Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/152/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3C/432/2013-82 zo dňa 05.11.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3C/432/2013-82 zo dňa 05.11.2015 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a zároveň poplatok za elektronické podanie, ktorý je 3 eur podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 3C/432/2013-47 zo dňa 16.01.2015 bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a za elektronické podanie vo výške 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. V dôsledku podaného odvolania bolo uvedené uznesenie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/86/2015-76 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie poukazujúc na položku 7a a položku 20a Sadzobníka súdnych poplatkov uviedol, že po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru, že uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur podľa položky č. 7a/ a 3 eurá podľa položky č. 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je dôvodné. Odvolacie konanie v danej veci začalo až podaním odvolania zo strany žalobcu, vo vzťahu ku ktorému zaplatenie súdneho poplatku prináleží a žaloba vo veci samej bola žalobcom podaná pred 01.10.2012, teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/37/2010 zo dňa 04.08.2011 tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti.“ Zákon o súdnych poplatkoch v § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01.10.2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho poplatku za konanie o odvolaní položkami sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a a č. 20a (ako prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda podaním odvolania a dôvodne prihliadal na poznámku č.3 k položke č.l

Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a) ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Preto súd prvej inštancie uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur a súdny poplatok za elektronické podanie 3 eurá.

2. Proti uvedenému uzneseniu, a to čo do výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal to, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie v zmysle ust. § 169 ods. 1 O.s.p. Podľa odvolateľa napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20,- Eur za podané odvolanie, pričom súd uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle položky 7a Sadzobníka Súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatky vyrubujú za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným, úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V zmysle uvedeného spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony, ako sú odvolanie, dovolanie a podobne. Poukázal na dôvodovú správu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení zmien, pričom zmena smerovala k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby. Uviedol, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podanie odvolania. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 29.03.2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007, so záverom, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyrubujú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasná a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Pritom použitie analogie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. V zmysle Ústavy možno poplatkovú povinnosť ukladať iba zákonom alebo na základe zákona. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/252/05 z 22.03.2006. Rovnako aj súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tiež zdôraznil, že podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch za úkony navrhnuté alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade žaloba bola podaná pred 01.10.2012, teda konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav do 30.09.2012, kedy konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je od poplatku vecne oslobodené. Aj podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 5M Cdo/14/2007 z 30.06.2008 spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia NS SR, sp. zn. 6M Cdo/2/2011 z 10.08.2011. Rovnako tento záver vyplýva z rozhodnutí, ktorými boli zrušené rozhodnutia Okresného súdu Komárno a Rimavská Sobota, ktorými bola uložená poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie podľa položky 7a. Poukázal aj na časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, týkajúceho sa poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhol preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť bez náhrady v zmysle § 210a O.s.p.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. zo dňa 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, došlo k novele Zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch (týkajúce sa vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Z ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu Zákona o súdnych poplatkoch s poukazom na znenie § 1, § 5 a § 6 ods. 2 veta druhá citovaného právneho predpisu. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým do 30.09.2012. V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012. Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania dňa 12.01.2015 a od 01.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 530/2013-97 zo dňa 30.04.2014). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v obdobnej veci už rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. uznesením č. k. IV. ÚS 340/2014-8 zo dňa 15.06.2014, práve vo veci týkajúcej sa žalobcu, ako aj poplatkovej povinnosti za podané opravné prostriedky. Zo záveru rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že postupom všeobecných súdov nebolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ani právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ak bola žalobcovi rozhodnutím všeobecných súdov uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo veci náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia čo do výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 12.01.2015. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 3C/432/2013-35 zo dňa 11.12.2014 podal odvolanie zo dňa 12.01.2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené tiež 12.01.2015 a je zažurnalizované v spise na č.l. 42 až 44. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom ešte uvádza, že nie je možné súhlasiť s tým, že napadnuté uznesenie neobsahuje riadne odôvodnenie, lebo to nie je pravdou. Napadnuté uznesenie je riadne odôvodnené, je napísané celkom na 3 stranách. Taktiež nie je možné prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že súd svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Nebola pri rozhodovaní o vyrubení súdneho poplatku použitá ani analógia, ako to tvrdí žalobca. Prvoinštančný súd postupoval v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.

6. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

7. Uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie vo výške 3 eur, podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, odvolaním nebolo napadnuté, preto v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

8. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .