Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/162/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, zastúpenej: Mgr. Romanom Chudým, advokátom so sídlom Okružná 7671/1A, Piešťany proti žalovanej: Y. W., W. XX, XXX XX W., J.: XX XXX XXX, zastúpenej: JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom so sídlom Vajanského 1955/58 Piešťany, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 5.537,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

III. Intervenient m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 19.11.2013 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 5.537,-eur ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 22.10.2013 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa žalobu (náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) odôvodnila poukazom na §§ 415, 420 nasl. Občianskeho zákonníka a § 6 a nasl. zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré vznikli v dôsledku úrazu poškodenej na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že sa dňa 23.11.2011 približne o 8:30 hod. pri ceste na autobusovú zastávku šmykla pred miestnym kostolom na zľadovatenom chodníku a spadla na železnú mrežu na pravú ruku, ktorú si v dôsledku tohto pádu zlomila. Žalobkyňa zistila, že neupravený chodník je vo vlastníctve Obce W., ktorá podľa jej názoru v dôsledku toho zodpovedá za jej poškodenie zdravia na uvedenom chodníku. Pri páde bola prítomná pani T. Y., ktorá dala k úrazu aj čestné vyhlásenie o tom ako a kde k úrazu poškodenej (pozn. súdu - žalobkyne) došlo. V dôsledku úrazu bola žalobkyňa dňa 24.11.2011 hospitalizovaná a dňa 25.11.2011 bola operovaná, následne sa podrobila rehabilitácii. V lekárskehom posudku V.. W. L. W.., sa tento ako posudzujúci lekár vyjadril a ohodnotil náhradu za bolesť 120 bodmi a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) 240 bodmi, teda 360 bodmi. S prihliadnutím na opatrenie MZ SR č. S4820-OL-2011 z 18.05.2011, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a SSU na rok 2011 bola stanovená sumou 15,38 eura za jeden bod, pri počte bodov 360 predstavuje celková náhrada zaokrúhlene suma 5.537,- eur. Žalobkyňa zodpovednosť žalovanej na neupravenom chodníku, ktorý je vo vlastníctve žalovanej odvodzovala z ust. § 415 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) s tým, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu jej povinností predchádzať vzniku škody tým, že porušila svoju právnu povinnosť zabezpečiť, aby chodník pri jeho zľadovatení bol včas posypaný alebo inak z neho odstránený ľad, v dôsledku čoho vznikla žalobkyni škoda na zdraví. Škodu si žalobkyňa

voči žalovanej uplatnila aj s poukazom na § 420 OZ, keď žalovaná porušila svoju právnu povinnosť tým, že nezabezpečila, aby chodník bol včas posypaný alebo bol z neho odstránený ľad, v dôsledku čoho žalobkyni vznikla škoda v dôsledku pošmyknutia sa na zľadovatenom chodníku v sume 5.537,- eur, pričom existuje príčinná súvislosť medzi tým, že žalovaná (vlastník chodníka) nezabezpečila včasné posypanie (odstránenie ľadu) z chodníka, v dôsledku čoho sa žalobkyňa šmykla a vznikla jej škoda. Poškodenie zdravia žalobkyne zavinila žalovaná ako vlastník chodníka svojou nedbanlivosťou, dôkazom čoho sú aj fotografie ako i čestné vyhlásenie p. Y.. Nakoľko žalovaná listom žalobkyni oznámila, že Obecné zastupiteľstvo v W. neschválilo uzavretie dohody o vyrovnaní podľa žalobkyňou predloženého návrhu zo dňa 21.08.2013 je nútená sa domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na súde. Nakoľko žalovaná neuzavrela dohodu o vyrovnaní do mesiaca od jej doručenia (návrh bol žalovanej doručený dňa 21.08.2013), dostala sa žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 21.10.2013. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobkyňa okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení v žalobe označila tieto dôkazy: výsluch účastníkov, čestné vyhlásenie T. Y., lekársky posudok, fotografie, návrh na uzavretie dohody, odpoveď žalovanej, prípis žalovanej s dotazníkom a vyplnený dotazník s prípisom žalobkyne.

3. K doručenej žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 16.12.2013 (č.l. 24), ktorá navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nie je v tejto veci pasívne legitimovaná. V tomto vyjadrení žalovaná k právnym aspektom veci uviedla, že nemôže byť zodpovedná za spôsobenú škodu, nakoľko neporušila svoju právnu povinnosť, a to vzhľadom na skutočnosť, že údržbu miestnych komunikácií a chodník zmluvne zabezpečuje v prospech žalovanej tretia osoba (V. Š., J.: XX XXX XXX) a súčasne je tu ďalšia relevantná skutočnosť ohľadne zákonnej povinnosti vlastníkov nehnuteľností, ku ktorým sú v zastavanom území obce priľahlé chodníky, odstraňovať závady v schodnosti takýchto chodníkov (najmä znečistenie, poľadovica, sneh), čo vyplýva z ust. § 9 ods. 2 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Žalovaná taktiež spochybnila skutkový dej opísaný žalobkyňou v súvislosti s udalosťou, ktorá sa mala uskutočniť dňa 23.11.2011 žalobkyni a v dôsledku ktorej sa mal žalobkyni stať úraz (zlomenina ruky). Spochybnenie odôvodnila tým, že žalobkyňa, resp. jej blízke osoby, žiadnym hodnoverným spôsobom neoznámili žalovanej túto škodovú udalosť, a to ani bezprostredne po tom ako sa stala, ani po operácii a hospitalizácii a ani po následnej rehabilitácii. Prvý krát tak žalobkyňa urobila až listom dňa 19.08.2013, ktorý bol žalovanej doručený dňa 21.08.2013.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 09.04.2014 (č.l. 34), v ktorom uviedla, že trvá na tom, že úraz sa jej stal skutočne tak ako to popísala v žalobe. Uviedla, že žalovaná klame, keď uvádza, že žalobkyňa ani jej blízke osoby neoznámili žalovanej túto škodovú udalosť, pretože ihneď po dozvedení sa o úraze telefonoval syn žalobkyne W. Š. na obecný úrad v W.P. a oznámil pracovníčke úradu R. C., že jeho matka mala úraz, uviedol miesto, kde sa tento úraz stal a požiadal ju, aby obec zabezpečila posypanie zľadovateného chodníka. Následne išiel syn W. na miesto, kde sa stal matke (žalobkyni) úraz, toto miesto vyfotil a zistil, že ešte ani vtedy nebolo uvedené miesto posypané, teda obec neurobila nič preto, aby poľadovicu odstránila alebo inak to miesto zabezpečila proti prípadnému pošmyknutiu sa ďalších chodcov. Chodník, na ktorom sa stal žalobkyni úraz bol zľadovatený, nijak neupravený proti šmyknutiu, čo preukáže svedok W. Š.. Žalobkyňa sa taktiež vyjadrila k zmluvne zabezpečenej údržbe zjazdnosti chodníkov a miestnych komunikácií v obci, prostredníctvom osoby: V. Š., s tým, že podľa výpisu zo živnostenského registra tejto osobe vzniklo oprávnenie na čistenie a zimnú údržbu komunikácie dňom 25.11.2011. Preto žalobkyňa tvrdí, že za stav komunikácií bola v deň úrazu dňa 23.11.2011 zodpovedná žalovaná a žiadny jej zmluvný partner. Podľa žalobkyne v zmysle zákonov (vrátane cestného zákona) zodpovedá za schodnosť miestnych komunikácií vlastník, v tomto prípade žalovaná Obec W.. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa zotrvala na právnom odôvodnení svojho nároku uvedeného v žalobe. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej žalobkyňa odmietla s odôvodnením, že v čase vzniku škody na zdraví nemala žalovaná platne uzavretú zmluvu s treťou osobou na vykonávanie zimnej údržby miestnych komunikácií. Preto ako vlastník uvedeného chodníku z dôvodu zanedbania právnej povinnosti zabezpečiť jeho schodnosť zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku jej šmyknutia sa na zľadovatenom chodníku.

5. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 9.4.2014 sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 24.03.2015 (č.l. 83), v ktorom sa vyjadrila k uzatvoreniu zmluvy medzi ňou a osobou: V. Š.. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa vo vzťahu k jej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nezaujala žiadne stanovisko. Žalovaná opätovne poukázala na ust. § 9 ods. 2 druhá veta zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) a uviedla, že neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť, a teda nemôže byť zodpovedná za

spôsobenú škodu. V podaní žalovaná súčasne navrhla vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (v zmysle ust. § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), a to: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332,s ktorou má žalovaná uzatvorenú príslušnú poistnú zmluvu aj na poistné krytie týkajúce sa žalobne uplatňovaných nárokov žalobkyne.

6. Písomným podaním zo dňa 13.4.2015 v poukazom na § 93 ods. 3 O.s.p. navrhla spoločnosť: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 jej vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, čo odôvodnila právnym záujmom na výsledku tohto konania, keďže žalovaná mala v čase vzniku škodovej udalosti s ňou uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu. Oznámenie o vstupe bolo písomne oznámené zástupcom žalobkyne i žalovanej. Písomným podaním zo dňa 28.4.2017 oznámila spoločnosť: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 vstup do konania ako intervenient na strane žalovanej, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná mala v čase vzniku škodovej udalosti s ňou uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, a teda má právny záujem na výsledku konania, nakoľko rozhodnutím vo veci bude jej právne postavenie ako poisťovateľa ovplyvnené.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej, výsluchmi svedkov, listinami: čestným vyhlásením, lekárskym posudkom, návrhom dohody o vyrovnaní a odpoveďou k nemu, dotazníkom poškodeného, písomnosťami žalobkyne a žalovanej, výpisom uznesenia č. XX/XX/XXXX žalovanej, fotografiami, výpisom z listu vlastníctva s katastrálnou mapou, klimatologickým posudkom a zistil tento skutkový stav:

8. Zástupca žalobkyne na pojednávaní (č.l. 90) uviedol, že za nespochybniteľné považuje to, že žalobkyni sa stal úraz (zlomená ruka) na zľadovatenom chodníku pred kostolom v obci W., čo potvrdila svedkyňa Y.. Vyjadril sa k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a osobou: V. Š., táto podľa neho nezbavuje žalovanú zodpovednosti. Zástupca žalovanej sa na pojednávaní taktiež (ako reakcia na vyjadrenie zástupcu žalobkyne) vyjadril k vyššie uvedenej zmluve. Súd sa však k obsahu tejto zmluvy ani jej posúdením nezaoberá, nakoľko existencia tejto zmluvy nemá žiadny vplyv na výsledok tohto konania. Na otázku súdu, z čoho bolo vychádzané pri otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, zástupca žalobkyne uviedol, že vychádzali s listu vlastníctva k pozemku, na ktorom došlo k pádu a úrazu (č.l. 131 a 132 spisu). Zástupca žalovanej opätovne s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Strany sporu zhodne uviedli, že tak žltá ako i sivá časť komunikácie je vo vlastníctve žalovanej. Podľa zástupcu žalobkyne žltá časť vedľa kostola nie je chodníkom, chodník je podľa neho na druhej strane. Žalovaná s týmto tvrdením nesúhlasila, žltú časť bola vždy chodníkom v obci. Zástupca žalovanej poukázal na tvrdenie žalobkyne, že ako miesto pádu uvádzala chodník.

9. Intervenient (predtým: vedľajší účastník) na strane žalovanej uviedol, že sa pridržiava námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. V prípade pádu na žltej časti komunikácie by bol zodpovedným subjektom vlastník, resp. správca nehnuteľnosti, t.j. kostola. Poukázal na to, že žalobkyňa ako miesto pádu uviedla chodník i v dotazníku pre ich poisťovňu, tento údaj je aj v čestnom vyhlásení pani Y..

10. Z výsluchu žalobkyne (č.l. 110 - 29.10.2015) vyplýva, že dňa 23.11.2011 v ranných hodinách cestovala do A., pričom cestou na autobusovú zástavku sa šmykla pri miestnom kostole v obci W., pričom spadla na pravú stranu, pričom spadla buď na železnú mrežu alebo priamo na chodník, presne to už uviesť nevedela, nakoľko v momente pádu si to neuvedomovala, kam presne spadla. Priamym svedkom bola T. Y.. Následne pokračovala autobusom do A., počas cesty pociťovala bolesti, ktoré sa stupňovali, čo oznámila svojmu manželovi a synovi. V A. išla do nemocnice, kde po vyšetrení bolo zistené, že má zlomenú pravú ruku, ktorú je potrebné operovať, čo sa stalo dňa 25.11.2011 v nemocnici v C.. Žalobkyňa k stavu komunikácii, na ktorej došlo k pádu uviedla, že uviedla, že na chodníku ako i na ceste bola vrstva čerstvého snehu, pričom pod snehom musel byť ľad, nakoľko sa na tom šmykla. Chodník v čase pádu nebol žiadnym spôsobom upravený (posypaný ani odhrnutý). Žalobkyni bolo súdom umožnené, aby na predložených fotografiách č. 2 a č. 3 (č.l. 108) pomocou pera označila graficky miesto jej pásu a smer jej chôdze, čo žalobkyňa označila tak, že na fotografii č. 3 šípkou zobrazila smer je chôdze (išla po sivej časti komunikácie) a kruhom znázornila miesto jej pádu. Na otázku, či spadla na sivej alebo žltej časti komunikácie, žalobkyňa uviedla, že to presne uviesť nevie, nakoľko si to v momente

pádu neuvedomila. Na následnom pojednávaní žalobkyňa uviedla (č.l. 145), že sa šmykla na sivej časti komunikácie, na fotografii č. 3 je znázornené miesto jej pádu. K otázke rozporu v jej vyjadreniach ohľadom miesta šmyknutia uvedeného v žalobe (uviedla, že sa šmykla na chodníku) a miesta šmyknutia uvedeného na pojednávaní (uviedla, že sa šmykla na sivej časti komunikácie) uviedla, že za chodník považuje sivú časť komunikácie. Takéto vysvetlenia bolo protistranou hodnotené ako účelové, pričom poukázal na jej vyjadrenie zo dňa 9.4.2014 ako i v rámci výsluchu zo dňa 29.10.2015.

11. Z výsluchu žalovanej (č.l. 110) vyplýva, že dňa 21.8.2013 bol Obci W. doručený zo strany žalobkyne návrh dohody o vyrovnaní, ktoré predložila obecnému zastupiteľstvu, o čom žalobkyňu upovedomila listom zo dňa 11.9.2013, obecné zastupiteľstvo dňa 25.10.2013 prerokovalo predloženú dohodu, pričom z obsahu uznesenia č. XX/XX/XXXX vyplýva, že návrh dohody, resp. samotnú dohodu neschválilo (okrem iného aj z dôvodu § 9 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách). K stavu komunikácie na predložených fotografiách sa nevedela žalovaná vyjadriť, uviedla, že žltá časť zobrazuje chodník okolo kostola, pričom železný žľab oddeľuje chodník od miestnej komunikácie.

12. Z výsluchu svedka W. Š. vyplýva, že je synom žalobkyne, ktorá mu dňa 23.11.2011 telefonicky oznámila, že mala pád v W. pri kostole, pošmykla sa na ľade. Z miesta pádu vyhotovil dňa 23.11.2011 fotografie (č.l. 108 spisu). Následne zisťoval kto je vlastníkom pozemku, na ktorom došlo k pádu, pričom zistil, že vlastníkom je Obec W., táto je vlastníkom aj pozemkov priľahlých ku kostolu. K miestu pádu žalobkyne sa vyjadriť nevedel, nebol prítomný pri jej páde. Podľa svedka bola na danom mieste námraza, čo zistil pri vystupovaní z auta pred vyhotovením fotografií. O páde informoval Obec W.Ň. telefonicky na obecný úrad, a to p. C.. Svedkyňa R. C. uviedla, že je zamestnankyňou Obecného úradu W., nepamätala si, či prijala telefonický oznam o páde žalobkyne.

