Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - E. a otec - Y., zastúpený advokátkou JUDr. Mariannou Kohútovou Bérešovou, Štefánikova 47, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého R. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne a na maloletého R. zo R. XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2016.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 3.5.2017 vo výške X.XXX,-€ pre maloletého R. je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 3.5.2017 vo výške XXX,-€ pre maloletého R. je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd otcovi do zročného výživného na maloletého R. z a p o č í t a l sumu XXX,-€ a na maloletého R. sumu XXX,-€.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/146/2010-116 zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2012 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 5.4.2016 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne na maloletého R. a zo sumy XX,- € na sumu XXX,-€ mesačne na maloletého R.. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté pri rozvode manželstva, čo bolo v roku 2012 a jej aktuálny príjem jej neumožňuje platiť maloletým deťom ich zvýšené výdavky. Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu.

2. Otec sa k návrhu vyjadril písomne a uviedol, že výživné na maloleté deti platí pravidelne a okrem toho pri osobných stretnutiach s deťmi im prispieva vreckovým a aj iným spôsobom. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi E. a vzhľadom k svojim príjmom a celkovej finančnej situácii môže

súhlasiť so zvýšením výživného o XX,-€ mesačne na každé dieťa. Neskôr prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že sa chcel s matkou dohodnúť na zvýšení výživného na sumu XXX,-€ mesačne na obe deti, t.j. na sumu XXX,-€ mesačne pre jedného. Dohoda s matkou však nebola možná a teda jeho návrh už neplatí a navrhol zvýšiť svoju vyživovaciu povinnosť o maximálne 100%, t.j. na sumu XXX,- € mesačne pre jedno dieťa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, s výdavkami maloletých detí, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/146/2010 a 25P/70/2010, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/146/2010-116 zo dňa 25.4.2012 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške sumou XX,-€ mesačne a na výživu maloletého R. sumou XX,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2012. V čase tohto rozhodnutia dosahovala matka príjem asi XXX,-€ mesačne netto a otec asi X.XXX,-€ mesačne netto (rok 2010). Maloletý R. v školskom roku 2011/2012 navštevoval 5.triedu ZŠ a maloletý R. 2.triedu ZŠ.

5. Matka vo svojich výpovediach uviedla, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pre maloleté deti v rámci rozvodového konania, čo bolo pred takmer 5 rokmi. Odvtedy sa u detí naozaj veľa zmenilo, pretože v čase rozvodu otec navrhoval striedavú starostlivosť o deti, ktorú v podstate aj realizovali, keďže si v tom čase myslela, že je to dobrý nápad a preto aj súhlasila s výživným po XX,-€ mesačne na jedno dieťa. Akonáhle však boli rozvedení, začala sa situácia meniť a deti už nebývali u otca celý týždeň, ale chodievali k nemu iba na víkendy, pričom posledné 2 roky k nemu nechodia už ani cez víkend. Výdavky s deťmi má vysoké, pretože obaja chlapci rastú a reálny výdavok na stravu má asi XXX,- až XXX,-€ mesačne pre oboch. Ďalšie výdavky s deťmi má na oblečenie, hygienu, lieky, voľnočasové aktivity, školské pomôcky a podobne. Deti sa krúžkom nevenujú, čiže majú výdavky bežné, ale aspoň raz do roka chcú ísť na lyžiarsky zájazd a s maloletým R. má aj zvýšené výdavky na doučovanie. Otec doteraz určené výživné platí riadne a odkedy prebieha konanie o zvýšenie výživného, skutočne začal deťom prispievať aj iným spôsobom, napr. v decembri 2016 minul na deti asi X.XXX,-€, keďže im nakúpil oblečenie aj topánky, čo jej veľmi pomohlo. Otec tiež prispieva R. na telefón, ale presnejšiu sumu uviesť nevie a od novembra 2016 dáva maloletému R. aj nejakú hotovosť ako vreckové, ale tiež presnejšie nevie koľko. K svojmu príjmu uviedla, že má zriadenú živnosť, ale normálne chodí na 8 hodín do práce ako asistentka marketingu a má príjem X.XXX,-€ s tým, že sama si platí odvody. Od decembra 2016 má však znížený príjem na sumu XXX,-€ mesačne brutto z dôvodu, že firma prechádza reštrukturalizáciou a ide o dočasné zníženie. Dodala, že finančne jej pomáhajú rodičia a brat a to v rôznych výškach podľa toho, čo deti potrebujú do školy alebo aký majú mimoriadny výdavok. Tiež uviedla, že si privyrobí aj písaním článkov, ale ide o náhodný príjem vo výške XXX,- až XXX,-€ mesačne. Neskôr potvrdila, že otec dáva maloletému R. vreckové asi XX,- až XX,-€ mesačne a R. asi XX,.€ mesačne.

6. Otec vo výpovediach uviedol, že výživné tak, ako bolo určené, platí riadne a okrem toho prispieva deťom aj iným spôsobom. Pravidelne dokupuje deťom oblečenie, niekedy vo výške XX,-€, inokedy vo výške XX,-€ a to nielen teraz, keď prebieha súdne konanie. Okrem toho dáva deťom vreckové v priemere asi XX,-€ mesačne jednému, čo dáva priamo deťom. Synovi R. tiež platí telefón asi XX,-€ mesačne. Ďalej uviedol, že po rozvode s matkou si vyporiadavali bezpodielové spoluvlastníctvo. Rodinný dom v K., ktorý kúpili v roku 2008 s matkou za sumu XX.XXX.,-€ a vtedy založili byt jeho rodičov na to, aby dostali hypotéku, ktorú dostali vo výške XX.XXX,-€. Časť z týchto peňazí asi X.XXX,- až XX.XXX,.- € použila matka na podnikanie, keďže si zakladala upratovaciu firmu. Dom ostal jemu a postupne ho opravoval a dokončil s tým, že v roku 2016 ho predal za sumu XX.XXX,-€. Z tejto sumy čiastočne vyplatil dlhy, ktoré vznikli v období, keď bol nezamestnaný a nevedel hypotéku splácať, pričom nesplatená časť hypotéky je asi XX.XXX,-€. Keby však túto sumu vyplatil naraz, aj tak by ostal pre banku nesolventný klient, pretože hypotéku riadne nesplácal. Z peňazí, ktoré získal z predaja domu v K. mu zostalo asi XX.XXX,-€ a chcel by si z toho vyriešiť bývanie, avšak asi XX.XXX,-€ má popožičiavané a to musí vrátiť. V súčasnosti teda býva v podnájme, ide o byt jeho bývalej priateľky, ktorá tam však nebýva a on jej platí XXX,-€ mesačne nájomné. Naďalej spláca hypotéku vo výške XXX,-€ mesačne. K svojmu príjmu uviedol, že je riadne zamestnaný a má príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto. Tiež dodal, že po rozvode

mal s deťmi neobmedzený styk a dokonca deti bývali týždeň u neho a týždeň u matky s tým, že takto fungovali asi do roku 2015, odkedy začali deti k nemu chodievať iba na víkendy. V súčasnosti sa s deťmi stretáva asi 1 krát za 2 týždne.

7. Právna zástupkyňa otca doplnila, že medzi rodičmi ako bývalými manželmi došlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že otec matke vyplatil sumu X.XXX,-€ s tým, že všetky záväzky prebral na seba. Pôvodne mali manželia hypotekárny úver a bol založený dom otcových rodičov, avšak tento úver nesplácali riadne, v dôsledku čoho sa teraz otec stal pre banku insolventný. To znamená, že otec nebude schopný v budúcnosti zobrať si žiaden úver a peniaze, ktoré dostal z predaja domu vo výške XX.XXX,-€ musí mať na účte z dôvodu, aby nenastala situácia, že rodičia otca prídu o dom v prípade, že by otec nebol schopný úver platiť. Otec sa teda obáva, že pokiaľ bude zaviazaný neúmerne vysokým výživným, musel by siahnuť na svoje úspory. Dodala, že matka má lepšiu životnú úroveň ako otec, pretože s deťmi býva v 100m2 byte s klimatizáciou a otec oproti tomu býva v oveľa menšom byte, ktorý ani nie je tak zariadený ako matkin a otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matkou navrhnuté výživné považujú teda za neprimerane vysoké.

8. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil a dodal, že vreckové, ktoré otec deťom dáva, je príspevok otca, ktorý poskytuje priamo deťom a teda matka s ním nemôže vôbec disponovať. Na ostatných mimoriadnych výdavkoch detí by sa mali rodičia podieľať spoločne.

9. Z listinných dôkazov a to z potvrdenia o podaní daňového priznania matky ako fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že mala základ dane X.. € a daň XXX,XX. €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2016 mal príjem X.XXX,XX € a v roku 2017 (január až február) dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému E.

11. Z rozpisu mesačných výdavkov maloletých detí, ktoré vyčíslila matka vyplýva, že celkové výdavky oboch detí na stravu sú XXX,XX. € mesačne, na bývanie XXX,XX. € mesačne, XXX,XX. € na oblečenie priemerne mesačne, XX,-€ mesačne za hygienické potreby, XX,XX € mesačne na iné výdavky ako sú napr. lieky, úrazové poistenie, voľný čas a vreckové a XXX,XX € mesačne sú výdavky súvisiace so vzdelávaním.

12. Maloletý R. v školskom roku 2016/2017 navštevuje 1.ročník strednej školy a maloletý R. navštevuje 7.triedu základnej školy. Výdavky majú bežné, primerané veku.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/146/2010-116 zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2012, to znamená pred takmer 5 rokmi. Preto je nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý R. navštevoval 2.stupeň základnej školy a maloletý R. 1.stupeň základnej školy. V súčasnosti už R. navštevuje 1.ročník strednej školy a R. 7.triedu základnej školy, a teda je nesporné, že prechod oboch detí na vyšší stupeň vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na ich strane. Zmena pomerov u maloletých detí je teda daná jednak ich podstatne vyšším vekom a tiež prechodom na vyššie stupne vzdelávania. Matka riadne zdokladovala výdavky maloletých

detí, pričom súd konštatuje, že väčšiu časť výdavkov možno charakterizovať ako opodstatnené. Súd však nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, keďže má za to, že zvýšené výživné na sumu XXX,- € mesačne pre maloletého R. a na sumu XXX,-€ mesačne pre maloletého R. je primerané veku a ich potrebám a zároveň zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s tým, že súd zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. V konaní bolo preukázané, že otec disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorú získal predajom rodinného domu a navyše došlo k zvýšeniu jeho príjmu, preto súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.9.2016, t.j. začiatkom školského roka, v ktorom maloletý R. prešiel na vyšší stupeň vzdelávania a maloletý R. začal navštevovať 7.triedu základnej školy, čo súd považuje za kvalifikovanú a podstatnú zmenu na ich strane. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ustálený dňom 1.9.2016 a otec v období od 1.9.2016 do 3.5.2017 neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške X.XXX,-€ na R. a vo výške XXX,-€ na R., ktorý mu súd povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s ohľadom na výšku dlhu, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Zaplatené výživné vo výške XXX,-€ na jedno dieťa súd otcovi do zročného výživného započítal. Započítané výživné pozostáva z platieb výživného vo výške XX,-€ mesačne na jedno dieťa počas 8 mesiacov. Ďalšie príspevky otca na maloleté deti súd do zročného výživného nezapočítal, nakoľko neboli jednoznačne preukázané.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).