Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-21-2016.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
D. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX je vinný, že dňa 21.07.2015 v k.ú. Dlhá nad Oravou, v lokalite zv. Za kamenným grúnikom, na pozemku registra E- KN parc. č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXX, ktorý bol zidentifikovaný ako súčasť pozemku registra C- KN parc. č. XXXX, druh pozemku - ostatné plochy, bez predchádzajúceho súhlasu podielových spolu- vlastníkov tohto pozemku a v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. bez súhlasu orgánu ochrany prírody, neoprávnene vyrúbal 17 stromov, druh - buk lesný, ktoré následne odviezol a uskladnil ako palivové drevo pre vlastnú potrebu, čím spôsobil podielovým spoluvlastníkom škodu v celkovej výške 844,80 € (K.j škodu 422,40 €, C. I. škodu 211,20 € a C. G. škodu 211,20 €) a Slovenskej republike ekologickú ujmu vyjadrenú tzv. spoločenskou hodnotou drevín vo výške 11.052,21 €, teda
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
- v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal strom, čím spáchal
- prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.08.2015
- prečin „Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa § 305 ods. 1 písm. c) zák. č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.08.2015 (ďalej len „Tr. zák.“)
a za to mu súd ukladá
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu dva roky. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:
- nahradiť spôsobenú škodu o poškodenej K. G. vo výške 422,40 € o poškodenej C. I. vo výške 211,20 € o poškodenému C. G. vo výške 211,20 €
- písomne sa ospravedlniť poškodeným
- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť:
- poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX v Dlhej nad O.., trvale bytom R., mestská časť A., E. ul. č. XXXX/ X majetkovú škodu vo výške 422,40 €
- poškodenej C. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX majetkovú škodu vo výške 211,20 €
- poškodenému C. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. nad O. č. XX majetkovú škodu vo výške 211,20 €
- Slovenskej republike, prostredníctvom Okresného úradu Dolný Kubín, odbor starostlivosti o životné prostredie, ekologickú ujmu vo výške 11.052,21 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 29.04.2016 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 (č.l. 245) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní opakovane nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný (č.l. 182, 213). Preto súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania (č.l. 15). Obžalovaný vtedy priznal, že v tom čase sa nachádzal v danej lokalite, kde vypílil stromy, namietal však ich počet s tým, že spílil len 8 ks bukových stromov a nie 16 ks. Spílil ich zámerne s cieľom zabezpečiť si palivové drevo. Domnieval sa, že pozemok na ktorom stromy spiľoval, patrí jeho vtedajšej manželke. Nevedel, že pozemok patrí aj ďalším dvom osobám. Spílené stromy ešte v ten istý deň stiahol na lúku traktorom typu LKT na dva razy s tým, že prvýkrát stiahol 4 ks stromov. Keď ťahal zvyšné 4 ks stromov, tak sa s traktorom vyvalil. Preto si privolal na pomoc syna C. a kamaráta W. V.. Títo mu pomohli traktor postaviť opäť na kolesá a obžalovaný následne stiahol zvyšné drevo na lúku. Spílené kmene stromov odtiaľ na jeho pokyn previezol K. E. na inom traktore až do dvora obžalovaného. Drevo mu viezol na dvakrát, pretože bolo ťažké. Obžalovaný priznal, že pred výrubom si nevyžiadal od obce žiadne povolenie, pretože si myslel, že ho nepotrebuje. Svedok W. V. v prípravnom konaní (č.l. 42) potvrdil, že bol pomáhať obžalovanému, ktorý sa prevrátil na traktore typu LKT pri sťahovaní dreva. Za traktorom mal práve vtedy zapnuté kmene stromov v počte cca 5 ks, ktoré následne ťahal dolu na lúku, kde už boli dotiahnuté iné stromy v počte cca 5 ks.
