Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-98-2016.pdf
PDF · 138.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Ing. Peter Gajdoš - Lekáreň OPIUM s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35 190 779, proti žalovanému 1. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 o náhradu škody vo výške 11,34 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v I. rade z a m i e t a .
II. Súd žalovanému v I. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 25. 4. 2016 domáhal náhrady škody vo výške 11,34 Eur s prísl. pôvodne voči žalovanému v I. rade DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. ako aj voči žalovanému v II. rade pánovi F. A.. Žalobca uviedol, že so žalovaným v I. rade sú v zmysle ust. § 7 Zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zmluvy č. 4982/2006 (ďalej len „zmluva“) v zmluvnom vzťahu „poisťovateľ“ a „poskytovateľ“ lekárenskej starostlivosti. Predmetom tejto zmluvy je záväzok poisťovne uhrádzať poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len „VZP“), náklady lekárenskej starostlivosti. Žalovaný 1 svoje VZP s účinnosťou k 1. 4. 2015 zmenil nasledovným spôsobom: Podľa ustanovenia bodov 5.3 a 5.4 VZP „5.3. poskytovateľ je povinný v súvislosti s úhradou za lekárenskú starostlivosť poskytnutú Poistencom v Zúčtovacom období vyhotoviť jednu faktúru, ktorú zašle Poisťovni spolu s zúčtovacími dokladmi (bod 4.4); poskytovateľ môže namiesto jednej faktúry vyhotoviť dve faktúry, pričom v jednej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poistencom poskytol na základe lekárskych predpisov a výpisov z lekárskych predpisov a v druhej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poskytol na základe lekárskych poukazov. Faktúru, ktorá nemá všetky náležitosti, uvedené v bode 5.2., poisťovňa v lehote 3 pracovných dní od jej doručenia odošle poskytovateľovi na opravu alebo doplnenie. 5.4. ak poisťovňa vyhotovila a odoslala poskytovateľovi protokol sporných dokladov a z protokolu vyplýva, že úhrada za lekárenskú starostlivosť v zúčtovacom období mala byť iná, ako je uvedená na faktúre, poskytovateľ je povinný vystaviť k faktúre opravnú faktúru (dobropis) ktorá má náležitosti faktúry podľa bodu 5.2. a ktorá sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. Poskytovateľ opravnou faktúrou (dobropisom) pôvodnú faktúru doplní tak, ako pôvodne fakturovaná suma bola opravnou faktúrou (dobropisom) znížená o hodnotu lekárenskej starostlivosti, uvedenú v protokole sporných dokladov viažucemu sa na fakturované zúčtovacie obdobie.“ Podľa bodu 4.4. VZP:
„4.4 poskytnutú lekárenskú starostlivosť vykazuje poskytovateľ zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacími dokladmi sú : a) Originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov, b) Elektronické súbory obsahujúce zoznam liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré poskytovateľ vydal poistencom na základe lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov (ďalej len „dávka“) počas zúčtovacieho obdobia. Poskytovateľ v dávkach vykáže všetky lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny v štruktúre určenej metodickým pokynom č. 10/2006 o spracovaní a vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych poukazov elektronickou formou, ktoré dňa 8. novembra 2006 vydal úrad (ďalej len „datové rozhranie“), c) Faktúra (bod 5.2.).“ Podľa bodu 5.2 VZP: „5.2. poisťovňa po vykonaní kontroly zúčtovacích dokladov podľa článku IV. týchto VZP uhradí úhradu za lekárenskú starostlivosť na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať: a) obchodné meno a adresu sídla poskytovateľa, jeho identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak mu je pridelené, b) obchodné meno a adresu sídla alebo pobočky poisťovne, jej identifikačné číslo daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, kedy bola služba dodaná, t.j. posledný kalendárny deň zúčtovacieho obdobia, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) výšku úhrady za lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období poistencom určenú podľa zmluvy. Zmenu svojich VZP avizoval žalovaný 1 vo svojom liste zo dňa 9. 4. 2015 zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti (okrem iného aj žalobcovi), s ktorými je v zmluvnom vzťahu a zároveň zamýšľanú zmenu VZP a aplikáciu ich pozmenených ustanovení v praxi zverejnil na svojom webovom sídle. Žalobca považuje vyššie uvedené citované ustanovenia VZP za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zakladajú v zmluvných vzťahoch medzi žalovaným 1 a jeho zmluvnými partnermi (poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti) výraznú nerovnováhu naklonenú v prospech žalovaného 1. VZP sú navyše vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia si iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti (a medzi nimi aj žalobca) teda nemajú inú možnosť, ako akceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu určené žalovaným 1 ako poisťovňou (aj v prípade, ak sú v rozpore s dobrými mravmi), alebo ukončiť so žalovaným 1 zmluvný vzťah. V situácii, kedy sú na trhu zdravotných poisťovní (ktoré preplácajú lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia) v Slovenskej republike len 3 subjekty, sa to javí ako likvidačný postup. Žalobca zároveň nevidí dôvod, prečo by mal na neho žalovaný 1 prenášať zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov, a musí ich takýmto spôsobom vymáhať cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Žalobca v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalovanému 1 dňa 29. 2. 2016 faktúru č. 20160037 na sumu 13,66 Eur so splatnosťou dňa 30. 3. 2016. Vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 11,34 Eur dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť - 2x liečivo Epilan D a 2x Novalgin 500 mg, predpísané MUDr. T. T., (kód lekára A23438020) dňa XX. 1. 2016 na lekárskom predpise č. HT 0571710, pre žalovaného 2 v rozsahu, v ktorom ju žalovaný žalovaného 1 na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradiť (teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanému 2 ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného 1. Údajným dlžníkom má byť žalovaný 2. Žalovaný 1 ako reakciu na zaslanú faktúru vystavil dňa 15. 3. 2016 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, faktúra: 2016LP7600000999, ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. 20160037 s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného 1 a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na základe vyššie uvedeného postupu žalovaného 1 bol žalobca nútený vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovaného 2 a to formou predžalobnej výzvy zaslanej žalovanému 2 dňa 22. 3. 2016. V predžalobnej výzve bola žalovanému 2 poskytnutá dodatočná lehota 5 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie dlhu a to buď v hotovosti do pokladne v prevádzke žalobcu alebo
formou bezhotovostného prevodu na bankový účet žalobcu. Doporučená zásielka bola vrátená poštou s uvedením dôvodu - adresát je neznámy. K dnešnému dňu žalovaný 1 nevykonal úhradu faktúry podľa predchádzajúcich odsekov ani len sčasti. Žalobca ku dňu podania tohto návrhu neeviduje úhradu dlžnej sumy ani zo strany žalovaného 2. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Za porušenie právnej povinnosti je možné podľa § 3 ods. 1 OZ považovať aj také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považuje za takéto konanie žalovaného 1 spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť všeobecné zmluvné podmienky v neprospech žalobcu spôsobom popísaným vyššie. Toto konanie malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody. Podľa názoru žalobcu tu ide o evidentné zneužitie práva. Žalovaný 1 sa podľa názoru žalobcu dopustil protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku konania žalovaného 1 vznikla žalobcovi škoda vo výške 11,34 Eur, ktorá zodpovedá sume za liečivá, vydané žalobcom žalovanému 2 prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené žalovaným 1 z dôvodu, že nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre dlžníka žalovaného 1 (teda o žalovaného 2). Žalovaný 2 podľa názoru žalobcu získal podľa § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného 1 si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol v prevádzke žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré teda nemohli byť žalobcovi v zmysle nových VZP žalovaného 1 žalovaným 1 žalobcovi nikdy preplatené. Žalobcovi teda vznikla podľa § 454 prvá veta Občianskeho zákonníka škoda tým, že za žalovaného 2 plnil to, čo mal žalovaný 2 sám plniť žalovanému 1. Na základe vyššie uvedených skutočností má preto žalobca za to, že žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní mu vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Žalobca má za to, že v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú žalovaný 1 a žalovaný 2 za škodu spoločne a nerozdielne
2. Okresný súd Zvolen vydal dňa 10. 6. 2016 platobný rozkaz 17C 98/2016-12, ktorým zaviazal žalovaných 1 a 2 zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 11,34 Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trov konania. Voči tomuto platobnému rozkazu podal odpor len žalovaný v I. rade. Z tohto dôvodu Okresný súd Zvolen svojím uznesením 17C 98/2016-39 zo dňa 29. 11. 2016 zrušil platobný rozkaz 17C 98/2016-12 zo dňa 10. 6. 2016 len voči žalovanému v I. rade. Uvedený platobný rozkaz sa stal voči žalovanému v II. rade právoplatným dňa 28. 10. 2016. Z uvedených dôvodov súd potom ďalej vo veci konal len voči žalovanému v I. rade.
3. Žalovaný v I. rade uviedol, že predmetom žaloby voči žalovanému 1 má byť návrh žalobcu na náhradu škody, spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorou má byť konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považuje za takéto konanie žalovaného 1 spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) v neprospech žalobcu spôsobom, popísaným v žalobe. Toto konanie malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému 2 vo výške 11,34 Eur. Predmetom žaloby voči žalovanému 1 má byť návrh žalobcu na náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorou má byť konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považuje za takéto konanie žalovaného 1 spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) v neprospech žalobcu spôsobom popísaným v žalobe. Toto konanie malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému 2 vo výške 11,34 €. Podľa názoru žalovaného 1 tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. Žalobca síce tvrdí, že škoda vznikla, nijak však nevysvetlil, v čom spočíva porušenie právnej povinnosti žalovaného 1 a najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného 1. Žalobca síce tvrdí, že považuje v rozpore s dobrými mravmi spôsob dohadovania VZP, nijak však nevysvetlil, aký majú VZP vplyv na vznik škody a zodpovednosť žalovaného 1 za jej vznik. V tejto súvislosti si žalovaný 1 dovoľuje uviesť, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 01.04.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň je potrebné uviesť, že VZP nikdy nie sú menené jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný 1 nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žaloby, ani s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa konania žalovaného 1 v rozpore s dobrými mravmi, pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby je potrebné posúdiť najmä príslušné ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 1. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) „Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. „poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( § 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "neodkladná starostlivosť"), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.“ Podľa § 120 ods. 1) písm. l) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 362/2011 Z. z.“) lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) sa pritom zdravotnou starostlivosťou rozumie i činnosť, ktorú vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, a teda i lekárenská starostlivosť poskytovaná žalobcom. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné (preddavok, nedoplatok) alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, a ktorí sú z toho dôvodu uvedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „Dlžník“), majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že Dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené podľa ust. § 120 ods. 1 písm. l) zákona č. 362/2011 Z. z., že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Iné lieky je povinný si hradiť Dlžník sám. Je tiež potrebné zdôrazniť, že zoznam dlžníkov vedený žalovaným 1 ako zdravotnou poisťovňou je verejný. Nie je teda potrebné, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo prácne získaval informáciu o tom, či je poistenec Dlžník. Postačí, ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou. Zverejňovanie Dlžníkov má význam práve z hľadiska poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, teda je určené hlavne pre ich potreby. Práve preto zákon č. 580/2004 Z. z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až so zverejnením tejto informácie (pozn. nie so vznikom dlhu), teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť, že poistenec je Dlžníkom a jeho nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Pokiaľ ide o lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanému 2, nejednalo sa o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný si o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Žalobca zároveň v žalobe namieta, že „nevidí dôvod, prečo by mal na neho žalovaný 1 prenášať zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov, a musí ich takýmto spôsobom „vymáhať“ cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe
predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.“ S týmto názorom žalobcu nie je možné súhlasiť, keďže rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti je určený zákonom, a teda nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. Nemožno preto hovoriť o prenášaní zodpovednosti na žalobcu, ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca tak v žalobe mylne zamieňa dva zákonné pojmy, a to úhrada a výdaj lieku. Zákon č. 362/2011 Z. z. stanovuje, kedy je poskytovateľ povinný nevydať liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu . Jedná sa najmä o nesprávne vyplnený lekársky predpis, neplatný predpis, atď. Zákon č. 580/2004 Z. z. zas upravuje režim úhrady poskytnutej lekárenskej starostlivosti, resp. za akých podmienok má poistenec nárok na preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto dve právne úpravy si neodporujú ani nekonkurujú, práve naopak, navzájom sa dopĺňajú. Poistenec v danom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci . Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z. z. takúto možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by sme na túto situáciu aplikovali mylný výklad zákona zo strany žalobcu, došlo by k absurdnej situácií, kedy by poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek a poskytovateľ by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. Žalovaný 1 je v zmysle právnych predpisov upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnený hradiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená. Nie je oprávnený hradiť zdravotnú starostlivosť za Dlžníkov, za poistencov iných zdravotných poisťovní, lieky je oprávnený hradiť iba v prípade splnenia indikačných a preskripčných obmedzení a maximálne v cene určenej v Zozname kategorizovaných liekov, atď. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade, ak žalobca fakturuje žalovanému 1 lekárenskú starostlivosť v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaný 1 povinný úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady, resp. odmietnutia úhrady, vyplýva žalovanému 1 priamo zo zákona. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej Dlžníkovi, by žalovaný 1 konal v rozpore so zákonom č. 580/2004 Z. z. a zákonom č. 581/2004 Z. z. a vystavoval by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Postup žalovaného 1, kedy neuhradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu, bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver podporuje aj stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR. Zároveň v priebehu roka 2015 ÚDZS vykonal dohľad u žalovaného 1, predmetom ktorého bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia §25a zákona č. 580/2004 Z. z.. V rámci tohto dohľadu bolo zo strany ÚDZS konštatované porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) nakoľko aj napriek vykonávaniu kontroly zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti Dlžníkom. Z protokolu o vykonanom dohľade žalovaný 1 cituje „Zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iná zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.“ Žalovaný 1 by sa preto vystavoval riziku uloženia sankcie zo strany ÚDZS, ak by uhradil liek za žalovaného 2. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetný liek bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný 2, keďže tento nemal nárok na jeho úhradu z verejného zdravotného poistenia zo strany žalovaného 1. Žalovaný 1 nie je povinný, ani oprávnený, na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému 2, ktorá je predmetom daného sporu a žalovaný 1 preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný 1 zároveň popiera nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré žalobca tvrdí v žalobe. Podľa § 91 ods. 1) OSP ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Podľa ods. 2) ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Podľa § 77 ods. 1) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Žalovaný 1 má za to, že v danom prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti, ohľadom ktorých by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na strane žalovaného. Takýto dôsledok z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1 a 2 nevyplýva. Aj samotný žalobca v žalobe úplne inak kvalifikoval právny dôvod žaloby v prípade žalovaného 1 a žalovaného 2, a teda aj podľa jeho názoru nie sú predmetom sporu voči žalovanému 1 a žalovanému 2 rovnaké práva a povinnosti. V danom prípade povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Povinný na úhradu zdravotnej starostlivosti a pasívne legitimovaný v konaní je tak vždy iba jeden z týchto subjektov.
V predmetom konaní je pasívne legitimovaný žalovaný 2, ktorý keďže je Dlžník, je povinný si hradiť čerpanú zdravotnú starostlivosť sám. Žalovaný 1 nemá povinnosť hradiť zdravotnú starostlivosť za takéhoto poistenca. V danom konaní preto nevzniklo nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného a tí preto nemôžu byť zaviazaní rozsudkom súdu spoločne a nerozdielne.
4. Súd z faktúry žalobcu voči žalovanému v I. rade č. 20160037 zistil, že žalobca si voči žalovanému 1 vyúčtoval lieky a dietetické potraviny, vydávané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1. 2. 2016 do 29. 2. 2016 v celkovej výške 13,66 Eur.
5. Súd z prehľadu zúčtovania poskytnutia lekárenskej starostlivosti, ktorú vystavil žalovaný 1 pre žalobcu zo dňa 15. 3. 2016 vyplýva, že premlčaná zúčtovania je pohľadávka vo výške 13,66 Eur s tým, že táto je hradená vo výške 0, Eur a pozostáva z produktov, vydaných žalovanému v II. rade vo výške 6,38 Eur, 4,96 Eur a z produktov pre Júliusa Fukasa v hodnote 2,32 Eur.
6. Z lekárskeho predpisu pre žalovaného v II. rade zo dňa 15. 1. 2016 vyplýva, že lekárka MUDr. Alena Almášiouvá predpísala pre žalovaného v II. rade lieky, ktorých hodnota bola vyčíslená na 11,34 Eur. na tomto lekárskom poukaze sa nenachádza poznámka, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
7. Súd zo zoznamu dlžníkov vedených žalovaným v I. rade v rozhodnom čase zistil, že dňa 15. 1. 2016, kedy bol vystavený lekársky predpis pre žalovaného v II. rade bol žalovaný v II. rade vedený v zozname dlžníkov.
8. Súd z odpovedi k žiadosti o uzavretie stanoviska zo dňa 31. 3. 2015 Ministerstva zdravotníctva SR pre Slovenskú lekárnickú komoru zistil, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z“), osoba, uvedená v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu zákona č. 580/2004 Z.z. (tzv. zoznam dlžníkov), má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba (zverejnená v zozname dlžníkov) zákonná nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva SR sa však nevie vyjadriť k obsahu jednotlivých zmlúv, uzatvorených medzi zdravotnými poisťovňami a držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného , nie je
možné medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti robiť neopodstatnené rozdiely a v prípade napr. ambulantnej zdravotnej starostlivosti akceptovať, že tzv. neplatiť má nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a v prípade lekárenskej zdravotnej starostlivosti nie. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatiť poistného , zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hod. vnímame ako povinnosť zabezpečenia fyzickej dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Použitím metódy argumentum reductione ak absurdum by sme potom museli prijať výklad, že lekárnik nie je povinný napr. skúmať, či má pacient dosť finančných prostriedkov pri výdaji lieku, ktorý sa neuhrádza na základe verejného zdravotného poistenia a vydať mu liek zadarmo, čo je zjavne neprijateľný výklad tejto normy. V zmysle vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení.
9. Súd z protokolu 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste úradu pre dohľad nad zdravotnom starostlivosťou Sekcia dohľadu nad zdravotným poistením zistil, že u žalovaného v I. rade bola vykonávaná kontrola predmetom ktorej bolo overenie postupu zdravotnej poisťovne pri obmedzení úhrady zdravotnej lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov. Z jej záveru vyplýva, že zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom, vedených v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 Zákona č. 581/2004 Z.z. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nie len neodkladná zdravotná starostlivosť ale aj iná zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas i keď právo na rozsah poskytnutia zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny. Úrad uložil zdravotnej poisťovni povinnosti prijať opatrenie na odstránenie zistení nedostatkov a ich príčin a to v termíne do 31. 12. 2015.
10. Súd z rozhodnutia bansko-bystrického samosprávneho kraja č. 4982/2006 ODDZ zo dňa 23. 10. 2006 zistil, že bolo vyhovené žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo svojej lekárni. Do spisu boli ďalej pripojené všeobecné podmienky pre lekárenskú starostlivosť žalovaného v I. rade.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 25. 4. 2016 domáhal náhrady škody vo výške 11,34 Eur s prísl. a to tak voči žalovanému v I. rade ako voči zdravotnej poisťovni tak voči žalovanému v II. rade, ktorému na základe vydaného lekárskeho preukazu boli vydané lieky v hodnote 11,34 Eur. Konanie voči žalovanému v II. rade bolo ukončené vydaním platobného rozkazu č.k 17C 98/2016-12 zo dňa 10. 6. 2016, ktorý sa voči žalovanému v II. rade stal právoplatným dňa 28. 10. 2016. Súd potom ďalej vo veci konal len ohľadom žaloby voči žalovanému v I. rade ako zdravotnej poisťovni. Žalobca uvádzal, že v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za porušenie právnej povinnosti je možné podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považoval za také konanie žalovaného v I. rade spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť všeobecne zmluvné podmienky v neprospech žalobcu. Takéto konanie žalobcu malo za následok aj vznik škody. Žalovaný 1 sa podľa názoru žalobcu dopustil protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku takéhoto konania žalovaného 1 vznikla žalobcovi škoda vo výške 11,34 Eur, ktorá nezodpovedá sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému v II. rade prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené žalovaným 1 z dôvodu, že nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre dlžníka, žalovaného 1 (teda žalovaného 2). Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v II. rade bol v rozhodnom čase, čiže v čase vydania lekárskeho predpisu
na lieky dňa 15. 1. 2016, vedený v zozname dlžníkov, ktorý viedol žalovaný 1. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že z lekárskeho predpisu zo dňa 15. 1. 2016 pre žalovaného v II. rade nevyplýva tá skutočnosť, že by sa malo jednať o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ani táto skutočnosť medzi stranami sporu nie je sporná.
13. Súd poukazuje ďalej na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. podľa ktorého poistenec, ktorý nezaplatí príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za 3 mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné, poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti, zakladujúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky v rozsahu, ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10,- Eur, ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších zmien a doplnkov, lekársky predpis a lekársky poukaz musí obsahovať poznámku „neodkladná zdravotná starostlivosť“ na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.
15. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom žalovaného v I. rade, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky a ktorí sú z tohto dôvodu uvedení v zozname dlžníkov, vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle zákona o zdravotnom poistení majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti verejného zdravotného poistenia. V tomto prípade žalovaný v II. rade mal vystavený lekársky predpis, na ktorom nie je uvedená poznámka, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a v rozhodnom čase bol vedený v zozname dlžníkov žalovaného 1 a teda podľa názoru súdu si tieto lieky bol povinný hradiť sám. Súd je síce toho názoru , že žalobca nie je povinný kontrolovať, či osoby, ktorým vydáva lieky na lekársky predpis sú v zozname dlžníkov ale toto je v jeho záujme, inak podstupuje riziko, že vydá lieky bez zaplatenia a za tieto mu nezaplatí ani zdravotná poisťovňa tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Súd v tejto veci ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že voči žalovanému v II. rade má žalobca právoplatný exekučný titul a môže si svoj nárok ďalej vymáhať voči žalovanému v II. rade.
16. Pokiaľ žalobca ďalej uvádzal, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva č. 4982/2006, ktorá odkazovala aj na všeobecné zmluvné podmienky pre lekárenskú starostlivosť s tým, že tieto boli následne menené v neprospech žalobcu súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko uvedenú zmluvu súdu nepredložil. Pokiaľ sa týka všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť, v ktorej mali byť zo strany žalovaného v I. rade menené, tu síce žalovaný v I. rade súdu predložil všeobecné zmluvné podmienky pre lekárenskú starostlivosť, vydané žalovaným v I. rade, ktoré nadobudli účinnosť 1. 4. 2012 avšak do spisu nepredložil aj všeobecné zmluvné podmienky s účinnosťou k 1. 4. 2015 o ktorých žalobca tvrdil, že žalovaný v I. rade nimi v rozpore s dobrými mravmi založil zmluvným vzťahom výraznú nerovnováhu v prospech žalovaného v I. rade.
17. Z týchto dôvodov súd potom žalobu žalobcu voči žalovanému v I. rade zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. Nakoľko v konaní mal žalovaný v I. rade úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcu voči žalovanému v I. rade zamietol súd priznal žalovanému v I. rade voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).