Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-78-2011.pdf
PDF · 173.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cb/78/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: M. V., nar. XX.X.XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX S., občan Slovenskej republiky, zastúpeného Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Advokátska kancelária, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava proti žalovaným: 1/ KANVOD SK, s.r.o., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 859 768, zastúpenému advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646 a 2/ Mesto Stupava, Hlavná 24/1, 900 31 Stupava, IČO: 00 305 081, zastúpenému advokátskou spoločnosťou LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589 o zaplatenie sumy vo výške 6.386,00 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.861,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 06.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného subjektu zo žalovaných, v rozsahu plnenia, zaniká povinnosť druhého subjektu zo žalovaných.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 53,24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11.05.2011, opravenou čo do výšky žalovanej sumy písomným podaním doručeným na súd dňa 03.06.2011, domáhal proti žalovanému 1/ zaplatenia sumy vo výške 6.386,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku za žalobu vo výške 383,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 456,36 Eur z titulu náhrady škody. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 383,00 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 31.05.2011.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby hotela Eminent v Stupave zapísanej na LV č. XXXX postavenej na parc. č. XX/X a parc. č. XX/X. Súčasťou stavby hotela vo vlastníctve žalovaného 1/ je aj murované oplotenie postavené na hranici s pozemkami parc. č. XXX/1 a parc. č. XXX/X, zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ vlastní spolu s manželkou. Vo večerných hodinách dňa 13.01.2011 na vozidle vo vlastníctve žalobcu značky RENAULT MASTER modrej farby s EČ: BA XXXTG vznikla škoda, a to v dôsledku samovoľnej deštrukcie murovaného oplotenia, ktoré sa zrútilo na motorové vozidlo žalobcu, následkom čoho bolo poškodené. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla činili 4.861,00 Eur. Poškodené motorové vozidlo žalobca používal na podnikateľské účely, a to predovšetkým dopravu tovaru objednaného odberateľmi zákazníkov žalobcu. V dôsledku poškodenia predmetného vozidla žalobca nemohol v období od 13.01.2011 do 14.03.2011 svoju podnikateľskú činnosť vykonávať. Ušlý
zisk žalobcu za dva mesiace, kedy bolo jeho motorové vozidlo v servise, po odpočítaní ušetrených nákladov na pohonné hmoty, činí 1.525,00 Eur, vychádzajúc z dosiahnutého príjmu za rok 2010 vo výške 11.848,00 Eur. Žalovaný 1/ ako vlastník murovaného oplotenia bol a musel byť oboznámený s jeho havarijným stavom, v dôsledku ktorého hrozil pád murovaného oplotenia dlhšie. Žalovaný 1/ nevykonal náležité opatrenia na zabezpečenie murovaného oplotenia pred zrútením, čím zanedbal ako vlastník svoje povinnosti, v zmysle § 415 Obč. zák., počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku, v zmysle § 12 ods. 2 písm. c) zák. č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého oplotenie nesmie ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb ako i v zmysle kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným 2/ ako stavebným úradom dňa 22.12.2008, č.k. SÚ-XXXXX/XXXX/ Šm. Porušením týchto právnych povinností žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 a 2 Obč. zák. za škodu spôsobenú žalobcovi, nakoľko táto škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s týmto opomenutím žalovaného 1/, a preto je povinný vzniknutú škodu v zmysle § 442 ods. 1 a 3 Obč. zák. žalobcovi nahradiť.
3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Rob/160/2011 dňa 09.06.2011, proti ktorému žalovaný 1/ v zákonnej lehote dňa 28.06.2011 podal odpor odôvodnený tým, že považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi akýmkoľvek konaním žalovaného 1/ a vznikom údajnej škody na strane žalobcu. Nepreukázal nijakým spôsobom ani to, že murované oplotenie, ktoré susedí s pozemkom žalobcu je vo vlastníctve žalovaného 1/ a napokon nepreukázal ani to, že vozidlo žalobcu bolo v servise po dobu dvoch mesiacov. Namietal i výšku škody, ktorú žalobca okrem faktúry ničím nezdokladoval. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Súdny poplatok za odpor v zákonnej výške 383,00 Eur žalovaný 1/ zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 10.08.2011.
4. Písomným návrhom doručeným na súd dňa 14.02.2012 žalobca žiadal súd o pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to žalovaného 2/. Zároveň zmenil petit žaloby tak, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.386,00 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetný procesný návrh čo do počtu subjektov na strane žalovaného a zmenený petit žaloby odôvodnil tým, že murované oplotenie, ktorého zrútením došlo ku škode na strane žalobcu, bolo pozostatkom murovanej steny domu stojaceho na parc. č. 99 v k. ú. O., t.j. domu súpisné číslo XXX na N. ulici č. XX v O.. M. LV č. XXXX, vedenom Správou katastra B., a najmä z Oznámenia Mesta O. zo dňa 25.09.2008 bolo vlastníkom uvedeného domu v čase jeho zbúrania Mesto Stupava, žalovaný 2/ je tak posledným známym vlastníkom domu, a teda aj jeho zvyškov - murovanej steny, ktorá po zbúraní domu slúžila ako murované oplotenie pozemku. Nakoľko vývin ďalších vlastníckych vzťahov k murovanému oploteniu je nejasný a žalovaný 1/ ohlásil dňa 28.10.2009 drobnú stavbu - protihlukovú stenu na hranici pozemkov, kde uviedol, že je nutné zbúrať pôvodnú stenu, t.j. murované oplotenie, žalobca trvá na žalobe naďalej aj voči žalovanému 1/. Žalovaný 1/ sa k zmenenej žalobe v určenej lehote nevyjadril. Súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania Uznesením sp. zn. 21Cb/78/2011-83 zo dňa 29.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2012.