13. Svedkyňa T. Y. uviedla (č.l. 160), že videla ako spadla žalobkyňa, ktorá išla k autobusu, čo jej uviedla samotná žalobkyňa po jej páde. Po páde sa žalobkyňa sama zdvihla. Kedy k tomuto pádu prišlo svedkyňa nevedela uviesť, v tom čase bola poľadovica a sneh. Podľa svedkyne žalobkyňa spadla na chrbticu, musela si podľa nej udrieť chrbticu aj ruky. Čo sa týka miesta pádu, svedkyňa uviedla, že žalobkyňa išla vedľa dverí kostola po chodníku, zatáčala smerom k autobusovej zastávke. Svedkyňa uviedla, že videla celú udalosť, t.j. ako žalobkyňa spadla i sa postavila. Svedkyni bolo súdom umožnené, aby na predložených fotografiách (č.l. 154 = totožné ako na č.l. 108) označila graficky miesto, kde stála ona ako i miesto pádu žalobkyne, pričom svedkyňa na fotografii č. 1 symbolom „+“ označila miesto, z ktorého videla pád žalobkyne a „kolieskom“ označila miesto pádu aj pošmyknutia žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa išla po žltej časti komunikácie. Svedkyňa sa vyjadrila aj k čestnému vyhláseniu zo dňa 10.08.2013 s tým, že toto podpísala, avšak toto nespisovala, bolo to už napísané p. Z.R. Y. (zamestnankyňou OÚ M. K.), bola pri tom prítomná žalobkyňa ako i jej manžel V.. V. Š.. Podľa svedkyne žalobkyňa sa šmykla na žltej časti komunikácie.

14. Na fotografiách (č.l. 108 spisu) predložených žalobkyňou v počte kusov 3 (tieto boli súdom označené ako č. 1, 2, 3) je zobrazené nasledovné: na fotografii č. 3 je zobrazená časť pozemnej (miestnej) komunikácie, pričom jej časť tvorí komunikácia so sivou dlažbou a časť so žltou dlažbou, na fotografii je zobrazená časť budovy - kostola. Z fotografie je na prvý pohľad zrejmé, že sivá časť slúži pre motorové vozidlá a žltá časť je určená chodcom (chodník). Na žltej časti sa nachádza kovový žľab/mreža. Takýmto spôsobom je zobrazená aj komunikácia na fotografii č. 2, no z iného pohľadu a zobrazujúca aj parkovisko pri žltej časti komunikácie. Fotografia č. 1 zobrazuje detailný záber na hranicu medzi sivou a žltou časťou komunikácie. Strany sporu zhodne uviedli, že tak žltá ako i sivá časť komunikácie je vo vlastníctve žalovanej. Totožné fotografie (avšak vo fotokópii) boli žalobkyňou predložené súdu pre účely výsluchu svedkyne Y. a sú založené na č.l. 154 spisu (označené ako č. 1 až č. 3).

15. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. W. vyplýva, že žalovaná je vlastníkom pozemku par. č. XXX/X a par. č. XXX/X, z LV č. XXX pre obec a k.ú. W. vyplýva, že žalovaná je vlastníkom pozemku par. č. XXX/X, všetky pozemky sú v zastavanom území obce.

16. Z klimatologického posudku B. S. Ú. zo dňa 03.02.2016 (č.l. 139) vyplýva, že dňa 23.11.2011 v čase od 7.00 do 10.00 hod. boli v lokalite W. vytvorené priaznivé podmienky na tvorbu poľadovice.

17. Z čestného vyhlásenia zo dňa 10.08.2013 vyplýva, že ho podpísala T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.P. XX, ktorá ním vyhlasuje, že dňa 23.11.2011 o približne 08:30 hodine videla ako sa J. Š.Á. šmykla

na zľadovatenom chodníku pred kostolom v W. a spadla pri tom na vodnú odpadovú mrežu pravou rukou. Aké zranenie pri páde utrpela nevedela, dozvedela sa to až následne, žalobkyni chcela pomôcť, avšak táto sa zdvihla zo zeme sama a odišla smerom na autobusové nástupište na hlavnej ceste v W.. Čestné vyhlásenie bolo dané na požiadanie J. Š.. Podpis T. Y. bol úradne osvedčený na Obci M. K. dňa 20.08.2013.

18. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý podpísal ako posudzujúci lekár V.. P. K. a ako prednosta zdravotníckeho zariadenia V.. W. L. W.. vyplýva, že poškodenou je žalobkyňa, dátum vzniku poškodenia: 23.11.2011, miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví: W., príčina poškodenia na zdraví (podľa poškodeného): šmyknutie sa na zľadovatenom chodníku a pád na vodnú odpadovú mrežu. Bolestné bolo ohodnotené celkovým počtom bodov 120 a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 240.

19. Z písomnosti žalobkyne zo dňa 19.08.2013 označené ako návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 zák.č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že bola adresovaná žalovanej (doručené 21.08.2013) a žalobkyňa ňou požiadala žalovanú Obec W. o uzavretie dohody o vyrovnaní (priloženú k tomuto podaniu) do jedného mesiaca od jej doručenia, pričom titulom bola náhrada za bolesť a SSU vo výške 5.537,- eur s tým, že toto podanie obsahovalo skutkové a právne odôvodnenie tak ako ho žalobkyňa uviedla aj v žalobe. Takéto skutkové a právne zdôvodnenie obsahoval aj samotný návrh dohody o vyrovnaní.

20. Z písomností žalovanej zo dňa 11.09.2013 vyplýva, že žalobkyňou predložený návrh dohody o vyrovnaní prerokuje obecné zastupiteľstvo obce, prípadne komisia obce a následne vydá svoje záväzné stanovisko.

21. Z písomnosti žalovanej zo dňa 02.10.2013 vyplýva, že žalobkyni bol zaslaný dotazník pre poškodeného D. s tým, že tento žiadala žalovaná vyplniť a podpísané doručiť do päť pracovných dní na obecný úrad. Vyplnené tlačivo žalobkyňa doručila žalovanej obci dňa 07.10.2013. V dotazníku pre poškodeného D. spoločnosti: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 žalobkyňa uviedla výšku škody 5.537,- eur, dátum vzniku škody: 23.11.2011 o 08:30 hod. a miesto, kde došlo ku škode: W., zľadovatený chodník vo vlastníctve obce pred miestnym kostolom.

22. Z písomnosti žalovanej zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že žalobkyni bol zaslaný výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva č. XX/XX/XXXX zo dňa 25.10.2013, ktorý reagovala na žiadosť žalobkyne zo dňa 19.08.2013, pričom z výpisu tohto uznesenia vyplýva, že nebolo schválené uzavretie dohody o vyrovnaní medzi žalobkyňou a žalovanou.

23. Súd nevykonal dokazovanie (návrh podaný žalobkyňou) ohliadkou ani výsluchom svedkov: R. A., Q. A., V.T. A., V. A., Q. A. a Q. K., nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania považoval s prihliadnutím na právne posúdenie sporu za nehospodárne a neúčelné.

24. Z záverečnej reči zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala rozhodujúce skutkové tvrdenia, predovšetkým jednoznačne nepreukázala svoje skutkové tvrdenia o mieste pošmyknutia a pádu, pritom vo svojich písomných podaniach (vrátane žaloby) najskôr nemenne uvádzala, že sa pošmykla a padla na chodníku pred kostolom v Obci W., neskôr uvedené tvrdenie o tomto mieste modifikovala, argumentujúc domnienkou o tom, kde sa nachádza chodník a kde pozemná komunikácia na inkriminovanom mieste. Na základe vykonaného dokazovania (výsluchom svedka navrhnutého žalobkyňou p. T. Y.) bolo potvrdené, na ktorom mieste na chodníku pred kostolom sa žalobkyňa pošmykla a kde padla, pritom išlo o totožné miesto. Na základe tejto svedeckej výpovede sa tak nepreukázali skutkové tvrdenia žalobkyne o mieste pádu a pošmyknutia ako aj o páde samotnom, tak ako neskôr uvádzala sama žalobkyňa v priebehu konania, resp. jej splnomocnený zástupca. K skutkovým tvrdeniam žalobkyne je potrebné poukázať na ďalší rozpor ohľadom skutočnosti, ktorú tvrdila žalobkyňa, že v čase, keď došlo k pošmyknutiu, bol čerstvo napadaný sneh, pod ktorým sa skrýval ľad, keď podľa vykonaného dokazovania klimatologickým posudkom SHMÚ však tento deň nebol napadaný sneh. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v rámci vykonaného dokazovania, ktorými neboli preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, nie je žalovaná zodpovedná za škodu spôsobenú žalobkyni, teda z procesno-právneho hľadiska, nie je pasívne legitimovaná. Žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť, keďže úraz žalobkyne sa stal na chodníku pred kostolom a v kontexte s ust. § 9 ods. 2 druhá veta zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci nehnuteľností, príp. ich správcovia

