Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-11C/45/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobkyne: Y. F., trvalý pobyt: Y., U. G. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, advokát, sídlo: Hlohovec, Podzámska 41/A, proti žalovanému v 1/ rade: Y. F., trvalý pobyt: Y., U. G. XXX/XX, proti žalovanému v 2/ rade: M.V. Partners, s.r.o. v likvidácii, sídlo: Trenčín, Staničná č. 16/1062, IČO: 36 337 617, zastúpený: T. U., trvalý pobyt: M., I. XXX/XX, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade náhradu trov v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo 07.10.2009 domáhala o určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXX/ XXXX, uzatvorenej XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1/ rade (ďalej „žalovaný 1/“) a žalovaným v 2/ rade (ďalej „žalovaný 2/“). Zároveň navrhla, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že XX.XX.XXXX žalovaný 2/ a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o úvere č. XXXX/ XXXX, na základe ktorej žalovaný 2/ poskytol žalovanému 1/ sumu 4 979,09 eur, pričom úver celkovo s navŕšením predstavuje sumu 16 928,90 eur, čo je 240 % úročenie istiny za obdobie 5 rokov, na ktoré bola pôžička poskytnutá. Súčasne so zmluvou o úvere bola podpísaná aj zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva. Žalobkyňa tiež uviedla, že manželstvo so žalovaným 1/ nezaniklo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo počas manželstva vysporiadané. Úver poskytnutý žalovanému 1/ bol žalovaným 2/ poskytnutý počas trvania manželstva, teda v prípade zmluvy o úvere zo XX.XX.XXXX nešlo o bežnú vec, žalobkyňa nevedela, že žalovaný 1/ chce takúto nevýhodnú a protiprávnu zmluvu uzatvoriť, keby to vedela, nikdy by za žiadnych okolností s takou zmluvou nesúhlasila, lebo uvedenú sumu splatiť nie je možné pri súčasných zárobkoch. Žalobkyňa sa listom z XX.XX.XXXX dovolala neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá žalovanému 2/ došla XX.XX.XXXX. Dôvod neplatnosti uvedený v liste je špecifikovaný v bode III žaloby. Na zmluve o úvere č. XXXX/XXXX chýba podpis žalobkyne a nie je uvedená ani na strane dlžníka a rovnako nedala na takýto úkon súhlas, nakoľko o úvere nevedela.

2. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo XX.XX.XXXX, doručeným súdu XX.XX.XXXX, uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu, navrhol ho zamietnuť. Tiež uviedol, že pri uzavretí zmluvy o úvere sa nejedná o spoločnú vec, a preto nie je potrebný súhlas druhého manžela. Finančné prostriedky zo zmluvy o úvere poskytnuté jednému z manželov v čase poskytnutia ešte nie sú, ani nemôžu byť v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Až následne po vyčerpaní úveru sa veci zaobstarané z

finančných prostriedkov úveru stanú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Preto uvedené právne úkony režimu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodliehajú a úverovú zmluvu môže platne uzavrieť aj jeden z manželov konajúcich vo vlastnom mene. Žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože v zmysle ustálenej judikatúry NS SR sa neplatnosti právneho úkonu môže dovolávať len účastník toho právneho úkonu a musí smerovať voči ostatným účastníkom právneho úkonu.

4. Žalobkyňa pred súdom zotrvala na písomne podanej žalobe. Doplnila, že je aktívne legitimovanou na podanie predmetnej žaloby, nakoľko určenie strán sporu vychádza priamo z ust.§ 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z manželov sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu v prípade, ak nejde o bežnú vec. V danom prípade je teda žalobkyňou manželka, ktorá neuzatvorila predmetný právny úkon. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je dvojstranným úkonom, na strane žalovaných je označený veriteľ, t.j. žalovaný 2/, a dlžník, t.j. žalovaný 1/. Podľa tvrdení žalovaného 2/ uzatvorenie zmluvy o úvere je bežnou vecou, a teda nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu v tomto prípade by sa vychádzalo zo skutočnosti, že aktívne legitimovanou stranou sporu by bol dlžník, a na strane druhej by boli všetci zvyšní účastníci právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o úvere je daný tým, že síce žalobkyňa nie je účastníkom tejto zmluvy, avšak záväzky vzniknuté z tejto zmluvy musia splácať obaja, t.j. žalobkyňa a žalovaný 1/. V prípade nesplácania týchto záväzkov, by boli predmetom exekúcie veci, ktoré patria do BSM manželov, čo sa priamo dotýka žalobkyne. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka sa jedná o osobitnú žalobu, pričom je daný naliehavý právny záujem priamo v danom paragrafe v spojení s § 40 a) Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa dovolala neplatnosti zmluvy, čo riadne preukázala. Je nesporné, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX, na základe ktorej žalovaný 2/ poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 4 979,09 eur, o čom sa však žalobkyňa dozvedela, až keď bola suma, predstavujúca poskytnutý úver, pripísaná na účet. Tiež uviedla, že manželstvo so žalovaným 1/ naďalej trvá, nedošlo k jeho zániku. Spornou je skutočnosť, že žalovaný 1/ neriešil svoju finančnú situáciu za účasti žalobkyne, pričom sa zaviazal na vrátenie sumy 16 928,90 eur. Uzatvorením predmetnej zmluvy konal žalovaný 1/ vo veci, ktorú nie je možné považovať za bežnú, pričom poskytnuté prostriedky nešli na podnikateľský účel, ako je to uvedené v zmluve, ale na splatenie úverov. Žalobkyňa by nikdy nesúhlasila s takouto zmluvou, a preto sa aj dovolala jej neplatnosti. Namietala, že úver má dosah na jej život, aj žalovaného 1/ vzhľadom k tomu, že z toho vyvstali ďalšie žaloby. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, boli by vyriešené všetky sporné vzťahy týkajúce sa žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 2/ je nekontaktný, prebieha reálne likvidácia, čím je reálna hrozba, že by mohlo dôjsť k speňaženiu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného 1/.

5. Žalovaný 1/ pred súdom so žalobou súhlasil.

6. Podľa § 180 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. XXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, vyjadrením k návrhu z XX.XX.XXXX, Dovolaním sa neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalovaný 2/ ako veriteľ v súlade a za podmienok uvedených v úverovej zmluve č. XXXX/XXXX poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi na základe zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX úver vo výške 4 979,09 eur, ktorá suma činí spolu s navŕšením pohľadávky voči dlžníkovi vo sumu 16 928,90 eur za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Úver vo výške 4 979,09 eur prevzal žalovaný 1/ v celosti XX.XX.XXXX, čo zároveň potvrdil svojím podpisom. Žalovaný 1/ sa úver zaviazal vrátiť spolu s navŕšením najneskôr do piatich rokov odo dňa podpísania zmluvy o úvere, t. j. najneskôr do X. XX. XXXX podľa predloženého splátkového kalendára. Súd tiež zistil, že žalobkyňa doručila žalovanému 2/ podanie označené ako Dovolanie sa neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo žalovanému 2/ doručené do vlastných rúk 07.9.2009, z

ktorého vyplynulo, že 06.10.2006 žalovaný 2/ ako veriteľ uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXX/XXXX s jej manželom Y. F., ktorý si na základe tejto zmluvy od žalovaného 2/ požičal sumu 4 979,09 eur. Úver bol splatný najneskôr do XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ ako manžel žalobkyne a ako dlžník uznal touto zmluvou dlh voči žalovanému 2/ ako veriteľovi v sume 16 928,90 eur, čo predstavuje súčet istiny a navŕšenia úveru. Žalovaný 2/ sa zároveň zaviazal podpísať zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá bola podpísaná v ten istý deň, a ktorou bol úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/. Nakoľko uvedená zmluva o úvere obsahuje záväzok, ktorý sa dotýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to uhradiť do 5 rokov od jej podpisu celkom sumu 16 928,90 eur, ktoré budú splácané v splátkach počas trvania manželstva, a teda pochádzajú z majetku bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Nakoľko nejde (vzhľadom na výšku dlhu) o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí, je potrebný súhlas v oboch manželov, inak je právny úkon neplatným. Keďže na zmluve o úvere č. XXXX/XXXX chýba súhlas žalobkyne ako súhlas druhého z manželov, zmluva je neplatná. Na základe neplatnej zmluvy o úvere bola poskytnutá žalovanému suma 4 979,09 eur, pričom následne na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretej na základe zmluvy o úvere žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, ktoré sú spolu s maloletými deťmi a matkou žalovaného 1/ používané na zabezpečenie primeraného bývania.

10. Súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, z ktorého vyplynulo, že sa jej zdá veľmi nespravodlivé, aby úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému 1/ vo výške 4 979,09 eur, preplatili a uhradili spolu sumou 16 928,90 eur. O tomto úvere vedomosť nemala, až po týždni. Keď bola doručená zmluva a oboznámili sa s jej obsahom, aj žalovaný 1/ oľutoval jej uzavretie. Prvá splátka z poskytnutej sumy bola uhradená približne v sume 282,15 eur. Žalovaný 1/ požiadal o pôžičku možno z toho dôvodu, že im prišli veľké nedoplatky za plyn. Čo sa týka zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, tá sa týkala nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, a ktorá mu bola darovaná jeho matkou. Túto nehnuteľnosť, hoci bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, zhodnocovali zo spoločných prostriedkov (rekonštrukcie, zavedenie plynu). V súčasnosti je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 2/, avšak s vecným bremenom, ktoré je zriadené v prospech matky žalovaného 1/ ako právo doživotného bývania.

11. Z výsluchu žalovaného 1/ súd zistil, že žalovaného 2/ kontaktoval za účelom poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré potreboval na úhradu nedoplatku plynu vo výške 1 991,64 eur. Zo zvyšnej sumy vyplatil pôžičku. V rámci zmluvy, ktorá je nazvaná ako úverová zmluva, bolo i ustanovenie o zabezpečovacom prevode práva. Už pri uzavieraní zmluvy sa ho pýtali, či vlastní nejakú nehnuteľnosť, pričom pri podpise zmluvy mu bolo vysvetlené, že zakladá dom.

12. Podľa § 137 pís. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

13. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-49a>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-140>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-145>, § 479 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-479>, § 589 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-589>, § 701 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-701> a § 741b ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-741b.odsek-2>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-40>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

14. Podľa § 145 ods. 1 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

15. Podľa § 145 ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

18. Podľa § 148 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa § 149 ods. 1, 4 - 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

22. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobkyne. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, či tento záujem jestvuje skúma súd ex offo, z úradnej povinností. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah ohrozený, poprípade tam, kde by bez tohto určenia postavenie navrhovateľa sa stalo neistým. Určovacia žaloba má povahu preventívnu; jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu - právu navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práv a naopak. Právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. c/ (pôvodne § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku) považuje aj žalobu na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Teda možno zhrnúť, že základnými predpokladmi úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú 1/ úplný okruh strán sporu, ktorým svedčí právo, resp. povinnosť vyplývajúca z hmotného práva (vecná legitimácia) a 2/ naliehavý právny záujem na jej určení. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Neplatnosti právneho úkonu sa však môže domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má na vyslovení neplatnosti naliehavý právny záujem. Neplatnosti právneho úkonu (už či relatívnej či absolútnej) je nutné sa dovolať voči všetkým účastníkom právneho vzťahu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením tohto prejavu vôle všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Vymedzenie strán sporu sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto

podal na súd žalobu a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za stranu sporu na strane žalovaného označil. Uvedený inštitút je rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, či povinnosti, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

23. V prejednávanej veci sú ako strany sporu označení na strane žalobkyne Y. F. (ako manželka žalovaného 1/, ktorý je v predmetnej zmluve o úvere označený ako dlžník), ako strana sporu na strane žalovaného je ako žalovaný 1/ uvedený Y. F. ako dlžník, tiež manžel žalobkyne, a žalovaný 2/ ako veriteľ uvedený v predmetnej zmluve o úvere. V zmysle § 137 pís. c/ žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V danom konaní sa žalobkyňa domáha neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (relatívna neplatnosť právneho úkonu) ako tretia osoba titulom manželky, keďže jej manželstvo so žalovaným 1/ trvá a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ vysporiadané nebolo (uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné). Z uvedeného je zrejmé, že Y. F. ako manželka žalovaného 1/ správne vystupuje na strane žalobcu ako domáhajúca sa neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a na strane žalovaného sú správne označení účastníci zmluvného vzťahu, t.j. zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX A. XX.XX.XXXX, t.j. osoby, ktorých sa priamo právny úkon týka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ako strany sporu boli označené osoby, ktorých okruh určujú vyššie citované zákonné ustanovenia.

24. V ďalšom súd skúmal druhú podmienku úspešného uplatnenia určovacej žaloby, t.j. naliehavý právny záujem na určovacom petite uvedeným žalobkyňou, t.j. na určení neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXX/ XXXX A. XX.XX.XXXX.

25. Žalobkyňa pred súdom tvrdila, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere je daný tým, že síce nie je účastníkom tejto zmluvy, avšak záväzky vzniknuté z tejto zmluvy musia splácať obaja, t.j. žalobkyňa a žalovaný 1/, pričom v prípade nesplácania týchto záväzkov, by boli predmetom exekúcie veci, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa priamo dotýka žalobkyne. V predmetnom konaní bolo nesporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ trvá, ich bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané nebolo, a preto sa na veci nadobudnuté počas manželstva vzťahujú vyššie citované zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že k veciam patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného 1/, má žalobkyňa spoluvlastnícky podiel, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok žalovaného 2/ v exekučnom konaní vedenom pre vymoženie pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere. Uvedené vyplýva z § 37 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo k zániku manželstva, ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. Preto s poukazom na uvedené, mal súd za preukázanú aj ďalšiu podmienku úspešného uplatnenia určovacej žaloby.

