Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-112-2016.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 8 proti žalovanému V. zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom v Hnúšti, Partizánska č. 197 o zaplatenie 4.791,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie ohľadom zaplatenia istiny vo výške 1.072,76 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
N a r i a ď u j e s a vrátiť žalobcovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava 337,60 eur zaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta č. 9, 975 99 Banská Bystrica na účet číslo B. právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.791,81 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o aktivácii bankomatky Quatro, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. 2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, predmetnú zmluvu o úvere považoval za neplatný právny úkon, keďže neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa neho zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, kde titulom tejto zmluvy žalobca by mal nárok len na bezdôvodné obohatenie, kde v tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. 3. Po podaní žaloby žalobca zobral podanú žalobu späť v časti poplatkov vo výške 501,57 eur, sankčného úroku vo výške 271,19 eur a v časti úhrad žalovaného v celkovej výške 300,- s príslušenstvom a vzhľadom na tú skutočnosť súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil v tejto časti. 4. Zároveň súd nariadil vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku, kde po späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 3.719,05 eur, kde súdny poplatok predstavuje 223,- eur, pričom žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 287,- eur, bolo potrebné vrátiť súdny poplatok vo výške 57,30 eur, ktorý je krátený v zmysle § 11 ods. 4 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel o 6,70 eur. Zároveň súd nariadil vrátiť žalobcovi aj súdny poplatok, ktorý zaplatil jeho právny predchodca duplicitne vo výške 287,- eur s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov v znení noviel, ktorý je krátený v zmysle § 11 ods. 4 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel o 6,70 eur. Takto celkovo bol vrátený súdny poplatok vo výške 337,60 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o aktivácii bankomatky Quatro zo dňa 21. 09. 2012, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpismi z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na čl. 9 až 12 spisu, odporom voči platobnému rozkazu zo dňa 16. 12. 2016, návrhom na zmenu strany sporu zo dňa 11. 11. 2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2016, dokladom o zaslaní oznámenia žalovanému, podaniami žalobcu zo dňa 02. 03. 2017, 04. 04. 2017 a 27. 04. 2017, podaniami žalovaného zo dňa 06. 03. 2017 a 17. 03. 2017, výpoveďou zmluvy zo dňa 02. 05. 2013, dokladom o zaslaní výpovede žalovanému, cenníkom VÚB, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav. 6. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 21. 09. 2012 zmluvu o aktivácii bankomatky Quatro, ktorá zmluva je označená ako žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, v zmysle ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec 2.400,- eur s pevnou mesačnou splátkou 80,- eur s uvedením štandardnej úrokovej sadzby 1,9 % mesačne - 22,80 % ročne. Právny predchodca žalobcu k tejto žiadosti ešte pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré obchodné podmienky obsahujú tri strany textu drobného nečitateľného písma. 7. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. 12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu. 13. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či medzi stranami sporu došlo platne k písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca si odvodzuje svoje právo od žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro, kde bol uvedený predschválený úverový rámec 2.400,- eur, ktorú žiadosť podpísal právny predchodca žalobcu a žalovaný. Z podania žalobcu zo dňa 02. 03. 2017 vyplýva, že v zmysle obchodných podmienok prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Podľa žalobcu zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 21. 09. 2012. Súd nevylučuje, že horeuvedená skutočnosť môže byť uvedená v obchodných podmienkach, t.j., že prijatím žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro bankou dôjde k uzatvoreniu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty, avšak takéto zmluvné dojednanie súd v obchodných podmienkach nezistil vzhľadom na to, že obchodné podmienky sú absolútne neprehľadné, nečitateľné do tej miery, že je možné s nimi sa oboznámiť len za použitia technických prostriedkov, minimálne lupy, takže pri bežnom uzatváraní zmluvy nie je reálna možnosť zo strany spotrebiteľa oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby súd mohol uzavrieť, že spotrebiteľ sa mohol oboznámiť s týmito obchodnými podmienkami, ktoré mali byť súčasťou zmluvy a na druhej strane žalobca nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy, resp. podpisom žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro žalovaným mu bol vytvorený dostatočný časový priestor na oboznámenie sa nielen so zmluvou - žiadosťou, s jej prvou stranou, ale aj obchodnými podmienkami v rozsahu minimálne jednej až dvoch hodín, a že mu boli poskytnuté primerané technické podmienky na umožnenie si aspoň prečítať zmluvné dojednania k samotnej