celý rad rôznych účelov.

75. Vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, táto ochrana sa však musí poskytovať v medziach zákona a obmedzenie vlastníckeho práva musí byť preukázané.

76. Súd nemohol prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že už samotným zahájením vyvlastňovacieho konania nastáva automaticky obmedzenie vlastníka v jeho vlastníckom práve a tým privodiť aplikáciou čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď samotné vyvlastňovacie konanie vedie vo svojom výsledku k obmedzeniu alebo odňatiu vlastníckeho práva, jeho samotné začatie ešte neznamená automaticky obmedzenie vlastníckeho práva. Až riadne preukázanie obmedzenia vlastníckeho práva oprávneného zakladá povinnosť povinnému zaplatiť prípadnú finančnú náhradu.

77. Po vykonanom podrobnom dokazovaní v predmetnej veci dospel súd k záveru, že žalobca také obmedzenie svojho vlastníckeho práva žalovaným, ktoré by mu zakladalo právo na jeho náhradu, nepreukázal. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaný zasiahol do jeho práv tým, že „nemohol pokojne nakladať so svojím majetkom - stavebným pozemkom o celkovej výmere 5243 m2, ktorý mohol žalobca odovzdať do prenájmu dohodnutému nájomcovi I. I. U..G..C.. od 01.06.2009 do 31.05.2019 a ani ho nemohol odpredať z dôvodu ťarchy predkupného práva“, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svoje vlastnícke právo v rozhodnom období plne využíval. Z LV č. XXXXX zo dňa 22.01.2013 súd zistil, že v rozhodnom období boli tieto pozemky so súhlasom žalobcu užívané na mnoho rôznych účelov, napríklad boli pozemky zaťažené právom prechádzať pešo alebo autom, prípadne inými prostriedkami v prospech vlastníkov pozemkov XXXXX/XX, /. H. /. - vecné bremeno zapísané pod č. P.- XXXX/XXXX - XXX/XXXX, boli zaťažené vecným bremenom práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami (7 dní v týždni, 24 hodín denne) v prospech spoločnosti X., U..G..C.., (prepojenej so žalobcom) - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXXXXXX/XXXX-, boli ďalej zaťažené právom umiestnenia reklamného zariadenia v prospech spoločnosti prepojenej so žalobcom - L., U..G..C.. - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Pozemok p.č.

XXXXX/XX, tvoriaci (podľa tvrdení žalobcu súčasť žalobného nároku) bol zaťažený právom umiestnenia reklamného zariadenia s príslušenstvom v prospech spoločnosti X., U..G..C.. a tomu zodpovedajúca povinnosť strpieť užívanie, vstup a prechod cez tento pozemok - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Ďalej právo prechodu a prejazdu (24/7) v prospech vlastníka pozemkov č. XXXXX/XX a XXXXX/XX (S., U..G..C..) - vecné bremeno zapísané pod č. V XXXX/XXXXXXXX/XXXX-. Pozemok p.č. XXXXX/XX bol zaťažený právom umiestnenia 3 voľne stojacich reklamných zariadení, právom prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými vozidlami (24/7) v prospech spoločnosti žalobcu - H., U..G..C.. - vecné bremeno zapísané pod č. V XXXX/XXXX - túto ťarchu (ako jedinú) priznal žalobca pri svojom výsluchu. Z LV č. XXXXX z 22.01.2013 taktiež vyplýva, že časť predmetných pozemkov parc. č XXXXX/XX a XXXXX/XX boli zaťažené právom prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov pozemkov p.č. XXXXX/X a XXXXX/X - vecné bremeno zapísané pod č. P. XXXX/XXXX.Pozemok p.č. XXXXX/ XX (neskôr ako pozemky p.č. XXXXX/XX a XXXXX/XX) bol od 01.01.2009 do 31.12.2018 prenajatý na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.2008 spoločnosti R. T., U..G..C.. za účelom umiestnenia stavby neprenosného reklamného zariadenia - tzv. megaboardu.

