Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX V., o zaplatenie 5 266,37 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á spoločne a nerozdielne s P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - L. Z. V., ktorý bol na plnenie zaviazaný rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/13/2016 zo dňa 04.05.2017 zaplatiť žalobcovi sumu 1 070,29 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 070,29 eura od 03.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal od P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - L. Z. V. ako pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 5 266,32 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5266,32 eur od 03.09.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zmluva o dodávke zemného plynu na odbernom mieste X. XXXX/XX B. bola ukončená a od 16.05.2007 P. A. a žalovaná odoberali plyn bez zmluvy, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Poukázal na to, že P. A. bol v období neoprávneného odberu plynu 16.05.2007 - 11.06.2014 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol dodávaný plyn a žalovaná užívala v období neoprávneného odberu plynu 16.05.2007 - 11.06.2014 predmetnú nehnuteľnosť. Poukázal na to, že P. A. a žalovaná mu spôsobili škodu tým, že odoberali plyn bez uzatvorenej zmluvy. Skutočnou škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu zaznamenané na číselníku plynomera 20 107 m3. Ďalej uviedol, že dňa 23.10.2014 vyfakturoval žalovanému 1/ škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vo výške 5 266,37 eura faktúrou č. 9000188811 splatnou dňa 06.11.2014 a dňa 12.08.2015 vyzval žalovanú 2/ na úhradu za odber zemného plynu za obdobie neoprávneného odberu plynu bez zmluvy.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že vlastníkom rodinného domu na X. XX v B., do ktorého bol dodávaný plyn, bol jej otec P. A., s ktorým aj boli od počiatku uzatvorené zmluvy so všetkými dodávateľmi energií. Ona sa v predmetnom dome zdržiavala, snažila sa robiť údržbu domu, keďže otec o to nemal záujem, a to až do roku 2014. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že úhrady plynu nie sú realizované, ani o tom, že došlo k zrušeniu zmluvy o dodávke plynu, keďže plynomer nebol odmontovaný ani zablendovaný, nedošlo ani k obmedzeniu dodávky plynu. Vzniesla námietku

premlčania žalovanej pohľadávky a uviedla tiež, že by nemala byť žalovanou, keďže nikdy nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom, ani nebola vlastníčkou predmetného rodinného domu.

3. Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť žalovanej je daná práve užívaním domu, čo sama uznala. Odmietol, že by bola pohľadávka premlčaná, pričom poukázal na to, že plynomer nebol na verejne prístupnom mieste, bol nedostupný vo dvore za plotom a bránkou v skrinke na fasáde rodinného domu. Reálne sa k nemu dostal až dňa 29.09.2014, keď ho sprístupnila žalovaná. Dovtedy nevedel, že plyn je odoberaný a že mu vzniká škoda. Poukázal na to, že reálna spotreba za celé obdobie neoprávneného odberu ako nedeliteľné množstvo neoprávnene odobratého plynu mu bola známa až 29.09.2014. Uviedol tiež, že P. A. ako odoberateľ po ukončení zmluvného vzťahu mu neumožnil demontovať plynomer ani na jeho výzvu. Mal za to, že subjektívna aj objektívna lehota začala plynúť súčasne až dňom 29.09.2014. Okrem toho odber bez zmluvy o dodávke plynu je úmyselným konaním, pri ktorom je zákonom stanovená 10 ročná objektívna premlčacia doba práva na náhradu škody.

4. Žalovaná zotrvala na tom, že si nebola vedomá neoprávneného odberu plynu bez uzatvorenia platnej zmluvy medzi žalobcom a jej otcom. Uviedla, že k zrušeniu zmluvy došlo v období, keď bývala v podnájme. V spornom rodinnom dome sa opäť zdržiavala od septembra 2007, nakoľko ju otec informoval, že dom je prázdny a je potrebné ho udržiavať. S režijnými nákladmi jej prisľúbil pomoc, keďže jej vlastný príjem by na to nepostačoval. Poukázala na to, že počas celého obdobia neobdržala do poštovej schránky šek, faktúru za nedoplatok, alebo informáciu, o neoprávnenom odbere, pričom ona osobne zabezpečila niekoľkokrát prístup k plynomeru z dôvodu odpisu plynu zamestnancom žalobcu. Preto sa domnievala, že otec plyn hradí. Až pri demontáži plynomeru ju pracovník žalobcu informoval, že otec nemá platnú zmluvu od roku 2007.

5. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 žalobca uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že jeho zamestnanci chodili na odberné miesto po ukončení zmluvy o dodávke plynu. Na predmetné odberné miesto nikto nechodil, nevykonávali sa tam odpočty, pretože na toto odberné miesto žiaden dodávateľ nepožadoval distribuovať plyn a na odbernom mieste, kde nie je dodávka plynu sa odpočty nevykonávajú. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že sa odpočty vykonávali, boli by doručované vyúčtovacie faktúry od niektorého z dodávateľov plynu. On ako prevádzkovateľ distribučnej siete vyúčtovacie faktúry neposiela, vyúčtovania realizujú dodávatelia plynu len svojim zmluvným odberateľom. Na odbernom mieste boli jeho zamestnanci fyzicky až dňa 29.09.2014, kedy neoprávnený odber ukončili. Pokiaľ ide o posledný odpočet vykonaný na danom odbernom mieste pred začatím neoprávneného odberu, bolo to dňa 15.05.2007, kedy sa však na odberné miesto nedostali a stav spotreby bol stanovený tzv. náhradným spôsobom podľa § 27 vtedy platného a účinného nariadenia vlády č. 123/2005 Z.z. o pravidlách pre fungovanie trhu s plynom. Množstvo odobratého plynu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu 15.05.2007 bolo 55 500 metrov kubických. Stav ku dňu ukončenia neoprávneného odberu je zaznamenaný v zápise a montážnom liste zo dňa 29.09.2014. Rozdiel medzi stavom k 29.09.2014 a stavom k 15.05.2007 predstavuje 20 107 metrov kubických a ide o presne zmerané množstvo nelegálne odobratého plynu, ktorý si ako škodu v konaní uplatňuje.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nevedela o tom, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu. Bola v tom, že to platí otec, keďže jej povedal, že raz bude dom prepísaný na ňu a že dovtedy ho má udržiavať. Ona si to ani nemala ako overiť, keďže nemala list vlastníctva od predmetného domu, nebola jeho vlastníčkou, tým bol otec. Ona platila elektrinu, keďže na základe splnomocnenia od otca to elektrárne umožnili, avšak plynárne toto neumožnili, a tak jej otec povedal, že plyn bude platiť on. Trvala na tom, že zamestnanci plynární tam boli viackrát odpisovať stav plynu, pričom keď plynárne vložili do schránky list, že treba odmontovať plynomer, tak bola súčinná a umožnila im ho demontovať. Poukázala na to, že šeky na plyn jej do schránky nechodili, ona si myslela, že otec má trvalý príkaz a že to hradí on.

7. Žalobca v reakcii uviedol, že na základe vykonávaných odpočtov, ktoré robí len na miestach kde je uzatvorená zmluva o dodávke plynu, oznamujeme stavy podľa týchto odpočtov jednotlivým dodávateľom plynu, ktorí podľa nich následne vystavujú svojim zmluvným odberateľom vyúčtovacie faktúry za zemný plyn. Poukázal na to, že on je prevádzkovateľ distribučnej siete. Každý kto chce odoberať plyn, t.j. každý odberateľ musí mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s niektorým z dodávateľov plynu. Na trhu pôsobí viacero dodávateľov plynu a každý z nich v prípade dodávky plynu svojmu zmluvnému odberateľovi využíva jeho distribučnú sieť. Takže len na základe zmluvy o dodávke plynu koncový odberateľ odoberá plyn zákonným spôsobom, ktorý on distribuuje od vstupného bodu do distribučnej siete po výstupný bod

z distribučnej siete. Na vstupnom bode do distribučnej siete preberá plyn, ktorý cez jeho distribučnú sieť distribuuje až do výstupného bodu, pričom výstupným bodom z distribučnej siete sú jednotlivé odberné miesta. Okrem plynu určeného na dodávku jednotlivým odberateľom sa v distribučnej sieti nachádza aj jeho vlastný plyn, ktorým zabezpečuje vyvažovanie distribučnej siete t.j. vyrovnáva nerovnováhu distribučnej siete, a tým zabezpečuje spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete a plnenie ďalších povinností uložených mu zákonom. Z dôvodu, že dodávateľ plynu na toto odberné miesto k 15.05.2007 ukončil zmluvu o dodávke plynu, odberateľ, resp. odberatelia na tomto odbernom mieste nemali právny titul na odoberanie plynu z distribučnej siete. V tomto prípade odobrali jeho vlastný plyn, t.j. plyn určený na vyvažovanie distribučnej siete, nie plyn určený na spotrebu. Poukázal na to, že spoliehanie sa žalovanej na prísľuby jej otca, že bude platiť plyn považuje za účelové, žalovaná mala vedomosť, že jej otec má dlh voči plynárňam a že ho sama nemôže zaplatiť. Mal za to, že ak nie priamy, tak nepriamy úmysel zo strany žalovanej je daný, a preto platí 10 ročná objektívna premlčacia doba.