5. Žalovaný 2/, ktorému žalobu zo dňa 11.05.2011 spolu s opravným podaním žalobcu zo dňa 03.06.2011 a procesným návrhom žalobcu spojeným so zmenou petitu žaloby zo dňa 14.02.2012, súd doručil do vlastných rúk dňa 05.11.2012, v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 27.11.2012, žiadal žalobu voči nemu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že neuznáva žalobcom uplatňované nároky. Predovšetkým rozporuje vlastnícke právo žalovaného 2/ k predmetom, ktoré mali údajne spôsobiť škodu žalobcovi s tým, že neboli splnené samotné predpoklady vzniku nároku žalobcu na náhradu škody. Nesúhlasí so vznikom škody ako popísal žalobca v žalobe a jej rozsahom, nesúhlasí s tým, že by žalovaný 2/ porušil akúkoľvek právnu povinnosť, a to ani právnu povinnosť podľa § 415 Obč. zák., a teda i s existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti žalovaným 2/. V uvedenej veci podotýka, že škoda (ak by aj vznikla) bola zjavne spôsobená udalosťami nezávislými na vôli účastníkov konania vplyvom vyššej moci.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu, jeho právneho zástupcu, konateľa žalovaného 1/ A. I., právnych zástupcov žalovaných 1/ a 2/ a svedka W. W., listinnými dôkazmi: výpisom zo ŽR SR žalobcu, výpisom z OR SR žalovaného 1/, výpisom z registra organizácii žalovaného 2/, LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, pozemno-knižnou vložkou č. XXXX s p.č. XX v k.ú. O. vyhotovenou dňa 21.01.2014 Okresným úradom B., katastrálnym odborom, Osvedčením o evidencii nákladného vozidla značky RENAULT MASTER s EČ: BA 384TG zo dňa 10.04.2008 č. SF XXX XXX, neúplnou
listinou o výpočte základu dane z príjmov z podnikania, Oznámením žalovaného 2/ zo dňa 25.09.2008, Geometrickým plánom na zameranie novostavby p.č. XX/X, XX/X na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.10.2008, Kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu č. SÚ-XXXXX/XXXX/Šm zo dňa 22.12.2008, Záverom štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.01.2009, Rozhodnutím Mesta Stupava č.k. EO/XXXX zo dňa 13.01.2009, Ohlásením drobnej stavby zo dňa 28.10.2009, fotodokumentáciou poškodeného vozidla a spadnutého múru, Zápisnicou o ohliadke miesta činu zo dňa 13.01.2011, Oznámením žalobcu o zrútení sa časti plota žalovanému 2/ zo dňa 14.01.2011, Uzneseniami Obvodného oddelenia PZ v Stupave ČVS: L.-XXX/SA-MA-XXXX zo dňa 14.01.2011 a zo dňa 09.03.2011, obsahom výsluchu žalobcu ako svedka v trestnom konaní zo dňa 13.01.2011, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2011 na sumu 4.861,00 Eur, Potvrdením živnostníka W. O. - ADM X., C. XXX/XX, XXX XX T., IČO: 44 684 321 zo dňa 02.09.2011, Objednávkami dopravy, faktúrami žalobcu vystavenými v roku 2010, výpismi z účtu v banke žalobcu za mesiace XX-XX/XXXX, Stanoviskami spoločnosti Bohnenkamp International, s.r.o., Q. XXXX, XXX XX B. zo dňa 15.07.2013 a jeho doplnením zo dňa 25.10.2013 a spoločnosti Raben Logistics Slovakia s.r.o. zo dňa 18.11.2013, Informatívnou kópiou z mapy zo dňa 03.05.2011, Protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa 11.06.2011, Oznámením KR PZ v Bratislave zo dňa 04.11.2013, Právoplatným Osvedčením o dedičstve č. 12D/675/2008-48 zo dňa 22.12.2008, Rozhodnutiami žalovaného 2/ zo dňa 11.12.2007 a zo dňa 13.01.2009, pripojenými dedičskými spismi sp. zn. DI 579/47 a DI 359/38, rozhodnutím NS ČR vo veci sp. zn. 25Cdo/300/2005, Rozsudkom KS v Prešove vo veci sp. zn. 11Co/39/2011, ostatným spisovým materiálom a po prejednaní veci zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca bol do 26.06.2014 zapísaný v živnostenskom registri SR č. 106-10206 ako podnikateľ s obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom: M. V. - N.D. K., A. XXXX/XX, XXX XX S. - M., IČO: 43 378 935. Predmetom jeho podnikateľskej činnosti od 23.10.2006 do 27.6.2011 bola i vnútroštátna nákladná cestná doprava. Na tento predmet podnikania mal žalobca zriadenú prevádzkareň v O., N. XX/XXX. Na vykonávanie tohto predmetu činnosti žalobca ako živnostník nadobudol do vlastníctva dňa 10.04.2008 nákladné vozidlo značky RENAULT MASTER, ktorému bolo pridelené EČ: BA XXXTG. Ku dňu 26.06.2014 žalobca ukončil podnikanie. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané výpisom zo živnostenského registra žalobcu a Osvedčenia o evidencii vozidla č. O. 8. Žalovaný 1/ je obchodná spoločnosť zapísaná od 12.06.2003 v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Od 29.04.2006 má v predmete činnosti aj ubytovacie služby. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané výpisom z obchodného registra žalovaného 1/. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom stavby - hotel Eminent (druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia), ktorá je postavená v k.ú. Stupava na pozemkoch s parc. č. XX/X a XX/X, súpisné číslo XXX. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXX. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané listom vlastníctva č. XXXX. Žalovaný 2/ je zapísaný v registri organizácií ako mesto (mestský úrad) a predmetom činnosti: všeobecná verejná správa, ktorý vykonáva i činnosť stavebného úradu.
9. Vlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X v k.ú. O. (prevedený GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX na parc. č. XX/X,X - XXX/XX), na ktorom je evidovaná stavba hotela Eminent zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 1/, v rozhodnom čase, t.j. 02.10.2014 sú: 1. V. I. (SPF) v podiele 1/16, 2. H. O. v podiele 1, 3. N. B. B., v podiele 1, 4. V. E. V. (Tova) v podiele 3/16 a Y. W. v podiele 1, všetci bytom v Izraeli, a to titulom dedenia na základe dedičských rozhodnutí uložených v archíve Krajského súdu v Bratislave a právoplatnými Osvedčeniami o dedičstve vydanými poverenými notármi Okresného súdu Malacky a Okresného súdu Bratislava IV (špecifikácia dedičských rozhodnutí je v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku).
10. Z tvrdenia žalobcu súd zistil, že žalobca má prechodný pobyt v Stupave, v dome susediacom s hotelom Eminent vo vlastníctve žalovaného 1/. Dom žalobcu č. 23 je postavený na parc. č. XXX/X a XXX/ X. Nákladné vozidlo, ktoré vlastní, zaparkoval na svojom pozemku vo dvore nacúvaním v časti, ktorá je široká cca 3 m a dozadu popri dome je to cca 8 m. Na druhej strane tohto priestoru, kde zvyčajne parkoval so svojim nákladným vozidlom, sa nachádzal múr, ktorý bol v zlom stave o čom žalovaní 1/ a 2/ vedeli, čo vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia na hotel, kde je uvedené, že žiadal o vybudovanie protihlukovej steny. Tento múr, ktorý bol na hranici medzi pozemkami žalobcu s parc. č. XXX/X, XXX/X a pozemkami s parc. č. XX/X, XX/X, na ktorých sú stavby žalovaného v 1/, sa v časti, kde práve parkovalo jeho vozidlo už asi sedem dní, dňa 13.01.2011 zrútil na parkujúce nákladné vozidlo, následkom čoho došlo k jeho poškodeniu. Ako dôkaz predložil súdu fotodokumentáciu škodovej udalosti. Uvedené skutočnosti oznámil písomne žalovanému 2/ dňa 14.01.2011 a taktiež Obvodnému oddeleniu PZ Stupava, kde podal
i trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý nezisteným spôsobom zhodil časť tehlového plotu o celkovej dĺžke cca 10 m a priemernej výšky 180 cm, pričom sa plot zrútil na jeho pozemok a zasypal mu vozidlo. V tejto veci bol aj vypočutý ako svedok - poškodený dňa 13.01.2011 o 23.00 hod., potom čo OO PZ vykonalo obhliadku miesta činu a vyhotovilo aj predloženú fotodokumentáciu. Vozidlo bolo do 25.01.2011 na mieste škodovej udalosti, čakal som ako vec vyrieši žalovaný 2/, ktorý vydal povolenie na búracie práce alebo žalovaný 1/, ktorý mal povinnosť vybudovať protihlukovú stenu a s ktorým aj v minulosti som riešil škodu, ktorá mi vznikla konaním žalovaného 1/ počas výstavby hotela na dome, ktorú škodu mi žalovaný 1/ aj uhradil. Žalovaný 1/ však na moje opakované požiadavky len odstránil spadnuté murivo a oznámil mi, že vec riešiť nebude. Napriek poškodeniu bolo vozidlo pojazdné do takej miery, že som ho dňa 25.01.2011 zaviezol na opravu do servisu W. O. - ADM AUTOSERVIS. Oprava vozidla stála 4.861,00 Eur na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2011. Tým mi vznikla škoda v uvedenej výške. Domáhal som sa vybudovania novej steny, nesúhlasil som však s vytýčením hranice pozemkov, lebo by sa znížila výmera môjho pozemku. Napokon som dal vytýčiť hranice sám, ale až po páde starého múru. Poškodené vozidlo v období od 13.01.2011 do 14.03.2011 som nemohol používať na svoju podnikateľskú činnosť, a to vykonávanie nákladnej cestnej dopravy pre odberateľa spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o., pre ktorého som na objednávky vykonával prepravu tovaru počas roku 2010, čím mi vznikla škoda z titulu ušlého zisku, nakoľko som nemohol realizovať objednávky tohto odberateľa v čase opravy vozidla, a to vo výške 1.525,00 Eur. Objednávky som dostával zvyčajne v stredu a rozvoz som vykonával zvyčajne vo štvrtok. K svojmu tvrdeniu predkladám realizované objednávky z roku 2010 spolu s výpismi z účtu v banke a tiež objednávky z roku 2011, ktoré som nerealizoval. Skutočnosť, že od 12.11.2010 do 13.01.2011, t.j. posledné dva mesiace pred škodovou udalosťou nerealizoval už žiadnu takúto objednávku odôvodnil nepriaznivým zdravotným stavom, hospitalizáciou a lekárskymi vyšetreniami, ktoré v tom čase absolvoval. Skutočnosť, že v roku 2011 mal len jednu objednávku na mesiac máj 2011 odôvodnil tým, že spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o. nemala pre neho v čase od 15.03.2011 objednávky a iné firmy ponúkali nevýhodné objednávky, aj preto svoju podnikateľskú činnosť koncom júna 2011 pozastavil.
11. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca na zmenenej žalobe trvá. Z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti tu zapísaných je žalovaný 2/ v celosti. Pod por. č. 4 je tu uvedená zastavaná plocha obytným domom súp. č. XXX na parcele č. XX a na tento zápis nadväzuje por. č. XXX, kde sa uvádza, že rozhodnutím č. U bolo rozhodnuté o odstránení stavby so súp. č. XXX. Z uvedených zápisov žalobca má za to, že posledným vlastníkom predmetnej stavby bol žalovaný 2/. Tento vlastník zrejme neodstránil celú stavbu, časť zostala nezbúraná, zrejme slúžila ako oplotenie, máme za to, že vlastník tohto pozostatku stavby si neplnil povinnosti a prevenciu pred vznikom škody a toto murované oplotenie ako pozostatok stavby zbúraného domu sa samovoľne uvoľnilo a pri rozpade murivo zavalilo vozidlo žalobcu. Aj z Oznámenia žalovaného 2/ zo dňa 25.09.2008 vyplýva, že vlastníkom domu č. 21 v O. na N. ulici je žalovaný 2/. Žalovaný 1/ je žalovaný preto, že v zmysle kolaudačného rozhodnutia mal vybudovať protihlukovú stenu a súčasťou týchto prác malo byť aj zbúranie pôvodnej steny, čo vyplýva z Ohlásenia drobnej stavby žalovaným 1/ zo dňa 28.10.2009. Žalobcovi vznikla skutočná škoda vo výške ceny za opravu poškodeného vozidla v sume 4.861,00 Eur a vo forme ušlého zisku ako uviedol v žalobe. Žiadal zmenenej žalobe vyhovieť a žalovaným 1/ a 2/ uložiť spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania ako vyčísli v zákonnej lehote.
12. Z tvrdenia konateľa žalovaného 1/ A. I. súd zistil, že v čase, keď došlo k spadnutiu časti múru na vozidlo žalobcu, zamestnanci žalovaného 1/ nevykonávali v danom mieste žiadnu činnosť. Pokiaľ ide o múr, tento tu stál už v čase, keď firma žalovaného 1/ uzavrela pred 10 rokmi nájomnú zmluvu s vlastníkmi pozemkov, nie s vlastníkom budovy. Tie budovy boli zbúrané na základe povolenia stavebného úradu. Medzi pozemkom, ktorý máme v nájme a pozemkom žalobcu sa nachádzalo murované oplotenie, ktoré malo hrúbku asi 80 cm a súčasťou tohto oplotenia boli staré stavby, ktoré sme neskôr zbúrali. Zbúrané budovy sa však nenachádzali v tom úseku, kde múr spadol. Aj tam, kde sa staré stavby zbúrali, zostalo murované oplotenie ako prirodzená hranica pozemkov, nesúviselo so stavbami. Budovy boli zbúrané celé, zostal len oporný múr, pozdĺž celej hranice susedných pozemkov. Povolenie na búranie sa týkalo len stavieb, nie oporného múru. Žalobca mal záujem, aby sa postavil nový plot, napriek tomu, že sme neboli jeho vlastníkom, boli sme ochotní vybudovať protihlukovú stenu, k tomu však bolo potrebné zistiť presnú hranicu pozemkov. Zameranie hranice pozemkov vyhotovené prizvaným geodetom, a to asi trikrát však žalobca vždy namietal, neumožňoval vstup na svoj pozemok, nechcel umožniť opravu múru, nebolo možné sa s ním dohodnúť, v podstate nám vstup umožnil až keď došlo ku škodovej udalosti na jeho strane. Pôvodne tam mal zostať starý múr, až po následnej súčinnosti žalobcu bol
odstránený existujúci starý múr a vybudované bolo protihlukové oplotenie, ktoré teraz tvorí prirodzenú hranicu pozemkov žalobcu a tých, ktoré slúžia našej strane. Starý oporný múr mal kamenný základ pod úrovňou pozemkov, a na ten nadväzovalo murované oplotenie, pozemky neboli v rovnakej výške, na našej strane bol múr vysoký asi 2 metre a na strane žalobcu asi 2,8 m. Kamenný základ zostal neporušený, padla len murovaná časť, v tom čase dosť pršalo, zrejme z toho dôvodu sa to uvoľnilo.
13. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného 1/ súd zistil, že namieta pasívnu legitimáciu svojho klienta v spore. Žalovaný 1/ nikdy nevlastnil, ani nevlastní pozemky, na ktorých sa nachádzalo staré oplotenie, nevlastnil na daných pozemkoch ani žiadne staré stavby. Neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, preto nemôže zodpovedať žalobcovi za škodu, ktorá mu vznikla. Neexistuje preto ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním, a už vôbec nie zavineným konaním žalovaného 1/ a vzniknutou škodou. Žalovaný 1/ mal záujem vybudovať protihlukovú stenu medzi pozemkami žalobcu a pozemkami, na ktorých stojí hotel žalovaného 1/, v tomto zmysle aj ohlásil drobnú stavbu ešte v roku 2009, ale práve pre neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, sa to nemohlo včas zrealizovať. Namieta i žalovanú výšku škody, najmä skutočnosť, že žalobca predložil len objednávky jednej firmy, ktoré podpísala X. X., ktorá nie je štatutárnym zástupcom spoločnosti Bohnenkamp International, s.r.o., preto má za to, že takýto nárok žalobca súdu nepreukázal právne relevantnými dôkazmi. Poukazoval na to, že vlastníkmi pozemku, ktorý susedí s pozemkami žalobcu sú osoby žijúce v Y., čo vyplýva aj z predloženého LV č. XXXX a tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a NS ČR, podľa ktorých oporný múr je súčasťou pozemku, nie je samostatnou stavbou. Žiadal žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného 2/ súd zistil, že žalovaný 2/ namieta pasívnu legitimáciu v spore. Žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný 2/ spôsobil škodu a nepreukázal ani žiadnu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou. Aj z predloženého Uznesenia OO PZ v O. vyplýva, že nejaká tretia osoba zhodila murovaný plot. Tento sa nachádzal na pozemku vo vlastníctve tretích osôb. Z predložených listov vlastníctva nie je možné zistiť, na ktorom konkrétnom pozemku mal spadnutý múr stáť. Predložil súdu Záver štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.01.2009, z ktorého je zrejmé, že žalobca nevykonal žiadne zabezpečovacie práce na svojom dome a už vôbec nie na opornom múre, o stave ktorého mal vedomosť. Poukazoval na to, že oporný múr ako súčasť pozemku vo vlastníctve osôb s pobytom v Y. patrí týmto osobám ako súčasť pozemkov, nebolo však preukázané či bol súčasťou pozemkov žalobcu alebo týchto osôb. Namietal i výšku uplatnenej škody, nakoľko žalobca nepreukázal, či skutočne objednávky dostal a tiež nepreukázal, prečo si nezabezpečil náhradné vozidlo, ktorým mohol objednávky vybavovať. Žiadal žalobu v celom rozsahu voči žalovanému 1/ zamietnuť.
15. Výsluchom svedka W. W. súd zistil, že svedok pracoval pre žalovaného 1/ ako stavbyvedúci počas stavby hotela i parkoviska. Zbúraný dom a stavby boli len také prílepky k existujúcemu opornému múru, tento nebol súčasťou stavieb, ktoré boli zbúrané. Výškový rozdiel medzi pozemkami žalobcu a tými, kde sa stavba hotela realizovala neriešil. Potvrdil, že oporný múr mal hrúbku asi 80 cm, nová protihluková stena má hrúbku len 40 cm a bola postavená na strane bližšie k hotelu. Taktiež potvrdil, že žalobca namietal trikrát vykonané zameranie a vytýčenie hranice pozemkov, bez čoho sa stavba protihlukovej steny nemohla zrealizovať. Nebol tam keď múr spadol, videl to až potom, spadnutá bola horná časť, nie základy ani časť na úrovni parkoviska, má za to, že na 95 % to bolo dôsledkom jeho veku a zvetrania, základy tvorila kamenná sypanina.
16. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným 2/ dňa 22.12.2008 súd zistil, že pozemok v k.ú. O. pod stavbou hotela parc. č. XX/X a XX/X a prislúchajúcich spevnených plôch parc. č. XX/X a XX/X bol upravený geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 13.10.2008. Stavebný úrad stanovil žalovanému 1/ ako investorovi podmienku, že v lehote do 30.06.2009 zabezpečí vybudovanie protihlukovej steny vo výške 3,5 m od úrovne komunikácie pozdĺž pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a zároveň vhodným spôsobom zabezpečí odhlučnenie celého parkoviska, pričom technické riešenie bude stanovené na základe vzájomnej dohody stavebníka a vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XX/X.
17. Z predloženého LV č. XXXX súd zistil, že dom postavený na parc. č. XX v k.ú. O., súp. č. XXX bol odstránený na základe rozhodnutia o odstránení stavby č. R-XXX/XX. Z oznámenia žalovaného 2/ č. SÚ-XXXXX/XXXX/Pa zo dňa 25.09.2008 súd zistil, že dom č. 21 na N. ulici v O. bol fyzicky odstránený bez právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby, čím odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o
odstránení stavby z podnetu Mesta Stupava ako vlastníka stavby zo dňa 30.05.2008, preto začaté konanie treba zastaviť. Toto oznámenie zároveň slúži ako podklad pre Správu katastra B. na výmaz stavby z katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Rozhodnutím Primátora Mesta Stupava č.k. EO/2009 zo dňa 13.01.2009 bolo zrušené konanie o odstránení stavby ešte pred jeho začatím. Zápis vlastníctva domu súp. č. XXX (por. č. 4) postavenom na parc. č. XX na žalovaného 2/ bol vykonaný na základe jeho žiadosti číslo XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (por. č. 17), čo vyplýva zo zápisu na LV č. XXXX, chýba však právny titul tejto žiadosti, resp. právny titul zmeny vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá podľa pozemno-knižnej vložky č. XXXX i LV č. XXXX aj v čase predmetnej žiadosti patrila do vlastníctva osôb žijúcich v Y., a v konaní nebolo preukázané, na základe akého právneho úkonu (zmluvy) malo dôjsť k prevodu resp. prechodu vlastníctva k domu súp. č. XXX z vlastníkov zapísaných vo vložke č. XXXX na B. O..
18. Z Ohlásenia drobnej stavby, doručeného žalovaným 1/ žalovanému 2/ dňa 28.10.2009 súd zistil, že žalovaný 1/ ohlásil stavebnému úradu vybudovanie protihlukovej steny hotela Eminent, s tým, že stavba sa uskutoční zbúraním pôvodnej steny a následným vybudovaním novej protihlukovej steny na parc. č. XX/X, XXX/X a XXX/X, pričom sa majú použiť pri realizácii stavby susedné nehnuteľnosti parc. č. XXX/ X, XXX/X a XXX/X vo vlastníctve žalobcu.
19. Z informatívnej kópie z mapy súd zistil, že múr, ktorého časť spadla na vozidlo žalobcu, sa nachádzal medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X vo vlastníctve žalobcu a pozemkami parc. č. XX/X, XX/X vo vlastníctve osôb žijúcich v Y., zapísaných na LV č. XXXX, resp. ich právnych predchodcov zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXXX v k.ú. O.. Pozemno-knižnou vložkou č. XXXX mal súd preukázané, že nehnuteľnosti v k.ú. O. parc. č. XX - dom a hospodárska budova a parc. č. XXX - záhrada boli od roku XXXX vo vlastníctve X. I. a jeho manželky X. I.. Pôvodní vlastníci následne zomreli a predmetné pozemky sú t.č. vo vlastníctve piatich osôb žijúcich v Y. titulom dedenia ako vyplýva z bodu 9. odôvodnenia tohto rozsudku. Z vyššie uvedených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ v čase vzniku škody na vozidle žalobcu neboli a ani nemohli byť vlastníkmi nehnuteľností postavených na parc. č. XX/X a XX/X, nakoľko tieto pozemky nepretržite patrili do vlastníctva potomkov X. I. a jeho manželky.
20. Z predloženej fotodokumentácie škodovej udalosti súd zistil, že k spadnutiu hornej časti múru nachádzajúceho sa medzi pozemkami žalobcu parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a pozemkami vyššie uvedených osôb žijúcich v Izraeli parc. č. XX/X, XX/X v dĺžke asi 10 m skutočne došlo a vozidlo žalobcu bolo skutočne poškodené.
21. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 13.01.2011 súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti so škodovou udalosťou, následne bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci, a to Uznesením OO PZ v Stupave ČVS: L.-XXX/SA- MA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Začaté trestné stíhanie bolo dňa 09.03.2011 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Podľa vyjadrenia žalobcu došlo k zastaveniu trestného stíhania.
22. Z potvrdenia firmy W. O. - ADM AUTOSERVIS súd zistil, že žalobca doviezol poškodené vozidlo s EČ: BA XXXTG do servisu dňa 25.01.2011, t.j. 12 dní po škodovej udalosti, oprava trvala dlhšie z dôvodu objednania náhradných dielov a vozidlo bolo po oprave odovzdané žalobcovi dňa 15.3.2011. Z predloženej faktúry č. XXXXXXX na sumu 4.861,00 Eur za realizovanú opravu súd zistil, že oprava vozidla žalobcu bola ukončená už dňa 01.03.2011, kedy aj bola vystavená faktúra, splatná do 15.03.2011.
23. Z predložených objednávok za obdobie od 13.01.2011 do 14.03.2011 súd zistil, že tieto neboli vystavené žalobcovi, ale subjektu s označením Tiso s.r.o. p. Glasa. Na dožiadanie súdu spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o. oznámila, že v danom období žalobcovi žiadne objednávky nevystavila, tieto služby vykonáva prostredníctvom spoločnosti Wincanton Slovenská republika s.r.o. (t. č. s obchodným menom: Raben Logistics Slovakia s.r.o.). Táto spoločnosť na dožiadanie súdu oznámila, že využila služby žalobcu v období od 11/2010 do 5/2011 na realizovanie 4 prepráv. Z predložených faktúr žalobcu za rok 2010 súd zistil, že dopravné služby pre spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o. žalobca poskytoval do 11.11.2010. Daňové priznanie žalobca za rok 2010 súdu k nároku na ušlý zisk nepredložil.
24. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu ako je uvedené vyššie v bodoch 6. až 23. odôvodnenia tohto rozsudku s poukazom na ustanovenia § 373, § 374 ods. 1 a 3, § 376 a § 384 ods. 1 veta prvá Obch. zák. a následným aplikovaním ustanovení § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1 a ods. 3, § 438 ods. 1 a 2, § 441 a § 442 ods. 1 Obč. zák. súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a vo veci rozhodol dňa 02.10.2014 Rozsudkom sp. zn. 21Cb/78/2011-392 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1/ a 2/.
25. Rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: Účastníkmi konania sú osoby v zmysle § 261 ods. 1 a 2 Obch. zák., avšak s prihliadnutím na to, že ustanovením § 373 Obch. zák. je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú len porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, pričom medzi účastníkmi konania nebol obchodnoprávny zmluvný vzťah, nárok na náhradu škody súd posúdil len podľa ustanoví občianskeho práva, osobite Občianskeho zákonníka. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Vykonaným dokazovaním, najmä fotodokumentáciou, výsluchmi účastníkov konania a svedka ako i uzneseniami OO PZ O. a vyjadrenia servisu Ján O. - ADM X. mal súd nepochybne preukázané, že žalobcovi dňa 13.01.2011 vznikla škoda na majetku, keď sa na jeho nákladné motorové vozidlo, zaparkované vo dvore v tesnej blízkosti oporného múru, ktorý sa nachádzal medzi pozemkami žalobcu parc. č. XXX/X a XXX/X a pozemkami parc. č. XX/X a XX/X zapísanými na LV č. XXXX vo vlastníctve osôb žijúcich v Y., časť toho múru spadla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla. Skutočnú škodu žalobca súdu preukazoval predložením faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 4.861,00 Eur včítane DPH. Výšku tejto škody žalovaný 2/ namietal s poukazom na vek poškodeného vozidla podľa predloženého Osvedčenia o jeho evidencii. Žalobca si uplatnil voči žalovaným aj náhradu ušlého zisku vo výške 1.525,00 Eur, ktorý nárok žalovaní 1/ a 2/ zhodne namietali ako nepreukázaný. Súd sa v tomto stotožnil s námietkami žalovaných 1/ a 2/, nakoľko v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predložil síce faktúry a výpisy zo svojho účtu v banke za obdobie od X-XX/XXXX, ktorými listinami preukázal ním uvádzanú výšku skutočných príjmov za rok 2010 od spoločnosti Bohnenkamp International, s.r.o., avšak nepredložil súdu úplné daňové priznanie za rok 2010, ani nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že by aj v roku 2011 mal objednávky od uvedenej spoločnosti alebo iného odberateľa, teda že by mu zisk v žalovanej výške počas doby, kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, nemožnosťou vykonávať tento predmet činnosti, ušiel. Súdu predložil objednávky vystavené inému subjektu, a to subjektu s označením Tiso s.r.o. p. Glasa., o ktorých tvrdil, že v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti dňa 13.01.2011, mohol by ich realizovať. Dokazovaním však bolo preukázané, že objednávky od uvedeného odberateľa nerealizoval už dva mesiace pred vznikom škodovej udalosti, nakoľko z predložených faktúr žalobcu za obdobie roku 2010 súd zistil, že dopravné služby pre spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o. žalobca poskytoval len do 11.11.2010. Iný príjem žalobca v roku 2010 už súdu nepreukázal, nakoľko nepredložil súdu kompletné daňové priznanie za rok 2010, ale len jeho dva oddiely V a VI, tieto však boli súdu predložené bez podpisu, dátumu a suma tam uvedená bola v inej výške ako uvádzal žalobca v žalobe. Z uvedeného dôvodu súd tento dôkaz vyhodnotil ako nepreskúmateľný a právne irelevantný. Spoločnosť Bohnenkamp International, s.r.o. počas doby od 13.01.2011 do 15.03.2011 nemala pre žalobcu žiadne objednávky, prvá sa vyskytla až v máji 2011, iné ponuky žalobca odmietal z dôvodov nevýhodnosti pre neho a v júni 2011 tento predmet činnosti aj ukončil. Tieto skutočnosti potvrdil sám žalobca pri výsluchu a boli súdu dostatočne preukázané i vyjadreniami spoločnosti Bohnenkamp International, s.r.o. a spoločnosti Raben Logistics Slovakia s.r.o. Žalobca súdu právne relevantným spôsobom tiež neozrejmil, prečo vozidlo opravené dňa 01.03.2011 zo servisu prevzal až dňa 15.03.2011, t.j. až 14 dní po ukončení jeho opravy, ani prečo poškodené vozidlo do servisu odovzdal až 12 dní po škodovej udalosti, hoci žalobný nárok na ušlý zisk proti žalovaným 1/ a 2/ uplatňoval aj za toto obdobie spolu v trvaní 26 dní, kedy vozidlo nebolo, resp. nemuselo byť v oprave. Žalobca len uviedol, že 12 dní čakal ako vec vyrieši žalovaný 1/ a až potom zaviezol auto do servisu a opravené vozidlo si zo servisu prevzal až v deň splatnosti faktúry, teda zrejme až po zaplatení ceny za opravu, a to napriek tomu, že mu údajne aj za toto obdobie od 01.03.2011 do 15.03.2011 nemožnosťou používať vozidlo mal ujsť zisk, hoci vozidlo už bolo opravené a teda používaniaschopné na účel jeho podnikateľskej činnosti. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške 1.525,00 Eur bol uplatnený nedôvodne.
26. Žalovaní 1/ a 2/ zhodne namietali pasívnu legitimáciu v spore, poukazujúc na to, že nie sú a ani v čase škodovej udalosti neboli vlastníkmi spadnutého múru, tento ako súčasť pozemkov patril do vlastníctva vlastníkov predmetných pozemkov, na ktorých stál. Žalovaný 2/ mal pochybnosť aj v tom
smere, že nebolo žalobcom preukázané, či tento múr stál na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, XXXX vo vlastníctve žalobcu alebo na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve osôb žijúcich v cudzine, pričom na LV č. XXXX boli zapísané len nové stavby vo vlastníctve žalovaného 1/ bez pozemkov, ktoré mal podľa vlastného tvrdenia v nájme. Žalobca zavinenie žalovaného 1/ videl v tom, že si nesplnil svoju povinnosť v zmysle kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným 2/ dňa 22.12.2008, a to podmienku, že v lehote do 30.06.2009 zabezpečí vybudovanie protihlukovej steny vo výške 3,5 m od úrovne komunikácie pozdĺž pozemkov parc. č. 102/2, 101/1 a zároveň vhodným spôsobom zabezpečí odhlučnenie celého parkoviska. K splneniu tejto povinnosti sa vyžadovala súčinnosť žalobcu, nakoľko technické riešenie malo byť stanovené na základe vzájomnej dohody stavebníka a vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XX/X. K samotnému technickému riešeniu a realizácii vzniknutej investície malo predchádzať vytýčenie hraníc dotknutých pozemkov geodetom, čo napriek snahe žalovaného 1/, žalobca opakovane maril svojimi námietkami a nesúhlasom. Tieto skutočnosti mal súd preukázané výsluchmi účastníkov konania i svedka W.. Prečo v takom prípade žalobca vzhľadom na to, že poznal stav existujúceho múru a naliehavosť jeho odstránenia i snahu žalovaného 1/ povinnosť uloženú mu kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu splniť, nepožiadal o vytýčenie hraníc sám, ako to urobil neskôr až po vzniku škodovej udalosti, súdu neozrejmil. Pritom prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. bol povinný v záujme ochrany svojho majetku a zdravia plniť i sám. Žalobca sa ustanovením podľa § 415 Obč. zák. sám neriadil, čoho dôkazom je skutočnosť, že so svojim nákladným autom parkoval práve v tesnej blízkosti daného oporného múru, ktorý žiadal pre jeho zlý stav sám odstrániť. Ohlásením drobnej stavby zo strany žalovaného 1/ mal súd preukázané, že žalovaný 1/ viac ako dva roky pred vznikom škodovej udalosti dňa 28.10.2009 vyvinul aktivitu počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku, ale práve nečinnosťou žalobcu a jeho neochotou dohodnúť sa na vytýčení hranice pozemkov nedošlo k dokončeniu tejto aktivity žalovaného 1/. Súd preto dospel k záveru, že námietka pasívnej legitimácie v spore zo strany žalovaného 1/ bola podaná dôvodne, nakoľko neporušil ako riadny hospodár ustanovenie § 415 Obč. zák. Nie je preto zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, nakoľko žalobca nepreukázal žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 1/ a vznikom škody na vozidle žalobcu.
27. Nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/ žalobca opieral aj o vlastnícke právo zapísané v LV č. XXXX k domu súp. č. XXX na N. ulici XX v O.. V čase vzniku škodovej udalosti však predmetná nehnuteľnosť v dôsledku jej zbúrania už neexistovala a bola v LV č. XXXX už vymazaná. Preskúmaním skutočností zapísaných v LV č. XXXX pod por. č. 4, XX a XXX súd zistil, že žalovaný 2/ bol zapísaný ako vlastník predmetného domu postaveného na parc. č. XX na vlastnú žiadosť č. XXX/XX zo dňa 23.05.1997, čím vznikol duplicitný zápis tej istej stavby zapísanej i v pozemno-knižnej vložke č. XXXX, z ktorej táto nehnuteľnosť nebola vymazaná, a tiež chýba právny dôvod zápisu takto zapísanej nehnuteľnosti v pozemno-knižnej vložke na LV č. XXXX. Bez ohľadu na tieto nejasné skutočnosti ohľadne zápisu vo vložke PK a na LV v KN, predmetná nehnuteľnosť bola ešte pred vznikom škodovej udalosti na základe oznámenia žalovaného 2/ č. SÚ-XXXXX/XXXX/Pa zo dňa 25.09.2008 a rozhodnutia primátora mesta O. č. R-XXX/XX z LV č. XXXX vymazaná z dôvodu jej neexistencie. Žalobca v konaní tvrdil, že stavba nebola zbúraná celá, zostala stáť jej zadná stena, ktorá v konečnom dôsledku spadla na vozidlo žalobcu dňa 13.01.2011, a preto žalovaný 2/ ako vlastník je za túto škodu žalobcovi zodpovedný. Žalovaný 2/ sa bránil tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že by existujúci múr bol pozostatkom zbúranej stavby, poukazoval na to, že sa jednalo o múr, ktorý so zbúranou stavbou nesúvisel, bol samostatný a tiahol sa po celej hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcu a osôb žijúcich v Y., resp. ich predkov. Nebol teda jeho vlastníkom žalovaný 2/, ale vlastník pozemku, na ktorom stál. Sporné je, ktorý z ich to bol. Žalovaný 2/ sa bránil i tým, že múr ťahajúci sa pozdĺž celých pozemkov žalobcu a osôb žijúcich v Izraeli je oporným múrom, teda súčasťou pozemku s poukazom na rozhodnutie NS v ČR, ktoré predložil súdu a podľa ktorého oporné múry v zásade tvoria súčasť pozemku. Slúžia teda ako opora pozemku a nemajú samostatný hospodársky význam, a teda ako samostatná stavba nemajú opodstatnenie. Hlavným zmyslom a dôvodom existencie múru je totiž opora a ochrana pozemku. Oporný múr je preto súčasťou pozemku, ku ktorému prilieha. Nemožno ho preto považovať za samostatnú stavbu alebo za súčasť bytového domu, ide o súčasť pozemku ako to vyplýva z ustálenej právnej praxe, ktorá ploty, prípadne múry považuje za súčasť pozemku a sú zriadené za tým účelom, aby nedošlo k znehodnoteniu veci. Súd preto dospel k záveru, že i námietka pasívnej legitimácie v spore vznesená žalovaným 2/ bola podaná dôvodne. Keďže nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných 1/ a 2/ a vznikom škody na strane žalobcu, súd žalobu voči obom žalovaným v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol z vyššie uvedených dôvodov za použitia ustanovenia podľa § 420 Ods. 3 obč. zák.
28. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že k výške škody, pokiaľ ide o hmotnú škodu, túto žalovaní 1/ a 2/ nenamietali. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v ušlom zisku, žalobca dostatočne ozrejmil, že pred vianočnými sviatkami v roku 2010 bol hospitalizovaný a v spoločnosti Bohnenkamp International, s.r.o. sa začiatkom roka 2011 vykonávali novoročné inventarizácie. Práve na začiatku obdobia opätovného nábehu objednávok došlo k škodovej udalosti. Tieto tvrdenia žalobcu v konaní nikto nenamietal. K pasívnej legitimácii žalovaného 2/ žalobca uviedol, že z údajov katastra nehnuteľnosti celkom jasne vyplýva, že žalovaný 2/ bol posledným vlastníkom bytového domu č. XXX na parc. č. XX, teda susediacej s dvorom žalobcu. Nejasnosti v zápise v katastri nehnuteľnosti, na ktoré poukazuje súd, svojou povahou podľa žalobcu nemôžu nijako spochybniť samotný zápis. Navyše platí, že údaje v katastri nehnuteľností sú hodnoverné až kým sa nepreukáže opak. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že sa jednalo o samostatný múr a samostatný dom. Predmetný múr bol súčasťou uvedenej stavby a pokračoval súvisle aj mimo bytového domu, t.j. išlo o jednu a tú istú stavbu spolu s bytovým domom. Predmetný múr bol vysoký viac ako dva metre, preto sa nejednalo o oporný múr pozemku, ale o oporu stavby, a po odstránení stavby, ktorá bola jeho súčasťou slúžil ako oplotenie pozemku, teda mal hospodársky význam. V zmysle ustálenej judikatúry (R X/XXXX) sa za súčasti pozemku považujú oplotenia iba do výšky 100 cm. Teda aj pokiaľ by nešlo o pozostatky odstránenej stavby domu, išlo by aj tak o stavbu. Podľa § 120 ods. 2 Obč. zák. stavby nie sú súčasťou pozemku. Poukazoval i na rozhodnutie NS ČR 20Cdo 2125/2000, v ktorom sa súd zaoberá práve právnou povahou zostatkov po zbúranom dome, pričom uzavrel, že pokiaľ tieto pozostatky naďalej plnia hospodársku funkciu (napr. oplotenia), zostávajú samostatnými vecami a patria naďalej pôvodnému vlastníkovi zbúraného domu. Táto skutková situácia podľa žalobcu presne kopíruje skutkový stav v prejednávanej veci. Žalobca žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu 1. inštancie. Súdny poplatok za odvolanie v zákonnej výške 383,00 Eur žalobca zaplatil na účet súdu dňa 02.12.2014. Žalovaní 1/ a 2/ zhodne žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
29. Krajský súd v Bratislave dňa 09.02.2016 Uznesením sp. zn. 2Cob/28/2015-429 rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.10.2014 sp. zn. 21Cb/78/2011-392 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016. Uznesenie odôvodnil tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia, keďže sporné otázky vlastníctva múru neboli jednoznačne doriešené. V danej veci je nepochybné, že žalobcovi dňa 13.01.2011 vznikla škoda na predmetnom vozidle. Z listinných dôkazov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa je zrejmé, že vlastníkom domu na parc. č. XX v k.ú. O., súp. č. XXX bol v čase jeho zbúrania žalovaný X/, t.j. B. O.. Nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, že v čase vzniku škodovej udalosti predmetná nehnuteľnosť v dôsledku zbúrania neexistovala. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia, či sa v danom prípade jednalo o oporný múr ako súčasť pozemku alebo o múr (oplotenie) ako súčasť stavby domu č. XXX na parcele susediacej s pozemkom žalobcu. Dôsledne neskúmal, či sa nejednalo (v prípade domu č. XXX a múru) o tú istú stavbu, kde aj vlastník musel byť rovnaký. Podľa judikatúry NS ČR (Rozsudok sp. zn. 22Cdo 2125/2000 z 30.09.2002), v prípade, že po zániku domu ako samostatnej nehnuteľnej veci z domu zostane múr, ktorý má samostatný hospodársky význam (napr. slúži k ohradeniu pozemku), je múr vecou a zostáva vo vlastníctve vlastníka domu. Ak nemá samostatný hospodársky význam, stáva sa súčasťou pozemku, na ktorom je postavený a vlastník pozemku ho nadobúda prírastkom. Súd prvého stupňa neskúmal či daný múr mal samostatný hospodársky význam alebo nie, t.j. či bol samostatnou vecou a predmetom právnych vzťahov. Zodpovedanie uvedených otázok má podstatný význam pre správne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v spore. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu, že žalobca si nesplnil vo vzťahu k žalovanému 1/ svoju zákonnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák., pretože nie je preukázané, že spadnutie múru bolo spôsobené konaním žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či k jeho zrúteniu na auto žalobcu došlo v inej časti, ako kde bol v minulosti postavený dom súp. č. XXX. Vytkol súdu 1. inštancie, že pri rozhodovaní poukázal len na judikatúru predloženú žalovaným 2/ a neakceptoval judikatúru predloženú žalobcom. Vzhľadom k tomu, že závery prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v konaní, vychádzajúce z konštatovania, že žalovaný 1/ neporušil ako riadny hospodár ustanovenie § 415 ods. 1 O.s.p., ani žiadne iné, ako aj z konštatovania, že sa jednalo o oporný múr ako súčasť pozemku, ktorého vlastníkom nie je žalovaný 2/, sú bez ďalšieho dokazovania predčasné, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a opätovne o veci rozhodnúť.
Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. V ďalšom konaní súd 1. inštancie viazaný v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu ako i ustanovením § 185 ods. 2 C.s.p. doplnil dokazovanie dôkazmi, ktoré predložil a navrhol vykonať v ďalšom konaní žalobca, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ v ďalšom konaní nenavrhli vykonať žiadne nové dôkazy; a tiež opätovne zhodnotil dôkazy vykonané súdom prvého stupňa už v pôvodnom konaní, osobitne tie, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, a vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z predložených listov vlastníctva a sporovými stranami predložených rozhodnutí NS ČR. Skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené už v pôvodnom konaní, predovšetkým skutočnosť, že vlastníkom domu súp. č. XXX na parc. č. XX v k.ú. O. v čase jeho zbúrania bol žalovaný 2/ a skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda na vozidle, čo konštatoval ako preukázané v zrušujúcom uznesení aj odvolací súd, súd 1. inštancie už v ďalšom konaní nedokazoval, nakoľko o týchto skutočnostiach bol právny názor súdov 1. a 2. inštancie zhodný. Súd 1. inštancie preto v ďalšom konaní skúmal najmä či daný múr, ktorý spadol na vozidlo žalobcu, mal samostatný hospodársky význam.
XX. H. predložil súdu historické fotografie zbúraného domu, pričom poukazoval na to, že múr, ktorý spadol na jeho auto a ho poškodil, bol múr, ktorý po zbúraní predmetného domu vo vlastníctve žalovaného 2/ slúžil ako oplotenie (ohradenie pozemku), teda mal samostatný hospodárky význam, ktorú skutočnosť opieral o právny záver vyslovený v U. NS ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý poukázal v zrušujúcom uznesení aj odvolací súd. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru, podľa ktorej múr, ktorý má slúžiť na oporu pozemku, môže vyčnievať nad úroveň daného pozemku maximálne 100 cm, teda jeden meter, pričom múr, ktorý padol na auto žalobcu, mal výšku nad úrovňou pozemku viac ako dva metre, teda podľa žalobcu v žiadnom prípade sa nemohol považovať za oporný múr pozemku, ktorý je vo vlastníctve osôb žijúcich v cudzine, ale za pozostatok zbúraného domu, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 2/, pričom samotný akt zbúrania vykonal žalovaný 1/, a to bez súhlasu žalovaného 2/ ako majiteľa predmetného domu. Žalovaný 2/ predložené fotografie namietal, jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 04.05.2017 uviedol, že z predložených fotografií nevyplýva kde došlo ku škodovej udalosti a či to bolo v časti, kde pôvodne stál zbúraný dom.
32. Žalobca v ďalšom konaní na preukázanie tvrdených skutočností predložil nové dôkazy, a to Čestné prehlásenia A. a B. B. zo dňa 15.06.2016. A. tu uviedla, že je rodená Stupavčanka a pracovala vo firme žalobcu v predajni v jeho dome a dvore asi 12 rokov. Čestne prehlasuje, že v minulosti sa na mieste parkoviska pri hoteli Eminent v Stupave, ktoré susedí s dvorom žalobcu, nachádzal dom s bytovými jednotkami. Jedna zo stien tohto domu bola postavená na hranici s dvorom žalobcu. Táto stena bola krytá strechou domu, ktorá presahovala až nad dvor žalobcu a ohraničovala z tejto strany dvor žalobcu, iné oplotenie alebo samostatný múr na hranici pozemkov nebol. Rovnakým štýlom na danej ulici boli postavené všetky domy ako i domy na iných uliciach v Stupave. Stena aj za domom (smerom od hlavnej cesty) pokračovala neprerušene, v jednom kuse ako múr, ktorý v podstate nahrádzal oplotenie. B. B. v čestnom prehlásení uviedla, že je dlhoročná obyvateľka Stupavy a v období od roku 1993 do roku 1998 sa pohybovala prakticky dennodenne v okolí domu žalobcu, keďže v tom čase pracovala v jeho firme, v nebytovej časti jeho domu. Ďalej rovnako ako A. H. popísala stav, ktorý na danom mieste bol pred zbúraním predmetného domu i následnú funkciu nezbúranej zadnej steny tohto domu na účel oplotenia. Uviedla navyše, že uvedená stena nemala ani okná, preto v podstate ohraničovala dvor žalobcu aj na mieste, kde stál dom, ktorého bola súčasťou. Žalovaní 1/ a 2/ tieto vykonané dôkazy na návrh žalobcu nenamietali ani nijako inak nerozporovali.
33. Ďalej súd na návrh žalobcu vykonal v ďalšom konaní dokazovanie výsluchom svedka V. S.. Svedok na pojednávaní dňa 09.03.2017 uviedol, že býva v Stupave celý život a žil v tej časti, kde má dom žalobca a kde je hotel Eminent žalovaného 1/. V čase pred stavbou tohto hotela ako i po jeho postavení a aj v čase búrania starého domu v jeho susedstve bol poslancom Mestského úradu v Stupave a bol
oboznámený s danou situáciou. Pozná stav aký bol a je zdokumentovaný na mnohých fotografiách i tých čo má žalobca. Pamätá si, že medzi pozemkami žalobcu a tými, na ktorých je hotel bol dom, ktorý sa užíval ako nájomný dom a bývali tam rodiny, ktoré boli neprispôsobivé. Potom ten dom žalovaný 1/ zbúral a ponechal len zadnú časť domu. Situácia bola taká, že takto boli v Stupave postavené viaceré domy a vždy zadná časť domu tvorila hranicu medzi pozemkom susedným. Mesto Stupava nevydalo žiadne rozhodnutie žalovanému 1/, ktorým by mu povolilo zbúranie daného domu, súhlas zo strany mesta určite daný nebol, aspoň nie v období rokov 2008 až 2011, kedy som bol poslancom. Po zbúraní bolo jasne viditeľné, ako sa oddeľovali jednotlivé byty od seba, také záseky, to bolo vidno v tej zadnej stene, ktorá tam zostala. Na vysvetlenie dodal, že zadná strana domu, ktorý zbúral žalovaný 1/ bola hranicou medzi pozemkom žalobcu a následne jeho stena bola hranicou s ďalším pozemkom z druhej strany, teda hranicou medzi susedmi. Takto tie domy boli postavené. Pozemky patrili niekomu v cudzine, ale byty boli mestské, boli to nájomné byty mesta Stupava. Povrávalo sa, že neprispôsobivé osoby tam naposledy bývajúce presťahoval žalovaný 1/ do maringotiek a viem, že sa mnoho ľudí sťažovalo na to, že stavbu búra, a to aj u nás poslancov aj na MÚ. K výsluchu svedka žalovaní 1/ a 2/ nemali žiadne pripomienky, žalovaný 2/ si vyžiadal čas na písomné vyjadrenie lehote do 31.03.2017, avšak v určenej lehote a ani do nasledujúceho pojednávania, konaného dňa 04.05.2017, nepodal žiadne nové podanie ani sa k novým dôkazom vykonaným na predchádzajúcom pojednávaní nevyjadril, namietal len predložené fotografie ako je uvedené vyššie v bode 31. odôvodnenia tohto rozsudku.
34. Žalobca v ďalšom konaní predložil súdu aj doplňujúce dôkazy preukazujúce skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla vynaložením finančných prostriedkov na opravu poškodeného vozidla, a to faktúru, ktorá slúžila i ako dodací list, nakoľko je tu podrobne popísaný rozsah opravy, použitý materiál s jednotkovými cenami, a tiež doklad o zaplatení ceny za opravu vo výške 4.861,00 Eur. Iné návrhy na dokazovanie žalobca ani žalovaní 1/ a 2/ súdu nepredložili. K nároku na ušlý zisk žalobca súdu nepredložil žiadne nové dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení, pričom odvolací súd v tejto časti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko, nespochybnil v tomto smere záver súdu 1. inštancie v zrušenom rozsudku ani neuložil súdu 1. inštancie na preukázanie žalobného nároku žiadne ďalšie dokazovanie. S poukazom na ustanovenie § 185 ods. 2 C.s.p. súd vykonával zásadne dôkazy navrhnuté len sporovými stranami.
