Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/648/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobcu : K.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, W., zastúpený : AKMK, s.r.o., sídlo Farská 30, Nitra, IČO : 36 859 061, proti žalovanému : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 3.400 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % od 5.8.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 29,42 % trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.9.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.400 eur spolu s prísl. titulom náhrady škody pozostávajúcej z majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v priamej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Okresného a krajského dopravného inšpektorátu.

2/ Okresný súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 17RO 394/2014-70 zo dňa 30.9.2015, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore namietal, že žalobca nepreukázal vznik samotnej škody a ani spôsobenie nemajetkovej ujmy a tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi utrpenou ujmou a nezákonným rozhodnutím.

3/ Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa s listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právnemu záveru.

4/ Žalobcovi bola rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Nitra Č.p. I.-NR-I zo dňa XX.X.XXXX uložená pokuta 300 eur a tiež zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Dôvodom bolo nekontaktovanie polície po náraze osobného motorového vozidla do sklobetónovej výplne na budove T. Z. E., ktoré viedol žalobca, čím došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. b), g) zákona č. 8/2009 Z.z. o priestupkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodovalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre dňa 21.6.2012 pod č. V.-NR-V.-SK-XX/XXXX, ktoré odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu W. potvrdilo. Rozhodnutie č. V.-NR-V.-SK-XX/XXXX bolo napadnuté protestom prokurátora zo dňa 18.3.2013, ktorý ho navrhol zrušiť pre jeho nezákonnosť. Na základe protestu prokurátora bolo Krajským riaditeľstvom PZ v W. dňa 22.4.2013 vydané rozhodnutie č. KRPZ-NR-

V.-SK-XX/XXXX, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-NR- V.-SK-XX/XXXX zo dňa 21.6.2012 bolo formou autoremedúry zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. Rozhodnutím o odvolaní bolo Krajským riaditeľstvom PZ v W. dňa 22.4.2013 zrušené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Nitra Č.p. I.-NR-I zo dňa XX.X.XXXX a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný dopravný inšpektorát W. rozhodnutím zo dňa 8.8.2013 zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. b), g) zákona č. 8/2009 Z.z. o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol obvinený žalobca.

5/ Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

6/ Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

7/ Podľa § 4 ods.1 písm. d) zákona č.514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

8/ Podľa § 6 ods.1 a 2 zákona č.514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

9/ Podľa § 15 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

10/ Podľa § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

11/ Podľa § 17 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12/ Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

13/ Podľa ods. 3 tohto ustanovenia výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14/ Podľa ods. 4 tohto ustanovenia výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

15/ Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

16/ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17/ Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18/ Medzi stranami nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sporný bol vznik škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť. Súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch na náhradu škody žalobcu v zmysle ustanovenia § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko jeho nárok na náhradu škody neuspokojil príslušný orgán, čo vyplýva z korešpondencie medzi žalobcom a Ministerstvom vnútra SR zo dňa 25.7.2014. Pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa ustanovenia § 4 ods.1 písm. d) vyššie citovaného zákona.

19/ Zákon rozlišuje právo na náhradu škody ako právo na náhradu skutočnej majetkovej škody, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Žalobca si uplatnil škodu 3.400 eur, ktorá pozostáva z majetkovej ujmy 1.200 eur a nemajetkovej ujmy 2.200 eur. Žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz v mesiaci júl 2012 a vrátený mu bol v júli 2013, čo nebolo medzi stranami sporné. Majetková ujma 1.200 eur predstavuje ušlý zisk 600 eur za odobratie mzdového príplatku za pracovnú pohotovosť, ktorú žalobca nemohol vykonávať počas obdobia kedy mu bol zadržaný vodičský preukaz a ušlý zisk 600 eur za jeho vylúčenie z realizácie projektu, ktorý mal vykonávať jeho zamestnávateľ v období od januára do júna 2013. Žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal o aký projekt malo ísť, či by bol tento projekt realizoval jeho zamestnávateľ, prečo ho realizoval nakoniec iný subjekt a teda čo bolo hlavnou príčinou nezrealizovania tohto projektu zamestnávateľom žalobcu. Tiež nie je ničím podložené, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov, resp. inými dôkazmi, že žalobca by v prípade realizácie projektu dosahoval príjem 100 eur mesačne. Ďalej je súd toho názoru, že ani v časti ušlého zisku v sume 600 eur za nemožnosť vykonávania služby hotline neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Žalobca uvádzal, že túto sumu dosiahol spriemerovaním dosahovaných príjmov za obdobie predchádzajúceho roka, čo mesačne predstavovalo v priemere 50 eur. Výplatné pásky neboli žalobcom predložené. Prehlásenie zamestnávateľa na č.l. 56 nepovažoval súd za dostatočné, nakoľko nebolo podložené relevantnými faktami. Sám zamestnávateľ v prehlásení udáva, že suma 50 eur je uvádzaná odhadom. Z dôvodu nepreukázania vzniku škody v sume 1.200 eur súd žalobu zamietol.

