Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_12C-237-2015.pdf
PDF · 110.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/237/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: K. E., J. E. XX, Y., zastúpený euroadvokátom JUDr. Lubomírem Müllerom, ul. Symfonická 1496/9, Praha 5, ČR, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 49,50 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 49,50 EUR s príslušenstvom, z titulu náhrady škody.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je pozostalým synom a dedičom po Š. E. L.. XX.XX.XXXX, X. X.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Vojenského súdu I. stolice Košice sp.zn. Vtr 381/46, uznaný vinným zo zločinu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákona a bol odsúdený k trestu väzenia v trvaní 2 roky nepodmienečne. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt 11/2012- 16 zo dňa 17.10.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 41Nt 11/2012 - 19 zo dňa 5.6.2013 bola vo veci povolená obnova konania a odsudzujúci rozsudok bol zrušený, rovnako ako všetky naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Následným rozsudkom toho istého súdu č.k. 3Tv 3/2012 - 23 zo dňa 17.6.2013, bol jeho otec spod obžaloby oslobodený, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Dňa 23.9.2013 požiadal o odškodnenie spolu s bratom a dedičom P..Č.. L. I. E.. Žalovaný ich žiadosti dňa 15.4.2014 nevyhovel, odmietol ju z dôvodu, že dostatočne nešpecifikovali nároky, ktoré uplatňujú, ani právny predpis, ktorý by ich právo na odškodnenie zakladal a nepredložili doklad potvrdzujúci dĺžku a výkon trestu odňatia slobody. Dňa 1.12.2014 žalovanému odpovedali, že nie sú povinní v žiadosti uvádzať právny predpis, podľa ktorého odškodnenie žiadajú, ale uviedli, že odškodnenie je možné priznať podľa § 371 - 374 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. za použitia § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. Žalovaný im ale dňa 31.7.2015 odpovedal, že zotrváva na svojom rozhodnutí. Predmetom žaloby je výlučne náhrada žalobcu na cestovné na verejné zasadnutie dňa 17.10.2012, na ktoré sa dostavil na výzvu súdu. Vzhľadom k tomu, že medzi bydliskom žalobcu a sídlom Okresného súdu Prešov nie je vhodné spojenie verejnou dopravou, použil na cestu osobné motorové vozidlo svojej dcéry a náklady vyčíslil takto: -trasa Vrbnica - prešov a späť. 182 km (2x91), -použité vozidlo: M. S. C. XXXBV, -spotreba benzínu podľa technického preukazu:6,0 l /100 km, -priemerná cena: 1.478 EUR/l (podľa www.natankuj.sk), -základnú sadzba podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z.: 0,183 EUR/km, -cena pohonných hmôt na 1 km: 0,089 EUR (1,478 x 0,06) -náhrada za použitie vozidla na 1 km: 0,272 EUR )0,183 + 0,089),
-náhrada za použitie vozidla celkom: 49,50 EUR (0,272 x 182). Pretože žalovaný nárok žalobcu neuspokojil do 6 mesiacov od podania žiadosti, vznikol mu nárok na úrok z omeškania od 24.3.2014.
3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca navrhol vykonanie dokazovania rozhodnutím Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 455/86 zo dňa 10.7.1986, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-16 právoplatným dňa 17.10.2012, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-19 právoplatným dňa 18.9.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23 právoplatným dňa 3.7.2013, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 23.9.2013 a 1.12.2014, rozhodnutím žalovaného č. 42972/2013 - 1531/19 zo dňa 15.4.2014, odpoveďou žalovaného zo dňa 21.7.2015, osvedčením o evidencii motorového vozidla SD 167914.
