Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/151/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu: Š. Š., A. XX.XX.XXXX, S. W. D. Č.. XX/XX, XXX XX Š. - S. Š., štátny občan SR, zastúpený Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Murgašova 6/87, 058 01 Poprad, IČO: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie: Nám. sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad proti žalovanému: Slovtrans, s.r.o. so sídlom Drevárska 23, 902 01 Pezinok, IČO: XX XXX XXX, zastúpeným Togel Sikora & TL, s.r.o. so sídlom Záborského 19, 831 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.994,45 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 20.11.2012 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej kancelárie proti žalovanému zaplatenia 2.994,45 Eur s príslušenstvom titulom nepreplatených nadčasov za obdobie rokov 2008 - 2011, spolu 769 hodín a 48 minút, kedy žalobca vykonával na základe pracovnej zmluvy pre žalovaného prácu šoféra kamiónu v medzinárodnej preprave tovaru a to do dňa skončenia pracovného pomeru do 25.11.2011.

2. Okresný súd Pezinok platobným rozkazom č.k. 4Ro/679/2012-69 zo dňa 19.03.2013 žalobe žalobcu v súlade s ust. § 172 a nasl. O.s.p. v celom rozsahu vyhovel.

3. Dňa 08.04.2013 podal žalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom právnej kancelárie proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 4Ro/679/2012-69 zo dňa 19.03.2013 odpor s odôvodnením, že žalovaný čo do dôvodu vzniku, existencie a výšky záväzku voči žalobcovi nesúhlasí, nakoľko pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2011 uzatvorenej podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu podpísania tejto dohody dňa 25.11.2011, v ktorej žalobca vyhlásil, že nemá voči žalovanému ako zamestnávateľovi žiadne finančné ani iné nároky. Uviedol, že nie je pravda tvrdenia žalobcu, že za celú dobu pracovného pomeru mu žalovaný nepreplácal náhradné voľno, hoci náhradné voľno si žalobca čerpal len čiastočne, nakoľko z účtovných a mzdových dokladov, ako aj z dochádzky žalobcu za obdobie marec 2008 až november 2011, t.j. počas trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vyplýva, že za všetky nadčasy odpracované žalobcom mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté náhradné voľno. Keďže žalobca bol u žalovaného zamestnaný ako vodič nákladného motorového vozidla, relevantným dôkazom o pracovnej aktivite žalobcu ako vodiča sú výstupy z digitálneho tachometra, žalovaný spracováva mzdové podklady svojich zamestnancov práve na podklade vyššie uvedených výstupov. Akékoľvek pracovné denníky a prehľady odpracovaných hodín spracované žalobcom bez potvrdenia žalovaného (zamestnávateľa) nemôžu byť relevantným dôkazom,

preukazujúcim nároky žalobcu v zmysle žaloby. Považoval žalobu za nedôvodnú, nepodloženú žiadnym relevantným dôkazom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.02.2014 žalovaný uviedol, že si porovnal poznámkové kalendáre žalobcu za rok 2008-2011, ktoré žalobca v konaní predložil a ktoré majú slúžiť ako dôkaz preukazujúci jeho nárok a porovnal ich s údajmi s výstupmi z digitálneho tachometra a výsledkom porovnania je skutočnosť, že sa nezhodujú so záznamami vedenými žalovaným ako zamestnávateľom. Okrem toho uviedol, že v súlade s ust. § 3 ods. 5 z.č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z., ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava a) čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, b) čas prestávok v práci, c) doba odpočinku, d) čas pracovnej pohotovosti.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, spisovým dôkazovým materiálom: pracovnou zmluvou zo dňa 27.3.2008, potvrdením o zamestnaní zo dňa 30.11.2011, celkovou bilanciou nadčasov za roky 2008-2011tabuľkou odpracovaných hodín žalobcu za roky 2008-2011, výzvou žalobcu na vyplatenie dlžnej mzdy zo dňa 17.04.2012 spolu s doručenkou od žalovaného zo dňa 27.4.2012, sumárom nadčasov žalobcu za r. 2008-2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2011, záznamami žalovaného za obdobie r. 2008-2011, výplatnými páskami žalobcu za mesiac 3/2008 - 11/2011, znaleckým posudkom č. 01/2015 CM - Centrum, spol. s r.o. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, mesačnými výkazmi jázd žalobcu za obdobie 3-12/2008, 8-12/2009 a 1/2010 a dospel po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