alebo užívatelia, ku ktorým sú v zastavanom území obce priľahlé chodníky hraničiace s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní odstraňovať bezodkladne závady schodnosti takýchto chodníkov, najmä znečistenie, poľadovicu, sneh. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaná nie je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni, nakoľko neporušila svoju žiadnu právnu povinnosť. Tá je stanovená m pre vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, ku ktorým sú v zastavanom území obce priľahlé chodníky. So zreteľom na tieto zásadné a právne významné skutočnosti, nie sú v tejto veci tak splnené zákonné predpoklady a podmienky pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorej náhradu si voči žalovanej uplatňuje žalobkyňa. Na základe uvedeného, žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

25. Z záverečnej reči intervenient na strane žalovanej uviedol, že v konaní bolo síce preukázané, že žalobkyňa v roku 2011 spadla na chodníku pri kostole nachádzajúcom sa v Obci W., jednoznačne však nebolo preukázané, že sa tak stalo práve dňa 23.11.2011. Taktiež poukázal na § 9 ods. 2 cestného zákona a v súvislosti s tým na výpoveď svedkyne Y. a s poukazom na uvedené vyslovil názor, že v danom prípade zodpovedným subjektom nie je žalovaná, ale povinnosť starať sa o komunikáciu na mieste, kde žalobkyňa v roku 2011 spadla, mala rímskokatolícka cirkev. Intervenient navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré v prípade intervenienta spočívajú vo výdavkoch na cestovné na pojednávania, navrhol, aby súd intervenientovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 23.11.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 9 ods. 2 druhá veta zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom k 23.11.2011 (ďalej len ako „cestný zákon“), závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

30. Podľa § 9a ods. 4 cestného zákona, vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

31. Podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom.

32. Na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej dôvodná a musí byť zamietnutá.

33. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, nie je potrebné, aby bol subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a druhá sporová strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca (v tomto prípade

žalobkyňa) tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaná), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Skúmanie či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní je povinnosťou súdu, túto skúma i bez návrhu tej ktorej strany sporu. Tak by tomu bolo aj v tomto konaní, v ktorom však žalovaná v rámci jej procesnej obrany tvrdila, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Vyriešenie tejto otázky malo zásadný význam vo vzťahu k úspešnosti alebo neúspešnosti žaloby žalobkyne.

34. Z vykonaného dokazovania bol zistený taký skutkový stav, že žalobkyňa sa dňa 23.11.2011 šmykla pred kostolom v Obci W.Č. na chodníku. Takéto bolo aj skutkového tvrdenie samotnej žalobkyne v žalobe, ktorou si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody na jej zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) vo výške 5.537,-€, vychádzajúc z celkového počtu bodov 360 uvedeného v lekárskom posudku (bod 18. odôvodnenia) a výšky náhrady za 1 bod v sume 15,38 € tak ako je to uvedené v žalobe. Ako uvádzala samotná žalobkyňa v žalobe, resp. aj v priebehu konania (bod 8. odôvodnenia), pri otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej vychádzala z vlastníctva k pozemku, na ktorom došlo k pádu a úrazu, týmto subjektom bola žalovaná Obec W.. Medzi stranami sporu nebolo sporné (bod 8. odôvodnenia), že žalovaná je vlastníkom pozemkov, ktoré sú na fotografiách (č.l. 108) zobrazené tak sivou ako i žltou časťou miestnej komunikácie. Avšak otázka vlastníctva pozemku, na ktorom došlo k pošmyknutiu a pádu žalobkyne, nebola v tomto spore právne relevantnou, nakoľko ako samotná žalobkyňa uviedla, že sa šmykla pred miestnym kostolom na chodníku. Za danej situácie bolo potrebné pri hľadaní odpovede na otázku vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii, t.j. subjektu zodpovedného za škodu na zdraví žalobkyne (i subjektu povinného túto škodu žalobkyni nahradiť) aplikovať ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona), ktorý obsahuje odpoveď na vyššie uvedenú otázku v ustanovení § 9 ods. 2 druhá veta, v ktorom je uvedené, že závady v schodnosti chodníkov (pozn. súdu - sú to závady, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti - § 12 ods. 5 Vyhlášky č. 35/1984 Zb.) priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo právne významným vlastníctvo (resp. správcovstvo alebo užívanie) k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, a nie vlastníctvo k chodníku, z ktorého vychádzala žalobkyňa. Cestný zákon v § 9a ods. 4 ustanovuje aj subjekt, ktorý je zodpovedný za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené. Týmto subjektom sú taktiež (ako v § 9 ods. 2 druhá veta cestného zákona) vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, teda nie vlastníci pozemkov (chodníku v tomto prípade). Dokazovaním bolo zistené, že žalovaná Obec W. je vlastníkom práve chodníka (na ktorom sa žalobkyňa šmykla a spadla), nebolo preukázané, že by bola vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, t.j. kostola v Obci W., pred ktorým došlo k pošmyknutiu a pádu žalobkyne. Čo sa týka zmeny skutkového tvrdenia žalobkyne, t.j. že sa šmykla na sivej časti komunikácie (t.j. nie na chodníku), a že na fotografii č. 3 je znázornené miesto jej pádu, súd vyhodnotil ako účelové (v snahe vyhnúť sa neúspechu v tomto konaní), a to z toho dôvodu, že k nemu zo strany žalobkyne došlo až v tej fáze konania, keď opakovane bolo zo strany žalovanej strany (ako i intervenienta) poukazované na ust. § 9 ods. 2 cestného zákona v spojitosti s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Žalobkyňa nielen v žalobe tvrdila, že sa šmykla pred miestnym kostolom na chodníku, takáto skutočnosť ňou bola uvedená aj v listinných dôkazoch ňou predložených v tomto konaní (body 14.,17.,18.,21. odôvodnenia). Napokon samotná žalobkyňa miesto pádu vyznačila na žltej časti komunikácie (č.l. 108). Totožné miesto, t.j. na žltej časti komunikácie vyznačila aj svedkyňa Y. (č.l. 154). Z týchto fotografií (č.l. 108 a 154) je zrejmé, že práve žltá časť predstavuje chodník, na ktorý poukazovala žalobkyňa vo svojich tvrdeniach, pričom za chodník ho je potrebné považovať aj s prihliadnutím na definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 8./2009 Z.z. (časť komunikácie oddelená farebne). Miesto pádu na tejto žltej časti komunikácie, t.j. chodníku bola potvrdená aj výsluchom priameho svedka T. Y. (bod 13. odôvodnenia). Za daného stavu s prihliadnutím na vyššie uvedeného dôvody teda jednoznačne vyplýva, že miestom pošmyknutia žalobkyne bol chodník (žltá časť komunikácie), a teda za danej situácie žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že by bola vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, t.j. kostola v Obci W., pred ktorým došlo k pošmyknutiu a pádu žalobkyne, a preto je žaloba voči nej nedôvodná, ktorú súd z uvedeného dôvodu zamietol (výrok I. rozsudku). Súd ešte poznamenáva, že ak by aj vychádzal z tej časti výsluchu žalobkyne (bod 10. odôvodnenia), ktorá na otázku, či spadla na sivej alebo žltej

časti komunikácie, uviedla, že to presne uviesť nevie, nakoľko si to v momente pádu neuvedomila, neznamenalo by to nič iné než nedôvodnosť žaloby aj v tomto prípade, nakoľko ak nemožno za danej (hraničnej) situácie pri otázke zodpovedného subjektu (či k pádu došlo na ceste alebo chodníku) jednoznačne určiť miesto šmyknutia a pádu, nemožno preto následne ani jednoznačne určiť zodpovedný subjekt a uložiť mu povinnosť nahradiť škodu na zdraví.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanej (výrok II.) ako i intervenientovi (výtok III.) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko mali plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).