4. Žalovaný písomným vyjadrením, doručeným súdu dňa 1.4.2016, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že absentuje právny základ pre priznanie nároku na náhradu škody. K právnemu posúdeniu uviedol, že vzhľadom k tomu, že otec žalobcu bol odsúdený rozsudkom Vojenského súdu I. stolice Košice sp.zn. Vtr 381/46 dňa 17.1.1946, je potrebné prípadný nárok na odškodnenie v súvislosti so zrušujúcim uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41 Nt 11/2012 - 16 zo dňa 17.10.2012 a následné oslobodenie spod skutku, kvalifikovaného ako zločin porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákona, posudzovať podľa § 371 - § 374 zákona č. 141/1961 Zb. Tr. Poriadku, v znení účinnom do 30.6.1969. S poukazom na § 28 zákona č. 58/1969 Zb. nesúhlasil s tým, že by sa podporne mal aplikovať § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. Namietal, že podľa § 371
- § 374 zákona č. 141/1961 Zb. Tr. poriadku je možné priznať nárok na náhradu škody len osobe, na ktorej bol trest úplne alebo z časti vykonaný, pričom toto právo v zmysle § 373 zákona č. 141/1961 Zb. prechádza na dedičov oprávneného len v prípade, ak boli trestom ukrátení na svojej výžive alebo výchove. To ale nie je prípad žalobcu, dediča Š. E., ktorý sa narodil v roku 1950, čo pri odsúdení jeho otca v roku 1946 znamená, že sa narodil pravdepodobne až po vykonaní trestu (ak bol trest vôbec vykonaný), preto nebol ukrátený na svojej výžive alebo výchove, teda nárok žiadať náhradu škody za vykonaný trest na základe nezákonného rozhodnutia na neho neprešiel. Vyslovil pochybnosti o správnosti rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn. 41Nt 11/2012 zo dňa 17.10.2012, vzhľadom k tomu, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva bolo prvýkrát medzinárodne rozpoznané až v roku 1948 v čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zo dňa 10.12.1948, teda po odsúdení otca žalobcu a zdôraznil, že aj v rámci mechanizmov vyplývajúcich z príslušných medzinárodných zmlúv bola rekognizácia práva na odopretie verejnej služby signatárskymi štátmi vyjadrená prvotne len vo forme odporúčania a až následne pod vplyvom judikatúry EĽSP alebo z vlastnej iniciatívy bolo toto právo rozpoznané aj samotnými medzinárodnými organizáciami. Berúc do úvahy historický vývoj práva na odopretie vojenskej služby je nepochybné, že zákonodarca prijatím zákona č. 119/1990 Zb. jednoznačne vyjadril rozsah, v ktorom chcel spätne konvalidovať krivdy spáchané odsudzujúcimi rozsudkami za činy, ktoré sú podľa medzinárodného práva prejavmi základných práv jednotlivca, a teda nemohli napĺňať znaky trestných činov, čo ale nie je prípad žalobcu, pretože jeho otec bol odsúdený v roku 1946., teda pred prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Zastával názor, že aj keby v prípade otca žalobcu došlo k obnove konania, musel by konajúci súd podľa § 404 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Tr. por. v spojení s § 2 ods. 1 a § 84 č. 300/2005 Z.. Tr. zákona vysloviť oslobodenie spod obžaloby, ale toto oslobodenie nie je možné vnímať za oslobodenie, s ktorým je možné spájať nárok na náhradu škody a zohľadňujúc uplatnený nárok žalobcu-náklady vynaložené na oslobodenie spod obžaloby nie je možné považovať za náklady vynaložené v záujme právneho štátu, keďže je nepochybné, že v čase prvotného rozhodovania o vine a treste otca žalobcu relevantná úprava neodporovala medzinárodným zmluvám o ľudských právach a slobodách a ani zákonodarca nestanovil rozsah súdnej rehabilitácie zákonom č. 119/1990 Zb. tak, aby sa vzťahoval aj na prípad otca žalobcu. K samotnej škode uviedol, že žalobca nepreukázal, že na jeho otcovi bol reálne trest odňatia slobody vykonaný, preto nie je splnená podmienka pre priznanie nároku na náhrady škody. Žalobca mal v konaní, v ktorom mu údajná škoda vznikla, postavenie osoby, ktorá dala na verejné zasadnutie podnet a je potrebné pri otázke príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a údajnou škodou, resp. účelnosti žalobcom vynaložených cestovných nákladov na verejné zasadnutie konané dňa 17.10.2012, rozlišovať inštitút predvolania a upovedomenia o verejnom zasadnutí, z ktorého nevyplýva povinná účasť osoby ktorá dala podnet na jeho konanie. Žalobca nepreukázal, že by bol na verejné zasadnutie konané dňa 17.10.2012 predvolaný, preto jeho náklady na účasť na tomto verejnom zasadnutí neboli účelne vynaložené v súvislosti s dosiahnutím oslobodenia jeho otca spod obžaloby.
5. Žalovaný návrhy na dokazovanie nepodal.
