Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-150-2015.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/150/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX W. A. I., o zaplatenie 534,63 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 475,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 30.3.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti o zaplatenie 59,37 eur s príslušenstvom z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 77,80 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.03.2015 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 745,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.03.2012 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 22.02.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 969,60 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 20,79 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný 124,74 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 22.03.2012 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 745,61 eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015 vzal žalobcu v časti o zaplatenie 210,98 eur s príslušenstvom späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Keďže žalobca vzal žalobu v časti späť ešte pred jej doručením žalovanému, súd o čiastočnom zastavení konania nerozhodoval a konal o zvyšku nároku (§ 145 ods. 3 CSP).
5. Uznesením zo dňa 12.08.2015 súd pripustil zmenu strán na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
6. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 24.04.2017 do 04.05.2017.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 10.03.2015 s prílohami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 22.02.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli dňa 22.02.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600 eur, s mesačnou splátkou vo výške 20,79 eur v počte 48, pri ročnej úrokovej sadzbe 29,22 %, RPMN 29,22 % a priemernej RPMN 44,86 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 369,60 eur a celková suma pôžičky bola 969,60 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na február 2015.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 22.02.2011 zmluva o úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval spotrebiteľské právo.
10. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 29,22 % ročne.
17. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.
18. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v vo februári 2011, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,55 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2011 bola so splatnosťou 48 mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 2,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.
19. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
20. Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 600 eur a jednotlivými splátkami uhradil už sumu 124,74 eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi priznal sumu 475,26 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenými sumami.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 475,26 eur, a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
25. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. V časti o zaplatenie 475,26 eur (88,89 %) súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 59,37 eur (11,11 %) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca,
ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 77,80 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.