Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-136-2016.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/136/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: X. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z., L. XX/X, proti žalovaným: 1. X. B., nar. XX.X.XXXX, a 2. O. B., nar. X.X.XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom, žalovaným v 1. rade, obaja bytom Z., Z. G. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.7.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať a odovzdať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. G. - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX mX a parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi zo dňa 18.3.2009, vklad povolený pod V986/2009, sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX. K odovzdaniu predmetu prevodu malo dôjsť na základe jeho výzvy najneskôr do 15.1.2014. Žalovaní jeho výzvy neberú vážne a stále hľadajú nové výhovorky. Neoprávneným užívaním jeho nehnuteľností neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckych práv a bránia mu disponovať s nehnuteľnosťou podľa svojej vôle.
2. Žalovaní nesúhlasili s tým, aby im súd uložil povinnosť vyššie uvedené nehnuteľnosti vypratať a odovzdať žalobcovi. V písomnom podaní zo dňa 23.9.2016 žalovaný v 1. rade, ktorý na základe splnomocnenia vo veci zastupoval na pojednávaniach aj žalovanú v 2. rade, uviedol, že žalobca ich zachránil pred exekúciou, plne si je vedomý toho, že po ich ústnej dohode žalobcovi peniaze za dom postupne, tak, ako ich bude mať, vráti a dom sa spätne prepíše na nich. Je si plne vedomý zodpovednosti a uznáva, že doposiaľ vec nedal do poriadku. Žalobcovi 7.9.2016 poukázal na účet sumu 20.000 eur a 20.9.2016 sumu 18.000 eur. Okrem toho žalobcovi zaplatil aj v hotovosti ďalšie rôzne čiastky, v roku 2009 2.800 eur, v roku 2010 4.800 eur, v roku 2011 4.800 eur, v roku 2012 4.800 eur, v roku 2013 800 eur, v roku 2014 3.000 eur, a v roku 2015 5.000 eur (všetky peniaze do ruky) a v roku 2016 400 eur (do schránky). Je si vedomý toho, že splácanie nebolo plynulé, bol dlho nezamestnaný a chápe aj to, že nedodržal ústnu dohodu medzi stranami. Žiadal žalobcu, aby žalobu vzal späť a aby sa dohodli na ďalšom postupe ohľadom nehnuteľnosti.
3. Žalovaní sa na pojednávanie neustanovili. Neúčasť na ňom neospravedlnili. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovaných.
4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobcu, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa 18.3.2009, výzvou na vypratanie zo dňa 17.12.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. G. (č.l. X), písomným podaním žalovaného v 1.rade zo dňa 23.9.2016, výpismi z účtu VÚB (č.l. 17-18), písomným podaním žalobcu zo dňa 30.9.2016, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
5. Dňa 18.3.2009 uzatvoril žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a D. B., nar. XX.XX.XXXX (ako predávajúci) so žalobcom (kupujúci) kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej predávajúci predali žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. G. - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX mX a parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2.
6. Podľa článku IV. vyššie uvedenej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 41.040 eur.
7. Podľa článku VI. vyššie uvedenej zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Československé obchodní banky a.s. - pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.2006 - V 4820/2006- VZ63/2006 a oznámení o začatí výkonu záložného práva s tým, že záložné právo ako aj iné obmedzenia sa vyporiadajú predajom nehnuteľností a kupujúci nadobudne predmet zmluvy bez tiarch a obmedzení. V tomto článku sa takisto strany zmluvy dohodli, že predmet zmluvy bude odovzdaný kupujúcemu najneskôr do 20.9. 2009.
8. V článku VII. kúpnej zmluvy si strany zmluvy dohodli, že poplatkové povinnosti súvisiace s kúpnou zmluvou a prevodom znášajú v plnej miere predávajúci. Strany zmluvy sú si vedomí, že vlastníctvo k predmetu zmluvy prechádza na kupujúceho vkladom vlastníckeho práva na Správe katastra v Prievidzi. Do toho času sú svojimi prejavmi v zmluve viazaní. Účastníci zmluvy vyhlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, zmluvu uzatvárajú v dobrej viere a po prečítaní zmluvu na znak súhlasu podpisujú.