Svedok C. I. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 38) potvrdil, že bol pomáhať obžalovanému, ktorý sa prevrátil na traktore pri sťahovaní dreva. Svedok si všimol, že obžalovaný mal v tom čase za traktorom typu LKT zapnutých cca 10 ks spílených stromov. Následne ich obžalovaný stiahol dolu na lúku, kde už boli naťahané iné stromy v počte 10 až 15 ks. Potom im toto drevo napílené na kusy dlhé 6 metrov priviezol K. E. priamo do dvora. Svedok K. E. v prípravnom konaní (č.l. 46) potvrdil, že na pokyn obžalovaného zviezol bukové drevo z lúky do dvora obžalovaného. Išlo o kmene stromov v dĺžke cca 5 metrov a v objeme cca 10 m3. Svedkovia K. L. ml. a K. L. st. v prípravnom konaní (č.l. 50, 54) zhodne potvrdili, že videli obžalovaného ako opiľuje spolu s ďalšími dvomi osobami konáre na už spílených bukových stromoch. Poškodený C. G. v prípravnom konaní (č.l. 24) uviedol, že dňa 21.07.2015 mu niekto telefonicky oznámil, že obžalovaný mu kradne drevo v hore. Preto sa poškodený spolu so svojou sestrou C. I. (bývalá manželka obžalovaného) šli presvedčiť priamo na miesto a zistili, že na ich pozemku zostalo holé miesto bez stromov, pričom bolo vidieť odtiaľ stopy traktora po ťahaní stromov. Predmetný pozemok je vo vlastníctve poškodeného, jeho sestry C. I. a príbuznej K. G.. Nikto z nich nedal obžalovanému súhlas s výrubom stromov. C. I. bola síce vtedy ešte manželkou obžalovaného, ale už spolu niekoľko rokov nežili. Vzápätí si poškodený v dedine z viacerých zdrojov overoval, kto stromy vypílil a opakovane zistil, že to spravil obžalovaný, pričom drevo mu následne prepravil do dvora svedok K. E.. Poškodený na hlavnom pojednávaní (č.l. 246) uplatnil vo svojom mene ako aj v mene ďalších poškodených K. G. a C. I., ktoré zastupuje (č.l. 5,6), nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške zodpovedajúcej určeniu v odbornom vyjadrení č 10/2017 (č.l. 190). Poškodený B.. C. N. ako štátny zamestnanec v prípravnom konaní (č.l. 34) uplatnil v mene Slovenskej republiky nárok na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy vo výške 11.052,21 €, ktorá bola spôsobená na životnom prostredí v dôsledku vypílenia bukových stromov. Znalec Ing. Ľubomír Halko sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 247) v celom rozsahu odvolal na svoje odborné vyjadrenie (č.l. 190-208), v rámci ktorého určil objem vyrúbanej drevnej hmoty vo výške 18,59 m3 s tým, že hodnota vyrúbanej dreviny bola 844,80 €. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo správy geodeta Ing. Leva Švárneho (č.l. 55 - 59) vyplýva, že ohliadkou a zameraním na mieste samom bolo zistené, že stromy v počte 16 ks boli vypílené na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Dolný Kubín pre k.ú. N. nad O. na LV č. XXX, E-KN parc. č. XXXX/X, pričom bola zameraná presná poloha zostávajúcich pňov po spílených stromoch. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 81, 83-124), je preukázané poškodenie životného prostredia v dôsledku spílenia stromov, ako aj výška a šírka jednotlivých pňov po spílených stromoch. Z prehraných zvukovo-obrazových záznamov (č.l. 24a), ktoré vyhotovil poškodený C.f G., mal súd preukázaný stav pozemku po vyrúbaní predmetných stromov. Zo správy Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor (č.l. 75) je preukázané, že predmetný pozemok nie je evidovaný medzi lesnými pozemkami v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z.