20/ Ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch treba prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd pri priznaní nároku na nemajetkovú ujmu prihliadol na osobu žalobcu, na okolnosti za akých bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz. Z rozhodnutí dopravných inšpektorátov a z protestu prokurátora

vyplýva, že žalobca viedol dňa 30.12.2011 motorové vozidlo, ktorým pri cúvaní na parkovisku narazil do sklobetónovej výplne na budove Press Centrum Agrokomplex, po čom sa následne snažil skontaktovať so zodpovednou osobou E., čo sa mu však nepodarilo z dôvodu čerpania celozávodnej dovolenky. Poškodenie preto nahlásil E. elektronickou poštou zo dňa 30.12.2011, kde uviedol svoje osobné údaje. Snažil sa skontaktovať s E. aj telefonicky. Z protestu prokurátora vyplýva, že správne orgány vyhodnotili danú udalosť v cestnej premávke ako dopravnú nehodu, na základe čoho následne aplikovali nesprávne ustanovenia zákona o cestnej premávke upravujúce povinnosti pre účastníka dopravnej nehody, ktorých porušenia sa mal dopustiť žalobca. Tento nesprávny postup správnych orgánov mal za následok nesprávne posúdenie konania žalobcu ako priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vzhľadom na charakter miesta, na ktorom došlo ku škodovej udalosti (súkromné parkovisko štátneho podniku) bolo potrebné zabezpečiť dôkaz, z ktorého by vyplývala právomoc správnych orgánov na konanie vo veci. Tiež prihliadol na jeho doterajší život a závažnosť následkov, ktoré mu boli spôsobené zadržaním vodičského preukazu. Žalobca bol a aj v čase rozhodovania je zamestnaný ako programátor. Denne používal motorové vozidlo na dochádzanie do práce, na zabezpečovanie bežného fungovania rodiny (nákupy, rozvoz jednotlivých členov rodiny, ak to bolo potrebné), ako aj za účelom športového a kultúrneho vyžitia sa s rodinou alebo sám (športoval 3x do týždňa, výlety s rodinou, turistika, záhradka). Nezákonným rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho súkromného života, v ktorom musel prispôsobiť svoj zabehnutý spôsob života s dennodenným využívaním motorového vozidla skutočnosti, že sa zrazu ocitol bez vodičského preukazu. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, kedy žalobca neporušil žiadne ustanovenia zákona, sám sa snažil nakontaktovať na subjekt, ktorému spôsobil škodu, oznámil mu svoje osobné údaje, nie je postačujúce samotné konštatovanie o nezákonnom rozhodnutí. Prihliadnuc k tomu, za akých okolností mu bol zadržaný vodičský preukaz, ako aj na dobu trvania nepriaznivých následkov (časovo náročnejšie fungovanie pri bežných činnostiach), ktoré sa spájajú s nemožnosťou používania motorového vozidla pokladal súd nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu v sume 2.200 eur za opodstatnený. Výšku nemajetkovej ujmy určuje súd voľnou úvahou, avšak nemôže ísť o úvahu svojvoľnú. Výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Sumu nemajetkovej ujmy požadovanú za jeden rok nemožnosti používania osobného motorového vozidla žalobcom, pokladal súd na základe vyššie uvedeného za primeranú.

21/ Žalovaný sa v zmysle ust. § 16 ods. 4 zákona č.514/2003 Z.z. dostal s plnením do omeškania dňom, ktorým oznámil žalobcovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. Žalobca uviedol, že táto skutočnosť mu bola oznámená 5.8.2014 a od tohto dňa mu priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,15 %, t.j. o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania.

22/ Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25/ Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.400 eur (100%), súd mu priznal 2.200 eur (64,71 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 1.200 eur (35,29 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 29,42 % (64,71 % - 35,29 %) a v takomto rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania.

26/ V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.