Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25P-167-2020.pdf
PDF · 111.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/167/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Evinom, v právnej veci manžela: D., zastúpeného advokátskou kanceláriou MARTINKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava a manželky: I. zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Bobekovou, Šachorova 24, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: T. zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov I. a L. uzavreté dňa XX.XX.XXXX . v Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. „Maloleté deti L. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške 450,-€ mesačne a na výživu maloletého I. výživným vo výške 390,-€ mesačne, ktoré bude platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý týždeň v utorok od 13.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 13.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s výnimkou Vianočných, Veľkonočných, jarných a letných prázdnin.
Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: počas Vianočných prázdnin od 31.12. od 10.00 hod. do posledného dňa Vianočných prázdnin do 19.00 hod., každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 19.00 hod., každý nepárny rok od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07 do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.
Preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 15.10.2020 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo bolo harmonické, s manželkou mali spoločné záujmy. Po narodení detí, pri veľkej záťaži vyplývajúcej zo starostlivosti, zabezpečenia a výchovy, začal postupne vnímať ich rozdiely, iný životný prístup a filozofiu. Postupne došlo z jeho strany k citovému ochladnutiu a počas posledných rokov viedol vnútorne rozpoltený život a vzájomné nepochopenie neventiloval v hádkach, aby nespôsobil krízové situácie v dobe, keď boli deti v predškolskom veku. Napriek snahe o usporiadanie vzájomných vzťahov návštevami párovej psychologickej poradne, došlo medzi manželmi k úplnému odcudzeniu a ich manželstvo považuje za nefunkčné. V apríli 2020 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odvtedy bývajú oddelene, podieľa sa na starostlivosti o deti, pravidelne s nimi trávi čas. Deti sú so situáciou uzrozumené, zostali bývať v spoločnej domácnosti s matkou a pravidelne sa s ním stretávajú, čo im vyhovuje. V návrhu ďalej uviedol, že bežné mesačné náklady na maloleté deti predstavujú u maloletého T.iastku 420,-€ a u maloletého I.iastku 413,-€, preto výšku výživného navrhol vo výške 72% z ich pravidelných nákladov s tým, že nad rámec výživného sa bude podieľať na úhrade nákladov na školné, jazykovú školu, športové a hudobné krúžky tiež v pomernej čiastke 72%. Maloleté deti navrhol na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú obaja rodičia zastupovať a spravovať ich majetok. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 300,-€ na maloletého T. a vo výške 300,-€ na maloletého I.. Zároveň navrhol konkrétnu úpravu styku tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok od 7.30 hod. do 20.00 hod., každý párny týždeň od piatku 7.30 hod. do nedele do 20.00 hod., počas Vianočných prázdnin od 31.12 od 7.30 hod. do posledného dňa Vianočných prázdnin do 20.00 hod., každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 7.30 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 20.00 hod., každý nepárny rok od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 7.30 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 20.00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 7.30 do 14.07. do 20.00 hod a od 01.08. od 7.30 hod. do 14.08. do 20.00 hod.
