Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-67-2017.pdf
PDF · 76.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/67/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., vedenej na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o vymoženie 649,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/378/2015-30 zo dňa 26.02.2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že súdna exekútorka doručila súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/1150 zo dňa 30.04.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.12.2011. Z úverovej zmluvy bolo zistené, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 700,-- eur. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka - VOP článok 10 bod 10.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods.2, 3, § 41 ods.1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods.2, § 2 písm.a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, európskej judikatúry, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom. Súčasťou obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, bola aj rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že obchodné podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Mal za to, že rozhodcovská doložka nútila povinného v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka podľa záveru súdu prvej inštancie spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvej inštancie považoval ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú. Preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f)). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods.2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. S poukazom na ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods.5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že dňa 29.03.2016 bol na súd prvej inštancie doručený návrh na zmenu účastníka konania a súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného. V uvedenom podaní spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 oznámila, že dňa 04.12.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnej (por. č. pohľadávky voči povinnej v prílohe zmluvy je: 2378) na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Zároveň uvedená spoločnosť ako nový oprávnený vyslovila súhlas so vstupom do predmetného konania.
6. Podľa § 37 ods.1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 37 ods.3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
8. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že ak došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí vysporiadať s týmto prevodom práv uznesením podľa § 37 ods.3 Exekučného poriadku.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako oprávnený bola v napadnutom uznesení uvedená Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu, bolo súdu prvej inštancie a následne aj odvolaciemu súdu oznámené, že právo z exekučného titulu prešlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 z Poštovej banky, a.s. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, teda ešte v čase konania na súde prvej inštancie.
10. Na základe uvedeného je preto súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane oprávneného.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm.c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o zmene účastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 Exekučného poriadku a následne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
12. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).