Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/104/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. N. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. mája 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

N. Š., U.. XX.XX.XXXX/XXXX H. R., F. R. R. - N.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry N. Š.Y., U.. XX.XX.XXXX, R. R., L. XXXX/XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 128/15 zo dňa 15.03.2016, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry Daniely sumou 50,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. Š. a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P 196/2014 zo dňa 15.03.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry Daniely sumou 100,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. Š., si túto povinnosť riadne neplní od mesiaca júl 2013 doposiaľ, s výnimkou mesiacov apríl 2014 až január 2016 vrátane, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 35,-€, a mesiaca máj 2017, kedy uhradil výživné vo výške 250,-€, čím mu voči matke oprávneného dieťaťa N. Š. vznikol dlh na výživnom vo výške 1.700,-€, pričom za obdobie od mesiaca júl 2013 do 28.11.2014 bola výška výživného určená posúdením predbežnej otázky podľa § 17 ods. 1 Tr. por. na sumu 50,-€, pričom v rozhodnom období bol vedený ako uchádzač o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava do 28.09.2014, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, ďalej od 25.09.2015 do 09.10.2015, kedy prestal spĺňať podmienky evidencie, a následne od 27.11.2015 doposiaľ, je evidovaný ako spoločník v spoločnosti BAZALA spol. s.r.o. od 12.11.1997 do 05.06.2014 a spoločník spol. M.V.D.V. spol. s.r.o. v likvidácii, v období od 19.01.2015 do 28.02.2015 bol zamestnancom spol. Victory Real s.r.o. a následne na dohodu o pracovnej činnosti v spol. AB Facility s.r.o. od 10.10.2015 do 11.11.2015, v ostatnom období dávky v hmotnej núdzi nepoberal, pričom konania sa dopustil napriek tomu, že bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 7T 5/2014 zo dňa 24.07.2014,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom takého konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s požitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. N. Š. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného N. Š., výsluchom svedkyne Y. Š., oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný N. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby, ale vzhľadom na špecifickosť žalovaného prečinu súd jeho vyhlásenie o vine neprijal. Obžalovaný k veci uviedol, že výživné spočiatku neplatil preto, lebo sa domnieval, že sa s manželkou dajú znova dohromady. Potom platil výživné v sume 35,-eur a od februára 2016 výživné neplatí. V žalovanom období bol zamestnaný v spoločnosti AB Facility s príjmom cca 250,-eur mesačne. Pokiaľ bol zamestnaný, bol na úrade práce a z evidencie ho vyradili v júni 2016, lebo odmietol prácu na smeny. Nemá žiadny majetok, s bývalou manželkou vedie súdny spor o majetok. V rozhodnom období netrpel žiadnym ochorením, ktoré by mu bránilo pracovať.

Svedkyňa Y. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný výživné neplatí od júla 2013 okrem obdobia apríl 2014 až január 2016, kedy v každom mesiaci poslal výžiné 35,- eur. Na výživu dcéry neprispel ani inou formou, dcéra chodí do ôsmeho ročníka základnej školy. Ona má dve práce, má príjem cca 450,-eur, s dcérou žije sama, neplatenie výživného na dcére nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.

Z listinných dôkazov súd oboznámil rodný list z ktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom N. Š.. Z rozhodnutia o výživnom vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 128/15 zo dňa 15.03.2016, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu dcéry Daniely sumou 50,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. Š. a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P 196/2014 zo dňa 15.03.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry Daniely sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. Š.. Súd oboznámil potvrdenie o návšteve školy N. Š.. Z dokladov o hradení výživného vyplýva, že obžalovaný uhradil výživné v mesiaci apríl 2014 až január 2016 vrátane, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 35,-€, a v mesiaci máj 2017, kedy uhradil výživné vo výške 250,-€. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov a daňového úradu vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období bol vedený ako uchádzač o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava do 28.09.2014, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, ďalej od 25.09.2015 do 09.10.2015, kedy prestal spĺňať podmienky evidencie, a následne od 27.11.2015 doposiaľ, je evidovaný ako spoločník v spoločnosti BAZALA spol. s.r.o. od 12.11.1997 do 05.06.2014 a spoločník spol. M.V.D.V. spol. s.r.o. v likvidácii, v období od 19.01.2015 do 28.02.2015 bol zamestnancom spol. Victory Real s.r.o. a následne na dohodu o pracovnej činnosti v spol. AB Facility s.r.o. od 10.10.2015 do 11.11.2015, v ostatnom období dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Zo zápisníc z civilného konania nič podstatné pre trestné konanie nevyplýva. Zo správ od obžalovaného vyplýva, že na jeho majetok je vyhlásená konkurz od 29.02.2016. Obžalovaný mal uhrádzať faktúry za telefón, ale tento nepatrí jeho dcére. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 7T/5/2014, zo dňa 24.07.2014, právoplatným dňa 28.09.2014 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti tri krát súdne trestaný, žalovaný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Dva krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol, k spáchaniu skutku sa doznal. Tento zistený skutkový stav potvrdila aj svedkyňa Y. Š. a skutkový stav bol aj potvrdený oboznámenými listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru od júla 2013 okrem mesiacov kedy na výživu prispel a z toho dôvodu mu vznikol ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom vo výške 1700,-eur. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný je schopný sa riadne zamestnať a dosahovať taký mesačný príjem, aby mohol výživné na dcéru platiť pravidelne mesačne, ako k tomu bol zaviazaný.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, čin spácha závažnejším spôsobom konania a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona zohľadnil to, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku doznal a jeho spáchanie aj oľutoval. Na druhej strane súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, nakoľko v dvoch odsúdeniach sa na obvineného hľadí akoby nebol odsúdený a pri poslednom odsúdení je toto súčasťou skutkovej vety žalovaného skutku. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať obžalovanému test odňatia slobody v sadzbe od 1 roku do 3 rokov a 8 mesiacov. Súd mu uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, lebo žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko nebol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zo zákona ho súd zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.