2. Manželka s rozvodom manželstva po dôkladnej úvahe súhlasila, rovnako aj so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Nestotožnila sa však v plnom rozsahu s dôvodmi, ktoré manžel opísal ako príčiny rozvratu manželstva a taktiež s navrhovanou úpravou styku a výškou výživného. Vo vyjadrení k návrhu uviedla, že manželstvo vnímala ako harmonické, nezaťažené konfliktami. Každý z manželov sa venoval svojej práci, spoločný čas trávili aktívne. Deti vychovávali s láskou a navzájom sa podporovali. Postupom času sa však začali ukazovať názorové rozdiely, hlavne na trávenie voľného času, rodinného a spoločenského života, ktorý museli prispôsobiť špeciálnym požiadavkám na výchovu staršieho syna T., ktorému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a vyžaduje si trvalú intenzívnu osobnú starostlivosť. V apríli 2020 manžel náhle opustil spoločnú domácnosť a oznámil, že má záujem manželstvo ukončiť rozvodom. Na jej naliehanie navštívili psychologickú poradňu s cieľom obnoviť spolužitie, avšak neúspešne. Deti majú k otcovi blízky vzťah, ich kontakt je dôležitý a má záujem ho podporovať. Starší syn T. má v súvislosti so zdravotným stavom zvýšené náklady na stravu, nemôže chodiť do školskej jedálne a má tiež dietetické potreby. S manželom sa v minulosti dohodli tak, že pokiaľ ona sa prevažne starala o deti, najmä staršieho T., on sa venoval práci, budoval si kariéru, aby mal možnosť finančne rodinu zabezpečiť. Manželom navrhované výživné považuje za neprimerane nízke a s ohľadom na náklady detí, ako aj podstatné okolnosti týkajúce sa zvýšených nákladov, navrhla určiť výživné vo výške 650,-€ na maloletého T. a vo výške 630,-€ na maloletého I.. Konkrétny styk otca s maloletými deťmi navrhla s menšími zmenami ako ho navrhol otec.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú P.tátni občania, P. národnosti. U oboch manželov sa jedná o U. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v Q.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: T. a I.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
4. Manžel vo výpovedi uviedol, že manželstvo považuje za neobnoviteľné. Po rokoch sa kvôli vážnym nesúladom názorov s manželkou rozišli. Aktuálne žije sám v 2-izbovom byte. Voľný čas venuje deťom, pričom zo 14 dní je s nimi 6. Taktiež s nimi trávi polovicu školských prázdnin. Má ambíciu pracovať aj v
oblasti svojho budúceho príjmu, keďže chce deťom umožniť plnohodnotný a kvalitný štart do života. Čo sa týka avizovaného nepomeru príjmu medzi ním a manželkou, k tomu uviedol, že manželka pracuje iba na čiastočný úväzok, preto má nižší príjem. Stačí, keď sa nebude venovať svojim koníčkom a bude pracovať na plný pracovný úväzok. Z jeho pohľadu je nespravodlivé hodnotiť ich príjmy a tým pádom aj výdavky na deti iba z jednostranného pohľadu výšky aktuálnych príjmov manželov. Je si vedomý toho, že keď žili v spoločnej domácnosti, tak ju podporoval a čiastočný úväzok bolo ich spoločné rozhodnutie, avšak registroval aj množstvo času u manželky, ktoré venovala svojmu koníčku homeopatii. Počas spoločnej domácnosti si kvôli svojej slabosti nedokázal priznať a otvorene hovoriť o problémoch. Keď začal mať myšlienky na samovraždu, rozhodol sa v záujme všetkých, najmä maloletých detí riešiť veci zlomovo. Nemal záujem o zachovanie manželstva, ale otcom ostane do konca života. Aktuálne uhrádza platby na školné vo výške 250,-€, úplné náklady na bývanie matky a detí vo výške 270,-€ a platbu na účet matky vo výške 180,-€. Okrem toho uhrádza sporenie pre deti vo výške 40,-€ na jedno dieťa. Na mimoriadnych nákladoch sa podieľa v rámci svojich možností, v poslednej dobe zaplatil 2/3 na lyžiarsky výcvik, 2/3 na opravu zubov, celé náklady na plavecký kurz a väčšinu nákladov na jazykovú školu. Na pojednávaní dňa 12.05.2022 predložil zmenený návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode s tým, že by súhlasil, aby bolo určené výživné na každé dieťa po 390,-€, ktoré by platil vždy do 10-teho dňa v mesiaci a v časti úpravy styku zmenil svoj návrh tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok od 13.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od piatka od 13.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas Vianočných prázdnin každý rok od 31.12. od 10.00 hod. do posledného dňa Vianočných prázdnin do 19.00 hod., každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 19.00 hod., každý nepárny rok od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. Na pojednávaní dňa 14.06.2022 uviedol, že do 15.01.2022 bol zamestnaný vo VÚB banke, od 15.01.2022 do 15.04.2022 bol zamestnaný v zahraničnej firme a od 15.04.2022 je opäť zamestnaný vo F. na manažérskej pozícii.