6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním, doručeným súdu dňa 30.12.2016 tak, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že po právnej stránke je potrebné uplatnený nárok žalobcu posudzovať podľa § 371 - § 374 zákona č. 141/1969 Zb. v znení účinnom do 30.6.1969, ale nesúhlasil s tým, že nie je možné podporne použiť zákon č. 119/1990 Zb. Za nezákonne rozhodnutie označil rozsudok Vojenského súdu I. stolice Košice sp.zn. Vtr 381/46 zo dňa 17.1.1946, ktorým bol otec žalobcu uznaný za vinného zo zločinu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákona a bol odsúdený k trestu väzenia v trvaní 2 roky nepodmienečne. Nezákonnosť tohto rozhodnutia preukazuje uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt 11/2012-16 zo dňa 17.10.2012, v znení opravného uznesenia č.k 41Nt 11/2012 - 19 zo dňa 5.6.2013, ktorým bola povolená obnova konania a pôvodný odsudzujúci rozsudok bol zrušený. Nezákonnosť preukazuje aj rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv/3/2012-23 zo dňa 17.6.2013, ktorým bol otec žalobcu oslobodený spod obžaloby. Pokiaľ žalovaný uviedol, že otec žalobcu bol odsúdený pred prijatím Všeobecnej deklarácie práv ľudských práv, nie je to relevantné. Podstatné je to, že bol nezákonne odsúdený a v konaní, ktoré viedlo k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, vznikli žalobcovi náklady nutnej obhajoby. Za nerozhodné označil aj to, že žalobca sa narodil až potom, ako jeho otec vykonal trest, aj to, že sa na daný prípad nevzťahuje zákon č. 119/1990 Zb. a aj to, že nepreukázal, že jeho otec trest odňatia slobody skutočne vykonal. Za podstatné označil to, že sa na neho vzťahujú všeobecné predpisy pre trestné konanie a to, že mu vznikli náklady za účasť na verejnom zasadnutí dňa 17.10.2012, na ktorom mal právo sa zúčastniť.
7. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.1.2017 reagoval na dupliku žalobcu tak, že žalobca nie je osobou oprávnenou v zmysle zákona č. 141/1961 Zb. a nie je možné mu priznať akúkoľvek náhradu škody, nakoľko sa narodil až v období po výkone trestu odňatia slobody jeho otca a je preto vylúčené, aby bol výkonom trestu odňatia slobody jeho otca akýmkoľvek spôsobom ukrátený na svojej výžive alebo výchove. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených cestovných nákladov na verejné zasadnutie dňa 17.10.2012 uviedol, že účasť žalobcu na ňom dôvodná nebola, pretože bol zastúpený advokátom, na verejné zasadnutie predvolaný nebol a lacnejšou formou cestovania je vlaková alebo autobusová doprava. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ako majetkovej ujmy spočívajúcej v zmenšení jeho majetku v dôsledku škodovej udalosti, pretože žalobca len tvrdí vznik a existenciu nákladov na cestovné v spojení s účasťou na verejnom zasadnutí dňa 17.10.2012 na Okresnom súde Prešov v konaní sp.zn. 41Nt/11/2012, pričom na jej preukázanie predložil len technický preukaz motorového vozidla zn. M. S., R.: C. XXXBV, T. I. B. K. P., Ž. C. E. je držiteľom tohto motorového vozidla, ale nie je dôkazom toho, že žalobca sa ním dopravil na predmetné pojednávanie, resp. aký spôsob dopravy využil. Navyše žalobca nepredložil ani pokladničný doklad preukazujúci vynaloženie finančných prostriedkov na kúpu pohonných hmôt dňa 17.10.2012.
8. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne, z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozhodnutím Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 455/86 zo dňa 10.7.1986, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-16 právoplatné dňa 17.10.2012, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-19 právoplatným dňa 18.9.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23 právoplatným dňa 3.7.2013, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 23.9.2013 a 1.12.2014, rozhodnutím žalovaného č. 42972/2013 - 1531/19 zo dňa 15.4.2014, odpoveďou žalovaného zo dňa 21.7.2015, osvedčením o evidencii motorového vozidla SD 167914, písomnými podaniami žalovaného zo dňa 23.3.2016, 24.1.2017, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 27.12.2016, 20.2.2017, 26.4.2017, zápisnicou o verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 17.10.2012 Okresného súdu v Prešove a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 455/86 zo dňa 10.7.1986 súd zistil, že Š. E. L.. XX.XX.XXXX, X. K. X.X.XXXX S. I. K. D.: K. E. L.. XX.XX.XXXX S. I. E. L.. X.X.XXXX.
11. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012 - 16 zo dňa 17.10.2012, právoplatného dňa 17.10.2012 a uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012 - 19 zo dňa 5.6.2013, právoplatného dňa 18.9.2013 súd zistil, že podľa § 394 ods. 1, ods.4 per analogiam Tr. poriadku v spojení s čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola povolená obnova
konania v trestnej veci vedenej na Vojenskom súde v Košiciach sp.zn. Vtr 381/46 proti zomrelému Š. E. L.. XX.XX.XXXX.
12. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23 zo dňa 17.6.2013, právoplatného dňa 3.7.2013, súd zistil, že Š.P. E. L.. XX.XX.XXXX, X. K. X.X.XXXX, bol oslobodený spod skutku právne kvalifikovaného ako zločin porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákonníka, pretože skutok nie je trestným činom.
13. Zo žiadosti o odškodnenie zo dňa 23.9.2013 súd zistil, že žalobca spolu s bratom I. E. L.. X.X.XXXX, požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie po Š. E. L.. XX.XX.XXXX, X. X.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Vojenského súdu I. stolice Košice sp.zn. Vtr 381/46 uznaný vinným zo zločinu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákona a bol odsúdený k trestu väzenia v trvaní 2 roky nepodmienečne. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 455/86 zo dňa 10.7.1986 sú jeho dedičmi. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt 11/2012- 16 zo dňa 17.10.2012, v znení opravného uznesenia č.k. 41Nt 11/2012 - 19 zo dňa 5.6.2013, bola vo veci povolená obnova konania a odsudzujúci rozsudok bol zrušený, rovnako ako všetky naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Následným rozsudkom toho istého súdu č.k. 3Tv 3/2012 - 23 zo dňa 17.6.2013, bol ich otec spod obžaloby oslobodený, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Požiadali o odškodnenie pre každého v ? z týchto položiek:
- náhrady ušlého zárobku za 2 roky nezákonného väznenia,
- paušálnu náhradu nákladov výkonu trestu za rovnaké obdobie,
- paušálnu náhradu nákladov pôvodného trestného konania,
- náhradu nákladov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní: s tým, že nemajú podklady, žiadajú vyčísliť podľa dokladov, ktoré majú k dispozícii štátne orgány,
- náhradu nákladov obhajoby podľa priloženého vyčíslenia: 984,08 EUR iba pre žalobcu, ktorý bol v konaní navrhovateľom,
- náhradu cestovných nákladov dňa 17.10.2012 iba pre žalobcu vo výške 49,50 EUR vzhľadom na to, že medzi bydliskom žalobcu a sídlom súdu neexistuje vhodné spojenie verejnou dopravou, použil žalobca k ceste osobné vozidlo svojej dcéry, pričom vyčíslenie nákladov bolo vykonané takto: trasa Vrbnica - prešov a späť. 182 km (2x91), použité vozidlo: M. S. C. XXXBV, spotreba benzínu podľa technického preukazu:6,0 l /100 km, priemerná cena: 1.478 EUR/l (podľa www.natankuj.sk), základnú sadzba podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z.: 0,183 EUR/km, cena pohonných hmôt na 1 km: 0,089 EUR (1,478 x 0,06) náhrada za použitie vozidla na 1 km: 0,272 EUR )0,183 + 0,089), náhrada za použitie vozidla celkom: 49,50 EUR (0,272 x 182), -náhradu nemateriálnej ujmy na základe princípu primeranosti- uväznenie Š. E. malo nepriaznivý vplyv na celú rodinu- re každého zo žiadateľov žiadali 5.000,- EUR. Žiadosť o odškodnenie bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 23.9.2013.
14. Rozhodnutím č. 42972/2013 - 1531/19 zo dňa 15.4.2014, Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti o odškodnenie nevyhovelo z dôvodu, že žiadatelia dostatočne nešpecifikovali nároky, ktoré uplatňujú z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23 zo dňa 17.6.2013, ani právny predpis, ktorý by zakladal ich právo na odškodnenie a nepredložili ani doklad preukazujúci dĺžku väznenia a výkonu trestu odňatia slobody Š. E. L.. XX.XX.XXXX, X. X.X.XXXX, bez ktorého nie je možné určiť výšku samotného odškodnenia.
