Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-110-2015.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/110/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. T. XX, N. proti žalovanému: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. T. XX, N., toho času bytom H. XXX, o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e stranám sporu právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na druhom poschodí domu č. XX, na ulici O. T. XXXX/XX v N., pozostávajúceho z 3 obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, s tým, že žalobkyňa bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 domáhala zrušenia spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k 3- izbového bytu č. XX na druhom poschodí domu č. XX na ulici O. T. XXXX/XX v N., s tým, že nájomcom bytu bude naďalej len žalobkyňa. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C/267/03 zo dňa 26.04.2004 rozvedené (právoplatnosť dňa 10.05.2004), na základe Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 28.03.1988 sa so žalovaným stali spoločnými nájomníkmi 3-izbového bytu č. XX na druhom poschodí domu č. XX, na ulici O. T. XXXX/XX v N., pozostávajúceho z troch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, predmetný byt prevzali v zmysle Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22.01.1988. Žalobkyňa a žalovaný sú spoločnými členmi N. I. D. A., pričom členstvo vzniklo dňa 28.03.1988, teda za trvania manželstva (manželstvo uzatvorené dňa 11.04.1987), nájomný vzťah trvá doposiaľ. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný dlhodobo (od rozvodu manželstva) v predmetnom byte nebýva, zo spoločného bytu sa odsťahoval a žije v obci H.. So žalovaným nie sú schopní dohodnúť sa nielen na užívaní predmetného bytu, ale ani na podieloch na platbách nájomného, energií a služieb, všetky náklady spojené s predmetným bytom hradí výlučne ona. 2. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa strany sporu dostavili. Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).
4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z toho dôvodu, že od rozvodu manželstva v roku 2004 žalovaný v predmetnom byte už nebýva (je to vyše 13 rokov), v predmetnom byte býva ona spolu s dcérou, zaťom a vnukom. Všetky platby súvisiace s bytom uhrádza výlučne ona. So žalovaným sa na zrušení spoločného nájmu nedá dohodnúť. Žalovaný má viacero dlhov a len vďaka tomu, že sa jedná o družstevný byt, a teda nie byt v osobnom vlastníctve, o tento byt doposiaľ pre dlhy žalovaného neprišli,
boli u nich aj exekútori. So žalovaným sa nedalo ďalej bývať, nakoľko tento požíval alkoholické nápoje, ukradol jej aj zlato, toto našla v záložni, boli v ťažkej finančnej situácii s dcérou, táto nemala finančné prostriedky ani na maturitný večierok. Žalovaný na chod domácnosti neprispieval žiadnou sumou, bol dobrovoľne nezamestnaný, robil len dlhy.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko so žalobkyňou sa dohodol pri rozvode, že táto ho vyplatí z bytu, ale doposiaľ sa tak nestalo. Po rozvode ho žalobkyňa vyhodila, potom išiel bývať na H., právnou cestou sa nedomáhal toho, aby mohol v tomto byte bývať. Čo sa týka úhrad, platil len za odvoz odpadu. Žalovaný potvrdil, že od roku 2004 v tomto byte nebýva a okrem poplatkov za odpad, iné poplatky súvisiace s týmto bytom neplatí. Žalovaný uviedol, že nemá záujem na tom, aby bol on určený ako ďalší nájomca bytu ani ako člen družstva, súhlasil s tým, aby žalobkyňa bola ďalším nájomcom, ak ho vyplatí. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že má problémy s alkoholom, rodinu nikdy neokradol.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami: rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C/276/03, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, potvrdením N. D. A., predpisom mesačných záloh a zistil tento skutkový stav veci:
7. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/276/03-15 zo dňa 26.4.2004 (právoplatného dňa 10.05.2004) vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalobcu bolo uzatvorené dňa 11.4.1987 a zrušené bolo rozvodom právoplatne dňa 10.5.2004.
8. Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu V. I. D. A. v T. vyplýva, že predstavenstvom družstva uznesením č. XXX/X zo dňa 28.3.1988 pridelilo svojmu členovi D. U. (pozn. súdu - žalovanému počas trvania manželstva) byt v N. O. T. XX v bloku 2.p. pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.
9. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu V. I. D. A. v T. zo dňa 22.1.1988 vyplýva, že družstvo ako vlastník domu odovzdalo dňom 22.1.1988 byt na 2. p. podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 28.3.1988 XXX/X do osobného užívania D. U., s tým, že spoločné užívacie právo manželov k bytu vzniklo na podmienok stanovených čl. 45 stanov. 10. Z potvrdenia N. I. D. A.I. (ďalej len „PSBD“) zo dňa 12.8.2014 ako i zo dňa 11.4.2017 vyplýva, že strany spolu sú spoločnými členmi N. a spoločnými nájomcami 3- izb. družstevného bytu č. XX na ulici O. T. v N., nájomný vzťah trvá.
11. Z predpisu mesačných záloh N.Ť. I. D. A. vyplýva, že tento je určený stranám sporu vo vzťahu k bytu č. XX.
12. Podľa § 700 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
14. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
15. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
16. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
17. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané tvrdenia strán sporu, že žalobkyňa a žalovaný dňa 11.04.1987 uzatvorili manželstvo a že počas trvania manželstva vznikol k predmetnému družstevnému bytu v zmysle § 700 ods. 3 OZ spoločný nájom manželov (strán sporu) ako i ich spoločné členstvom v družstve (§ 703 ods. 2 OZ), a to na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu V. I. D. A. v T. č. XXX/X zo dňa 28.3.1988, potvrdené zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu V. I. D. A. v T. zo dňa 22.1.1988. Z dokazovania ďalej vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo dňom 10.05.2004 právoplatne zrušené rozvodom, no strany sporu ako rozvedení manželia sa doposiaľ nedohodli na zrušení ich spoločného nájmu k družstevného bytu, ani na tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňou podaná na súd žaloba, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko práve pre to, že strany sporu ako rozvedení manželia sa neboli schopní dohodnúť na zrušení práva spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX a ani na tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Existenciu spoločného členstva a nájmu k predmetnému bytu bola v konaní preukázaná potvrdeniami N. I. D. A.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný od rozvodu manželstva, t.j. od roku 2004 nebýva v tomto predmetnom byte, ani to, že všetky náklady spojené s užívaním bytu hradí výlučne žalobkyňa (poplatok za odvoz komunálneho odpadu nie je spojený s užívaním tohto družstevného bytu). Súd má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu v zmysle § 705 ods. 2 druhá veta OZ, a preto žalobe vyhovel a zrušil stranám sporu ako rozvedeným manželom ich právo spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko sa strany sporu ako rozvedení manželia nevedeli dohodnúť ani na to, že kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, súd v zmysle § 705 ods. 2, 3 OZ rozhodol, že žalobkyňa bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, s čím žalovaný súhlasil. Súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu zobral na zreteľ to, že žalovaný od roku 2004 (rozvodu) nebýva v tomto družstevnom byte a ani neuhrádza náklady spojené s užívaním tohto bytu, tieto uhrádza výlučne žalobkyňa. Ustanovenia § 705 ods. 3 OZ ukladá povinnosť súdu pri rozhodovaní o ďalšom nájme zobrať na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, no nakoľko sa jedná demonštratívny výpočet (pojem: najmä) a strany sporu maloleté deti nemajú, súd zobral ne zreteľ tú skutočnosť, že práve žalobkyňa od roku 2004 býva v tomto byte a uhrádza aj všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).