5. Právna zástupkyňa manžela doplnila, že účastníci sa nevedia dohodnúť na stretávaní otca s deťmi v párne piatky, tento bod zostal otvorený. Otec sa reálne s deťmi stretáva aj v párne piatky, ale nemôže sa k tomu zaviazať z dôvodu pracovných povinností, aby túto povinnosť splnil na 100%. Má za to, že v rozsudku nemôže byť niečo, čo otec nemôže splniť formou dohody alebo rozsudku, preto s tým má problém a žiadala, aby párny piatok nebol v styku zahrnutý ako povinnosť alebo právo otca. V minulom roku otec z takýchto 26 piatkov 24 venoval deťom, takže by nemala byť pochybnosť o jeho neochote stýkať sa s deťmi. Čo sa týka letných prázdnin, tam došlo k posunu o jeden deň naviac. Ohľadne výživného sa rodičia vedeli zhodnúť na sume 390,-€ na jedno dieťa mesačne s tým, že matka navrhovala platenie iných výdavkov nad rámec tejto sumy, otec však žiadal, aby bolo rozhodnuté o výživnom maximálne v tejto výške, keďže je to jeho hranica vyplývajúca z jeho kalkulácií a navyše mimoriadne výdavky sú povinní obaja rodičia platiť spoločne nad rámec bežného výživného.
6. Manželka vo výpovedi uviedla, že rozvrat manželstva bol pre ňu prekvapujúci. Manžel nič nekomunikoval, tváril sa ako šťastný manžel a otec, netušila o jeho problémoch. Priznal sa jej, že počas manželstva mal niekoľko mimomanželských vzťahov a že vlastne odchádza preto, že chce chodiť viac do krčmy a chce si niečo viac užiť. Ona mala snahu dať veci do poriadku, ale teraz si myslí, že manžel pred ňou hral divadlo. On je dominantný človek a stále presadzuje svoje návrhy. Používa aj pasívnu agresiu. Nevie prečo nepristúpil na dohodu, keďže táto v plnej miere odzrkadľuje to, čo manžel navrhol. Jediné naviac čo od neho chcela bolo to, aby sa rovnako podieľal na zvýšení školného, ak by k tomu došlo. Myslí si, že od manžela nepýta veľa peňazí, pričom platba za školu sa môže kedykoľvek zvýšiť. Manžel jej povedal, že v prípade, ak si bude chcieť nechať ich byt, tak mu má vyplatiť 100.000,-€, pričom pri takejto hypotéke bude jej splátka približne 600,-€ mesačne. Jej príjem je 1.300,-€, z ktorého 330,- € pôjde deťom, 600,-€ bude platiť hypotéku, 200,-€ jej ostane na stravu a oblečenie a zvyšok 165,-€ jej ostane na aktivity s deťmi. Manžel má príjem asi 3.100,-€, z ktorého by mal platiť výživné 800,-€, nájom platí 500,-€, 200,-€ počítala, že by mohol mať výdavky na stravu a oblečenie, pričom mu stále zostane 1.600,-€, čo je 10 krát viac ako jej. Nemôže vychádzať z potenciálneho platu do budúcna, ktoré by zarobila, môže vychádzať len z platu, ktorý dostáva teraz. Manžel odišiel v apríli 2020 z domácnosti a je pravda, že platí bývanie, školné, stravu pre deti a jej dobrovoľne posielal 330,-€. Taktiež platil 60,-€ mesačne krúžky. Suma, ktorú od neho požaduje na výživnom je v jeho možnostiach. Syn T. má poruchu autistického spektra a vyžaduje si tým pádom väčšinou pozornosť. Po rozvode bude musieť platiť všetky výdavky, ktoré doteraz uhrádzal manžel, iba ona z výživného. Žiada teda také výživné, aby to bolo z
tohto pohľadu zohľadnené a navrhla sumu 415,-€ na každé dieťa. Je ochotná dohodnúť sa aj na tom, že by sa manžel zaviazal platiť školné a o toľko by jej platil nižšie výživné.
