Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-86-2016.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, o zaplatenie 228,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 02.03.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 228,89 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 228,89 eur od 01.02.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.01.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet. Žalovaný porušil zmluvu tým, že sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny a tento nevyrovnal ani na výzvu žalobcu. V zmysle predloženého výpisu z účtu bol nepovolený debet na účte žalovaného ku dňu 31.01.2016 vo výške žalovanej istiny. Keďže úroky sa na účet pripisujú v zmysle VOP k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, žalobca požaduje úroky od 01.02.2016 a to vo výške v súlade s priloženou Výveskou úrokových sadzieb, v zmysle ktorej je istina pohľadávky úročená úrokom 28 % p.a.
3. Na základe výzvy súdu na špecifikáciu uplatnenej pohľadávky žalobca doručil súdu dňa 31.10.2016 vyjadrenie v ktorom uviedol, že istina dlhu vo výške 228,89 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Debetné obraty predstavovali druhovo tieto operácie: platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM a pod., úroky a poplatky: za vedenie účtu, upomienku, výzvu, výber z bankomatu, vklad v hotovosti a za zisťovanie zostatku na účte v inej banke. Žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 600 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením nepovoleného prečerpania prvým dňom vzniku nepovoleného prečerpania čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu ( podľa výpisu č. 1/2011), pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými debetnými obratmi na uvedenom účte.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. S poukazom na ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 24.04.2017 do 04.05.2017
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 29.02.2016 s prílohami, a z nich najmä Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výzvou na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., Sadzobníkom poplatkov Prima Banka, výpismi z účtu žalovaného a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.06.2012 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému.
8. V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 228,89 eur s príslušenstvom titulom debetu.
9. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. Povinnosťou žalobcu bolo súdu predložiť VOP účinné v čase uzavretia zmluvy. Žalobca k žalobe pripojil VOP účinné od 01.02.2016. Preto v čase uzavretia zmluvy predložené VOP nemohli ani tvoriť súčasť zmluvy a tieto nie sú ani žalovaným podpísané.
Podľa bodu 3.12 VOP : Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobru nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.
S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.
10. Žalobca súdu predložil výpis z účtu žalovaného za obdobie od 31.05.2014 do 29.01.2016, pričom vyčíslená suma 228,89 eur pozostáva z poplatkov za vedenie účtu, úrokov, poplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou, poplatkov za upomienku a výzvu. Za uvedené obdobie nebola na účte uskutočnená žiadna kreditná operácia.
11. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní 28,00% ročne.
12. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
13. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy nekonal ako podnikateľ.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Uvedené ustanovenie treba podľa súdu vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
16. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
17. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
18. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
19. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
20. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky.
21. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky niekoľko násobne presahujúce úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny.
22. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53 ods. 4 písm. v), podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
23. Úroky vo výške 28 % p.a. - tzv. debetné úroky súd nepriznal z vyššie uvedených dôvodov.
24. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu a poplatok za vedenie exekúcie, upomienky a výzvu súd ich nepriznal z nasledujúcich dôvodov:
25. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu osobného účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
26. Súd má tiež za to, že tieto poplatky vzhľadom na dobu ich účtovania a vytvárania väčšieho debetného zostatku, sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu.
27. Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale v predmetnej veci ich nie je možné priznať z dôvodu ich uplatňovania v rozpore s dobrými mravmi, keď za obdobie od mája 2014 do 31.01.2016 by predmetom plnenia mali byť iba poplatky a úrok z nich.
28. Súd záverom považuje za potrebné uviesť aj to, že z výpisov z účtu je takisto zrejmé, že dlh (istina pohľadávky) mal vzniknúť aj účtovaním úrokov, nemôže sa jednať o istinu pohľadávky, ale o jej príslušenstvo (úroky sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto ich nemožno bez ďalšieho úročiť úrokom, ako sa toho žalobca dožaduje, išlo by o tzv. anatocizmus.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, avšak preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.