Z vyjadrenia Správy CHKO Horná Orava (č.l. 71-73) je preukázané, že predmetná lokalita sa nachádza mimo tzv. lesných porastov, pričom zdravotný stav vyrúbaných stromov vykazoval stredný stupeň poškodenia, vzhľadom na napadnutie stromov machmi a hnilobou. V prípade podania žiadosti o výrub týchto drevín by bolo možné tejto žiadosti čiastočne vyhovieť. Výsledná spoločenská hodnota vyrúbaných drevín (buk lesný) bola určená sumou 11.052,21 €. Celkový počet spílených kmeňov stromov bol 17, keďže jeden zo stromov mal dva kmene (foto č. 107-109). Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností ohľadom pozemku KN-C parc. č. XXXX vyplýva, že na takúto parcelu nie je založený LV (č.l. XXX). Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. N. nad O. vyplýva, že spoluvlastníkmi pozemku KN-E parc. č. XXXX/X sú poškodení C. G., C. I. a K. G. (č.l. 218). Zo správy obce N. nad O. (č.l. 79) vyplýva, že žiadna z osôb nežiadala o povolenie výrubu stromov na predmetnom pozemku. Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 220-241) mal súd preukázané, že obžalovaný zatiaľ nebol odsúdený, keďže predchádzajúce odsúdenie je už zahladené (č.l. 220). V súčasnosti je obžalovaný trestne stíhaný pre neplatenie výživného, avšak toto konanie ešte nie je právoplatne skončené (č.l. 239). Obžalovaný je evidovaný ako páchateľ najmä dopravných priestupkov, avšak v decembri 2015 spáchal aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď pod vplyvom alkoholu slovne i fyzicky napadol svoju priateľku, za čo mu bola uložená pokuta (č.l. 236). Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je už niekoľko rokov evidovaný ako živnostník (č.l. 225), avšak t.č. má pozastavenú živnosť (č.l. 233). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal z výpovedí svedkov C. I. a W. V., ktorí potvrdili, že videli obžalovaného ako v predmetnom čase a mieste ťahá svojpomocne spílené kmene bukových stromov. Vlastnoručné zámerné spílenie stromov v danom mieste a čase pritom nepopieral ani obžalovaný. Argumentoval tým, že konal v domnienke, že ide o majetok jeho bývalej manželky. Takáto obhajoba nemôže obstáť, keďže informácie o identifikácii jednotlivých pozemkov a ich vlastníkov sú bežne verejne dostupné pre všetkých. Nemožno teda v tomto smere poukazovať na dobromyseľnosť. Zanedbanie bežnej starostlivosti (opatrnosti) nemožno nikdy stotožňovať s dobromyseľnosťou. Odhliadnuc od toho však súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani v prípade, ak by tento pozemok bol vo výlučnom vlastníctve obžalovaného, nemohol by svojvoľne spilovať stromy ani na takom pozemku bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny (obec). Obžalovaný priznal, že o také povolenie nepožiadal a neusiloval sa ho získať. Svoje presvedčenie (dobrú vieru), že také povolenie nepotrebuje, ničím nezdôvodnil. Identita páchateľa je teda preukázaná a známa. Obžalovaný však namietal počet spílených stromov, t.j. rozsah svojej trestnej činnosti. V tomto smere je však usvedčovaný nielen výpoveďou svojho syna C., ale predovšetkým zápisnicou o ohliadke miesta činu a obrazovým záznamom zhotoveným poškodeným C. G., voči ktorému obžalovaný nič nenamietal. Týmito dôkazmi, v spojení so správou geodeta Ing. Leva Švárneho je preukázaný presný počet spílených stromov na pozemku E-KN parc. č. XXXX/X, k.ú. N.
Takéto konanie obžalovaného možno právne kvalifikovať ako prečin „Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa § 305 ods. 1 písm. c) zák. č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.08.2015 (ďalej len „Tr. zák.“). Obžalovaný totiž vyrúbal tieto stromy v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. bez súhlasu príslušného orgánu. S účinnosťou od 01.09.2015 by už také konanie obžalovaného napĺňalo znaky prečinu podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, pričom do úvahy prichádzajúca trestná sadzba by bola prísnejšia (§ 2 ods. 1 druhá veta Tr. zák.). Zároveň možno takéto jeho konanie právne kvalifikovať aj ako prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný spílil cudzie stromy s cieľom použiť ich ako palivo, pričom neučinil žiadne kroky smerujúce k zisteniu vlastníckeho vzťahu k pozemku, na ktorom tieto stromy ťažil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri skúmaní ich existencie pritom vychádzal zo zásady, že na takú okolnosť možno prihliadať len vtedy, ak jej existenciu možno konštatovať pri všetkých zbiehajúcich trestných činoch. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (0 až 2 roky) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne teda ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov až 2 roky). Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej škody. Plnenie súbežne uložených povinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania. Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti neplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu nielen poškodeným spoluvlastníkom pozemku, na ktorom spílené stromy rástli, ale aj Slovenskej republike za spôsobenú ekologickú ujmu na životnom prostredí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.