5. V konaní bolo preukázané, a pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným (predtým STJ-SK, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava) zo dňa 27.3.2008 potvrdzuje, že žalobca vykonával u zamestnávateľa prácu vodiča nákladného motorového vozidla, podľa čl. III bod 1. v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa. Podľa čl. IV bod 1. deň nástupu do práce si strany dohodli 27.3.2008. Podľa čl. V bod 1. sa pracovný pomer uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. VI bod 1. sa zmluvné strany dohodli, že hrubá mzda zamestnanca je 15.000,-Sk mesačne od 27.3.2008. Podľa bodu 2. mzda, náhrada mzdy a prípadná prémia je splatná pozadu za mesačné obdobie a to 20-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca; ak na tento deň pripadne deň pracovného voľna, tak najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa bodu 3. zamestnanec má nárok na preplácanie cestovných náhrad vzniknutých pri výkone činnosti podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Cestovné náhrady budú vyplácané po vyúčtovaní.

6. Zamestnávateľ priznáva zamestnancovi pri pracovných cestách vreckové vo výške minimálne 5% podľa z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

7. Zákonná výška cestovných náhrad môže byť vodičovi navýšená o 3%, a to za pracovný prístup a plnenie povinností v priebehu celého mesiaca.

8. Zákonná výška cestovných náhrad môže byť navýšená o 5%, 12% alebo 19% za pracovný výkon v priebehu celého mesiaca. Ďalšie podmienky vedenia motorového vozidla, bezpečnostná prestávka a doby odpočinku sa riadia podľa čl. VII Zmluvy podľa dohovoru EÚ 561/2006.

9. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2011 mal súd preukázané, že zamestnanec (žalobca) a zamestnávateľ (STJ - SK, s.r.o.) sa dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer ku dňu 25.11.2011, pričom v čl. II. bod 2.3 zamestnanec podpisom tejto dohody vyhlasuje, že nemá voči zamestnávateľovi žiadne finančné ani iné nároky. Predmetná dohoda bola vlastnoručne podpísaná oboma zmluvnými stranami.

10. Z výzvy na vyplatenie dlžnej mzdy zo dňa 17.4.2012 mal súd preukázané, že žalobca doručil (doručenka zo dňa 27.4.2012 doručená žalovanému - jeho práv. predchodcovi) prostredníctvom právnej kancelárie oznámenie, že počas celej doby pracovného pomeru od 27.3.2008 do 25.11.2011

neboli žalobcovi zamestnávateľom preplácané nadčasové hodiny a ani k nim prislúchajúce mzdové zvýhodnenie, po odpočítaní nadčasových hodín, za ktoré mu bolo poskytnuté náhradné voľno, ostalo nepreplatených 1247,13 nadčasových hodín, čo preukazuje dokumentácia výkonu práce, ktorú bol žalobca ako vodič z povolania povinný viesť, pričom tieto jeho záznamy má k dispozícii aj žalovaný, nakoľko mu ich žalobca odovzdával. Pri preplácaných 176 hodinách mesačne a mesačnej mzde 15.000,- Sk je priemerná hodinová mzda 85,23 Sk, ktorá je za nadčas mzdové zvýhodnenie o 25% podľa ust. § 121 ods. 1 Zák. práce, teda vo výške 106,54 Sk za hodinu nadčasu. Spolu za 1247,13 nadčasových hodín to je 132.869,2302 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 1 EUR = 30,126 Sk predstavuje sumu 4410,45 EUR.

11. Súd v danom prípade konštatuje, že vo vyššie uvedenej výzve si žalobca uplatnil za 1247,13 nadčasových hodín sumu 4410,45 €, v žalobnom návrhu je uvedené jednak iné množstvo nadčasových hodín (769,80 hod.) a iná uplatnená suma - 2.994,45 Eur.

12. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si viedol denníky jázd za dotknuté obdobie , denníky si viedol, ako sa vozidlo pohybovalo, keď z firmy odišiel, zapísal si odchod, keď prišiel, zapísal príchod, keď boli vykládky, tieto zapísal, rovnako aj počet nakládok a vykládok sa zaznamenával na firemnom počítači, všetko si zaznamenával v mesačných výkazoch, ktoré odovzdával zamestnávateľovi, a tieto sa nezhodujú so záznamami, ktoré viedol žalovaný. Právny zástupca žalobcu doplnil jeho výpoveď v tom, že žalobca vykazoval pracovný čas, ktorý presahuje čas, evidovaný žalovaným. Evidencia žalobcu a žalovaného sa zhoduje v tzv. dennom výkone, t.j. odkedy žalobca naštartoval auto a pohol ním, až do doby večerného odpočinku, tento čas evidovaný oboma stranami je rovnaký. Rozdiel v evidencii je v tom, že žalovaný eviduje v kratšom čase čas venovaný iným činnostiam ako riadeniu vozidla, čo je z dôvodu, že tachograf žalovaného umiestnený vo vozidle sa pri akejkoľvek prestávke automaticky prepínal do činnosti odpočinok, a to z dôvodu, aby šoféri pri policajnej kontrole vykázali doby odpočinku, ktoré sú stanovené nariadením EÚ, t.j. evidencia pracovného času, ktorý bol skutočne odrobený neobsahuje činnosť nakládky a vykládky, čakanie na nakládku, čas, potrebný na údržbu vozidla, na tankovanie, čas strávený na križovatkách, preto je rozdiel v evidencii nadčasov žalobcu a žalovaného.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so žalobou, nakoľko si vo svojich záznamoch kontroloval výstupy a nesedeli mu skutočnosti, uvádzané žalobcom. On si vedie záznamy elektronicky, ktoré sú prepojené so záznamami na tachometri kamióna, a denník, ktorý si viedol žalobca je jeho osobný záznam, neprepojený so záznamami žalovaného, sú to denníky vedené ním samým, ktoré žalovanému nikdy nepredložil na odkontrolovanie prípadne odsúhlasenie, preto ich považuje za nepoužiteľné. Právny zástupca žalovaného uviedol, že u žalovaného bola vykonávaná kontrola Inšpektorátom práce Bratislava a z protokolu zo dňa 13.1.2012 nebolo zistené žiadne porušenie pracovnoprávnych a mzdových predpisov za obdobie november, október 2012. Zaslal súdu ku konaniu výstupy z digitálneho tachometra za obdobie marec 2008 - november 2011.

14. Z výpovede svedkyne Y. W. - disponent MKD Slovtrans s.r.o. (žalovaný) súd zistil, že u žalovaného pracuje od októbra 2009 a nemá vedomosť, že by bol odopretý niekomu z pracovníkov priestor na čerpanie si náhradného voľna. Uviedla, že vodiči si čerpali náhradné voľno tak, ako potrebovali, uviedla, že systém tranzit sú kolónky nakládky a vykládky a odpočinok, ktorú kolónku vodič vyplnil a táto sa nadčítavala a z tejto zamestnávateľ aj vychádzal, tento tranzit bol prepojený s tachografom vodiča a údaje, ktoré sa zaznamenávali v tranzitu boli údaje z tachografu, jednalo sa o to isté a malo by to súhlasiť vzájomne u vodiča aj u zamestnávateľa. V konečnom dôsledku počet hodín odpočinku a počet hodín práce súhlasil a vodič dostal za to aj zaplatené. Vodič musí odpracovať 8 hodín, všetko ostatné je práca nadčas, po spočítaní práce nadčas, ktorú vykázal, mal právo na náhradné voľno, a čerpal ho tak, ako požadoval, kontrolovalo sa to po troch mesiacoch, či čarpal toľko, koľko mal nárok podľa Zákonníka práce a u žalobcu po takejto kontrole žiadny rozdiel v nevyplatených nadčasoch nezistila ani podľa tachografu, všetko bolo v poriadku, preto uplatnený nárok považovala za bezdôvodný.

15. Vzhľadom na rozporné tvrdenia oboch strán, týkajúcich sa evidencie a preplácania nadčasových hodín žalobcu u žalovaného a ich následného preplatenia, obe strany navrhli podrobiť súdno znaleckému dokazovaniu mzdu v MKD, správnosť stanovenia a preplatenia odpracovaných hodín žalobcu u žalovaného za celé žalované obdobie.

16. Súdno znalecká organizácia CM - Centrum, s.r.o. Sasinkova 1069/7, Piešťany v znaleckom posudku č. 01/2015, doručeného súdu dňa 16.1.2015 na základe dôkladného a podrobného preštudovania dokladov založených v súdnom spise na otázku č. 1 - Koľko hodín odpracoval žalobca pre žalovaného v období od marca 2008 do novembra 2011- uviedol: celkový výkon bol 2245:27:09 hodín. Na otázku č. 2 - Koľko hodín nadčasov odpracoval žalobca v období marec 2008 - november 2011 - uviedol: nárok spolu: 598,50, čerpané spolu: 1208, preplatené NV : 144. Na otázku č. 3 - Koľko hodín náhradného voľna čerpal žalobca v období od marca 2008 do novembra 2011 a ktoré dni to konkrétne boli - uviedol: čerpaný nadčas spolu: 151 dní a 1208 hodín, preplatený nadčas 18 dní, 144 hodín. Žalobca vyčerpal spolu 151 dní náhradného voľna, čo predstavuje 1208 hodín za sledované obdobie. Na otázku č. 4

- Koľko nadčasových hodín odpracoval žalobca, za ktoré mu nebolo žalovaným poskytnuté náhradné voľno v období od marca 2008 do novembra 2011 - uviedol: žalobca v sledovanom období neodpracoval navyše nadčasové hodiny, za ktoré by mu nebolo poskytnuté žalovaným náhradné voľno. Na otázku č. 5 - Koľko nadčasových hodín, za ktoré nebolo žalobcom čerpané náhradné voľno, bolo žalobcovi v období od marca 2008 do novembra 2011 zaplatené mzdové zvýhodnenie za nadčasy - uviedol: Žalobcovi v sledovanom období nebolo zaplatené mzdové zvýhodnenie za nadčasy, nakoľko žalobca žiadne nadčasy, za ktoré by mu mzdové zvýhodnenie patrilo, nemal. Na otázku č. 6 - Aká je celková suma mzdového zvýhodnenia pripadajúca na nadčasové hodiny žalobcu, za ktoré nebolo žalobcom čerpané náhradné voľno v období od marca 2008 do novembra 2011 a za ktoré mu nebolo vyplatené ani mzdové zvýhodnenie za nadčasy - uviedol: suma mzdového zvýhodnenia nemohla byť žiadna, nakoľko mzdové zvýhodnenie za nadčasy nebolo žiadne. Na otázku č. 7 - Koľko hodín - času potrebného na cestu z bydliska na pracovisko a späť, času prestávok v práci, doby odpočinku, času pracovnej pohotovosti, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času zamestnanca v doprave, zahŕňa celkový výkon práce žalobcu v období od marca 2008 do novembra 2011 uviedol: Keďže predložené záznamy neobsahovali údaje, nemôžeme určiť čas potrebný na cestu z bydliska do práce a späť, čas prestávok v práci, doby odpočinku, čas pracovnej pohotovosti z celkového výkonu práce vodiča. Predpokladaný odpočinok podľa celkového výkonu je vypočítaný v tab. č. 8 na strane 17.

17. Právny zástupca žalobcu so znaleckým posudkom č. 01/2015 nesúhlasil s odôvodnením, že chýba odborná kvalifikácia znalca, znalec je z nesprávneho odvetvia, nakoľko je znalcom v odbore ekonómia a manažment, avšak v odvetví účtovníctvo, nie pre výpočet mzdy, na ktoré je oprávnené odvetvie personalistika a znalec hodnotil dôkazy - denníky predložené žalobcom nie po odbornej stránke, ale z hľadiska ich hodnovernosti, čo mu neprináleží. Uviedol, že ani záznamy žalovaného nie sú hodnoverné, pretože sú z interného systému, ktorý môže žalovaný pozmeňovať, nejedná sa o záznamy z digitálnych tachografov, ale o výstup z interného komunikačného systému žalovaného, preto znalec zrejme nevedel, čo hodnotí, preto považuje postup znalca za nesprávny. Podľa jeho názoru znalec mal vyhodnotiť dve analýzy - jednak pre podklady žalobcu - rukou písané denníky a pre podklady žalovaného a následne mohol súd vyhodnotiť predložené dôkazy v rámci rozhodnutia vo veci samej. Žiadal nariadiť nové súdno

- znalecké dokazovanie znalcom z odboru personalistika, ktorý by zo záznamov založených v súdnom spise zistil, koľko nadčasových hodín žalobca pre žalovaného v rozhodnom období odpracoval a to alternatívne zo záznamov predložených žalovaným a aj z denníkov, predložených žalobcom a súčasne zodpovedal na otázky uvedené v uznesení čl. 237.

18. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého dokazovania, uviedol, že výkazy jázd vypĺňal samotný žalobca a následne ich odovzdával žalovanému, výkazy jázd za mesiac marec - december 2008, august - december 2009 a január 2010 žalobca žalovanému neodovzdal, takže žalovaný nimi nedisponuje. K výpisom z tachografov z informačného systému žalovaného, ktoré boli súdu predložené (Rapport Temps de Service) uviedol, že sa jedná o výpisy z informačného systému spoločnosti Transics, ktorá prevádzkuje satelit prepojený s tachografom, žalovaný má od tejto spoločnosti zakúpenú licenciu na používanie tohto informačného systému a tieto výpisy sú identické so záznamami na tachografe. Originálne záznamy z tachografickej karty nie je technicky možné vytlačiť, je však možné do nich nahliadnuť v programe Tachostore a súdny znalec tieto preskúmal. Nesúhlasil s nariadením ďalšieho dokazovania súdnym znalcom, nakoľko súd kontrolné znalecké dokazovanie nariadil, voči tomu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol uznesenie zrušiť a rozhodnúť vo veci na základe doteraz vykonaných dôkazov. Žalobcom navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne, pretože rukou písané denníky žalobcu nikým neodsúhlasené nemajú takú právnu silu a hodnotu ako záznamy žalovaného z tachografov.

19. Keďže žalobca preddavok na trovy znaleckého dôkazu v zmysle uznesenia súdu č.k. 6C/151/2013-289 zo dňa 25.02.2016 vo výške 900,- € nezaplatil, súd navrhnutý dôkaz s poukazom na ust. § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku nevykonal.

20. Na termín pojednávania dňa 4.5.2017 sa riadne predvolaný žalobca s právnym zástupcom bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňom 11.04.2017, súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 157 Civilného sporového poriadku.

21. Podľa ust. § 121 ods. 1 veta Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného mesačného zárobku.

22. Podľa odseku 4 veta prvá cit. ustanovenia náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne.

23. Podľa odseku 5 veta prvá cit. ust. ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno v termíne podľa odseku, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1.

24. Súd po vykonanom dokazovaní po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k názoru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal v konaní pred súdom, či skutočne mal vykázané nadčasy v žalovanom období od marca 2008 do novembra 2011 v rozsahu ako uviedol v žalobe 769 hodín a 48 minút, za ktoré nedostal zaplatené, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozpor s jeho písomnou výzvou, doručenou žalovanému, kde si uplatnil nadčasové hodiny 1247,13, za ktoré si uplatnil 4410,45 €. Súd ďalej poukazuje na svedeckú výpoveď svedkyne Búdkovej, ktorá uviedla, že vodiči čerpali za nadčasy nimi uplatnené náhradné voľno podľa svojej požiadavky, prípadne im bola vyplatená mzda za nevyčerpané nadčasy. U žalobcu nezistila žiadne ním vykazované nadčasy, za ktoré by nedostal zaplatené, čo vlastne potvrdil vo svojej výpovedi žalovaný aj súdny znalec.

25. Pokiaľ sa týka záznamov žalobcu, ním ručne písaný denník jázd, súd tento žalobcom vyhotovený dôkaz vyhodnotil ako ničím nepodložený, neodkontrolovaný , bez akéhokoľvek právneho významu, ktorý dôkaz by si mohol vyhotoviť ktokoľvek a kedykoľvek bez toho, aby ho druhá strana verifikovala, odsúhlasila, prípadne ho mala k dispozícii a mohla si údaje v ňom uvedené verifikovať.

26. Pokiaľ sa týka námietky súdno znaleckého dokazovania vznesené právnym zástupcom žalobcu, súd tieto vyhodnotil ako účelové, nakoľko po nariadení predmetného dokazovania právny zástupca žalobcu toto nenamietal, nevzniesol žiadnu námietku i čo sa týka špecializácie znaleckého ústavu, a pokiaľ sa týka samotného vyhodnotenia dôkazov znalcom, súd námietky právneho zástupcu považoval za účelové, nakoľko súdny znalec sám uviedol, že sa s predloženými materiálmi založenými v súdnom spise dôkladne a zodpovedne oboznámil a tieto vyhodnotil a na položené otázky zodpovedal. Súdny znalec znalecký posudok vypracoval, nenamietol, že by nebol kompetentný na položené otázky odpovedať.

27. V zmysle vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.