Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/155/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne P.. E. Č., O.., XX.X.XXXX, bývajúcej v V. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Diamantová č. 10 , proti žalovanej L. Č., O.. XX.X.XXXX, bývajúcej v V. Č.. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej strany proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie č.k. 14C/203/2014-302 zo dňa 11.2.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne E. Č. a pôvodne žalovaného K. Č. k nehnuteľnostiam zapísaným na G. Č..XXX, kat.úz. V., obec V., okr. M. - D., ako dom súp. č. 285, postavený na parc. č.442/21 a parcela reg.“C“ č.442/21 o výmere 500 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho povinnosťou ako náhradu za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v pomere 1/2 k celku zaplatiť žalobkyni do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku 54.000 €. Na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne na zaplatenie náhrady za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 54 000 eur s prísl. súd zriadil v prospech žalobkyne ako záložnej veriteľky záložné právo k nehnuteľnostiam, prikázaným do výlučného vlastníctva žalovaného. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Uvedeným rozsudkom súd rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala proti pôvodne žalovanému K. Č. zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, navrhol aj spôsob vyporiadania tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného za náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 54.000 €. Uviedla, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, pretože žalovaný nesúhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasil s vysporiadaním spoluvlastníckeho podielu spôsobom navrhnutým žalobkyňou, mal výhrady k finančným nárokom, ktoré žalobkyňa požadovala za svoj spoluvlastnícky podiel a požadoval reálnu deľbu nehnuteľnosti.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vec právne posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobe žalobkyne vyhovel. Poukázal na to, že spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, že žalobkyňa nemusí tvrdiť, ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci, avšak vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nie sú reálne deliteľné. Rodinný dom má jeden vchod, spoločné elektrické rozvody,

vody, kúrenie a do rozdelenia nehnuteľnosti žalobkyňa nemieni investovať značné finančné prostriedky. Ani delenie pozemku parcela č. 442/21, ktorý je územným plánom určený na zastavanie, nie je vhodné pri výmere 500 m2 na dve časti, a preto je potrebné považovať nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné (R 61/1968 Zb. súdnych rozhodnutí). Napokon reálne rozdelenie nehnuteľnosti (aj pri investovaní za účelom ich reálneho rozdelenia) by znamenalo úzke kontakty medzi účastníkmi a to by viedlo k ďalším konfliktom vzhľadom na ich napäté vzťahy.

4. Ďalej súd uviedol, že ďalším zákonne stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny, t.j. hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí pritom ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Súd pritom zisťoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností znaleckým dokazovaním a zo znaleckého posudku č. 3/2015 zo dňa 24.5.2015 súdneho znalca C.. L. Č. bola zistená táto hodnota vo výške 108.000 €. Znalec sa vyjadroval aj k možnosti reálne deliť nehnuteľnosť (dom), vyjadril sa, že bolo by to možné stavebnými úpravami zvisle, nie vodorovne, pričom predbežne stanovil stavebné úpravy na rozdelenie nehnuteľnosti - náklady na tieto stavebné úpravy vo výške 33.302,93 €. Vyjadroval sa aj k možnosti reálnej deľby pozemku a poukázal na to, že napriek tomu, že tento pozemok je technicky možné rozdeliť, z hľadiska územného plánu nie je vhodné delenie pozemku o ploche 500 m2 na dve časti. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného K. Č., že znalec ohodnotil aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom námietku považoval súd za účelovú, lebo bolo preukázané, že nehnuteľnosti boli síce dodatočne pristavané, avšak tvoria súčasť rodinného domu. Vzhľadom na tieto okolnosti aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nehnuteľnosti v súčasnosti výlučne využíva žalovaný K. Č., ale aj na konanie žalovaného, ktorý previedol pozemok z vlastníctva spoločnosti Bukaz s.r. o. do svojho osobného vlastníctva darovacou zmluvou bez oboznámenia o tejto spoločnosti svoju spoločníčku - žalobkyňu, súd poskytol efektívnu súdnu ochranu žalobkyni tak, že rozhodol o záložnom práve, zriadil ho v prospech žalobkyne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (peňažnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne). Napokon posledný výrok rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách účastníkov a trovách štátu bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný K. Č. z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. V prvom rade poprel, že by sa voči žalobkyni agresívne správal, o tejto skutočnosti nebol doložený žiaden relevantný dôkaz a tieto okolnosti vôbec neboli vyšetrené ani potvrdené. Napriek tomu súd prvej inštancie tieto jeho argumenty pri svojom rozhodovaní do úvahy nevzal. Vzhľadom na jeho príjem, na skutočnosť, že nemá úspory, jediný spôsob ako sa dostať k finančným prostriedkom je úver alebo hypotéka, avšak uvalením záložného sudcovského práva na jeho podiel v rodinnom dome je mu znemožnené získať úver - finančné prostriedky na financovanie prípadného vyplatenia žalobkyne. Súd ďalej nezohľadnil, že jeho príjem a majetkové pomery môže pokryť iba náklady na rozdelenie nehnuteľnosti, okrem toho zriadené vecné bremeno postihuje aj majetok spoločnosti Bukaz, s.r.o., ktorý s týmto uvedeným sporom nemá nič spoločné. Naďalej trval na tom, že prístavba dielne a pod. nie sú súčasťou projektu rodinného domu, ani kolaudačného rozhodnutia, nie sú zakreslené ani v katastri nehnuteľnosti, sú to provizórne dočasné stavby spoločnosti Bukaz, s.r.o. a nie sú súčasťou rodinného domu. Mal výhrady aj voči vyhodnoteniu znaleckého posudku súdom ohľadne možnosti reálne rozdeliť rodinný dom. V dome je centrálne kúrenie, ale jednu časť domu je možné vykurovať aj krbom. Ďalšie tvrdenia znalca ohľadne nemožnosti reálne rozdeliť nehnuteľnosť aj kvôli architektonickému výrazu rodinného domu, nemajú žiadnu oporu v odbornom vyjadrení, znalec nie je architekt a takéto tvrdenie by mohlo relevantné, len ak by sa posudzoval konkrétny architektonický návrh alebo, ak by sa argumenty opierali o vyjadrenia autora projektu. Súd teda rozhodol jednostranne bez ohľadu na argumenty žalovaného a vždy prihliadal iba na argumenty žalobkyne. Odignoroval tiež jeho upozornenie, že žalobkyňa zobrala z domu vybavenie, ktoré bolo v spoločnom vlastníctve a napriek tomu jej neuložil žiadne opatrenia. Preto má za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napokon v odvolaní uviedol, že stratil ilúziu o spravodlivom rozhodnutí súdu, nebola rešpektovaná zásada rovnakých práv pri posudzovaní veci pre oboch účastníkov sporu, a preto daroval svoj podiel k predmetnej nehnuteľnosti svojej dcére L. Č. dňa 12.2.2016 darovacou zmluvou a ako dôkaz o tom predložil notársku zápisnicu, spísanú na Notárskom úrade v Košiciach dňa 12.2.2016 notárom JUDr. Dagmar Lukáčiovou (N 55/2016,

Nz 4736/2016, NCRIs 4857/2016). Napokon uviedol, že skutočne s predajom domu na pojednávaní nesúhlasil z citových dôvodov a z dôvodov trvalého bydliska jeho a jeho dcéry L. a s prevzatím do výlučného vlastníctva by súhlasil len za reálne možných podmienok. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti ho už neviažu k nehnuteľnosti žiadne vlastnícke práva, nemá záujem o tento spoluvlastnícky podiel. Žiadal, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a konanie zastavené.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby v prvom rade odvolací súd podľa § 92 ods. 2 O.s.p., ods. 3 pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaného tak, že namiesto doterajšieho K. Č. vstúpi do konania L. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Č.. XXX. Následne navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ K. Č. spochybňoval fyzické napádanie jej osoby a mal za to, že tieto skutočnosti nemal súd pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy, poukázala na výpovede účastníkov a veľa písomných podaní žalovaného, z obsahu ktorých si mal možnosť súd vytvoriť názor na osobu žalovaného a jeho prejavy. Pokiaľ sa žalovaný sťažoval na pocit o predpojatosti súdu, je to pravdepodobne z dôvodu, že súd mu neuveril a nebral do úvahy jeho opakujúce sa irelevantné prednesy. Poukázala na veľmi správny počin súdu, keď zriadil v jej prospech záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného K.O. Č. a zabránil tak okamžitému špekulatívnemu prevodu vyporiadaných nehnuteľností žalovaného na tretiu osobu, no nezabránilo to však zjavne špekulatívnemu prevodu podielu nehnuteľnosti na ich dcéru. Neobstojí ani námietka žalovaného, že záložné právo mu bude brániť v poskytnutí hypotekárneho úveru na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, lebo v praxi je bežné, že záložné právo zriadené v prospech tretej osoby, ktorá sa z úveru vypláca, nie je pre banky žiadnym problémom, lebo zaplatením zabezpečovacej pohľadávky záložné právo zo zákona zaniká. Neobstojí ani ani opakované tvrdenie žalovaného K. Č. o akomsi vlastníctve firmy Bukaz s.r.o. k príslušenstvu stavby a prístavby. Ak žalovaný mal dôkaz o údajnom vlastníctve, mal to predložiť súdu prvej inštancie, čo však neurobil. Neobstoja ani jeho námietky v súvislosti so znaleckým posudkom, znalec v znaleckom posudku dospel k správnym záverom a súd tento znalecký posudok aj správne interpretoval. Ohľadne hnuteľných vecí žalobkyňa tvrdila, že z domu nič nevzala a už vôbec nič spoločné, naopak bol to žalovaný, ktorý neváhal a v posledných dňoch dom jednoducho vykradol o všetky cennejšie veci, hoci neboli jeho vlastníctvom. Najdôležitejší dôvod odvolania žalovaného K. Č. je ten, že jednoducho po rozhodnutí súdu prvej inštancie zmenil názor, že nehnuteľnosť už nechce, a preto svoj spoluvlastnícky podiel daroval dcére L. Č. deň po vyhlásení a doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Spoluvlastnícky podiel previedol bez vedomia žalobkyne a poza jej chrbát, čo ona považuje za zákerné konanie. Podľa pôvodnej dohody sa dcéra L. Č. nemala do majetkových záležitostí sporových strán miešať, čo dlhú dobu aj rešpektovala. Obdarovaná L. Č. teda prišla k značnému majetku z predaja ktorého je možné bez problémov vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyni. Pri osobnej komunikácii však dcéra L. v podstate priznala, že je vlastníčkou len na papieri a skutočným vlastníkom je žalovaný, o čom žalobkyňa od samého začiatku nemala najmenších pochýb. Vzhľadom na správania sa dcéry L. preto svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam žalobkyňa nemieni previesť na túto žalovanú. Pokiaľ dcéra L. Č. od žalovaného s vďakou prijala dar, žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že s vďakou prijme aj jeho záväzky voči jej osobe.

7. Uznesením č.k. 2Co/155/1016-340 zo dňa 23.2.2017 Krajský súd v Košiciach vyhovel návrhu žalobkyne, aby do konania namiesto pôvodne žalovaného K. Č. vstúpila žalovaná L. Č. (§. 80 .

8. L. Č. zaslala odvolaciemu súdu písomné podanie došlé na tento súd 13.3.2017, v ktorom v prvom rade uviedla, že jej nebolo doručené uznesenie, na základe ktorého bolo rozhodnuté o jej vstupe do konania. Táto skutočnosť nie je pravdivá, pretože predmetné uznesenie (ako vyplýva zo súdnej doručenky) bolo doručené L. Č. do vlastných rúk dňa 20.3.2017. V ďalšom poukázala na to, že zmenou spoluvlastníckych vzťahov došlo k zmene skutkového stavu a podľa jej názoru je potrebné opätovne prehodnotiť zistený skutkový stav, ako aj vzťahy medzi žalobcom a jej osobou. Tým, že sa stala novou účastníčkou sporu, nastala zmena vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne sa jedná o zmenu z manželského vzťahu na vzťah matky a dcéry. Preto aj argumenty žalobkyne o povahových vlastnostiach žalovaného typu „agresívny“ prestávajú mať význam. Ona ako nová účastníčka nesúhlasí s rozsudkom zaplatiť 54.000 € žalobkyni ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, pretože o tento podiel nemá záujem a celú nehnuteľnosť vlastniť nechce. Pripomenula, že dom nemá hodnotu súdnoznaleckého posudku a spochybnila výšku vyčísleného podielu, za ktorý má platiť náhradu. Poukázala na to, že pokiaľ vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, súd nariadi predaj tejto veci a výťažok rozdelí podľa podielov. Ona má záujem ukončiť spor s mierom a chce dohodnúť so žalobkyňou,

preto vypracovala niekoľko návrhov na dohodu a poslala ich žalobkyni. V prípade neúspechu a v prípade, že k dohode nedôjde, poukázala na to, že na základe znaleckého posudku dom je možné rozdeliť horizontálne na dve samostatné bytové jednotky. V prípade, že dom nebude rozdelený, ďalším krokom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a v prípade, že spoluvlastníci vec nechcú, nech súd nariadi predaj a výťažok, nech sa rozdelí podľa podielov. Žije v Čechách, neplánuje sa vrátiť na Slovensko a o bývanie v dome nemá záujem. O dom nemá záujem ani žalobkyňa, súd by mal rozhodnúť o predaji domu.

9. Žalovaný K. Č. podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4. mája 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

12. Žalovaný použil v podstate odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., v súčasnosti ide o dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP, t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli doposiaľ uplatnené, K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by bol opomenul vykonať relevantný navrhovaný dôkaz, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

15. Odvolací súd dáva stranám sporu a najme žalovanej do pozornosti, že v zmysle § ods. 3 ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Pri zmene strán sporu teda zostávajú zachované všetky účinky spojené s podaním žaloby, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, t.j. aj s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy urobil jeho právny predchodca.

16. V prejednávanej veci bolo právoplatne rozhodnuté o zmene subjektu na strane žalovaného, ktorý počas konania nenavrhoval spôsob vyporiadania spoluvlastníctva predajom veci a následným rozdelením výťažku z jej predaja. Preto nemožno brať do úvahy jeho právnou nástupkyňou požadované vyporiadanie po tom, čo už na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvej inštancie, len preto že ona o nehnuteľnosť záujem nemá. Pokiaľ mala takýto postoj k predmetnej nehnuteľnosti, mala zvážiť prijatie daru zo strany otca, lebo jej konanie skutočne má potenciál vyvolávať pochybnosti o tvrdení, že s vďakou dar prijíma a že išlo o konanie majúce za cieľ skomplikovať situáciu žalobkyni.

17. Ohľadne odvolacej námietky v súvislosti s reálnou deľbou nehnuteľností a s prístavbami k domu poukazuje odvolací súd na úplne podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho správne závery, podložené výsledkami znaleckého dokazovania.

18. Súd prvej inštancie si vymienil právo o náhrade trov konania rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku, rozhodne teda aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .