Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. N. XXX, právne zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 90 399,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/68/2013-172 zo dňa 15.05.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi zamestnávateľom žalobcu a žalovaným boli uzavretí poistné zmluvy (č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. XXXXXXXX/XZPM), predmetnom ktorých bolo úrazové poistenie, na základe ktorých žalobca v predmetnom konaní odvodzuje nárok na vyplatenie poistných plnení. K úrazu žalobcu došlo dňa 26. 05. 2000 (pri dopravnej nehode osobného motorového vozidla G. I. X,X, ev. č.: G., pri ktorej žalobca utrpel ťažké zranenia) a žalobca podaným oznámením o trvalých následkoch zo dňa 28. 03. 2003 si u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie. Žalovaný celkom vyplatil žalovanému titulom úrazového poistenia sumu 11 963,09 Eur. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 90 399,52 Eur predstavujúci sumu časti krátených vyplatených poistných plnení a poistných plnení zo zmlúv, ktoré zo strany žalovaného žalobcovi vyplatené neboli. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd prednostne zaoberal či nárok žalobcu je premlčaný. S poukazom na ust. § 101, § 104 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že k úrazu žalobcu a k poistnej udalosti došlo dňa 26. 05. 2000, a preto z poistenia začala plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, t. j. dňa 27. 05. 2001 a uplynula dňa 27. 05. 2004. Žalobca uplatnil nárok na súde až dňa 15. 08. 2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd žalobu zamietol. K námietke žalobcu, že si svoj nárok voči žalovanému nemohol uplatniť skôr, lebo trestné konanie vedené voči nemu bolo právoplatne skončené až dňa 22. 06. 2011, súd uzavrel, že v prípade premlčania práv z poistenia plynie premlčacia doba objektívne a vzhľadom na ust. § 100 a § 104 Občianskeho zákonníka k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ žalobca odmietol žalovanému poistné plnenie poskytnúť v požadovanom rozsahu, žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde v rámci plynutia premlčacej doby. Pokiaľ žalobca bol prípisom od žalovaného zo dňa 11. 12. 2003 informovaný o tom, že konečné rozhodnutie vo veci likvidácie poistnej udalosti bude stanovené až po skončení súdneho

sporu (konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4T/4/2002), jednalo sa iba o oznámenie žalovaného o čase vysporiadania celého uplatneného nároku, nejednalo sa o právne záväzný úkon zo strany žalovaného. Súd nespochybnil a nespochybnil to ani žalovaný, že medzi ním a žalobcom sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, avšak zo strany žalovaného nedošlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by vybočovalo z pravidiel morálky a ktorým by bol žalovaný uvedený do omylu. Sám žalobca aj napriek neukončenému trestnému konaniu sa opätovne domáhal u žalovaného doplatenia svojho nároku z poistných zmlúv, teda bol si vedomý postoja žalovaného ohľadom zvyšku svojho nároku, čím mal možnosť sa voči takémuto konaniu žalovaného brániť včasným podaním žalobného návrhu na súde. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O. s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku sú uvádzané informácie nesprávne, ktoré nevyplývajú zo žiadnych predložených dôkazov. Žalobca sa po liste žalovaného zo dňa 11. 12. 2003 nedomáhal poistných plnení, tieto si uplatnil až po právoplatnom skončení trestného konania vedeného voči nemu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26. 05. 2000. Žalobca komunikoval so žalovaným a vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav po dopravnej nehode sa jednoducho správal podľa listu žalovaného zo dňa 11. 12. 2013 a čakal na výsledky trestného konania. Po skončení trestného konania (uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 06. 2011) požiadal svojho právneho zástupcu o pomoc aj pri uplatnení nárokov z poškodenia jeho zdravia z poistných zmlúv. Vznesená námietka premlčania žalovaným je preto nedôvodná, lebo premlčacia doba začala žalobcovi plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia. Spôsob dopravnej nehody sa dával za vinu žalobcovi, voči nemu bolo vedené trestné konanie na Okresnom súde Humenné sp. zn. 4T/340/02, žalobca bol spod obžaloby oslobodený a rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 22. 06. 2011. Následne v januári 2012 bol žalovaný písomne vyzvaný na poskytnutie poistných plnení, zároveň bol vyzvaný či požaduje od žalobcu zaslať ďalšie dokumenty k ukončeniu likvidácií pri jednotlivých poistných plneniach. Doposiaľ sa však žalovaný k týmto listom žiadnym spôsobom nevyjadril, tiež ani k svojmu vlastnému oznámeniu zo dňa 11. 12. 2003, že poistná udalosť sa dolikviduje po skončení trestného konania, čo hrubo zasahuje do práv žalobcu. Takéto konanie považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného ku dňu 11. 12. 2003 (teda ku dňu oznámenia žalovaného o dolikvidácií poistných udalostí). Žalovaný ako podnikateľ svojim oznámením zo dňa 11. 12. 2003 oznámil žalobcovi - spotrebiteľovi, že poistné udalosti dolikviduje po ukončení trestného konania, čím konal jednoznačne nedobromyseľne, uviedol žalobcu do omylu a predmetné poistné udalosti pod zámienkou premlčania dolikvidovať odmietol. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 309/1995, v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že „pokiaľ sa všeobecné súdy nezaoberali otázkou súladu prípadného premlčania s dobrými mravmi, došlo v konaní pred nimi k porušeniu čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (č. l. 46 Ústavy SR), ktorého podstatou je právo na spravodlivý proces, ako aj na čl. 90 Ústavy ČR, ktorá ukladá súdom, aby zákonom ustanoveným spôsobom poskytovali ochranu práva a čl. 95 ods. 1 Ústavy ČR (č. l. 144 Ústavy SR), podľa ktorého je sudca pri rozhodovaní viazaný zákonom, a teda i ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka“.

4. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca si právo na poistné plnenie neuplatnil v rámci premlčacej doby (§ 104 Občianskeho zákonníka) a neučinil ani žiaden úkon k tomu, aby márnemu uplynutiu premlčacej lehoty zamedzil. Ak sa žalobca odvoláva na korešpondenciu zo dňa 11. 12. 2003 vedenú medzi účastníkmi konania, táto nie je spôsobilá zamedziť plynutiu premlčacej lehoty; navyše sa týka jedine nárokov uplatňovaných titulom trvalých následkov z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom I žalobného návrhu, poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom II žalobného návrhu a poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom III žalobného návrhu. Nárok z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX nebol žalobcom v danom období vôbec uplatnený. Pokiaľ sa žalobca dostatočne nestaral o svoje právo a zmeškal premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku, nemožno legálny postup žalovaného (dôvodne vznesenie námietky premlčania) v nijakom ohľade považovať za konanie contra bonos mores. Vznesením námietky premlčania žalovaný len uplatnil právo, ktoré mu v zmysle zákona prináleží. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie českého ústavného súdu, na ktoré sa odvoláva, k tomu žalovaný uvádza, že rozhodnutie nie je pre slovenský súd záväzné, naviac samotný český ústavný súd uvádza, že mu nenáleží vykonávať

vo vzťahu k všeobecným súdom prieskumnú právomoc, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov (za predpokladu, že nedošlo k porušeniu základných práv alebo slobôd).

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, odvolací súd dodáva:

7. Podľa § 100 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

8. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

9. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca sa v predmetnom konaní domáha v zmysle ust. § 816 Občianskeho zákonníka poskytnutia poistného plnenia z jednotlivých v žalobe špecifikovaných poistných zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené pre prípad rizika, úrazu, smrti a trvalých následkov. Predmetný spor teda vznikol z poistných zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poistiteľom, ktoré žalobca špecifikoval v žalobnom návrhu pod bodmi 1 - 8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za úraz, ktorý žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 26. 05. 2000, pričom zaplatenie sumy 90 399,52 Eur pozostáva zo súčtu poistných plnení, ktoré podľa žalobcu mu prináležia z poistných zmlúv uzavretých so žalovaným pod č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX/XX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXX a XXXXXXXX. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď prednostne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v konaní riešil (z dôvodu procesnej ekonómie) či je nárok uplatnený žalobcom premlčaný.

10. Vyhodnotil, že pokiaľ k poistnej udalosti došlo dňa 26. 05. 2000 pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka), teda premlčacia doba začala plynúť 27. 05. 2001 a uplynula dňom 27. 05. 2004. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 15. 08. 2012, stalo sa tak po márnom uplynutí premlčacej doby. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza:

11. Zo špecifikácie nárokov uplatnených žalobcom je zrejmé, že si uplatnil nárok na poistné plnenie titulom času nevyhnutného liečenia telesného poškodenia a trvalých následkov úrazu, ktorý utrpel dňa 26. 05. 2000, pri dopravnej nehode. Je zrejmé, že žalobca si neuplatnil právo na poistné plnenie v rámci premlčacej doby vymedzenej § 104 Občianskeho zákonníka a neučinil ani žiaden úkon k tomu, aby márnemu uplynutiu premlčacej doby zamedzil. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na korešpondenciu zo dňa 11. 12. 2003 vedenú medzi stranami sporu, odvolací súd súhlasí so žalovaným, že táto nie je spôsobilá zamedziť uplynutiu premlčacej doby a týka sa jedine nárokov uplatňovaných titulom trvalých následkov z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom I. žalobného návrhu, poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom II. žalobného návrhu a poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uvádzanej pod bodom III. žalobného návrhu.

