Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/162/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: R. N., I.. XX.XX.XXXX, Ľ. M. XX, XXX XX B., proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamieta.

Súd konanie v časti o náhradu škody titulom ušlého zisku v rozsahu 15.716,756 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.08.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ č. ČVS ; ORP-438/20-PP-2001 zo dňa 21.06.2001 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery v súlade s § 248 ods. 1, ods. 2 účinného v čase spáchania trestného činu ako aj pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a) TZ. Listom zo dňa 12.03.2002 Okresná prokuratúra v Poprade podala na žalobcu obžalobu pre uvedené trestné činy. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 2T 92/2002-305 zo dňa 24.04.2003 uznal súd žalobcu vinného z označených trestných činov a uložil žalobcovi úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu a určil mi skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s prísl. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že sudca neodstránil všetky pochybnosti o vine žalobcu, ktorý neustále trval na svojej nevine. Pre uvedené žalobca podal odvolanie, na základe ktorého vydal senát Krajského súdu v Prešove na verejnom zasadnutí dňa 04.12.2003 uznesenie sp.zn. 2To 63/2003-349, podľa ktorého zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Poprade v celom rozsahu a vec vrátil prokuratúre na došetrenie. Až rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp.zn. 4T 49/2005-608zo dňa 20.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07-03-2009 bol žalobca oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, a ods. 2 a pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a) TZ. Z uvedených skutočností je nesporné, že od vznesenia obvinenia voči žalobcovi pre udané trestné činy do právoplatnosti konečného, oslobodzujúceho rozhodnutia uplynulo dlhých 8 rokov, ktoré poškodili život žalobcu zásadným spôsobom. Trestné stíhanie je veľmi vážnym zásahom do života každého obvineného. Žalobcovi vzneseným obvinením boli za vinu kladené skutky, ktoré spoločnosť považuje za vážne formy protispoločenského konania zvlášť, keď žalobca doposiaľ požíval povesť úspešného podnikateľa. Práve z toho dôvodu je nevyhnutné, aby aj orgány činné v trestnom konaní dôkladne a starostlivo zvážili všetky skutočnosti, ktoré sú v prospech a neprospech vznesenia obvinenia a to vzhľadom na následky, ktoré ním môžu byť spôsobené.

Trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené. Vzhľadom na dĺžku vyšetrovania má to, že príslušný policajný orgán a nakoniec aj súdy a prokuratúra nepostupovali počas vyšetrovania a rozhodovania trestnej činnosti pôvodne kladenej za vinu žalobcovi bez zbytočných prieťahov. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v súlade s § 2 ods. 5 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. postupujú orgány činné v trestnom konaní tak, aby bol náležíte zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie KS PO, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené. Žalobca počas celej doby vyšetrovania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, neovplyvňoval svedkov. Jeho snahou bolo čo najskoršie vyšetrenie celej veci a s tým spojené očistenie jeho mena. Na základe uvedeného mám za to, že rozhodnutie o vznesení obvinenia voči osobe Ivana Krausa bolo nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným a že takýmto postupom došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov poukazujúc na dĺžku vyšetrovania ako aj na nedostatky zistené súdnou mocou v roku 2003. Trestné stíhanie žalobcu zasiahlo tak v profesijnom, ako aj v osobnom živote. Všetky dôkazy a materiály, potvrdzujúce toto tvrdenie budú súdu predložené v dohľadnom čase (ich doplnenie súvisí s vyjadrením zainteresovaných osôb). Začatie trestného stíhania zasiahlo nielen žalobcu ale aj jeho rodinu. Žil v meste, kde skoro každý každého pozná, okolie prestalo akceptovať podnikateľa a jeho bezúhonnosť, odmietalo ho, čím trpela jeho rodina, deti v škole boli terčom posmechu o skrachovanom podnikateľovi, manželka chcela veriť manželovi, no sila ohovárania a neustále