15. Z odpovede žiadateľov o odškodnenie na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 42972/2013
- 1531/19 zo dňa 1.12.2014, súd zistil, že právny zástupca žalobcu dňa 1.12.2014 doručil Ministerstvu spravodlivosti SR odpoveď na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 42972/2013 - 1531/19 zo dňa 15.4.2014, v ktorej uviedol, že žiadateľ nie je povinný v žiadosti o odškodnenie uviesť právny predpis na základe ktorého žiada odškodnenie. V danom prípade ide o odškodnenie podľa § 371 - 374 Tr. poriadku č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do 30.6.1969, lebo neexistuje prechodné ustanovenie, ktoré by toto použitie vylučovalo. Podporne možno použiť i § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., lebo išlo o zločin, ktorý je uvedený v § 4 písm. f) tohto zákona. Pokiaľ štát neuchoval doklady o dobe väznenie Š. E., nie je to vina žiadateľov a je potrebné vychádzať z predpokladu, že trest bol vykonaný podľa rozsudku. Naviac neexistencia dokladov o dobe väznenia Š. E. nie je prekážkou k výplate tých položiek,
ktoré možno riešiť paušálnymi náhradami a tiež položiek, ktoré boli jednoznačne zdokladované (náklady obhajoby v súčasnom konaní a cestovné náklady). Na základe uvedeného žiadali znova o prejedanie ich žiadosti.
16. Elektronickou odpoveďou zo dňa 31.7.2015 Ministerstvo spravodlivosti SR právnemu zástupcovi žalobcu odpovedalo, že zotrváva na svojom rozhodnutí.
17. Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla č. D. XXXXXX súd zistil, že vlastníkom osobného motorového vozidla kategórie C., X.. M., obchodný názov S. -N.-Q., R.: C., I. M. XX.XX.XXXX C. E. L.. XX.X.XXXX, J. E..
18. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 17.10.2012 Okresného súdu v Prešove súd zistil, že žalobca, ako navrhovateľ, sa dňa 17.10.2012 zúčastnil verejného zasadnutia o návrhu na povolenie obnovy konania spolu so svojim právnym zástupcom JUDr. Lubomírom Müllerom.
19. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali. Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, prieskumné konanie podľa tohto oddielu možno konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945, podľa druhého oddielu zákona č. 19/1855 r. z.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. účinného od 1.7.1969, o nárokoch na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a treste vydaným odo dňa účinnosti tohto zákona sa rozhodne podľa doterajších predpisov o odškodnení za väzbu a trest (§ 371 až 374 Trestného poriadku a § 46 ods.2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii).
Podľa § 372 ods. 1 Tr. poriadku, účinného do 30.6.1969, kto utrpel majetkovú škodu tým, že bol na ňom celkom alebo sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravného opatrenia, prepadnutia majetku alebo veci alebo peňažný trest, môže žiadať od štátu primerané odškodnenie, ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie bolo zastavené.
Podľa § 373 Tr. poriadku, účinného do 30.6.1969, právo žiadať odškodnenie za väzbu a trest prechádza na dedičov oprávneného, len pokiaľ boli jeho väzbou alebo trestom ukrátený na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol podľa zákona povinný poskytovať.
Podľa § 46 ods.2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, ustanovenia šiesteho oddielu o rozsahu nahradzovaných škôd a o spôsobe ich úhrady platia aj pre odškodňovanie za väzbu a trest v prípadoch, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje.
Podľa § 27 ods.1( šiesty oddiel) zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, nárok na odškodnenie zahŕňa: a)náhradu zárobku ušlého po dobu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo po dobu pobytu v tábore nútenej práce alebo v prechodnom ústave; náhrada za stratu na zárobku nesmie prevyšovať sumu 20 000 Kčs za jeden rok; b)náhradu majetkovej škody spôsobenej poškodením na zdraví, ku ktorému došlo v súvislosti s väzbou, výkonom trestu alebo s pobytom v tábore nútenej práce alebo v prechodnom ústave; pokiaľ ide o spôsob a rozsah náhrady škody, platia ustanovenia Občianskeho zákonníka; sumy, ktorými bola táto osoba odškodnená podľa iných predpisov, sa do tejto náhrady započítajú; priemerným zárobkom sa rozumie zárobok v čase pred začatím trestného stíhania; c)náhradu zaplatených trov trestného konania a trov väzby a výkonu trestu; d)náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní; e)náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia; f)vrátenie vecí alebo majetku, ak bol uložený trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku; ak vrátenie nie je dobre možné alebo účelné, nahradia sa veci peniazmi; za hnuteľné veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, poskytne sa náhrada zodpovedajúca skutočnej škode, za ostatné hnuteľné veci sa poskytne primerané odškodnenie; náhrada za nehnuteľné veci sa spravuje predpismi o náhradách pri vyvlastnení. Nehnuteľné veci, ktoré nemôžu byť v osobnom vlastníctve alebo v osobnom užívaní, nemusia sa vrátiť ani sa za ne nemusí poskytnúť náhrada.