7. Právna zástupkyňa manželky uviedla, že manželka súhlasila so zásadným znížením prvotne požadovaného výživného a to tak, aby na každého syna uhrádzal manžel 390,-€ mesačne. V tejto čiastke mali byť zahrnuté náklady vo výške 120,-€ z titulu školného na každé dieťa. Disponibilná čiastka, ktorá tak manželke mala byť k dispozícii na všetky potreby detí vrátane stravy, nákladov na ošatenie, aktivity, vychádza na 270,-€. Vzhľadom k tomu, že so starostlivosťou o deti sú spojené aj mimoriadne výdavky, taktiež môže prísť k nárastu poplatkov za školné, navrhli do formulácie rodičovskej dohody, aby sa rodičia zaviazali uhrádzať tieto mimoriadne a zvýšené výdavky v percentuálnom rozsahu podľa výšky ich príjmu. V tejto súvislosti upozornila na skutočnosť, že príjmy oboch manželov sú zásadne rozdielne, pokým manžel deklaroval príjem vo výške 3.148,-€, príjem manželky je približne 1.390,-€. Ďalej upozornila, že pri rozvode manželstva a určení vyživovacej povinnosti by táto mala byť stanovená tak, aby mali deti možnosť zdieľať životnú úroveň oboch rodičov. Manželka po rozvode manželstva rovnako ako manžel bude nútená riešiť svoju bytovú otázku ako prioritnú a existenčnú. V jej veku a s jej príjmom existuje dôvodná obava, že jej nebude poskytnutý ani len hypotekárny úver v dostatočnej výške na zabezpečenie primeraného bytu pre seba a obe deti, ktoré jej majú byť zverené. Navrhla preto, aby súd tieto podstatné okolnosti zvážil a vzal do úvahy pri rozhodovaní a rovnako to, že návrh na rozvod manželstva podal manžel, ktorý sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, s čím taktiež vznikli náklady spojené s prenájmom bytu, ktorý užíva, čím sa samozrejme znižuje jeho disponibilný príjem. Vo veci úpravy styku s maloletými deťmi dodala, že je pravdou, že v uplynulom období deti trávili s otcom prevažnú väčšinu piatkov a to na základe ich vôle, ktorú manželka rešpektuje, preto nie je zrejmé, prečo sa otec bráni naformulovaniu tohto jeho práva do rodičovskej dohody. Z dôvodu neuzavretia rodičovskej dohody sa neskôr právna zástupkyňa manželky pridržiavala pôvodného návrhu v časti určenia výživného a to vo výške 650,-€ na maloletého T. a vo výške 630,-€ na maloletého I..
8. Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva sa rodičia vedia dohodnúť na zverení, zastupovaní a správe majetku maloletých detí a v podstate až na jeden deň a to piatok v rámci párneho týždňa, vidí zhodu manželov v úprave styku otca s maloletými deťmi. Jediný bod, kde sa nevedia rodičia dohodnúť je výška výživného. Chápe, že deti majú svoje hmotné požiadavky a že navštevujú aj súkromnú základnú školu, pričom ich výdavky sa môžu do budúcna zvyšovať, avšak matkou navrhované výživné v sume po 600,-€ na dieťa sa mu javí v tomto momente ako neadekvátne. Ako relevantné výživné považoval vo výške otcom navrhnutých 390,-€, resp. 450,-€. 9. Z listinných dôkazov a to z potvrdenia o príjme manžela vyplýva, že v roku 2020 (január až september) mal príjem 2.781,80 € priemerne mesačne netto, v období od októbra 2020 do augusta 2021 dosiahol otec príjem 3.148,03 € priemerne mesačne netto a v období od septembra 2021 do decembra 2021 mal príjem 2.814,40 € priemerne mesačne netto. V období od 15. januára 2022 do 14. apríla 2022 mal otec príjem vo firme Y. P. vo výške 2.398,65 € priemerne mesačne netto s tým, že v mesiaci apríl 2022 odpracoval v tejto firme 11 pracovných dní a zároveň v tomto mesiaci zmenil dňa 15.04.2022 zamestnávateľa, pričom za polovicu mesiaca apríl 2022 mal vo F., kde aktuálne pracuje už na manažérskej funkcii, príjem vo výške 1.814,42 € netto.
10. Z ďalších listinných dôkazov a to z potvrdenia o príjme manželky vyplýva, že je riadne zamestnaná a jej príjem v období od októbra 2020 do mája 2022 bol 1.356,42 € priemerne mesačne netto.
11. Maloleté deti navštevujú Súkromnú základnú školu K. a v školskom roku 2021/2022 sú na 2.stupni. Obe deti sa venujú záujmovým činnostiam a to športovým, hudobným a jazykovým krúžkom.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
15. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil v rozdielnosti pováh a v názorových nezhodách manželov.
17. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletých detí, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia.
18. V otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, súd zistil medzi rodičmi nezhodu, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške 650,-€ mesačne na maloletého T. a vo výške 630,-€ na maloletého I. a otec finálne navrhol svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 390,-€ mesačne na každé z detí. Kolízny opatrovník ponechal konkrétnu výšku výživného na úvahe súdu s tým, že relevantné výživné považuje vo výške navrhnutej otca a to 390,-€ až 450,-€. Pri určení výživného súd vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré navštevujú školu a venujú sa jazykovým krúžkom a záujmovej činnosti. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 450,- € mesačne na maloletého Jakuba a vo výške 390,-€ na maloletého I., keďže osobitne prihliadol na zdravotné obmedzenia maloletého T., ako aj na potreby viažuce sa na ich vek. Takto určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine a je primeraná veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Zároveň je výška výživného dostatočná a primeraná aj príjmom a výdavkom oboch rodičov, pričom otec doposiaľ na výživu maloletých detí prispieval matke dobrovoľne v rôznych sumách a súd nezistil na jeho strane neochotu prispievať aj nad rámec vyživovacej povinnosti v prípade mimoriadnych výdavkov a participovať s matkou na výžive a výchove maloletých detí. Otec má síce výdavky (okrem platieb na deti - školy, ubytovanie pre matku s deťmi a pod.) aj na obstarávanie svojich ostatných potrieb (výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, hygiena a pod.), avšak príjem otca (a prognóza jeho vývoja) sú dostatočne priaznivé na to, aby mohol uhrádzať svojim deťom potreby bežného života. Súd pripomína, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a aj keď si súd uvedomuje, že platenie výživného by u rodiča nemalo viesť k jeho majetkovej paralyzácii, určená hladina výživného nie je pre otca detí likvidačná. Na okraj súd pripomína, že v priebehu konania otec maloletých modifikoval výšky výživného, ktoré by bol schopný platiť na úrovni po 390,-eur. Na ostatnom pojednávaní však bolo zistené, že otec má lepšie platenú manažérsku pozíciu, a teda zvýšenie výživného o 60,-eur (2,-€ na deň) nebude na ujmu platiaceho rodiča, ale bude odzrkadlením potrieb staršieho syna. Súd pri určovaní výživného zohľadnil aj fakt, že deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky (aj keď súd upravil styk otca pomerne široko). Súd pripomína, že otec je aktuálne (od polovice apríla 2022) zamestnaný na lepšie platenej manažérskej pozícii, s predpokladaným nárastom mesačného príjmu (hrubá mesačná mzda by mala činiť 5.173,22 eura = 2.586,61 € x 2), a teda je zrejmé, že jeho príjem je dostatočný na to, aby z neho čiastočne sanoval náklady na život svojich dvoch synov, ktorí v roku 2022 dosiahli, či ešte len dosiahnu vek 17 a 14 rokov, ktorých náklady na život a potreby sú logicky vyššie, aké boli v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Konajúci súd oceňuje starostlivosť oboch rodičov (ani rodičia vzájomne a ani kolízny opatrovník nesignalizovali problémy pri výchovných postupoch žiadneho z rodičov a bol zistený aj kladný vzťah detí k obom rodičom) o spoločné deti, ako aj ich zámer zabezpečovať deťom úhradu všetkých nevyhnutných, ako aj mimoriadnych výdavkov. Súd sa však nestotožnil s požiadavkou matky maloletých na určenie výživného pre synov vo výške 650,-€ a 630,-€, spolu 1.280,-eur, keďže tieto súhrnné výdavky reálne nepodložila, pričom z vykonaného dokazovania ani neboli preukázané v celom uplatnenom rozsahu. Matkin priemerný mesačný príjem pri jej 75% - nom úväzku vo výške 1.356,42 € v čistom (pri 100 %-tnom úväzku by bol jej čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1.808,56 eura). Matka tvrdila, že znížený úväzok si vyžaduje jej intenzívna starostlivosť o syna, ktorú však nekonkretizovala,
pričom súd uvádza, že nebolo preukázané, že by si syn jednak vyžadoval takúto intenzívnu osobnú starostlivosť (aj s ohľadom na jeho aktuálny vek) a že by takáto starostlivosť skutočne bránila matke vykonávať pracovnú činnosť v plnom pracovnom úväzku. Príjem matky je evidentne nižší, ako príjem otca, ale súd poukazuje na to, že jej príjem by mohol byť potenciálne aj vyšší. Nebol dôvod brať zreteľ jedine na príjmový nepomer oboch manželov pri určovaní výšky výživného, ale ich pomery vyhodnotil súd komplexne. Matka maloletých detí má schopnosti (aj napriek vyštudovanému odboru učiteľstvo), ktoré jej umožňujú zamestnať sa v úplne inej oblasti (I.). Zámer matky, priorizovať zdroj svojich budúcich príjmov z oblasti homeopatie (výber povolania je jej slobodnou voľbou), však pravdepodobne, podľa doterajších zistení, nebude znamenať navýšenie jej terajšieho príjmu, v porovnaní s jej potenciálom zarobiť viac v inej pracovnej oblasti. Preto bude aj úlohou matky efektívne využívať svoje schopností a denný fond na zvyšovanie svojho príjmu, pretože vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a tým pádom aj príjmu môže byť vyhodnotené ako nevyužitie príležitosti na zvýšenie svojho majetkového cenzu. V neposlednom rade súd vyhodnotil aj jej transakcie s majetkom - darovanie nehnuteľností svojmu otcovi, ako úmyselné zbavovanie sa majetku, ktoré nemôže byť pričítané na ujmu otca maloletých detí, teda aby tento platil automaticky vyššie výživné. Matka aj tento majetok (bez ohľadu na jej argumentáciu na pojednávaní, že pozemky vybavoval otec a mal na nich právo) mohla použiť na zvýšenie životnej úrovne svojich detí, ale tento bezodplatne previedla, čím sa bezdôvodne vzdala majetkovej hodnoty v neurčenej výške. Hladinu určeného výživného preto súd považuje za primeranú, spravodlivú a opodstatnenú.
19. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi vzal súd do úvahy predovšetkým návrh otca, nakoľko úprava styku otca s maloletými deťmi je jeho právo a nie povinnosť a preto súd určil styk otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu otca, ktorý sa riadne s deťmi stretáva a po dohode s deťmi sa môže stretávať aj nad rámec určeného styku. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).