vyšetrovanie zlomili aj ju. Pre stratu dôvery sa napokon manželstvo R. N. rozpadlo. Okolie a blízki susedia odcudzovali žalobcu, ignorovali ho, čím sa dostal do sociálnej izolácie. Následky neustálych atakov polície a vyšetrovacích orgánom zanechalo stopy aj na zdraví vtedy maloletých detí, ktorými trpia dodnes. Stres a tlak orgánov činných v trestnom konaní zanechali stopy aj na zdraví stíhaného, R. N. je v súčasnosti invalidným dôchodcom, jeho invalidita je následkom dlhoročného stíhania a psychického nátlaku. Je ťažké popísať všetky negatívne zážitky spojené s trestným stíhaním. Žalobcovi sa vznesením obvinenia podstatne zhoršila finančná situácia. Došlo k podstatnému zníženiu príjmu, boli zamietnuté všetky jeho návrhy na rozvoj a rozširovanie podnikateľských aktivít.... Ako novo nastupujúci advokát v dohľadnom čase súdu predložím všetky dôkazy, súvisiace s majetkovou ujmou žalobcu, vrátane straty na zárobku, nemajetkovou ujmou a ostatnými výdavkami, ktoré musel R. N. vynaložiť pri obrane svojich práv a právom chránených záujmov Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Predmetnú žiadosť žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 02.03.2012, avšak do dnešného dňa na túto žiadosť MS SR. Vzhľadom na uvedené žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody.

2. Na základe výzvy súdu žalobca odaním zo dňa 25.03.2013 odstránil vady podania zo dňa 18.08.29012 a svoj nárok na náhradu škody špecifikoval ako náhradu majetkovej ujmy v podobe ušlého zisku vo výške 15.716,756 Eur s prísl. z dôvodu, že žalobca od roku 2001 bol úspešným podnikateľom, ktorý zásahom orgánov činných v trestnom konaní nemohol ďalej pokračovať v podnikaní, neprodukoval zisk a preto ako náhradu škody požadoval len minimálnu mzdu, ktorú by určite dosiahol, keby nebol prenasledovaný políciou a nebol súdený. Súčasne si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 500 000 Eur a vo vzťahu k nemajetkovej ujmy aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne počnúc dňom 02.03.2012.

3. Podaním zo dňa 06.08.2013 sa žalovaná písomne vyjadrila k žalobe ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť a to z nasledovných dôvodov. V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 174 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "") dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. V zmysle § 174 ods. 2 písm. e) trestného poriadku len prokurátor je pri výkone tohto dozoru oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahradiť vlastnými. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola dozorujúcim prokurátorom vyhodnotená ako neopodstatnená a uznesením zo dňa 31.10.2001. sp. zn. 1Pv 497/01-22, zamietnutá, a ani v ďalšom priebehu trestného stíhania nedošlo k zrušeniu tohto uznesenia. Z uvedeného dôvodu nie je možné predmetné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 1 a nasl. zák. č. 58/1969 Zh., keďže toto nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Nespĺňa preto atribúty nezákonného rozhodnutia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., a nie je ani možné na jeho podklade priznať náhradu škody. Slovenská republika nemôže niesť zodpovednosť za škodu údajne spôsobenú rozhodnutím, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a nebolo pre nezákonnosť zrušené. Súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený ani preskúmavať správnosť a zákonnosť takéhoto rozhodnutia v trestnom konaní, a pokiaľ nie je zrušené, je týmto rozhodnutím viazaný. Aby bolo možne určité konanie orgánov verejnej moci kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, musí byť vôbec nejaký postup ako súhrn krokov a postupov pri činnosti orgánu verejnej moci normatívne záväzne predpísaným. Musí teda byť zákonom, prípadne iným právnym predpisom, stanovené aký postup sa považuje za správny, v súlade s pravidlami. Zo žalobného návrhu nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní porušil ustanovenia príslušných predpisov upravujúcich postup v trestnom konaní a takto nedovolene zasiahol do práv žalobcu. Pokiaľ tieto orgány vykonávali dôvodné procesné úkony predpokladané (dovolené) právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov, ani o nezákonnosti vydaného uznesenia o vznesení obvinenia. Postup orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní i v konaní pred súdom nie je rozhodnutím o vine obvineného, táto sa práve až v priebehu trestného konania dokazuje, resp. preveruje. Preto s konečnou platnosťou o vine a treste rozhoduje až súd. Oslobodenie spod obžaloby automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali nesprávne, resp. nezákonne, a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť ich rozhodovania, resp. nesprávnosť ich postupu len z titulu zastavenia trestného stíhania. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu orgánov činných v trestnom konaní poukazuje žalovaná i na skutočnosť, že súd v civilnom konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosť rozhodnutí v ňom vydaných, pokiaľ nie je príslušnými orgánmi konštatované porušenie zákona v činnosti uvedených orgánov. Orgánom dohľadu nad zákonnosťou trestného konania pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je pritom v zmysle trestného poriadku a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (prvý diel štvrtej časti zákona - Vybavovanie podnetov) príslušný dozorujúci prokurátor, resp. jemu nadriadený prokurátor. Činnosť príslušníkov a orgánov policajného zboru podlieha taktiež dohľadu a kontrolnej právomoci nadriadených orgánov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Až na základe príslušnými subjektmi konštatovaného nesprávneho úradného postupu ie potom možné v konaní o náhradu škody posúdiť, či uvedené konanie malo za následok vznik škody, za ktorú bv bolo potrebné poskytnúť náhradu. Ako nesprávny úradný postup žalobca označil i prieťahy v činnosti orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) a súdov konajúcich vo veci, v dôsledku ktorých sa trestné stíhanie viedlo po dobu takmer osem rokov. Žalovaná v tejto súvislosti zastáva názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Účastník súdneho konania, resp. strana v konaní, má v zmysle § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo podať sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na ktorej vybavenie je príslušný predseda súdu na ktorého činnosť sťažnosť smeruje. Okrem toho má účastník súdneho konania právo obrátiť sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti pre zásah do práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ako súdny orgán ochrany ústavnosti môže v prípade dôvodnosti sťažnosti konštatovať porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v prípade potreby priznať i primerané zadosťučinenie za tento zásah. Až na základe takto ustáleného porušenia práva príslušným orgánom je možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či v dôsledku takéhoto pochybenia súdu vznikla účastníkovi konania škoda, prípadne nemajetková ujma. Opačný výklad by viedol k absurdným záverom, a to k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR a, prirodzene, predseda príslušného súdu rozhodujúci o sťažnosti na prieťahy. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním v znení neskorších predpisov sťažnosť (fyzických a právnických osôb na porušenie základných práv a slobôd) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ak by všeobecné súdy v konaní o náhradu škody boli príslušné na ustálenie a skonštatovanie prieťahov v konaniach súdov a iných orgánov verejnej moci, Ústavný súd by v zmysle citovaného ustanovenia nemohol takéto sťažnosti prijímať na ďalšie konanie a rozhodovať o nich bez preukázania predchádzajúceho neúspešného uplatnenia práva podľa zák. č. 514/2003 Z. z., resp. 58/1060 Zb. Pritom je notoricky známou skutočnosť, že Ústavný súd sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prijíma a rozhoduje o nich, a to bez odkazovania na prípadnú podmienku predchádzajúceho uplatnenia prostriedku na ochranu práva žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z. Z./58/1969 Zb. ako prostriedku ochrany práva. V súvislosti s postupom vyšetrovateľov a prokuratúry žalovaná poukazuje na už vyššie uvádzanú argumentáciu, v zmysle ktorej dozor nad trestným stíhaním v prípravnom konaní vykonáva dozorujúci prokurátor, ktorý je príslušný na vybavovanie podnetov v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou jeho priebehu, vrátane prípadnej neprimeranej