žiadosti, ako aj v obchodných podmienkach a takéto zmluvné dojednanie, ktoré prípadne môže byť súčasťou obchodných podmienok, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, kde ide o ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a preto v tejto časti súd uzatvára, že vzhľadom na formuláciu predloženej žiadosti, z čoho vyplýva, že ide o žiadosť spotrebiteľa o úverový rámec, kde nie je preukázané, že by spotrebiteľ bol viazaný zmluvným dojednaním v tom smere, že podpisom tejto žiadosti bankou dochádza k uzavretiu zmluvy, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je bez úrokov a bez poplatkov, keďže zmluva musí mať písomnú formu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. V danom prípade žalobca ani nepreukázal, že obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet mal žalovaný vôbec k dispozícii pred podpisom zmluvy, keďže obchodné podmienky nie sú žalovaným podpísané a prípadný odkaz na viazanie žalovaného aj obchodnými podmienkami v žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro súd nezistil vzhľadom na absolútnu nečitateľnosť všetkých zmluvných dojednaní v predloženej žiadosti. Takto možno uzavrieť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo len k predloženiu návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorý návrh bol daný písomnou formou, o čom svedčí aj formulácia žiadosti „predschválený úverový limit“, kde nebol predložený dôkaz o písomnom prijatí takéhoto návrhu bankou, aby bolo možné uzavrieť, že došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dohodou o konkrétnych zmluvných podmienkach týkajúcich sa výšky úveru a úverových zmluvných podmienok. V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na ustanovenie samotnej žiadosti o aktiváciu bankomatky, v bode 12 je uvedené, že žalovaný súhlasí s tým, že banka je oprávnená po posúdení jeho schopnosti splácať úver poskytnúť mu nižší úverový rámec, aký bol žiadaný, resp. aký bol predschválený. S takýmto zmluvným dojednaním však je možné sa oboznámiť len s použitím technických prostriedkov. S prihliadnutím aj na horeuvedené dôvody, kde nie je preukázané, že by bol žalovaný viazaný zmluvným dojednaním v obchodných podmienkach o skutočnosti, že prijatím a schválením žiadosti bankou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto súd uzatvára, že žalobca nepredložil písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorého následok je, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 14. Napriek uvedenému záveru súd považuje predmetnú zmluvu o úvere za neplatný právny úkon v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Zároveň tento právny úkon je neplatný s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom z nasledovných dôvodov. Zo strany žalovaného bola daná len žiadosť o úverový rámec, kde bola uvedená výška úverového rámca a štandardná mesačná splátka. Pokiaľ ide o ďalšie úverové zmluvné podmienky týkajúce sa výšky úrokov, ako aj poplatkov, prípadne dojednaného poistenia, tieto náležitosti v tejto žiadosti nemožno zistiť. Pri podmienkach úveru je síce uvedená štandardná úroková sadzba, avšak táto je uvedená o viac ako polovicu menším a tenším písmom ako samotná výška úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky, takže pri bežnom oboznámení sa s touto žiadosťou priemerný spotrebiteľ nemohol vedieť, za akých skutočných podmienok je mu poskytovaný predmetný úver. Keďže úroky ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere nie sú tam uvedené jasne a určite, prípadne zrozumiteľne natoľko, aby takéto uvedenie úrokov súd mohol charakterizovať za platné zmluvnú dojednanie, uvedenie úrokov v zmluve o úvere ako podstatnej náležitosti zmluvy, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa o výhodnosti či nevýhodnosti úveru, takýmto spôsobom súd hodnotí ako aj nekalú obchodnú praktiku zo strany právneho predchodcu žalobcu, keďže takáto praktika dokáže ovplyvniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa, ktorý v skutočnosti pri podpise žiadosti o úver nevie, aké budú skutočné úverové podmienky a takéto zmluvné dojednanie súd charakterizuje ako neplatný právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný, obchádzajúci zákon a priečiaci sa dobrým mravom. Pri vstupe bežného spotrebiteľa do zmluvného vzťahu s bankou sa predpokladá zo strany banky vyššia úroveň zodpovednosti, že pri vstupe do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom nebudú použité klamlivé obchodné praktiky, že so všetkými zmluvnými dojednaniami v zmluve o úvere sa bežný spotrebiteľ bude vedieť oboznámiť hneď pri žiadosti o úver, čo pri oboznámení sa s podpísanou žiadosťou o aktiváciu bankomatky Quatro nie je možné zistiť, úroky sú uvedené absolútne minimálnym písmom, zo samotnej žiadosti a obchodných podmienok nie je možné zistiť dohodu o žiadnych poplatkoch, ktoré si žalobca, resp. jeho právny predchodca vyúčtoval v jednotlivých výpisoch a nie je tam dohoda ani o poistnom, ktoré je taktiež predmetom konania a nachádza sa v jednotlivých výpisoch. Takto súd uzatvára, že v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je možné charakterizovať predmetný zmluvný vzťah - zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako neplatný právny úkon, čoho dôsledkom je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, avšak súd posúdil tento právny vzťah ako neplatný aj v zmysle horeuvedených ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka, čo následkom s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je to, že v prípade neplatnosti zmluvy je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, čiže v danom prípade ide o nárok žalobcu na prípadné bezdôvodné obohatenie, čo je posúdenie výhodnejšie pre spotrebiteľa hlavne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú situáciu súd posúdil nasledovne. 15. Z predložených dokladov vyplýva, že zo strany žalovaného boli čerpané finančné prostriedky vo výške 2.410,- eur a žalovaný uhradil sumu vo výške 1.260,- eur, a preto žalovanému v danej súvislosti svedčí len povinnosť titulom úveru na základe bezdôvodného obohatenia vyplatiť sumu vo výške 1.150,- eur. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, na ktoré premlčanie by súd musel prihliadnuť aj z úradnej povinnosti v zmysle § 5b) Zákona č. 102/2014 Z.z., a preto súd v ďalšom sa zaoberal otázkou, či nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, v zmysle týchto ustanovení sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, t.j. ide o subjektívnu premlčaciu lehotu a zároveň sa bezdôvodné obohatenie premlčí v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. O prípadnom bezdôvodnom obohatení sa žalobca, resp. jeho právny predchodca dozvedel minimálne dňa 02. 05. 2013, keď bola daná výpoveď zmluvy a vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 25. 04. 2016, ide o nárok premlčaný v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemožno žalobcovi premlčané právo priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, zároveň došlo k premlčaniu nároku na bezdôvodné obohatenie v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odvtedy, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. od vyplatenia finančných prostriedkov žalovanému, ktoré finančné prostriedky boli vyplatené naposledy dňa 06. 01. 2013, kde vzhľadom na podanie návrhu až dňa 25. 04. 2016 ide taktiež o premlčaný nárok, ktorý žalobcovi nemožno priznať. 16. Žalobca si v ďalšom na žalovanom uplatňoval nárok titulom rôznych poplatkov, ktoré boli uvedené v jednotlivých výpisoch, a to poplatok - náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eur vyúčtovaný od januára 2013 4x, vo výške 5,76 eur v máji 2014, vo výške 4,32 eur 21x, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eur v septembri 2013 a poplatok za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 1,54 eur mesačne vyúčtovaný od novembra 2012. Keďže takéto poplatky neboli dohodnuté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a nie sú uvedené ani v samotnej žiadosti o aktivácii bankomatky Quatro, ani v obchodných podmienkach, vzhľadom na to žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatkov a poistenia. 17. Žalobca svojím podaním zo dňa 02. 03. 2017 zobral žalobu späť v časti poplatkov vo výške 501,57 eur, tento svoj nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké poplatky konkrétne v späťvzatej časti ide, keďže predmetom konania bolo viacero druhov poplatkov, ktoré v sumárnej výške prevyšovali sumu 501,57 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť, a preto nebolo možné sa bližšie zaoberať, ktoré poplatky sú predmetom späťvzatia, kde súd podotýka, že žalobca nemá nárok na žiadne poplatky, ktoré boli vyúčtované v jednotlivých výpisoch tak, ako to súd uviedol vyššie. 18. Obdobná situácia platí aj v časti sankčného úroku vo výške 271,19 eur, v ktorej časti žalobca zobral svoj nárok späť, kde taktiež žalobca svojím podaním bližšie nešpecifikoval, o aké sankčné úroky ide, za aké obdobie, z akej výšky istiny tieto sankčné úroky boli počítané, ktorá otázka však nemala podstatný vplyv pre meritórne rozhodnutie vo veci. Obdobná situácia platí aj čo sa týka poplatkov za poistenie, ktoré vôbec nebolo dohodnuté, keďže v samotnej žiadosti nie je zaškrtnutá kolónka, či sa poistenie prijíma alebo odmieta. Pokiaľ poistenie nie je platne dohodnuté písomnou poistnou zmluvou, nie je písomne podaný návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nie je písomné ani prijatie návrhu s poukazom na ustanovenie § 792 ods. 1 Obč. zákonníka, nemá žalobca právo na žiadne poistné. 19. Takto záverom súd môže konštatovať, že ide o úver, ktorý je neplatný, na základe neplatnosti právneho úkonu vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré právo sa však premlčalo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného, následkom čoho bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť v plnom rozsahu. 20. Na záver súd ešte podotýka, že celkový nárok žalobcu a jeho právneho predchodcu sa javí byť absolútne nedôveryhodný s poukazom aj na výzvu, ktorú zaslal v mene pôvodného právneho predchodcu žalobca zo dňa 09. 04. 2013, v ktorej výzve je zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovaná len základná istina vo výške 2.955,27 eur, kde nie je jasné, čo sa skrýva pod pojmom základná istina a ďalej sú uplatňované už len úroky z omeškania vo výške 11,74 eur a náklady na vymáhanie 427,25 eur, čo sú nároky, ktoré vôbec nekorešpondujú s nárokom, ktorý bol podaný v pôvodnej žalobe vo výške 4.791,81 eur, z čoho vyplýva, že samotnému právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi samotnému nie je jasné, aké nároky si vlastne uplatňuje, aké nároky sú predmetom konania, kde
počas konania zobral späť časť svojho nároku bez akejkoľvek špecifikácie a odôvodnenia, bez nejakej súvislosti v časti späťvzatých nárokov s domnelou platne uzavretou zmluvou. 20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.