Podľa § 27 ods.2( šiesty oddiel) zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, náhrada v celom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bol obvinený úplne oslobodený spod obžaloby. Ak dôjde len k čiastočnej zmene, poskytne sa náhrada len so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a trestami uloženými v novom konaní.
20.Súd na základe vykonaného dokazovania, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-16, právoplatným dňa 17.10.2012, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012-19, právoplatným dňa 18.9.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23, právoplatným dňa 3.7.2013, mal za preukázané, že Š.P. E. L.. XX.XX.XXXX X. K. X.X.XXXX, bol Vojenským súdom v Košiciach sp.zn. Vtr 381/46 uznaný vinným zo zločinu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vojenského trestného zákona č. 19/1855 ríšského zákonníka, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012
- 16 zo dňa 17.10.2012, právoplatným dňa 17.10.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41Nt/11/2012 - 19 zo dňa 5.6.2013, právoplatným dňa 18.9.2013, bola podľa § 394 ods. 1, ods.4 per analogiam Tr. poriadku v spojení s čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povolená obnova tohto trestného konania a rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3Tv 3/12 - 23 zo dňa 17.6.2013, právoplatným dňa 3.7.2013, bol Š. E. L.. XX.XX.XXXX, X. K. X.X.XXXX, oslobodený spod tohto skutku. Uvedené v konaní sporné nebolo. Sporné nebolo ani to, že Š. E. L.. XX.XX.XXXX, po oslobodení spod obžaloby vzniklo právo na odškodnenie z titulu nezákonného rozhodnutia, a to podľa § 373 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 30.6.1969 a § 46 ods. 2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 455/86 zo dňa 10.7.1986, mal súd za preukázané, že Š. E. L.. XX.XX.XXXX K. X.X.XXXX X.l a jeho dedičmi sú: žalobca a I. E. L.. X.X.XXXX. Podľa § 373 Tr. poriadku účinného do 30.6.1969, právo žiadať odškodnenie prešlo na dedičov oprávneného, len pokiaľ boli jeho väzbou alebo trestom ukrátený na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol podľa zákona povinný poskytovať. Právo na odškodnenie podľa § 372 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 30.6.1969, sa týkalo majetkovej škody vzniknutej oprávnenému tým, že bol na ňom celkom alebo sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravné opatrenie, prepadnutie majetku alebo veci alebo peňažný trest a jej rozsah upravoval § 27 ods.1 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. V danom prípade sa ale žalobca narodil až 25.10.1950 a pretože nepreukázal, že na jeho otcovi bola vykonaná väzba alebo trest odňatia slobody až za jeho života, t.j. v čase kedy bol ukrátený na svojej výžive alebo výchove, nárok na odškodnenie podľa § 372 ods. 1 Tr. poriadku, účinného do 30.6.1969, na neho neprešiel. Podľa názoru súdu preto nie je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a súd jeho žalobu zamietol. Navyše žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody, ktorej vznik nepreukázal. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že dňa 17.10.2012 sa dostavil na Okresný súd Prešov na verejné zasadnutie o návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci jeho otca, sp.zn. 41Nt/11/2012. Túto škodu vyčíslil ako náklady na cestovné osobným motorovým vozidlom svojej dcéry, zn. M. S., R.: C. XXXBV, z miesta bydliska do sídla súdu v Prešove, za 182 km (2x91), pri spotrebe benzínu podľa technického preukazu 6,0 l /100 km a jeho
priemernej cene 1.478 EUR/l, v celkovej výške 49,50 EUR. Na preukázanie vzniknutej škody predložil len osvedčenie o evidencii tohto motorového vozidla, ktoré je len dôkazom toho, že toto motorové vozidla je vo vlastníctve C. E., L.. XX.X.XXXX, J. E., ale neodkazuje škodu vzniknutú žalobcovi. Aj preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.