9. Listom zo dňa 17.12.2013 adresovaným žalobcom žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, vyzval žalobca žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú žalovaní bezplatne užívajú, najneskôr do 15.1.2014 s tým, že ju potrebuje bezodkladne uvoľniť, pretože sa rozhodol túto predať. Uviedol tiež, že v prípade, že nehnuteľnosť v uvedenom termíne nevypracú dobrovoľne, bude nútený podať žalobu o jej vypratanie a o náhradu škody.
10. Z výpisu listu vlastníctva č. XX pre k.ú. G., obec Z., okres Z. zo dňa X.X.XXXX, mal súd zistené, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu titulom nadobudnutia: kúpna zmluva zo dňa 18.3.2009 - V 986/2009 - VZ 39/2009. V časti C listu vlastníctva nie sú vyznačené žiadne ťarchy.
11. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania nespochybnil, že má on ako i žalovaná v 2. rade voči žalobcovi záväzok. Nespochybnil ani uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, tvrdil však, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá aj ústna dohoda, podľa ktorej ak do určitého času zaplatia žalobcovi kúpnu cenu z nehnuteľnosti, žalobca nehnuteľnosti prevedie späť na nich. Z obsahu jeho písomného podania k veci zo dňa 23.9. 2016 vyplynulo, že nemá on ani žalovaná v 2. rade v úmysle z nehnuteľnosti odísť bývať, tento úmysel nemali ani v čase, keď kúpna zmluva bola uzavretá, týmto spôsobom (uzavretím kúpnej zmluvy) sa v čase uzavretia zmluvy riešili finančné problémy žalovaných, žalobca im pomohol, zaplatil za nich už prebiehajúce exekúcie.
12. Na dôkaz toho, že uzavretím kúpnej zmluvy sa riešili len finančné problémy žalovaných, že títo mali a aj majú záujem prevedené nehnuteľnosti získať vlastnícky späť, pričom medzi žalobcom a žalovanými bola dohoda, že po zaplatení určitej sumy peňazí prevedie žalobca nehnuteľnosti späť na žalovaných, predložil žalovaný v 1. rade k svojmu písomnému podaniu zo dňa 23.9.2016 aj potvrdenia z VÚB banky zo dňa 7.9.2016 a 20.9.2016 o poukázaní súm 20.000 eur, resp. 18.000 eur na účet žalobcu.
13. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.9.2016 po doručení mu písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade, okrem iného uviedol, že v roku 2009 ho žalovaný v 1. rade na odporúčanie nejakého ich spoločného známeho oslovil s tým, že na ich dom bola vyhlásená dobrovoľná dražba z dôvodu nesplácania úveru v ČSOB banke. Po vyjasnení si situácie vzišla medzi nimi dohoda o možnosti, že odkúpi od nich spomínanú nehnuteľnosť za 41.000 eur za podmienky, že s tým budú súhlasiť ostatní spoluvlastníci. Podmienka žalovaných ako predávajúcich bola, že pán B. na určitú dobu, ktorú si stanovili na 4 mesiace, mal právo nehnuteľnosť od neho odkúpiť za vopred dohodnutú cenu. Matka a sestra pána B. ako spoluvlastníci s predajom nehnuteľnosti súhlasili, na základe čoho došlo k podpisu kúpnej zmluvy a prevodu vlastníctva. S pánom B. uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na dobu, ktorú požadovali. Dohodnutý termín nedodržal, začalo obdobie výhovoriek, klamstiev a naťahovania času. Keďže ani do roku 2013 pán B. nebol schopný nehnuteľnosť odkúpiť, a ceny nehnuteľnosti stúpli, rozhodol sa túto nehnuteľnosť predať. Vyzval preto žalovaných výzvou na uvoľnenie nehnuteľnosti, v ktorej výzve poukázal na to, že túto užívali zadarmo. Po tejto výzve v záujme toho, aby sa pani B. nemusela sťahovať, sa nakoniec dohodli, že nehnuteľnosť nepredá a že si ju žalovaní zoberú do prenájmu. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy reálne nedošlo, pretože žalovaní hneď od začiatku neplatili nič. Od roku 2014 do podania žaloby mu žalovaný v 1. rade uhradil asi 6-krát po 200 eur. Tvrdil, že „ak by mu uhradil dohodnuté zameškané nájomné, určite by uzatvorili nájomnú zmluvu“. Pani B. mu po pánovi B. jedného času údajne nejaké nájomné za viacero mesiacov poslala, avšak žalovaný peniaze spreneveril. Celé roky klamal jeho a takisto svoju mamu a reálne riešiť situáciu ho donútilo až jeho podanie na súd. Po jeho podaní na súd mu pán B. vložil na účet sumu 20.000 eur a 18.000 eur, avšak právny dôvod týchto vkladov mu doposiaľ jasný nie je.
14. Žalobca do spisu predložil takisto písomnosť označenú ako zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej mala byť dohoda žalobcu so žalovaným v 1.rade na uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a to na nehnuteľnosti uvedené vyššie s tým, že budúci predávajúci (žalovaný v 1.rade) sa zaväzuje uzatvoriť kúpnu zmluvu s budúci kupujúcim (žalobca) alebo osobou, ktorú navrhne budúci kupujúci. V článku III. tejto písomnosti je uvedená kúpna cena 43.150 eur a takisto, že zmluvné strany sa zaväzujú uzatvoriť kúpnu zmluvu a zaplatiť kúpnu cenu najneskôr do 20.9. 2009 s tým, že ak nebude kúpna zmluva uzatvorená a kúpna cena doplatená do 20.9. 2009 stráca táto zmluva platnosť. Táto zmluva je neplatná aj v prípade, že sa budúci predávajúci nestane vlastníkom predmetu kúpy. Táto písomnosť nebola podpísaná so žiadnou z tam uvedených zmluvných strán a preto ide o nulitný právny akt.
15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
17. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovania rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 49/96 uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1997 zdôraznil, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú normotvornú platnosť, že upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných morálnych pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Uvedené ustanovenie je treba posudzovať v súvislosti s čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom“. Pri posudzovaní podmienok pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však vždy treba brať do úvahy tiež princíp vlastníckej slobody vyjadrený tiež v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“. Citované všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému danému právu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami, odôvodňujúcimi záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z príslušných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah aj do výkonu už existujúcich práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Avšak iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných morálnych pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. V prípade, ak súd zamieta vlastnícku žalobu preto, že uplatnenie práv vlastníka je v rozpore s dobrými mravmi, ide v podstate o prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva (hoci v prípade, že sa zmenia skutkové okolnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, môže sa vlastník znovu na súde domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva). Aj keď za určitých podmienok nemožno vylúčiť, že uplatnenie práva vlastníka brániť sa proti neoprávneným zásahom môže byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi, pôjde však vždy o celkom výnimočné prípady, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa veci, bez tohto, aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žaloby by sa dotýkalo zvlášť významného záujmu žalovaného (obyčajne ide o otázku zabezpečenia následného bývania v prípadoch výlučnej odkázanosti na doterajšie bývanie v danej nehnuteľnosti). Pokiaľ by mal byť argumentom rozporu s dobrými mravmi odopretý (obmedzený) výkon práva, potom musí byť záver súdu podložený dôkladnými skutkovými zisteniami a zároveň musí súčasne presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú záver, že výkon práva je skutočne v rozpore s dobrými mravmi.
20. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že žalobný návrh je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
XX. Z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. G. mal súd zistené, že žalobca je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník tam uvedených nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu zo žalovaných a D. B., ktorá v čase podania žaloby predmetné nehnuteľnosti neužívala, na žalobcu. Vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam žalovaní nespochybnili. Žalobca sa v konaní domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Je takisto medzi stranami nesporné, že aj po uzavretí kúpnej zmluvy žalovaní predmetné nehnuteľnosti naďalej so súhlasom žalobcu a dokonca bezodplatne (viď tvrdenia žalobcu) užívali a užívajú ich až doposiaľ (viac ako 8 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy), pričom žalobca užívanie nehnuteľností žalovanými až do podania žaloby akceptoval bez uzavretia nájomnej zmluvy (v konaní to nepreukázal) a žalovaní mu ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia už zaplatili sumu zrejme prevyšujúcu pôvodnú kúpnu cenu nehnuteľností z dôvodu, aby i naďalej mohli nehnuteľnosti užívať (viď písomné vyjadrenie žalovaného v 1. rade).
