Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_14C-277-2015.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/277/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evelyn Csémyovou v právnej veci žalobcu: N. I.. I., O.., IF. D. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. X.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 3, XXX XX T. (adresa na doručovanie: R. XX - sídlisko Q., T.), 2. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 9.932,93 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 2.691,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.691,48 EUR odo dňa 28.2.2013 do zaplatenia, pričom žalovaným sa povoľuje mesačná splátka 250 EUR mesačne a to ku 20. kalendárnemu dňu v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok v prípade čiastočného nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobnou doručenou súdu dňa 29.09.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.932,93 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.932,93 EUR od 01.09.2014 do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.05.2007, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 10.622,05 EUR. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 70,74 EUR a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 53,11 EUR. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,94 EUR. Žalovaný v 2. rade ako ručiteľ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 11.01.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaný v 1. rade peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 2. rade. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.03.2013. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 9.701,81 EUR pozostáva z istiny 7.845,53 EUR, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 1.393,65 EUR. 2. Podľa čl. VII. bod 5.úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhovateľ naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,99 %
p.a.. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené dlžníkovi. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.03.2013. 3. Žalovaný v 1. sa k žalobe vyjadril dňa 29.09.2015 v tom zmysle, že je si vedomý podlžnosti voči žalobcovi a vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, žiada o umožnenie splátkového kalendára. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom zo dňa 05.09.2014, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.05.2007, Odstúpením od zmluvy zo dňa 11.01.2013 s fotokópiami doručeniek, Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 11.01.2013, s fotokópiou doručenky, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru č.l. 41, Výpisom z obchodného registra č.l. 43, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 180 zákona č. 165/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) , pričom zistil nasledovný skutkový stav. 5. Dňa 02.05.2007 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ručiteľ prevzal titulom ručenia na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, pokiaľ ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 10.622,05 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver. Podľa zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 70,74 EUR a zároveň sa zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, keď výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá na 7,99% ročne. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 70,74 EUR. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,11 EUR. Z článku VII. odsek 1.zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru. Z článku VII. odseku 2. písm. i) vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Z článku VII. odseku 5. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Z článku VII. odseku 6. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Z článku VII. odseku 7 vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. Listom zo dňa 11.01.2013 žalobca odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.05.2007 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma k 01.03.2013 predstavovala 9.932,93 EUR. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 20.02.2013 a žalovanému v 2. rade oznámené dňa 17.01.2013. Žalovaný v 1. rade podľa Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č.l. 41) uhradil žalobcovi vkladmi na účet celkom sumu 7.798,80 EUR (úhrada započítaná na úroky 5.021,28 EUR + 2.776,52 EUR úhrada na stavebné sporenie - nasporená suma). 6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že úver prestal splácať z dôvodu, že stratil prácu, bol nezamestnaný 5 rokov, opäť sa zamestnal dňa 11.12.2015; v súčasnosti má čistý príjem 830 EUR mesačne a je schopný splácať dlh s mesačnou splátkou 200-300 EUR. Žalovaný v 2. rade s mesačnou splátkou 200-300 EUR súhlasil. 7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 14. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 15. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 16. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide oddeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. Februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je dôvodný len čiastočne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.OZ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaní ako spotrebitelia nemali
možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému v 1. rade poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými, hoci je teda ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebitelia) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie, sú dojednaniami v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a ide teda o neplatné dojednania podľa § 39 OZ, nakoľko sú v rozpore so zákonom. To znamená, že takým dojednaniam nemožno pripisovať žiadny právny význam a je treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občianskoprávne vzťahy. Normy obchodného práva sú potom použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, teda Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v ustanoveniach spotrebiteľského charakteru, v tomto prípade obsiahnuté v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci je na odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade (a oznámené žalovanému v 2. rade) preto potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva s účinkami ex tunc (od začiatku), pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 OZ povinní vrátiť si poskytnuté plnenie. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, t.j. ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 OZ. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v§ 48 a § 457 OZ, a preto je pre rozpor s § 54 OZ neplatné. 20. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok). Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 OZa § 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54ods. 1 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm.d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa OZ), práve
v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 OZ) vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 457 OZ. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že listom zo dňa 11.01.2013 žalobca odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.05.2007 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 20.02.2013. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, a to na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 10.489,28 EUR. Keďže žalovaný v 1. rade po tom, čo sa v uvedenom období bezdôvodne obohatili čerpaním sumy 10.489,28 EUR (úver mal byť poskytnutý v zmysle zmluvy vo výške 10.622,05 EUR, ale od tejto sumy odpočítal žalobca poplatky vo výške 116,18 EUR a 16,60 EUR a reálne poskytol žalovanému 1 len 10.489,28) vrátil žalovanému čiastkovými vkladmi sumu 7.797,80 EUR (vychádzajúc z výpisu z účtu na č.l. 41), súd uznal žalobný návrh žalobcu za dôvodný v sume 2.691,48 EUR (10.489,28 EUR - 7.797,80 EUR) a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. 22. Súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo dňa14.02.2013, ktorý bol na základe sťažnosti predmetom kontroly ústavnosti na Ústavnom súde SR, keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č.k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá, a teda ústavný súd neoznačil obdobný postup, ako v tu prejednávanej veci, za ústavne nekonformný. Podporne súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/410/2015-114 zo dňa16.03.2016, kde v obdobnej veci odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešovesp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.“ 23. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 28.02.2013, nakoľko žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy (čo možno považovať za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 563 OZ)) do 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.01.2013, ktoré žalovaný v 1. rade prevzal dňa 20.02.2013 (a oznámenie o odstúpení žalovaný v 2. rade prevzal dňa 17.01.2013). 24. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na prechodné ustanovenie § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 28.02.2014. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 2.691,48 EUR, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaní sa dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 2.691,48 EUR dňa 28.02.2014, žalobcovi preto súd priznal popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.691,48 EUR od 28.02.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh v časti úroku z omeškania zamietol. 25. Vzhľadom k uvedenému považoval súd návrh za dôvodný len v časti zaplatenia sumy 2.691,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy zo sumy 2.691,48 EUR od 28.02.2013 do zaplatenia, preto mu v tejto časti vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Berúc do úvahy súčasnú finančnú situáciu žalovaného v 1. rade, súd povolil splácať dlh vo výške mesačnej splátky 250 EUR, čo predstavuje viac než dvojnásobok pôvodne v zmluve dohodnutej mesačnej splátky 123,85 EUR (70,74 +53,11). 26. Napokon súd zaviazal aj žalovaného v 2. rade, nakoľko tento ako ručiteľ prevzal na seba záväzok splatiť dlh, ak ho nebude splácať žalovaný v 1. rade, pričom odstúpením od zmluvy došlo k zmene v obsahu záväzku.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Žalobcovi bola zo žalovanej sumy 9.932,93 EUR s príslušenstvom priznaná suma 2.691,48 EUR s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 27% a hrubý úspech žalovaných 73%, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 46% (73 - 27), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaných na náhradu účelne vynaložených trov. Nakoľko si však v konaní úspešnejší žalovaní právo na náhradu trov konania neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.