Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/535/2011

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Kevartis, s.r.o., IČO: 35 952 989, so sídlom Námestovo, Kliňanská cesta 565, zast. advokátom JUDr. Peter Psotka, AK so sídlom Zvolen, Stráž 223, proti povinnému: I. N., D.. XX.XX.XXXX, N. W. Z., D. S. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, o vymoženie uloženej povinnosti 326,68 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím /rozhodcovský rozsudok č. 1C/46/2010-17 zo dňa 03.11.2010/. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.05.2011. Keďže tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.05.2014 podal povinný návrh na odklad exekúcie spolu s návrhom na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný v predmetnom podaní tvrdí, že rozhodcovská doložka, na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je nemorálnou a neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Uvádza, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, nakoľko bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Povinný s takto vyjednanou rozhodcovskou doložkou nesúhlasí a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje s poukazom na ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povoliť odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 7Er/535/2011-61, zo dňa 30.03.2016, návrhu povinného na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyhovel a odklad exekúcie povolil až do rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.05.2014. Toto rozhodnutie súdu však právoplatnosť doposiaľ nenadobudlo, pretože oprávnený sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal.

4. Keďže v tomto konaní exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd opätovne skúmal podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí vysporiadať. Vzhľadom na uvedené závery, exekučný súd preskúmal kompletné znenie rozhodcovského spisu /čl. 67-86/, vyjadrenie povinnej čl. 93, vyjadrenie oprávneného čl. 97 a dokumenty

o postúpení pohľadávky medzi pôvodným a novým oprávneným /čl. 98-103/ a dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:

5. Z obsahu spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že nároky oprávneného priznané rozhodcovským rozsudkom vychádzajú z dohody o novácii záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 07.04.2010. V tejto dohode je deklarované, že podpisom tejto dohody s okamžitou účinnosťou v súlade s ust. § 570 zaniká doterajší záväzok /t.j. záväzok zo zmluvy o pripojení a z faktúry č. 9881991535/ a nahrádza sa novým záväzkom dlžníka voči veriteľovi, špecifikovaným v čl. III. tejto dohody /čl. 71/. Tento článok však okrem výšky peňažného záväzku, výšky úroku z omeškania a možnosti plnenia v splátkach ďalšie špecifikácie neobsahuje. Nie je dostatočne označený pôvodný záväzok čo do jeho výšky a tým pádom nie je jednoznačne vyjadrená ani vôľa zmluvných strán, že v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok. Ďalším dokazovaním t.j. výzvou zo dňa 19.12.2016, na základe ktorej oprávnený predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi Slovak Telekom, a.s., a MEDIATON KMCH, s.r.o., /čl.98-103/ spolu s prílohami a vyjadrenie čl. 97, súd zistil, že výška postúpenej pohľadávky bola 244,95 € a úroky z omeškania boli vo výške 0,05 % denne, pričom výška týchto úrokov vyplýva priamo z dohody o novácii. Teda rozdiel medzi pôvodným a novým záväzkom je 0,95 € a 0,25 % „v prospech“ povinného. Pokiaľ sa týka povahy nového záväzku súd nemá za preukázanú resp. oprávnený s nedostatočnou špecifikáciou nového záväzku nepreukázal súdu, že dohodou o novácii záväzku sa zmenil aj právny charakter pôvodného záväzku. Pôvodný záväzok totiž bol založený spotrebiteľskou zmluvou, keď medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako dodávateľom a povinným ako fyzickou osobou a spotrebiteľom bola uzavretá zmluva o pripojení. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že / pôvodný/ dodávateľ s povinným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní služby, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou z oprávneným predložených dokladov nevyplýva, oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala, naviac zo zoznamu odovzdaných pohľadávok /čl. 99/ je zrejmé, že pohľadávka dodávateľa v čase postúpenia figurovala ako pohľadávka fyzickej osoby. Pretože pohľadávka oprávneného vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom pri uzatvorení dohody o novácii záväzku k zmene právneho charakteru nedošlo, resp. z právnych úkonov zmluvných strán takáto zmena nevyplýva, exekučný súd konštatoval, že tento vzťah medzi nimi sa musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia dohody. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

6. Pokiaľ sa týka obsahu samotnej dohody o novácii záväzku a splátkovom kalendári čl. 71, táto v článku IV „Záverečné ustanovenia“ pod bodom 5 ustanovuje, že: „Účastníci sa dohodli, že príslušným súdom na prejednanie sporov vzniknutých medzi nimi z tohto právneho úkonu bude (voľba na základe individuálnej dohody bola zakrúžkovaná a nehodiaca možnosť bola preškrnutá): po a/ všeobecný súd podľa OSP - ako nehodiaca preškrtnutá a po b/ rozhodcovský súd, pričom znenie rozhodcovskej doložky, na ktorej sa účastníci dohodli je:...“ - ako „individuálna“ voľba spotrebiteľa zakrúžkovaná. Táto dohoda bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 07.04.2010, s tým že podpis dlžníka uznal povinný dňa 19.04.2010 na Mestskom úrade Dunajská Streda.