23. Z výpovede žalobcu a z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade mal súd takisto preukázané, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 18.3. 2009 boli finančné problémy žalovaných, ktorým hrozilo, že v rámci exekúcie prídu o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a predovšetkým o možnosť nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu) užívať, o čom žalobca pri uzavretí kúpnej zmluvy vedel. To, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nemali žalovaní záujem nehnuteľnosti „natrvalo“ sa zbaviť vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, vyplynulo celkom jednoznačne z tvrdení žalobcu i žalovaného v 1. rade, ktorí zhodne uviedli, že medzi nimi mala byť ústna dohoda, že v prípade, ak sa žalovaný v 1. rade, resp. niekto z jeho rodiny rozhodne nehnuteľnosti do určitej doby (žalobca tvrdil, že 4 mesiace) nadobudnúť späť do vlastníctva, tieto nehnuteľnosti mu žalobca predá za podmienok, ktoré však nevedel žalobca vôbec konkretizovať. Z tvrdení žalobcu i žalovaného v 1. rade je takisto preukázané, že v prípade, ak by žalovaní neboli vo finančnej tiesni, nikdy by nehnuteľnosti nepredávali a len na návrh žalobcu a len z dôvodu, aby o nehnuteľnosti neprišli, súhlasili žalovaní s návrhom žalobcu, že mu nehnuteľnosti predajú (avšak pod podmienkou možnej budúcej spätnej kúpy v prípade vyplatenia nejakej
konkrétnej sumy žalobcovi). Peniaze, ktoré predstavovali kúpnu cenu nehnuteľností boli použité na účel splatenia exekúcie žalovaných a v konečnom dôsledku aj za účelom výmazu záložného práva v tom čase viaznucom na nehnuteľnostiach (v kúpnej zmluve sa ťarcha na nehnuteľnostiach spomína, vo výpise z listu vlastníctva po prepise nehnuteľností na žalobcu už žiadna ťarcha nie je evidovaná).
24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu veci bolo potrebné spravodlivo posúdiť, či súd poskytne súdnu ochranu vlastníkovi (žalobca) alebo oprávnenému užívateľovi nehnuteľností (žalovaní) podľa § 126 Občianskeho zákonníka.
25. Podľa právneho názoru súdu, bolo potrebné poskytnúť v konaní súdnu ochranu žalovaným a teda žalobu zamietnuť, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok žalobcu v konaní uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní totiž predmetné nehnuteľnosti so súhlasom žalobcu dlhodobo bezplatne užívajú, aj pre finančné problémy sa nemajú z nich kam vysťahovať, žalobcovi do vyhlásenia rozhodnutia už v súvislosti s opätovnými snahami nadobudnúť nehnuteľnosti späť do svojho vlastníctva, s čím žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy súhlasil, zaplatili peňažné prostriedky vo výške približne v kúpnej cene dohodnutej v zmluve zo dňa 18.3. 2009, pričom žalobca tieto nehnuteľnosti nepotrebuje a ich vypratania žalovanými sa domáha za dlhodobo nezmenených podmienok až s odstupom 8 rokov od podpisu kúpnej zmluvy stranami sporu. V danom prípade treba prihliadnuť aj na pokročilý vek žalovanej v 2. rade.
26. Výkon subjektívneho práva žalobcu uplatnený v konaní podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa právneho názoru súdu teda nie je v súlade s dobrými mravmi a preto súd musel odoprieť poskytnutie právnej ochrany tomuto žalobcom uplatňovanému právu. Vzhľadom na vyššie vyhodnotenie zisteného skutkového stavu veci podľa právneho názoru súdu nebolo možné žalobe vyhovieť bez toho, že by sa súčasne riešila otázka zabezpečenia ďalšieho bývania žalovaných (predmetom vypratania je aj rodinný dom, v ktorom žalovaní bývajú) žalobcom napríklad v dvojizbovom nájomnom byte na dobu neurčitú.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, náhradu trov konania si však neuplatnili, preto im ju súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.