12. Pokiaľ sa žalobca dostatočne nestaral o svoje právo a zmeškal premlčaciu dobu na uplatnenie nároku, nemožno legálny postup žalovaného (dôvodne vznesenej námietky premlčania) v nijakom ohľade považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/148/2004, v ktorom sa uvádza, že „dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanoveným hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré počas historického vývoja preukázali určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu neexistovala taká okolnosť a už vôbec nie zapríčinená žalovaným, ktorá by mu bránila v riadnom uplatnení predmetného nároku na súde. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v tom, že uplatnená námietka premlčania v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovaný listom zo dňa 11. 12. 2003 žalobcovi oznámil, cit.: „konečné rozhodnutie vo veci likvidácie poistnej udalosti stanoví až po skončení súdneho sporu a po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozsudku“ (č. l. 28 spisu), čo spôsobilo podľa odvolateľa hrubý zásah do jeho práv. K tejto námietke odvolací súd uvádza:

14. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku možno v určitých (výnimočných) prípadoch považovať za rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v zásade by mohlo ísť o prípady, ak by uplatnené premlčanie bolo výrazom zneužitia subjektívneho práva jedného účastníka (šikana) na úkor druhého účastníka. Okolnosti znamenajúce zneužitie práva jedného účastníka na úkor druhého by pritom museli byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, že by presvedčivo odôvodňovali taký výrazný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konanie žalovaného nemožno klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Listom zo dňa 11.12.2003 žalovaný nedal žalobcovi priamy prísľub, že vyhovie jeho nárokom. Uvedený list preto nemožno v žiadnom prípade považovať za prekážku, ktorá by bola spôsobilá žalobcovi zabrániť podať žalobu na súd a týmto spôsobom sa domáhať svojich nárokov. Postup žalovaného nedosiahol takej intenzity, aby následne vznesenú námietku premlčania bolo možné vyhodnotiť ako priečiacu sa dobrým mravom. K takejto situácii by mohlo dôjsť napríklad, ak by žalovaný v predmetnom liste prisľúbil naplnenie všetkých žalobcových očakávaní (teda vyplatenie plného poistného), resp. ak by voči žalobcovi uplatnil hrozbu nevyplatenia poistného plnenia, v prípade podania žaloby na súd. Žiadny takýto nátlak, ani priamy prísľub plnenia, žalobcovi však nebol daný a žalobca nemal dôvod zostať nečinný po dobu niekoľkých rokov. Vzhľadom k tomu, že z listu žalovaného nevyplýva zneužitie práva na úkor žalobcu, súd prvej inštancie správne postupoval, ak prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným.

16. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 309/1995, podľa ktorého, cit: „Pokud se tedy obecné soudy z tohoto pohledu, tj. z pohledu možného rozporu znesené námitky promlčení s dobrými mravy nezabývaly, má Ústavní soud za to, že v řízení před nimi, jejichž výsledkem je ústavní stížností napadené rozhodnutí, nebyla právům stěžovatelky poskytnuta dostatečná ochrana, čímž došlo k porušení čl. 36 odst. 1 Listiny, jehož podstatou je právo na spravedlivý proces, a dále čl. 90 Ústavy, který soudům ukládá, aby zákonem stanoveným způsobem poskytovaly ochranu právům a konečně též čl. 95 odst. 1 Ústavy, dle něhož je soudce při rozhodování vázán zákonem, tedy i § 3 OZ.“, odvolací súd uvádza, že v zmysle citovaného nálezu je povinnosťou konajúceho súdu zaoberať sa tým, či námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného nálezu nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť záver, že súd má automaticky vyhodnotiť námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi, ale poukazuje iba na to, že súd sa má zaoberať otázkou dobrých mravov. Vzhľadom k tomu,

že súd sa náležitým spôsobom vyrovnal s tvrdeným rozporom konania žalovaného s dobrými mravmi, odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodná.

17. Za daného stavu vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 .

18. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval s poukazom na to, že súd prvej inštancie o nich nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 za predpokladu, že postup podľa ust. § 257 nie je dôvodný.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .