Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/217/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v spore žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o., so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: P. I., narodený XX.X.XXXX, bytom U. Z., t. č. N. XX, Z., o vypratanie bytu, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vypratať byt č. X vo výmere 28,90 m2 nachádzajúci sa v Z. na ulici N., vo vchode č. XX na 1. podlaží, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele reg. „C“ č. XXXX, zapísané na LV č. X, kat. úz. Z., obec Z., okres Z., pozostávajúci z jednej izby a kuchyne, do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X vo výmere 28,90 m2 nachádzajúci sa v Z. na ulici N., vo vchode č. XX na 1. podlaží, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele reg. „C“ č. XXXX, zapísané na LV č. X, kat. úz. Z., obec Z., okres Z., pozostávajúci z jednej izby a kuchyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vlastníkom bytového domu je Mesto Trnava a jeho správu vykonáva žalobca na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007. Byt č. X, vo výmere 28,90 m2, na 1. podlaží, vo vchode N. XX v bytovom dome s. č. XXXX v Z., pôvodne užívala na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 8.6.2015 E. I., nar. XX.X.XXXX. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.5.2016. Nájomníčka bytu E. I. dňa 20.2.2016 zomrela. Žalovaný, ktorý je synom bývalej nájomníčky bytu E. I., býva v predmetnom byte najmenej od roku 2015 bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa bytu a bez platnej nájomnej zmluvy. Žalobca vyzval žalovaného výzvou na vypratanie bytu zo dňa 28.6.2016, ktorá mu bola doručená dňa 22.7.2016, aby sa z bytu v lehote 10 dní od doručenia výzvy vysťahoval, nakoľko byt užíva bez platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný na výzvu ani do dňa podania žaloby nereagoval a byt užíva dodnes. S poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto žalobca žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť predmetný byt vypratať, pretože žalovaný ho užíva bez právneho dôvodu.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobca k žalobe pripojil čiastočný výpis z LV č. X, pre kat. úz. Z., obec Z., okres Z.; Zmluvu o nájme bytu zo dňa 29.7.2015; výzvu na vypratanie bytu zo dňa 28.6.2016 spolu s kópiou doručenky.

3. Žalovaný sa k žalobe a k predloženým listinným dôkazom napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov a výsluchom žalobcu, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal

v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil.

5. Žalobca v konaní uviedol, že trvá na tom, aby súd zaviazal žalovaného vypratať byt č. 5, ktorý sa nachádza v Trnave na ul. N., vo vchode č. XX, na 1. podlaží v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc. reg. „C“ č. XXXX zapísaný na LV č. X kat. úz. Z., obec Z., okres Z., ktorý pozostáva z jednej izby a kuchyne, ako aj k náhrade trov konania žalobcu, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 eur. Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaný by mal v byte bývať aj so svojimi deťmi, napriek tomu žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný žiadal o uzavretie nájomnej zmluvy. Do novembra minulého roku žalovaný ako tak platil nájom, od novembra 2016 nájom neplatí. 6. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému vypratať byt č. X vo výmere 28,90 m2 nachádzajúci sa v Z. na ulici N., vo vchode č. XX na 1. podlaží, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele reg. „C“ č. XXXX, zapísané na LV č. X, kat. úz. Z., obec Z., okres Z., pozostávajúci z jednej izby a kuchyne.

7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

8. Podľa § 688 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

9. Podľa § 706 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt (1). Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo (2).

10. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

13. Základným predpokladom žaloby o vydanie veci je neoprávnené zadržiavanie (užívanie) veci, teda bez toho, aby na takéto užívanie mal rušiteľ zákonný alebo zmluvný nárok. Aktívne vecne legitimovanou osobou je vlastník veci; pasívne vecne legitimovaným je rušiteľ vlastníckeho práva, t. j. ten, kto predmetnú vec neoprávnene zadržiava/užíva.

14. Vychádzajúc zo skutkových zistení bolo v prejednávanej veci nesporné, že Mesto Trnava je vlastníkom bytu č. X vo výmere 28,90 m2 nachádzajúceho sa v Z. na ulici N., vo vchode č. XX na 1. podlaží, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele reg. „C“ č. XXXX, zapísané na LV č. X, kat. úz. Z., obec Z., okres Z., pozostávajúceho z jednej izby a kuchyne. Správu predmetného bytu vykonáva žalobca na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007, s poukazom na čo je žalobca v predmetnom spore aktívne legitimovaný.

15. Pôvodne bola nájomníčkou predmetného bytu p. E. I., a to na základe Zmluvy o nájme bytu, ktorú uzavrela s Mestom Trnava dňa 29.7.2015. Nájom predmetného bytu bol dojednaný na dobu určitú, od

8.6.2015 do 31.5.2016. Pani E. I. však dňa XX.X.XXXX zomrela. V čase jej smrti, žili s ňou v spoločnej domácnosti žalovaný spolu s jeho maloletými deťmi. Pretože žalovaný - syn pôvodnej nájomníčky, žil s ňou v deň jej smrti v spoločnej domácnosti, pričom nemal iný vlastný byt, došlo v súlade s ustanovením § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu predmetného bytu z pôvodnej nájomníčky na žalovaného. Žalobca žalobu o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo na súde v stanovenej lehote nepodal.

16. K prechodu nájmu bytu na žalovaného však došlo za podmienok pôvodnej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.7.2015, ktorý nájom bol dojednaný na dobu určitú, t. j. len do 31.5.2016. Žalovaný teda bol povinný po uvedom dni predmetný byt vypratať. Pretože tak dobrovoľne neurobil, žalobca ho výzvou zo dňa 28.6.2016 vyzval na vypratanie bytu. Túto výzvu žalovaný prevzal dňa 22.7.2016, avšak byt do dnešného dňa dobrovoľne nevypratal.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o vypratanie bytu bola podaná opodstatnene. Žalovaný aktuálne užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, pretože hoci došlo k prechodu nájmu bytu na žalovaného, po uplynutí doby nájmu, t. j. po 31.5.2016 nedošlo medzi vlastníkom bytu a žalovaným k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, preto ak žalovaný spolu so svojimi mal. deťmi užíva predmetný byt naďalej, robí tak bez právneho dôvodu, teda sporný byt, sa tak nachádza neoprávnene vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, čím žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva Mesta Trnava. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu žalobcu na vypratanie bytu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dôvodnú, preto rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt.

18. Žalovanému nevznikol nárok na žiadnu bytovú náhradu, pretože nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú, v súvislosti s ktorým skončením nájmu bytu právo na bytovú náhradu nevzniká (§ 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka). Avšak súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalovaný predmetný byt užíva spolu so svojimi maloletými deťmi a zatiaľ nemá zabezpečené náhradné bývanie, preto vzhľadom na okolnosti daného prípadu žalovanému poskytol dlhšiu ako zákonnú lehotu na vypratanie bytu (§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, upravujúci trojdňovú lehotu) a povinnosť vypratať predmetný byt žalovanému uložil v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.