27. V ďalšom sa súd zaoberal skutočnosťou, či uzavretie predmetnej zmluvy o úvere za trvania manželstva je možné považovať za bežnú vec.

28. Podľa aktuálnej právnej úpravy v režime bezpodielového spoluvlastníctva bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý s manželov. V iných ako bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí zákon vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon neplatný. Občiansky zákonník neuvádza výslovne, čo sa rozumie bežnou vecou, preto pri interpretácii tohto pojmu treba prihliadať na povahu, hodnotu a účel veci, na ktorý vec obvykle slúži. Z právnych úkonov uskutočnených manželmi, ktoré sa týkajú spoločnej veci (bez ohľadu na to, či ide bežnú vec alebo nie) sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Právny úkon sa „týka spoločnej veci“ vtedy, ak sa vzťahuje k obsahu vlastníckeho práva konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (priamy vzťah k spoločným veciam). V ďalšom súd poukazuje na rozsudok NS ČR, č.k. 22 Cdo 1230/2009 zo 14.12.2010, v zmysle ktorého „Súdna prax v súvislosti s prijímaním záväzkov jedným z manželov za existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzala z toho, že ak uzavrel za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotreboval k tomu, a to ani v prípade, že nešlo o bežnú záležitosť, súhlas druhého

manžela. Oprávnený a zaviazaný z takejto zmluvy je len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Nie je pritom rozhodujúce, že peniaze, ktoré boli takto získané, sa za podmienok § 143 Občianskeho zákonníka stali bezpodielovými spoluvlastníctvom manželov alebo že boli použité na zaplatenie kúpnej ceny veci, ktorá sa stala ich spoluvlastníctvom (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973, sp. zn. 3 Cz 57/73 (S IV, s . 495), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2006, sp. zn. 33 Cdo 690/2005, uverejnené na internetových stránkach Najvyššieho súdu

- www.nsoud.cz alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2009 , sp. zn. 33 Cdo 373/2007, uverejnené tamtiež). Priamo v pomeroch zmluvy o úvere uzatvorenej jedným z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vychádzať z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. augusta 2005, sp. zn. 29 Odo 162/2005, uverejneného v Súboru civilných rozhodnutí a stanovísk, CH Beck, pod poradovým č. Z. XXXX, podľa ktorého ak uzatvára zmluvu o úvere jeden z manželov a v zmluve vystupuje ako dlžník, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len on a k jej platnosti nie je potrebný súhlas druhého manžela.“

29. S poukazom na uvedené, keďže v prejednávanej veci došlo za trvania manželstva k uzatvoreniu zmluvy o úvere len žalovaným 1/ na strane dlžníka, súd má za to, že uzatvorenie zmluvy je bežnou vecou, týkajúcou sa spoločných vecí, ktorú mohol vybaviť žalovaný 1/ bez nutnosti získania súhlasu žalobkyne, a preto na platnosť takéhoto právneho úkonu nebol potrebný jej súhlas. Preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia dospel k záveru, že žalobkyňa sa nemôže platne dovolať neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere, pričom súd dopĺňa, že k neplatnosti je nutné sa dovolať vo vzťahu ku všetkým účastníkom zmluvného vzťahu, pričom v predmetnom konaní žalobkyňa preukazovala dovolanie sa neplatnosti iba vo vzťahu k žalovanému 2/. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. K návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom T. U. súd uvádza, že tento návrh zamietol s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania (Článok 17 z nasledovného dôvodu. Žalobkyňa navrhla jeho vypočutie z dôvodu, že uzatváral dotknutú zmluvu o úvere, tiež za účelom preukázania okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, kto dojednával predmetné podmienky zmluvy, či žalobkyňa spolupôsobila pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere a kto prevzal plnenie z predmetnej zmluvy o úvere. Ako to však vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd dospel k záveru, že uzatvorenie zmluvy o úvere je bežná vec, a teda sa stali právne nevýznamnými okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu zmluvy došlo, a ku ktorým mal byť svedok vypočutý.

31. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia konštatujúc, že žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, v celom rozsahu, t.j. 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v písomnom vyhotovení 3x.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.