Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/78/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: ARTHUR DS, s.r.o., so sídlom Laurinská 2, Bratislava, IČO: 44 167 725, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., o 18.311,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 18.311,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.311,07 Eur od 06.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi 100 % náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu 05.04.2016 žiadal súd, aby súd zavial žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 18.311,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.311,07 Eur od 06.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, dôvodiac tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením, sp. zn. 5T 17/2015, zo dňa 23.08.2015, odkázal žalobcu podľa ustanovenia § 355 ods. 2 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keď predtým trestným rozkazom zo dňa 12.05.2015 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. 2. Žalovanej sa predvolanie na súd, žalobu a jej prílohy nepodarilo doručiť, nepreberala žiadne zásielky podľa adresy uvedenej v registri obyvateľov, preto jej súd oznámil doručenie písomností na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 10.08.2016. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 17/2015, zo dňa 12.05.2015, uznesenie zo dňa 23.08.2015, špecifikácia škody a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo špecifikácie škody je zrejmé, že v období od prevzatia budovy žalovanou ako poverenou správou technických záležitostí týkajúcich sa prenajatej budovy, v období od mesiaca september 2012 do mesiaca mája 2013 žalovaná bez toho, aby na to mala akékoľvek oprávnenie, plnomocenstvo alebo poverenie od žalobcu, v hotovosti a v mene žalobcu preberala peňažné čiastky, tvoriace depozit na nájomné (peňažnú zábezpeku) a úhrady za podnájom od užívateľov kancelárií v budove a tieto si ponechala pre seba, pre vlastné potreby a žalobcovi ich nevrátila. Žalovaná takto postupne získala peňažné prostriedky v celkovej žalovanej výške 18.311,07 Eur. 5. Listom zo dňa 15.05.2013 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie neoprávnene prevzatých súm, zistených ku dňu výzvy, ale žalovaná zásielku v odbernej lehote neprevzala. Preto dňa 11.09.2007 žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú. 6. V trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T 17/2015, bola žalovaná trestným rozkazom zo dňa 12.05.2015 uznaná za vinnú zo spáchania prečinu podvodu

podľa ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ale vo výroku o náhrade škody súd nepresným spôsobom formuloval povinnosť žalovanej nahradiť škodu žalobcovi, preto žalobca podal proti citovanému trestnému rozkazu odpor, na základe ktorého súd uznesením zo dňa 23.08.2015 odkázal žalobcu podľa ustanovenia § 355 ods. 2 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. 7. Podľa ustanovenia § 193 C s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, o tom kto, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 8. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 9. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 10. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 11. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody je z teoreticko - právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk; pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Po ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade s určitosťou preukázať, nestačí ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenie právnej povinnosti k následku - vzniku škody. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu (priameho alebo nepriameho) alebo vo forme nedbanlivosti (vedomej či nevedomej); pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakladajú škodcovi zákonnú možnosť zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpácia, vyvinenie sa. Škodca však v takom prípade musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyhodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a jej výšku. 12. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 193 je dôležité vymedziť, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich nemusel v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. V každom takomto spore ide predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s okolnosťami náhrady škody. Je nesporné, že súd je v občianskom súdnom konaní viazaný trestným rozsudkom v otázke zavineného protiprávneho konania škodcu, t. j. odporcu v tomto konaní. Z výrokov o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť, z jej obsahu je zrejmé naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. ublíženie na zdraví), ako aj záver o

existencii v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Je ustálené, že súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku trestného rozhodnutia, ani procesný postup predchádzajúci príslušnému rozhodnutiu. 13. V trestnom konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku škody, bola definovaná žalovaná ako tá, ktorá škodu spôsobila (škodca); škodu spôsobil úmyselným trestným činom (jej konanie bolo súdom vyhodnotené ako prečin podvodu), následne bola ustálená škoda a jej výška (18.311,07 Eur) a príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Na základe skutočností preukázaných v trestnom konaní súd priznal žalobcovi náhradu škody v sume v žalovanej výške a úrok z omeškania od 6.5.2015, v zákonnej výške 5,05% ročne z priznanej istiny 18.311,07 Eur. 14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p..

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.