Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5To-17-2017.pdf
PDF · 69.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného S. J., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 15.11.2016, č.k. 1T/130/2015-157, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.5.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. J., nar. XX.X.XXXX zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok Okresný súd Senica dňa 15.11.2016, č.k. 1T/130/2015-157 rozhodol tak, že obžalovaného S. J. uznal za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), §38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Obžalovaný odôvodňoval svoje odvolanie žiadosťou o udelenie iného ako trestu odňatia slobody, prosil o zhovievavosť, uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa zaradil do spoločnosti, má trvalý pobyt, partnerku a prácu na riadnu zmluvu, má tiež ťažko chorých rodičov, ktorým je oporou. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý riadne a včas prevzal predvolanie, bol poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil a nežiadal o odročenie verejného zasadnutia. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a to za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Trestnú sadzbu uvedenú v § 348 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd neupravoval v jej spodnej ani hornej hranici, nakoľko správne zistil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 14 krát súdne trestaný, aj na podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Išlo o odsúdenia najmä pre majetkovú trestnú činnosť (hlavne krádeže). Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 3.9.2015, právoplatným tým istým dňom, sp. zn. 0T/46/2005, bol potrestaný za marenie výkonu úradného rozhodnutia nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov a tiež trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 rokov.
Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo postihnutý deväťkrát, z toho až v siedmych prípadoch pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má okrem iného 49 záznamov o uložení blokových pokút, 5 záznamov o uložení zákazu činnosti. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ako i to, že za posledných 10 rokov bol celkovo 11 krát súdne trestaný, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 6 mesiacov skôr mierny ako prísny, avšak z pohľadu odvolacieho súdu ho možno považovať za primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Pokiaľ ide o žiadosť obžalovaného o uloženie iného ako nepodmienečného trestu, odvolací súd dodáva, že za predpokladu, že je zrejmá náchylnosť obvineného k porušovaniu predpisov, nedisciplinovanosti, nerešpektovaniu pravidiel nastavených spoločnosťou, nemožno dôvodne urobiť záver, že na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu trestu postačí výkon alternatívneho trestu, prípadne len hrozby výkonu trestu odňatia slobody (podmienečný trest). Naopak, javí sa nevyhnutné, recidivistom, ktorí opakujú trestný čin krátko po odpykaní predchádzajúceho trestu odňatia slobody, ukladať prísnejšie nepodmienečné tresty s náležitým využitím rozpätia zákonnej trestnej sadzby.
Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.