Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21C-259-2016.pdf
PDF · 106.82 KB
No categories available
21C/259/2016
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: R.. Ľ. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. O. Č. Č.. XX, XXX XX W. Č. proti žalovanému: Eli Lilly Slovakia, s.r.o. so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 873 957, právne zastúpený Advokátska kancelária ČECHOVÁ&PARTNERS s.r.o. so sídlom ul. Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 249 129, v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 1 455 853 € takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu zo dňa 20.05.2015, ktorou uplatnil právo na náhradu škody na zdraví vo výške 1 455 853 € sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 03.06.2015, žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť škodu na zdraví 1 455 853 €, ktorú mu spôsobil užívaním lieku Zyprexa. V rámci celkovej náhrady škody si žalobca uplatnil právo na náhradu skutočnej škody podľa § 442 Občianskeho zákona vo výške 10 200 €, právo na náhradu za ušlý zisk 1 197 125 €, náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a Občianskeho zákonníka vo výške 48 528 € a náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka vo výške 200 000 €. Žalobca uviedol, že užívaním lieku Zyprexa od žalovaného došlo k vážnemu trvalému poškodeniu jeho zdravia a to poškodeniu centrálneho nervového systému s následkami na periférny nervový systém, čo spôsobilo pokles nominálneho fyzického výkonu viac ako päťnásobne a nominálneho duševného výkonu viac ako päťnásobne. Okrem postihnutia pohybového aparátu a duševných systémov má žalobca narušené temer všetky orgánové a systémové štruktúry. Okrem toho má neustále bolesti hlavy, pociťuje únavu, bolesti svalov a šliach. V dôsledku poškodenia nervového systému žalobcu nastal výrazný pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sťažilo jeho spoločenské uplatnenie, čoho dôsledkom bola aj sociálna izolácia. V dôsledku neustálej bolesti hlavy, únavy, nespavosti, bolesti svalov, šliach a porúch vedomia bola podstatným spôsobom znížená kvalita jeho života. V prílohe č. 1 a prílohe č. 2 k žalobe žalobca popísal vzájomnú súvislosť medzi užívaním lieku Zyprexa a poškodením jeho nervového systému. Žalobca ako dôkaz jeho zdravotného stavu predložil aj ambulantnú správu zo dňa 30.10.2014 v súvislosti s poškodením jeho zdravia, ktorý sa prejavil syndrómom fibromyalgie. Žalobca tieto príznaky popísal v prílohe č. 4 k žalobe. Dôsledky užívania lieku Zyprexa na jeho zdravotný stav žalobca podrobne popísal v prílohe č. 5 k žalobe a podrobne zdôvodnil aj jednotlivé čiastkové nároky na náhradu škody na zdraví. Vplyv zhoršeného zdravotného stavu na jeho pracovné výsledky popísal v prílohe č. 6. Nárok na ušlý zisk žalobca vysvetlil v prílohe č. 7. Dôkaz, že užíva liek Zyprexa, žalobca predložil výpis z účtu poistenca. V prílohe č. 9 k žalobe žalobca predložil odborné informácie o lieku Zyprexa. Podľa týchto informácií je držiteľom registrácie lieku Zyprexa Velotab 5 mg Eli Lilly Nederland BV, registračné číslo: S. a výrobcom je Lilly S.A. (ESP). V informáciách o lieku sa konštatuje, že jeho registrácia bola vydaná bez obmedzenia platnosti podľa § 50 a § 49 písm. a) Zákona č. 362/2011 Z.z. (typ registrácie: EU-európska). V prílohe č. 10 žalobca predložil popis nežiadúcich účinkov lieku Zyprexa a ich súvislosť s poškodením nervového systému. V prílohe
č. 11 žalobca uvádza výpovede ľudí, ktorí liek Zyprexa užívali. Stanoviská v súvislosti s nežiadúcimi účinkami lieku Zyprexa na ľudské zdravie žalobca uviedol aj v prílohe č. 12 a 13 k žalobe. V prílohe č. 14 žalobca preukazuje prepojenie spoločnosti žalovaného so spoločnosťou Eli Lilly and Company. V prílohe č. 15 žalobca pripája aj informácie o ďalších produktoch spoločnosti Eli Lilly and Company a v prílohe č. 16 žalobca prezentuje text pod názvom „nezáujem farmaceutických spoločností o vyliečenie pacientov“. V prílohe č. 18 k žalobe žaloba uvádza zdroje svojich informácií, ktoré k žalobe pripojil.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojich troch podaniach. V podaní zo dňa 21.11.2016 uviedol, že za škodu na zdraví žalobcu nezodpovedá, pretože predmetom jeho činnosti sú marketingové a propagačné aktivity, zadávanie klinických skúšaní liekov a produktov. Táto skutočnosť vyplýva aj z predmetu jeho činnosti tak, ako je to uvedené vo výpise z obchodného registra. Žalovaný uviedol, že nie je výrobcom, ani držiteľom registrácie lieku Zyprexa na Slovensku. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, zo súhrnu charakteristických vlastností lieku a z písomnej informácie pre používateľov (pacientov). Uviedol, že tieto informácie sú dostupné na webovej stránke európskej agentúry pre lieky. Z tohto dôvodu je jeho zodpovednosť podľa § 54 ods. 9) Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch vylúčená. Žalovaný uviedol, že nie je ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle Zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, preto do úvahy nepripadá ani jeho zodpovednosť podľa § 421a) Občianskeho zákonníka. Ako dôkaz k týmto tvrdeniam žalovaný predložil výpis lieku Zyprexa z databázy liekov, vedený Štátnym ústavom na kontrolu liečiv a súhrn charakteristických vlastností lieku Zyprexa a písomnú informáciu pre používateľov (pacientov). Písomná informácia pre používateľov sa vkladá do obalu, v ktorom sa predávaný liek nachádza. Z týchto dôvodov žalovaný namietal neexistenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti tvrdenej žalobcom a z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný považoval žalobu za zjavne neodôvodnenú a to nielen pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, ale i pre jej neopodstatnenosť a nedostatočné preukázanie príčinnej súvislosti a výšky škody. Podľa žalovaného preukázanie príčinnej súvislosti je nevyhnutné bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Pre záver existencie príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná. Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských a prírodných vied, ako i s pravidlami logického myslenia. Vzhľadom na obsah žaloby a predložené listinné dôkazy nie je možný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi užívaním lieku Zyprexa a zdravotnými problémami navrhovateľa. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že príčinnú súvislosť medzi užívaním lieku Zyprexa žalobcom a jeho zdravotnými problémami neuznalo ani viacero odborníkov pôsobiacich na štátnych orgánoch, kde si ju žalobca uplatňoval v minulosti. Dôkaz o tomto tvrdení žalovaný nepredložil. Žalovaný poukázal aj na to, že z obsahu prílohy č. 2, ktorý predložil žalobca, ktorá bola označená ako poškodenie zdravia (nervového systému), ktoré vzniklo následkom užívania lieku Zyprexa vyplýva, že žalobca neužíval liek Zyprexa v súlade so schválením súhrnom charakteristických vlastností lieku, ani v súlade s písomnou informáciou pre používateľov lieku. Poukázal na to, že podľa písomnej informácie pre používateľov lieku je potrebné liek vždy užívať presne tak, ako to určil lekár. Žalovaný sa vyjadril a opätovne poukázal na to, že výrobca a ani držiteľ registrácie lieku predsa nemôže zodpovedať za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku v rozpore so schváleným súhrnom charakteristických vlastností lieku a s písomnou informáciou pre používateľa lieku. V súvislosti so správnym spôsobom užívania lieku Zyprexa nemôže v tomto štádiu predložiť ďalšie argumenty, pretože nemá k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol, prípadne aby postupoval podľa § 138 Civilného sporového poriadku, pretože na základe skutočností uvedených žalobcom sa javí, že žaloba je zjavne neodôvodnená.
Žalovaný svoje vyjadrenie vo veci doplnil aj vyjadrením zo dňa 25.01.2017, v ktorom opätovne poukázal na to, že nie je ani výrobcom, ani držiteľom registrácie lieku Zyprexa na Slovensku. Žalobca uviedol, že spoločnosť Eli Lilly and Company, Indianapolys, R. XXXXX-XXXX za škodu na jeho zdraví by mala zodpovedať. Žalovaný však nie je právnym zástupcom tejto spoločnosti na Slovensku a konštatuje, že táto spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch amerických nie je výrobcom, ani držiteľom registrácie lieku Zyprexa na Slovensku. Z tohto dôvodu prípadnú zodpovednosť za škodu na zdraví žalobcu nemôže mať ani táto spoločnosť, ktorá má sídlo v Spojených štátoch amerických. V tomto svojom vyjadrení žalovaný spochybňuje nielen nárok na náhradu škody na zdraví, ale aj výpočet výšky škody, najmä výpočet ušlého zisku.
Svoje vyjadrenie k veci žalovaný doplnil aj vyjadrením zo dňa 20.04.2017, v ktorom uvádza, že základný právny rámec upravujúci používanie humánnych liekov v podmienkach Slovenskej republiky tvorí Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch, ktorým je implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ ES, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch. Zároveň bolo implementované aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že štátnu správu na úseku humánnej farmácie vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Štátny ústav pre kontrolu liečiv podľa § 129 písm. q) citovaného Zákona o liekoch vedie zoznam registrovaných liekov. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 46 Zákona o liekoch, podľa ktorého hromadne vyrábané lieky, teda aj liek Zyprexa možno uviesť na trh v Slovenskej republike ( t.j. ponúkať ho pacientom a predpisovať ho v Slovenskej republike) na základe rozhodnutia o registrácii lieku. Podrobnosti o registrácii humánneho lieku upravujú §§ 47 a nasl. Zákona o liekoch. Žalovaný uviedol, že ako to vyplýva z rozhodnutia o registrácii lieku Zyprexa, tento je registrovaný Centralizovanou procedúrou v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, na ktorej sa zúčastňujú vždy všetky členské štátny Európskej únie a to prostredníctvom svojich zástupcov vo Výbore pre humánne lieky. Vo fáze prijímania rozhodnutia o registrácii lieku majú členské štáty možnosť vzniesť pripomienky k pripravenému rozhodnutiu prostredníctvom zástupcov v stálom Výbore pre lieky. Bez ohľadu na tento centrálny spôsob registrácie všetky registrované lieky sú následne zahrnuté do zoznamu vedeného Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, dostupného aj na internetových stránkach. Žalovaný poukázal aj na to, že zákon o liekoch definuje účastníkov trhu s liekmi, medzi ktorých patrí okrem iných aj držiteľ povolenia na výrobu liekov (§ 15 a nasl. Zákona o liekoch), držiteľ registrácie lieku (§ 60 a nasl. Zákona o liekoch) a farmaceutická spoločnosť (§ 74a Zákona o liekoch). Žalobca preukázal, že je farmaceutickou spoločnosťou, ktorá nie je ani výrobcom lieku Zyprexa, ani držiteľom rozhodnutia o registrácii tohto lieku, teda nemôže zodpovedať za existenciu tohto lieku na slovenskom trhu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 54 ods. 9) Zákona o liekoch, podľa ktorého za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku a s písomnou informáciou pre používateľa humánneho lieku, zodpovedajú výrobca lieku a držiteľ registrácie lieku. Žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú z úradného rozhodnutia o registrácii lieku a sú uvedené aj na samotnom vonkajšom obale lieku Zyprexa a v písomnej informácii pre používateľov lieku, teda sú ľahko dostupné ktorémukoľvek spotrebiteľovi (pacientovi). Z týchto dôvodov žalovaný žiadal a to najmä vzhľadom na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, ale aj pre nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi užívaním lieku Zyprexa a zdravotnými problémami žalobcu, žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vypočutím právneho zástupcu žalovaného a listinami založenými v spise:
Žalovaný tvrdil, že užívaním lieku Zyprexa došlo k vážnemu poškodeniu jeho zdravia. Okrem lieku Zyprexa (obaľované tablety) sú na Slovenskom trhu dostupné aj liek Zyprexa v práškovej forme a liek Zyprexa Velotab. Z písomnej informácie pre používateľov (pacientov) lieku Zyprexa vyplýva, že výrobcom tohto výrobku je Lilly S.A, Avda. de la Industria 30, 28108 Alcobendas, Madrid, Španielsko a držiteľom rozhodnutia o registrácii je spoločnosť Eli Lilly Nederland B.V., Q. X-X, I.-XXXX I. K.. Žalovaný nie je výrobcom lieku, ani držiteľom rozhodnutia o jeho registrácii. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný vykonáva reklamnú a propagačnú činnosť, marketing a prieskum trhu, podporu predaja tovarov a zadávanie klinických skúšaní produktov a liekov. Žalovaný nepopiera, že takýto predmet činnosti reálne vykonáva. Neuviedol však, či takúto činnosť vykonával aj vo vzťahu k lieku Zyprexa. Na základe objednávok tretích osôb zadáva klinické skúšky produktov a liekov, ktoré sú jedným z podkladov pre podanie žiadosti o registráciu humánneho lieku. Postup a náležitosti podávania žiadosti o registráciu humánneho lieku, rozhodovanie o žiadosti o registráciu humánneho lieku a povolenie uvedenia humánneho lieku na trh podrobne upravuje Zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Tento zákon osobitným spôsobom upravuje aj povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku. Citovaný zákon o liekoch podstatne prísnejším spôsobom chráni spotrebiteľa, než ako je to uvedené vo všeobecnej úprave o ochrane spotrebiteľa v Zákone č. 250/2007 Z.z.
4. Podľa § 60 ods. 1) písm. p držiteľ registrácie humánneho lieku zodpovedá za škody spôsobené registrovaným humánnym liekom, ak sa používal v súlade s údajmi uvedenými v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku. Držiteľom registrácie humánneho lieku Zyprexa je spoločnosť Eli Lilly Nederland
B.V. tak, ako to vyplýva z písomnej informácie pre používateľov lieku (pacientov). Obsah písomnej informácie pre používateľov je predmetom schvaľovacieho konania o povolenie na uvedenie humánneho lieku na trh (registrácie humánneho lieku) a je povinnou súčasťou balenia lieku. Obsah písomnej informácie pre používateľov lieku Zyprexa je prístupný na stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý vydáva povolenie na uvedenie humánneho lieku na trh (registráciu humánneho lieku) a to na stránke www.odc.sk/databázy/produkty/pil/zyprexa <http://www.odc.sk/databázy/produkty/pil/zyprexa>.
5. Povinnosti a práva držiteľa registrácie humánneho lieku sú podrobne upravené v § 60 Zákona o liekoch. Držiteľ registrácie lieku je napríklad povinný zabezpečiť, aby vlastnosti humánneho lieku zodpovedali dokumentácii predloženej v žiadosti o registráciu humánneho lieku a aktualizovať informácie o humánnom lieku na základe súčasných vedeckých poznatkov, vrátane zverejnených záverov hodnotenia a odporúčaní prostredníctvom Európskeho webového portálu o humánnych liekoch. Držiteľ registrácie humánneho lieku je povinný zaznamenávať podozrenia na nežiaduce účinky humánneho lieku, ktoré sa vyskytli na území členských štátov, alebo v treťom štáte, ktorému boli oznámené, alebo sa o nich dozvedel na základe štúdií o bezpečnosti humánneho lieku po registrácii a zabezpečiť prístup k týmto oznámeniam na mieste určenom držiteľom registrácie humánneho lieku. Držiteľ registrácie je povinný baliť lieky do vonkajších obalov a vnútorných obalov so schváleným označením, s priloženou písomnou informáciou pre používateľa humánneho lieku s vyznačeným dátumom jej schválenia (príbalový leták). Držiteľ registrácie je povinný po registrácii humánneho lieku oznamovať Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv dátum uvedenia lieku na trh v Slovenskej republike. Za správne rozhodnutie o žiadosti na registráciu humánneho lieku (povolenie na uvedenie lieku na trh v Slovenskej republike) zodpovedá Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Pokiaľ žiadosť o registráciu lieku nespĺňa požiadavky na kvalitný bezpečný a účinný humánny liek, liek nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne látkové zloženie a vyváženosť prínosov a rizík spojených s používaním humánneho lieku je nepriaznivá, alebo ak označenie a balenie humánneho lieku nespĺňa požiadavky, alebo nie je v súlade s údajmi uvedenými v súhrne charakteristických vlastností humánneho lieku, je povinný Štátny ústav pre kontrolu liečiv žiadosť o registráciu zamietnuť. Ustanovenia § 53 a nasl. Zákona o liekoch podrobne upravujú rozhodovanie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv o žiadosti o registráciu humánneho lieku. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii lieku zapíše Štátny ústav liek do zoznamu registrovaných humánnych liekov. Štátny ústav poskytuje v elektronickej podobe údaje zo zoznamu registrovaných humánnych liekov Národnému centru. Oznámenie o registrácii lieku Štátny ústav zverejňuje aj na svojom webovom sídle.
Podľa § 54 ods. 9) Zákona o liekoch registrácia humánneho lieku nezbavuje výrobcu humánneho lieku a držiteľa registrácie humánneho lieku zodpovednosti za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku a s písomnou informáciou pre používateľa humánneho lieku (príbalový leták). Zodpovednosť za škodu výrobcu lieku a držiteľa registrácie je však vylúčená, pokiaľ používateľ (pacient) používa liek v rozpore so schváleným súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku a v rozpore s písomnou informáciou pre používateľa lieku.
Ustanovenie § 15 a nasl. Zákona o liekoch podrobným spôsobom upravuje aj povinnosti držiteľa povolenia na výrobu liekov.
Podľa § 420 ods. 1) Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 447a Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by mu do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
Ako vyplýva z písomnej informácie pre používateľov (pacientov), držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Zyprexa je Eli Lilly Nederland B.V., Gropslag 1-5, NL-3991 NA Holden a výrobcom lieku je spoločnosť Lilly S.A, Avda. X. Y. R. XX, XXXXX F., W., Š.. Zodpovednosť za škodu držiteľa registrácie lieku, alebo jeho výrobcu, je okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka špeciálne upravená aj Zákonom č. 362/2011 o liekoch.
Podľa § 60 ods. 1 písm. p) citovaného zákona je držiteľ registrácie humánneho lieku povinný zodpovedať za škody spôsobené registrovaným humánnym liekom, ak sa používal v súlade s údajmi uvedenými v rozhodnutí o registráciu humánneho lieku. Špeciálna zodpovednosť za škodu je daná aj ustanovením § 54 ods. 9) Zákona o liekoch, podľa ktorého registrácia humánneho lieku nezbavuje výrobcu humánneho lieku a držiteľa registrácie humánneho lieku zodpovednosti za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku a s písomnou informáciou pre používateľa humánneho lieku.
Pasívnou vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak sa v konaní preukáže, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd musí žalobu zamietnuť.
V danom prípade nebolo preukázané, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody je žalovaný. Žalovaný nie je držiteľom povolenia na uvedenie lieku Zyprexa na trh v Slovenskej republike a nie je ani výrobcom tohto lieku. Nebolo preukázané, že žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by vznikla žalobcovi škoda na zdraví a navyše z osobitných podmienok (predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) upravených v § 54 ods. 9 a § 60 ods. 1 písm. p) Zákona o liekoch, vyplýva, že za škodu spôsobenú registrovaným humánnym liekom je zodpovedný výrobca lieku a držiteľ jeho registrácie (povolenia na uvedenie lieku na trh Slovenskej republiky).