8. Žalovaná poukázala na to, že ona chcela, aby všetky zmluvy boli prepísané na ňu, v elektrárňach problém nebol, keďže mala splnomocnenie od otca, vo vodárňach jej povedali, že nakoľko nie je vlastníčkou, tak to nie je možné prepísať na ňu, avšak nakoľko šeky chodili do schránky, tak ich hradila, a čo sa týka plynární, tam jej povedali, že nakoľko nie je vlastníčkou, tak ten prepis na ňu nie je možný a tiež z dôvodu, že tam bol nedoplatok, ktorý bolo treba vyrovnať, na čo jej otec povedal, že on ho vyrovná a plyn bude platiť on.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

9.1. Zmluva o dodávke zemného plynu na odbernom mieste X. XXXX/XX B. uzatvorená s vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti na predmetnom odbernom mieste P. A., nar. XX.XX.XXXX bola ukončená k 15.05.2007 a od 16.05.2007 do 11.06.2014 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná, rovnako nebolo sporné, že v období neoprávneného odberu plynu užívala uvedenú nehnuteľnosť výlučne žalovaná. Za obdobie neoprávneného odberu plynu 2 584 dní bol odobratý plyn v množstve 20 107 m3 a v hodnote 5 192,84 eura, pričom náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu predstavovali 73,53 eura. Uvedené nebolo žiadnym spôsobom rozporované, navyše to jednoznačne vyplýva aj z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (č.l. 9 spisu) a zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta a neoprávnenom odbere zemného plynu (č.l. 11 spisu). Dňa 12.08.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu bez zmluvy (č.l. 7 spisu). Výsluchom žalovanej súd zistil, že bývala v podnájme aj s priateľom, pričom po ukončení podnájmu jej zavolal otec s tým, že dom je voľný a či sa nechce doňho nasťahovať. Ona mu oznámila, že ide o trojgeneračný dom a že nemá prostriedky na to, aby platila za taký veľký dom. On jej na to povedal, že sa dohodnú, že s platbami jej pomôže. Keď prišla upomienka od elektrární, tak to oznámila otcovi, on jej dal splnomocnenie a v elektrárňach sa to prepísalo na ňu. Keď volala do vodární a plynární, kde tiež chcela, aby to bolo všetko na ňu prepísané, tak jej povedali, že nakoľko nie je vlastníčkou, tak sa s tým nedá nič robiť. Nakoľko jej však otec povedal, že jej s platbami pomôže, tak sa do domu nasťahovala, pričom prvé dva roky plynový kotol nebol funkčný. Vtedy používala iba elektrinu a vodu, pričom za elektrinu jej prišli enormné nedoplatky, na čo si musela zobrať spotrebný úver. Uviedla, že môže odprisahať, že nevedela, že otec nemá uzatvorenú zmluvu na dodávku plynu. Z plynární tam došli brigádnici viackrát, pričom keď si našla v schránke list z plynární ohľadne demontovania plynomeru, tak bola súčinná a umožnila odmontovanie plynomeru. Uviedla, že otec ju vedome uviedol do omylu a naschvál jej nepovedal, že nemá uzatvorenú zmluvu. Na otázku žalobcu, či zdedila nejaký podiel na dome po matke uviedla, že dedičské konanie sa ťahalo veľmi dlho, na katastri boli zapísaní stále otec a mama, ona nikdy nebola vedená ako vlastník domu. Na to žalobca poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS:ORP-297/ DN-B4-2015 zo dňa 15.05.2015, kde žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že na liste vlastníctva nikdy nefigurovala ako polovičná vlastníčka domu, že má iba rozhodnutie o dedičskom konaní že je polovičná vlastníčka predmetného domu. Na to žalovaná uviedla, že dostala nejaké papiere z dedičského konania, ale sestry podali odvolanie a nikdy nedošlo k prepisu domu na ňu, takže na liste vlastníctva vždy figuroval ako vlastník jej otec a mama.

10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

10.1. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 251/2012 Z.z.") neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

10.2. Podľa § 82 písm. 2 prvá veta zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

10.3. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10.4. Podľa § 106 ods. 1 O.z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

10.5. Podľa § 106 ods. 2 O.z. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10.6. Podľa § 122 ods. 2 prvá veta O.z. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

10.7. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

10.8. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10.9. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. V konaní nebolo sporné, že zmluva o dodávke zemného plynu na odbernom mieste X. XXXX/ XX B. uzatvorená s vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti na predmetnom odbernom mieste P. A., nar. XX.XX.XXXX bola ukončená k XX.XX.XXXX a od 16.05.2007 do 11.06.2014 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu. Rovnako nebolo sporné, že v období neoprávneného odberu plynu užívala uvedenú nehnuteľnosť (a teda plyn aj odoberala) výlučne žalovaná. Tým bola daná jej zodpovednosť za neoprávnený odber plynu. Za obdobie neoprávneného odberu plynu 2 584 dní bol odobratý plyn v množstve 20 107 m3 a v hodnote 5 192,84 eura, pričom náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu predstavovali 73,53 eura. Uvedená skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená.

12. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd musel vysporiadať s tým, či žalovaná pohľadávka nie je premlčaná. Žalobca argumentoval tým, že plynomer nebol na verejne prístupnom mieste, bol nedostupný vo dvore za plotom a bránkou v skrinke na fasáde rodinného domu. Reálne sa k nemu dostal až dňa 29.09.2014, keď ho sprístupnila žalovaná. Dovtedy nevedel, že plyn je odoberaný a že mu vzniká škoda. Reálna spotreba za celé obdobie neoprávneného odberu ako nedeliteľné množstvo neoprávnene odobratého plynu mu bola známa až 29.09.2014. Uviedol tiež, že P. A. ako odoberateľ po ukončení zmluvného vzťahu mu neumožnil demontovať plynomer ani na jeho výzvu. Mal za to, že subjektívna aj objektívna premlčacia lehota začala plynúť súčasne až dňom 29.09.2014.

13. Súd sa nestotožnil s tým, že subjektívna aj objektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť súčasne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody je stanovený odlišne a obidve doby sú na seba nezávislé. Ak uplynie jedna z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú z nich. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody sa viaže k okamihu, keď sa poškodený dozvie o tom, že mu

vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, a o zodpovednom subjekte. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch, teda keď má poškodený k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tým sa myslí nielen protiprávny úkon či osobitná kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Pri neoprávnenom odbere zemného plynu ide o škodu vznikajúcu priebežne, kedy škoda vzniká každým dňom neoprávneného odberu po dobu, kedy tento odber trvá, a nie jednorázovo v deň zistenia neoprávneného odberu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2904/2016 zo dňa 21.09.2016, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1250/2013 zo dňa 30.09.2014).

14. Vzhľadom na uvedené sa možno stotožniť so žalobcom v tom, že subjektívna premlčacia doba v posudzovanom prípade začala plynúť dňa 29.09.2014, kedy sa žalobca dostal k plynomeru umiestnenému na fasáde spornej nehnuteľnosti, a získal tak údaje potrebné k určeniu rozsahu a výšky škody. Keďže žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 01.02.2016, dvojročná subjektívna premlčacia doba je zachovaná. Ako však súd uviedol vyššie, pri práve na náhradu škody platí aj objektívna premlčacia doba, ktorej počiatok je stanovený odlišne a ktorá je nezávislá na plynutí subjektívnej premlčacej doby v tom zmysle, že ak uplynie, právo sa premlčí bez ohľadu na to, že subjektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Keďže škoda v danom prípade vznikala každým dňom neoprávneného odberu, každým týmto dňom začala plynúť samostatná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody žalobou na súde. Z uvedeného je teda zrejmé, že nepremlčaným mohlo byť iba právo na náhradu tej škody, ktorá vznikla tri roky spätne pred podaním žaloby na súde, t.j. od 01.02.2013. Keďže neoprávnený odber zemného plynu trval do 11.06.2014 (resp. do tohto dátumu si žalobca uplatnil právo na náhradu škody), súd vyhovel žalobe len pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody za dobu od 01.02.2013 do 11.06.2014, čo predstavuje 496 dní neoprávneného odberu zemného plynu a čomu zodpovedá suma 996,76 eura (súd vychádzal z výpočtu výšky škody uplatneným žalobcom - č.l. 9 spisu). K uvedenej sume súd pripočítal náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 73,53 eura (ktoré boli zahrnuté do žalovanej sumy), a žalovanej tak uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 070,29 eura spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa dostala do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,05% ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to od uplatneného dátumu 03.09.2015 s poukazom na výzvu žalobcu zo dňa 12.08.2015, ktorou vyzval žalovanú na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že by nemala byť žalovaná, keďže nikdy nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a nebola ani vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, súd uvádza, že zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber zemného plynu (a jej pasívna vecná legitimácia v konaní) bola daná práve jej užívaním spornej nehnuteľnosti v období neoprávneného odberu zemného plynu (bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu), a nie vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti. Jej obrana bola preto z tohto hľadiska nedôvodná.

16. Čo sa týka námietky žalobcu, že v danom prípade neoprávneného odberu zemného plynu išlo zo strany žalovanej o úmyselné konanie, kedy je stanovená 10 ročná objektívna premlčacia doba, súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej išlo o úmyselné konanie (či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu). Súd za týmto účelom vypočul žalovanú, ktorá uviedla, že nevedela o tom, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu, nevedela, že otec nemá uzatvorenú zmluvu na dodávku plynu, resp. že došlo k zrušeniu zmluvy o dodávke plynu, keďže plynomer nebol odmontovaný ani zablendovaný, nedošlo ani k obmedzeniu dodávky plynu. Žalovaná sa do sporného domu nasťahovala na žiadosť jej otca, aby dom udržiavala, keďže dom bol prázdny, pričom otec jej prisľúbil, že jej s platbami pomôže, resp. že plyn bude platiť on. Keď prišla upomienka od elektrární, tak to oznámila otcovi, on jej dal splnomocnenie a v elektrárňach sa to prepísalo na ňu. Keď volala do vodární a plynární, kde tiež chcela, aby to bolo všetko na ňu prepísané, tak jej povedali, že nakoľko nie je vlastníčkou, tak sa s tým nedá nič robiť. Súd vyhodnotil výpoveď žalovanej ako vierohodnú, keďže ňou uvádzané dôvody boli logické, presvedčivé a vnútorne konzistentné. Vzhľadom na okolnosti nasťahovania sa žalovanej do spornej nehnuteľnosti a následný sled udalostí súd nemal dôvod neveriť žalovanej v tom, že nevedela, že došlo k zrušeniu zmluvy o dodávke plynu, ktorú uzatváral jej otec dávno

predtým (rovnako ako s ostatnými dodávateľmi energií) ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol jej vlastníkom aj po celý čas neoprávneného odberu zemného plynu. Žalovaná logicky vysvetlila aj to, prečo je v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS:ORP-297/DN- B4-2015 zo dňa 15.05.2015 v rámci jej výsluchu uvedené, že na liste vlastníctva nikdy nefigurovala ako polovičná vlastníčka domu, že má iba rozhodnutie o dedičskom konaní že je polovičná vlastníčka predmetného domu. Žalovaná poukázala na to, že dedičské konanie po jej matke sa ťahalo veľmi dlho, dostala nejaké papiere z dedičského konania, ale sestry podali odvolanie a nikdy nedošlo k prepisu domu na ňu, takže na liste vlastníctva vždy figuroval ako vlastník jej otec a mama. Ona nikdy nebola vedená ako vlastník domu. V konaní pritom bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalovaná skutočne nebola nikdy na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti zapísaná ako vlastník (ani spoluvlastník) tejto nehnuteľnosti. Bez právneho významu bolo pritom to, či žalovaná mala vedomosť o nedoplatku jej otca na plyne, o ktorom sa mala dozvedieť od "plynární", keď chcela "plyn prepísať na seba" (čím argumentoval žalobca), keďže rozhodujúce bolo v danom prípade iba to, či žalovaná mala vedomosť o tom, že dochádza k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo nie. Navyše žalovaná poprela, že by mala vedomosť o uvedenom nedoplatku (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 04.05.2017).

16. Keďže teda v konaní nebolo preukázané (jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom), že žalovaná úmyselne (či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu) neoprávnene (bez uzatvorenej zmluvy) odoberala zemný plyn, súd aplikoval na daný prípad trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a v dôsledku jej uplynutia a vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej súd žalobe vyhovel iba pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody vzniknutej tri roky spätne pred podaním žaloby na súde a vo zvyšnej časti žaloby (o zaplatenie sumy 4 196,08 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4 196,08 eura od 03.09.2015 do zaplatenia ako príslušenstva pohľadávky zdieľajúceho jej osud) súd žalobu zamietol.

17. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s P. A., keďže tento bol na plnenie uplatnené z rovnakého skutkového základu zaviazaný rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/13/2016 zo dňa 04.05.2017.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalovaná mala v konaní úspech vo väčšom rozsahu ako žalovaný, vznikol jej nárok na náhradu trov konania. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.