Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: R. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. X. D. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie sumy 1459,31 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1459,31 eur, nezaplatené poplatky za poistenie 13,05 eur, úrok 71,47 eur ( do predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 1,83 eur ( z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1459, 31 eur a nezaplatených úrokov 71, 47 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 87,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1459,31 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 13,05 eur, úroku 71,47 eur / z neuhradených splátok do predčasného zosplatnenia úveru/, úrokov z omeškania 1,83 eur / z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1459,31 eur od 15.01.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1459,31 eur a nezaplatených úrokov 71,47 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, trov konania na tom základe, že dňa 22.02.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 00000000033090, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 10.02.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 14.10.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom uvádza: S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru /§497 Obchodného zákonníka/. S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov / § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku / § 369 ods. l Obchodného zákonníka/, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.

2.Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa 180 CSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, žalobca svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil, žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil riadne a včas, pričom mal doručenie predvolania riadne vykázané.

3.Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s obsahom zmluvy o úvere č. 00000000033090 zo dňa 22.02.2013č.l.6-7 spisu, všeobecných obchodných podmienok č.l.8-11 spisu, upomienky zo dňa 17.08.2015 č.l.12 spisu, výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 14.10.2015 č.l.13 spisu, sadzobníka poplatkov č.l.15spisu všeobecných obchodných podmienok č.l.16-20 spisu, vyjadrenie žalobcu k výzve súdu č.l.27-31spisu, vyjadrenia žalovaného zo dňa 01.12.2016 č.l.44 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Zo zmluvy o úvere č.00000000033090 zo dňa 22.02.2013 č.l.6-7spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3000 eur ako úver bezúčelový pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90% ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur, pri výške anuitnej splátky 87,81 eur mesačne, s termínom splatnosti l. anuitnej splátky 11.03.2013, pri 48- ich splátkach pri konečnej splatnosti úveru 10.02.2017, splatnej k 11. dňu v kalendárnom mesiaci pri výške RPMN 21,29%, pri priemernej RPMN 19,53% pri celkovej výške úveru 4310,40 eur, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu.

5.Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 189,52 eur najneskôr do 22.08.2015, z dôvodu, že žalovaný nič na úver nezaplatil, žalobca vyzval žalovaného predčasné splatenie úveru výzvou zo dňa 14.10.2015 č.l.14 spisu, aby zaplatil na účet žalobcu sumu 1575,66 eur s príslušenstvom najneskôr do 25.10.2015 v opačnom prípade sa bude domáhať nároku súdnou cestou. Žalovaný nič z dlhu po podaní žaloby nič nezaplatil.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.Podľa § 1 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9.Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. l, ods.2, ods.3, ods.4 písm. a/, k/ , ods.5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13.Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

14. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. 00000000033090 zo dňa 22.02.2013 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3000 eur, jednalo sa o bezúčelový úver, ktorá suma jej bola navrhovateľom poskytnutá pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90% ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur, pri výške anuitnej splátky 87,81 eur mesačne, s termínom splatnosti l. anuitnej splátky 11.03.2013, pri 48- ich splátkach pri konečnej splatnosti úveru 10.02.2017, splatnej k 10. dňu v kalendárnom mesiaci pri výške RPMN 21,29%, pri priemernej RPMN 19,53% pri celkovej výške úveru 4310,40 eur, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu .Po márnej výzve žalobcu zaslanej žalovanému na zaplatenie omeškaných splátok žalobcu pristúpil k zosplatnenoiu záväzku dňa 14.10.2015 , z dôvodu, že žalovaný na úver nič nezaplatil. Ku dňu zosplatnenia pohľadávka navrhovateľa pozostáva zo sumy 1768,77 eur ku dňu predčasného zosplatnenia úveru t.j. k 24.06.2015 pozostáva z istiny 1768,77 eur, úrokov 78,62 eur , ktorá suma predstavuje dohodnutý úrok z úveru v zmysle zmluvy , ktorý bol odporca povinný platiť do predčasného zosplatnenia úveru pri úrokovej sadzbe 12,90% podľa zmluvy, úrokov z omeškania 0,80 eur / každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne podľa článku následky porušenia zmluvných povinností, poplatky za upomienky v sume 60 eur si žalobca neuplatňuje. Poukázal na ustanovenie § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka a domáhal sa aj úroku z úveru z istiny 1768,77 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z úrokov z úveru vo výške 79,26 eur od 25.06.2015 do zaplatenia aj po jeho zosplatnení do zaplatenia.

16. Súd po posúdení obsahu spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti vyplývajúce z § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.

17. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že zmluva o úvere č. 00000000033090 zo dňa 22.02.2013sa spravuje ustanoveniami obchodného práva, okresný súd poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu II ÚS 4/94, II ÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali oproti zneniu Občianskeho zákonníka dostali do rozporu s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým § 23 a zákona č. 634/1992 Z. z. ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou, pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení občianskeho práva.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je podaný dôvodne v časti o zaplatenie sumy 1459,31 eur /istina/, poplatkov za poistenie v sume 13,05 eur, úroku z úveru vo výške 71,47 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z omeškania 1,83 eur z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1459,31 eur a nezaplatených úrokov 71,47 eur od 15.10.2015 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že istina vo výške 1459,31 eur je uplatnená dôvodne, tiež vyčíslený zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 17,90% ročne do zosplatnenia úveru vo výške 71,47 eur, úrok z omeškania 1,83eur eur z omeškaných splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, 5% úrok z omeškania ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5% ročne je uplatnený dôvodne zo sumy 14959,31

eur a úrokov z úveru do zosplatnenia v sume 71,47 eur od 15.10.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, ktorý bol zosplatnený dňa 14.10.2015.

19. Súd žalobu v časti úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1459,31 eur od 15.10.2015 do zaplatenia zamietol s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade navrhovateľ úver predčasne zosplatnil k 24.06.2015. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie uvedené v článku 4 bod 4.3 zmluvy ! ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých finančných prostriedkov aj úrok z omeškania podľa ktorého predčasným zosplatnením úveru zo strany navrhovateľa nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie zmluvy je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná, s poukazom na to, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, hoci ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a pri dualite práva súd posúdil nárok pre spotrebiteľa priaznivejšie a to podľa ustanovení občianskeho práva. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že tieto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus z úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z .z. / rozsudok OS Prievidza 4C/154/2013 z 22.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 6Co 587/2015 z 28.09.2015/ ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého nie je možné priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení.

20.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255ods.1 tak, že žalobca bol v spore plne úspešný, keďže úspech žalobcu v konaní závisí od istiny v ktorej bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 87,50 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.