Vo vzťahu k zodpovednosti výrobcu lieku Zyprexa, prípadne držiteľa jeho registrácie, žalobca však nepreukázal príčinnú súvislosť medzi užívaním lieku Zyprexa a škodou na jeho zdraví. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a vzhľadom na potencionálnu zodpovednosť za škodu iných subjektov, sa súd podrobnejšie otázkou príčinnej súvislosti medzi užívaním lieku Zyprexa a vznikom škody na zdraví žalobcu nezaoberal.
Žalovaný je farmaceutickou spoločnosťou tak, ako to definuje § 74a Zákona o liekoch. Podľa citovaného zákona farmaceutická spoločnosť je fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing, alebo sprostredkovanie nákupu a predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, alebo držiteľa registrácie humánneho lieku. Činnosti v uvedenom ustanovení žalovaný vykonáva pre držiteľov registrácie liekov a konkrétne aj pre držiteľa registrácie lieku Zyprexa, t.j. spoločnosť Eli Lilly Nederland B.V. Tieto činnosti vykonáva žalovaný na zmluvnou základe za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca argumentoval tým, že za škodu na jeho zdraví zodpovedá žalobca, pretože jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného je Eli Lilly Nederland B.V., ktorá je držiteľom registrácie lieku Zyprexa. Žalobca poukázal aj na personálne prepojenie spoločnosti žalobcu, držiteľa registrácie lieku a výrobcu lieku Zyprexa. Ak by aj personálne prepojenie týchto spoločností preukázané bolo, nezakladá to zodpovednosť žalobcu za škodu. Vykonávanie reklamy a marketingu lieku Zyprexa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví žalobcu. Ani objednávka klinickej skúšky lieku Zyprexa pre žiadateľa o registráciu lieku, prípadne zastupovanie žiadateľa o registráciu lieku v registračnom konaní nemôže byť posudzovaná ako porušenie právnej povinnosti, v dôsledku ktorého by vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Navyše Zákon o liekoch upravuje zodpovednosť za škodu držiteľa registrácie humánneho lieku a jeho výrobcu osobitným spôsobom.
Pretože v konaní nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného (škodu na zdraví žalobcu nespôsobil a nezavinil) a nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví žalobcu, súd žalobu žalobcu zo dňa 20.05.2015, ktorou si uplatnil právo na náhradu škody na zdraví v celkovej výške 1 455 853 € zamietol.
Vykonané dokazovanie naznačuje, že potencionálne za škodu na zdraví žalobcu by mohol zodpovedať držiteľ registrácie lieku Zyprexa, alebo výrobca tohto lieku. Takýto predpoklad vyplýva aj z ustanovenia § 54 ods. 9 a § 60 ods. 1 písm. p) Zákona č. 362/2001 o liekoch.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca si vyúčtoval náhradu trov konania v celkovej výške 28 550,38 €. Vzhľadom na to, že na strane žalovaného sú výnimočné okolnosti a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, bude potrebné pri určovaní výšky náhrady trov konania prihliadať na skutočnosť, ako to vyplýva aj z predložených lekárskych správ, že zdravotný stav žalobcu je veľmi zlý a bol mu priznaný invalidný dôchodok. Z týchto dôvodov je namieste, aby súd uplatnil svoje moderačné právo podľa § 257 Civilného sporového poriadku a výnimočne nepriznal trovy konania, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvodom pre nepriznanie celej náhrady trov konania sú aj výnimočné okolnosti daného prípadu, kde zodpovednosť za škodu je upravená nielen v samotnom Občianskom zákonníku, ale aj Zákone o liekoch. Pre obyčajného spotrebiteľa je veľmi ťažké posúdiť a rozlíšiť zodpovednosť držiteľa registrácie lieku, výrobcu lieku a zodpovednosť farmaceutickej spoločnosti alebo zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd považuje za primerané priznanie náhrady trov konania žalobcu vo výške 20 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.