7. V danom prípade povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí skutočnosti bližšie označené v bode 2 tohto odôvodnenia. Ďalej tvrdí /vyjadrenie čl. 93/, že s oprávneným sa dohodli, že pohľadávku bude splácať v mesačných splátkach, avšak toto tlačivo vyplňoval pracovník oprávneného. Obsah dohody nenavrhol a pri krúžkovaní ho usmerňoval pracovník oprávneného. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 19.06.2014 /čl. 45/ spochybňuje zastúpenie povinného Združením na ochranu a pomoc spotrebiteľom v núdzi a tiež tvrdí, že neobstojí tvrdenie povinného, že nemohol zmeniť obsah zmluvných dojednaní, keď jedinou alternatívou bolo buď prijatie alebo odmietnutie návrhu dohody ako celku. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, táto bola zvolená po individuálnej dohode medzi účastníkmi konania, pričom zvolená možnosť bola zakrúžkovaná ako vidieť na dohode a nehodiaca možnosť t.j. všeobecný súd bola preškrtnutá. Keďže rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi uzavretá individuálne, nemôže sa jednať o neprimeranú podmienku a súd jej neprimeranosť a následnú neplatnosť nemôže konštatovať ani na základe zákona, ani na základe smerníc či judikatúry ESD. Podaním zo dňa 09.02.2017 / čl. 97/ sa oprávnený vyjadril k vyjadreniu povinného a to v tom smere, že od uzavretia dohody uplynula značná doba /viac ako 6 rokov/ a z uvedeného dôvodu sa oprávnený nedokáže relevantne vyjadriť ku skutočnostiam ohľadom toho na koho iniciatívu a z akých dôvodov bola dohoda podpísaná.

Oprávnený je toho názoru, že dohoda bola uzatvorená na základe individuálne dojednanej dohody medzi zmluvnými stranami so špecifikovaním výšky nového záväzku, výšky splátky a doby splácania ako aj individuálnym dojednaním ďalších podmienok dohody, preto akékoľvek prípadne ďalšie dohody o novácii záväzku a splátkovom kalendári uzatvorené s inými dlžníkmi oprávneného nemajú akúkoľvek spojitosť s predmetným exekučným konaním.

8. Podľa ust. § 243h ods. 1 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

10. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa ust. § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9)

18. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

28. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. V danom prípade exekučný súd už ustálil, že vzťah medzi oprávneným a povinným má spotrebiteľský charakter. Tento záver vyplýva z bodu 5 tohto odôvodnenia. Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné strany v dohode o novácii záväzku dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tohto právneho úkonu budú riešené pred rozhodcovským súdom. Oprávnený tvrdí, že ide o individuálne dojednanú podmienku, avšak na podporu tohto tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil. Povinný sa s týmto vyhlásením oprávneného nestotožňuje a tvrdí, že obsah dohody neovplyvnil a pri vyplnený a krúžkovaní ho usmerňoval pracovník oprávneného.

31. Exekučný súd v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení vyhodnotil argumenty účastníkov konania a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru dohody, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa, keďže spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda

oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

32. Čo sa týka tvrdenia oprávneného, že povinný si sám vybral resp. preškrtol konanie pred všeobecným súdom a zakrúžkoval konanie pred rozhodcovským súdom, súdu nie je zrejmé, že prečo by povinný ako priemerný spotrebiteľ to robil a čo s tým sledoval, pretože výhody z tejto voľby žiadne nemal. Súd v tomto smere poznamenáva, že cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymenuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam - v tomto zmysle by exekučný súd iba sotva uveril, že oprávnený už vopred predvídal, že si spotrebiteľ bude želať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku zapracoval do textu dohody. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či zmluva resp. doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka vypracovaná oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

33. Platná rozhodcovská doložka je predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

34. V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom súdny exekútor bol poverený jej vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní sú splnené exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.