35. Súd po doplnení dokazovania v ďalšom konaní ako vyplýva z bodov 31. až 34. odôvodnenia tohto rozsudku a opätovnom zhodnotení vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní, najmä Oznámením žalovaného 2/ zo dňa 25.09.2008, Rozhodnutím B. O. č.k. EO/2009 zo dňa 13.01.2009 a Ohlásením drobnej stavby zo dňa 28.10.2009 v spojení s ostanými vykonanými dôkazmi, najmä výsluchom svedkov W. a S. a prehlásení A. Žužičovej a B. B., a tiež s prihliadnutím na súvisiacu judikatúru v rovnakej veci a obdobných veciach, najmä závery Rozsudkov NS ČR vo veci 20Cdo 2125/2000 a vo veci R 4/1992, dospel k záveru, že žaloba v podstatnej časti bola podaná dôvodne.
36. Po doplnení dokazovania ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku súd dospel nepochybne k záveru, že múr, ktorý spadol na vozidlo žalobcu, bol pozostatkom (nezbúranou súčasťou domu), ktorý bol pred zbúraním vo vlastníctve žalovaného 2/, čo vyplýva zo zápisov príslušného katastra nehnuteľnosti ako i z vykonaného dokazovania, najmä výsluchom svedka S., nakoľko predmetný múr slúžil po zbúraní zvyšnej časti domu ako samostatná vec s hospodárskym významom t.j. plnil funkciu oplotenia pozemku. Keďže žalovaný 2/ bol posledným vlastníkom predmetného domu, aj po jeho zbúraní zostal vlastníkom tejto nezbúranej časti, teda veci slúžiacej na ohradenie pozemku a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že následne svoje vlastnícke právo v príslušnom katastri nehnuteľnosti dal vymazať. Ako vlastník bol žalovaný 2/ povinný urobiť také preventívne opatrenia a udržiavacie činnosti, aby následkom deštrukcie danej veci v jeho vlastníctve nevznikla nikomu tretiemu škoda na majetku alebo zdraví. Žalovaný 2/ si prevenčnú povinnosť predchádzať škode neplnil, predmetný múr v jeho vlastníctve nezabezpečil náležite pred pádom na dvor žalobcu, preto je zodpovedný za škodu, ktorá v dôsledku porušenia tejto povinnosti a v príčinnej súvislosti s ňou vznikla na strane žalobcu. Žalovaný 1/ bez riadneho búracieho povolenia, teda nedovolenou činnosťou v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona, a bez súhlasu vlastníka (žalovaného 2/) predmetný dom zbúral, a to ešte pred tým, ako žalovaný 2/ v postavení stavebného úradu o jeho žiadosti na zbúranie predmetnej stavby rozhodne. Svojou nedovolenou činnosťou na cudzom majetku narušil výrazným spôsobom statiku a pevnosť predmetnej stavby, nakoľko nezbúral celý dom aj so zadnou stenou, ale ponechal stáť bez riadnej starostlivosti súvislú zadnú stenu zo zbúraného domu, za účelom, aby slúžila na oplotenie pozemku, teda zostala táto časť stavby slúžiť, čím nadobudla samostatný hospodársky význam. V príčinnej súvislosti s touto
nedovolenou búracou činnosťou, teda zavineným konaním žalovaného 1/, došlo následne k vzniku škody na majetku žalobcu. Žalovaný 2/ potom, čo zistil, že žalovaný 1/, ešte skôr ako stihol žalovaný 2/ rozhodnúť o žiadosti žalovaného 1/ o zbúranie predmetného domu, predmetný dom zbúral, teda v priebehu stavebného konania fyzicky odstránil, zastavil predmetné stavené konanie, a konštatoval daný stav Oznámením č. SÚ-XXXXX/XXXX/Pa zo dňa 25.09.2008, pričom toto odôvodnil tým, že dôvodom na zastavenie konania môže byť aj to, že v priebehu konania o odstránení stavby, dôjde k jej fyzickému zániku. Následne Rozhodnutím č.k. EO/XXXX zo dňa 13.01.2009 rozhodol žalovaný 2/ o zrušení stavby so súp. č. XXX a orientačným číslom XX na N. ulici v O. postavenom na parc. č. XX/X, teda obytného domu, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný 2/ uviedol, že predmetný obytný dom bol odstránený bez právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby ešte pred začatím konania. Z uvedeného vyplýva, že nebol dôvod na začatie konania o odstránení stavby. V danom rozhodnutí žalovaný 2/ zrejme opomenul to, že stavba zanikla čo sa týka plnenia funkcie obytného domu, ale jej časť so samostatným hospodárskym významom na účel oplotenia daného pozemku zbúraná nebola, teda nezanikla a neurobil žiadne opatrenia s týmto stavom súvisiace, teda nežiadal od žalovaného 1/, aby zbúral celú stavbu, teda aj zadnú časť domu, resp. aby ju zabezpečil pred samovoľnou deštrukciou, ktorá tu hrozila v dôsledku zbúrania nielen prednej časti budovy ale i spevňujúcej striešky, ktorá presahovala i nad pozemkom žalobcu. Za škodu, ktorá vyššie popísaným zavineným konaním žalovaných 1/ aj 2/ vznikla žalobcovi preto zodpovedajú oba subjekty na strane žalovaného. Ich námietky nedostatku pasívnej legitimácie v spore preto súd po doplnení dokazovania v ďalšom konaní vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca nepochybne preukázal, že mu vznikla škoda vo výške 4.861,00 Sk. S námietkou žalovaného 2/ k výške tejto škody s poukazom na vek poškodeného vozidla sa súd nestotožnil, nakoľko vek vozidla nemal priamy vplyv na vznik škody a opravené bolo vozidlo žalobcu len v rozsahu jeho poškodenia danou škodovou udalosťou, nedošlo k jeho zhodnoteniu a žalovaný nijakým dôkazom dôvodnosť svojej námietky súdu nepreukázal. V časti nároku na ušlý zisk vo výške 1.525,00 Eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to s dôvodov uvedených v pôvodnom rozhodnutí ako je uvedené v bode 25. odôvodnenia tohto rozsudku, nakoľko v tejto časti súd 2. inštancie rozhodnutie súdu prvého stupňa nespochybnil ani sa odvolacími dôvodmi žalobcu v zrušujúcom uznesení nezaoberal ako dôvodnými a v ďalšom konaní žalobca k tomuto nároku nepredložil súdu žiadne nové dôkazy, či už potvrdenie od spoločnosti, z ktorej mal žalobca dostávať nezrealizované objednávky alebo predložením úplného daňového priznania za predmetné obdobie. Súd preto vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto uznesenia, žalobe vyhovel v časti 4.861,00 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Z priznanej istiny súd žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ aj úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne, a to od doručenia žaloby žalovanému 2/, t.j. od 06.11.2012, kedy bol zákonný úrok z omeškania určený sadzbou 8,75 % ročne, až do zaplatenia. Vo zvyšku nárok na úrok z omeškania, t.j. vo výške 0,25 % ročne súd žalobu zamietol. Súd zároveň rozhodol, že plním jedného subjektu na strane žalovaného, v rozsahu plnenia, zaniká povinnosť druhého subjektu na strane žalovaného plniť žalobcovi.
37. O priznaní náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. t.j. podľa úspešnosti sporových strán vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 76,12 % (vyhovujúci výrok). Žalovaný 1/ a 2/ mali vo veci úspech v rozsahu 22,88 % (zamietajúci výrok). Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 53,24 % (rozdiel úspešnosti sporových strán v konaní). O výške náhrady trov konania účelne a preukázateľne vynaložených na uplatnenie práva podľa platných právnych predpisov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 232 ods. 1 C.s.p., vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Okresný súd Bratislava V v Bratislave dňa 04.05.2017
JUDr. Eva Miklošková
sudkyňa