dĺžky konania, resp. nečinnosti OČTK. Zo žalobného návrhu pritom nevyplýva, že by v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 2T 92/2002, resp. 4T 49/2005, a v im predchádzajúcom prípravnom konaní, boli orgánmi na to príslušnými konštatované zbytočné prieťahy zavinené súdom, prípadne OČTK. Z podanej žaloby nie je zrejmé ani to, že by žalobca vôbec aktívne smeroval svoje snaženie k odstráneniu namietaných pochybení OČTK, prípadne súdu, podnetmi, urgenciou vytýčenia pojednávania, sťažnosťou na prieťahy, príp. spomenutou ústavnou sťažnosťou. Z obsahu trestného spisu naopak vyplýva, že žalobca sa opakovane neustanovoval na hlavné pojednávania vo veci, resp. niektoré museli byť odročované z dôvodu nedostavenia sa predvolaných svedkov. Vo veci sp. zn. 4T 49/2005 sa taktiež v období od 09/2007 do 11/2008 nepojednávalo z dôvodu PN žalobcu. Aj v tomto kontexte sa uplatnená žiadosť o náhradu škody za prieťahy v konaní javí ako účelová a ničím nepodložená. Bez ohľadu na uvedené vznáša žalovaná s poukazom na § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému holo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda: to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalobcom namietané nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: OUV- 438/20- PP-2001, bolo vydané dňa 21.06.2001, žalobcovi bolo doručené dňa 25.09.2001. Z uvedeného je tak zrejmé, že v čase uplatnenia žalovaného nároku na súde (pečiatka podateľne súdu s dátumom 22.08.2012) už uplynula zákonná objektívna premlčacia doba desiatich rokov odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia žalobcovi, a nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný. V zmysle § 100 ods. 1 občianskeho zákonníka ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Mimo tejto základnej skutočnosti má žalovaná za to, že žalobca vo svojom návrhu taktiež neuniesol dôkazné bremeno v prípade preukázania vzniku samotnej škody a nemajetkovej ujmy, a rozsahu náhrady, ktorej sa svojou žalobou domáha. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zh., nakoľko nie je preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi, ako ani prípadný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov konajúcich vo veci. Nárok žalobcu je zároveň premlčaný, a na základe uvedeného žiada žalovaná o zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými stanoviskami sporových strán, z predloženými listinnými dôkazmi ( oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 08.08.2012, obsah spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 92/02, 4T 49/2005 ) a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Uznesením vyšetrovateľa PZ č. ČVS: ORP-438/20-PP-2001 zo dňa 21.06.2001 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery a pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 248 ods. 1 a §256 ods.1 písm.a) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 2T 92/2002-305 zo dňa 24.04.2003 uznal súd žalobcu vinným z obžaloby a uložil žalobcovi úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalobcu uznesením na verejnom zasadnutí č.k. 2To 63/2003-349 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a vec vrátil prokuratúre na došetrenie. Rozsudkom okresného súdu v Poprade č.k. 4T 49/2005-608 zo dňa 20.01.2009 ktorý sa stal právoplatným dňa 07.03.2009 bol žalobca v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby. Z obsahu spisu Okresného súdu v Poprade sp. zn. 4T 49/2005 súd zistil, že oslobodzujúci rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 24.02.2009. Žalobca si nárok na náhradu škody spočívajúci v nemajetkovej ujme vo výške 500.000 Eur uplatnil voči žalovanej na Ministerstve spravodlivosti SR za účelom jej predbežného prerokovania na základe písomného podania ktoré žalovanej doručil dňa 05.03.2012. Žalovaná v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR nárok žalobcu neuznala z dôvodu nesplnenia zákonný podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

6. V súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním o uplatnenom nároku navrhovateľa v prvom rade súd skúmal otázku relevantnosti právneho predpisu pre posúdenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi štátu. Vzhľadom k tomu, že k nezákonné rozhodnutie ktoré zakladá zodpovednosť štátu za škodu a právny nárok žalobcu na náhradu škody bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, t.j. 21.06.2001, súd posudzoval oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu na základe splnenia podmienok stanovených uvedeným zákonom pre priznanie náhrady škody. Aj s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona číslo 514 k/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. Júla 2004 a ktorým bol zrušený zákon číslo 58/ 1969 Zb. a z ktorého vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona 58 /1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa § 2 zák.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Všeobecne je ho možné definovať ako rozhodnutie vydané v rozpore s objektívnym právom pričom sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné, ktoré nie je možné v rámci štandardného inštančného postupu prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov meniť. Vo veci žalobcu bolo nezákonné rozhodnutie t.j. uznesenie vyšetrovateľa PZ č. ČVS: ORP-438/20-PP-2001 zo dňa 21.06.2001 o vznesení obvinenia zrušené rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 4T 49/2005-608 zo dňa 20.01.2009 ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2009, čím je daný právny nárok žalobcu na náhradu škody nakoľko oslobodzujúci rozsudok má právne účinky zrušenia nezákonného rozhodnutia. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím treba vždy vopred prerokovať. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, predbežné prerokovanie sa zo zákona nevyžaduje. Prerokovanie musí predchádzať žalobe o náhradu škody bez ohľadu na jeho výsledok. Je to prípad delenej právomoci , t.j. riešenie otázky náhrady škody podľa zákona o náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc súdu vznikne až potom , čo žiadateľ nebol so svojím nárokom úspešný čo aj čiastočne na orgáne, ktorý má na prejednanie veci prvotnú právomoc. Z obsahu písomnej odpovede žalovanej zo dňa 08.08.2012 súd zistil, že žalobca si titulom predbežného prerokovania nároku uplatnil len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000 Eur. V rámci predbežného prerokovania nároku si teda neuplatnil nárok na náhradu ušlého zisku ako skutočnej škody vo výške 15.716,756 Eur, k náhrade ktorého žiadal žalovanú zaviazať v predmetnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že žalobca súdne zásielky doručované na adresu jeho bydliska nepreberal a na pojednávania sa nedostavil, nebolo možné urobiť iné vhodné opatrenie v zmysle § 161 ods. 3) Civilného sporového poriadku ( poskytnúť dodatočnú lehotu na prejednanie nároku ) a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

9. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, zákon č.58/1969 Zb. neumožňuje odškodnenie nemajetkovej ujmy. V súvislosti s uvedeným zákonom je možné odškodniť nemajetkovú ujmu v len v prípade výkonu nezákonnej väzby s odkazom na Dohovor o ochrane ľudských práv čl.5 ods.1,5 čo nie je žalobcov prípad.

10. Pokiaľ žalobca škodu spája s prieťahmi v konaní v rámci trestného konania ktoré trvalo 8 rokov t.j. od 21.06.2001 do 07.03.2009 a čo podľa názoru žalobcu predstavuje nesprávny úradný postup, v tejto súvislosti súd vznik škody posudzoval podľa zák. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko podľa ustálenej judikatúry NS SR ak škoda bola spôsobená prieťahmi v konaní ktoré vznikli za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a trvali po nadobudnutí účinnosti zák. 514/2003 Z.z. je potrebné o nároku žalobcu rozhodovať podľa predpisu účinného v čase rozhodovania. Podľa tvrdenia žalobcu prieťahy v konaní boli spôsobené nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku, tak ako to bolo i v danom prípade. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2005, sp. zn. 30 Cdo 57/2005, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 2.2.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03) a preto ani nemá oprávnenie vyjadrovať sa k hodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že tieto nekonali s dostatočným urýchlením, čím vznikli prípadne neodôvodnené prieťahy. Súd vzhľadom k uvedenému nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.