78. Z pripojených spisov sp.zn. Obvodného úradu Prešov č. C. - PO-C.-XXXX/XXXXX/XXXXX/ŠSS-P. súd zistil, že vyššie uvádzané vecné bremená (predstavujúce reálne obmedzenia užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu) zriaďoval žalobca za odplatu v jeho vlastný prospech ako povinného z vecného bremena. Súd preto musel jeho tvrdenie, že pre existenciu vyvlastňovacieho konania nemohol I. I. U..G..C.. (nájomca žalobcu) predmetný pozemok užívať vyhodnotiť súd ako účelové, keď bolo v konaní preukázané, že práve tieto pozemky žalobca v rozhodnom období prenechával do užívania ďalším osobám. Skutočné užívanie pozemkov počas vyvlastňovacieho konania, ako aj reálne umiestnenie reklamných zariadení na nich, zdokumentované v spise sp.zn. C. - PO-C.-XXXX/XXXXX/XXXXX/ŠSS- P. , na ktorý súd týmto poukazuje.

79. Žalobca ďalej tvrdí, že mu žalovaný zasiahol do jeho podnikateľského plánu realizovať na predmetných pozemkoch tzv. autopredajňu tým, že aj týchto pozemkov sa týkalo územné rozhodnutie na stavbu diaľnice. S uvedeným tvrdením súd nemôže súhlasiť s poukazom na právne závery právoplatne skončených súdnych rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave (pod sp. zn. XS/XX/XXXX) a Krajského súdu v Prešove (pod sp. zn. XS/XX/XXXX) , ktoré sa s kolíziou územných rozhodnutí s končenou platnosťou vysporiadali tak, že novými územnými rozhodnutiami na stavbu diaľnice (a v rámci nej aj preložku potoka P.) sa legálne zasiahlo do existujúcich územných rozhodnutí, ktoré boli v dotknutej časti nahradené.

80. Žalovaný v konaní vzniesol i námietku premlčania uplatneného nároku, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v žalobe ide o nárok občianskoprávneho charakteru, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 a v prípade že by išlo o nárok na náhradu škody (t.j. aj ušlý zisk) alebo nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, tento sa premlčí za dva roky. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ak je podstatou nároku žalobcu obmedzenie jeho vlastníckeho práva žalovaným, toto obmedzenie sa netýka zákonom požadovaných záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, nakoľko nie je pri vzniku predmetných záväzkových vzťahov s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Práve naopak, v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcom uplatnená náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa jeho podnikateľskej činnosti nijako netýka, naviac pri kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti ide o tzv. absolútne neobchody, čo znamená, že ide o záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú vždy ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Odvedenie DPH , na ktoré sa odvoláva žalobca a ktorým deklaruje, že by malo ísť o nárok obchodnoprávny, na charaktere týchto vzťahov nič nemení. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ak by sa bol nárok žalobcu vykonaným dokazovaním preukázal ako dôvodný (čo sa však v nestalo), jeho nárok by mohol byť - vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovaným - súdom priznaný iba za obdobie od 22.02.2010 do 06.08.2014, keď žaloba bola podaná dňa 22.02.2013 a rozhodné obdobie (za ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňoval nárok na náhradu) bolo žalobcom vymedzené od 01.06.2009 do 06.08.2014.

81. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

82. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd ustálil skutkovú bázu rozhodnutia vo veci samej tak, že žalobca v konaní nepreukázal obmedzenie svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalovaným prebiehajúcim vyvlastňovacím konaním a tým nepreukázal ani svoj nárok na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva z dôvodu tvrdenej nemožnosti tieto svoje pozemky užívať a slobodne s nimi nakladať (prenajímať a dosahovať z nich príjem z prenájmu za dobu od 01.06.2009 do 06.08.2014) a teda možno vyvodiť právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu.

83. V civilnom sporovom konaní, ovládanom striktne zásadou kontradiktórnosti, je sporová strana nositeľom dôkaznej povinnosti. Ako taká, aby mohla byť v konaní úspešná, je povinná preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. V prípade, že sa jej to nepodarí, nesie ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní. V takomto prípade súd žalobnému návrhu vyhovieť nemôže, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby aj v tomto konaní.

84. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.