Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19Cpr-1-2016.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Tomáš Hennel, nar. 27.3.1975, bytom Záleská cesta 897/22, Malinovo, zastúpeného: GRMAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Lavaton, s.r.o., IČO: 362 44 848, so sídlom Bulharská 44, Trnava, zastúpenému: Mgr. Juraj Krišťák, advokát so sídlom Tupého 51/A, Bratislava, o zaplatenie 1.669,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 1.669,82 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.669,82 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 1.669,82 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.669,82 eur od 16.11.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili pracovný pomer dňa 1.11.2013, dohodnutá základná hrubá mesačná mzda bola vo výške 1.300,- eur Dodatkom č. 1 zo dňa 1.8.2014 a Dodatkom č. 2 zo dňa 29.7.2015 zmluvné strany zmenili miesto výkonu práce a názov pozície. Žalobcovi bola dňa 31.8.2015 doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca pracoval u žalovaného naposledy dňa 31.10.2015 kedy mu uplynula dvojmesačná výpovedná doba podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce. Po skončení pracovného pomeru požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie odstupného v súlade s § 76 Zákonníka práce. Žalovaný listom zo dňa 3.11.2015 oznámil, že nemá nárok na vyplatenie odstupného, pretože jeho pracovný pomer u žalovaného netrval dva roky. Podaním zo dňa 12.11.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na vyplatení odstupného. Žalovaný dňa 15.11.2015 žalobcovi nevyplatil odstupné. Pri výpočte odstupného vychádza zo zárobkov dosiahnutých v rozhodujúcom období, ktorými sú mesiace júl, august a september 2015. Výpočet bol vykonaný v súlade s podmienkami stanovenými v § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. Odstupné predstavuje sumu 1.669,82 eur. Výplatným dňom na vyplácanie mzdy bol u žalovaného pätnásty deň nasledujúceho mesiaca, pričom odstupné mal žalovaný vyplatiť po skončení pracovného pomeru. Žalovaný mal odstupné vyplatiť dňa 15.11.2015.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 1.11.2013; Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 31.8.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v predmetnej žalobe, je toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky pre priznanie odstupného, preto žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
4. Zástupca žalovaného uviedol, že je toho názoru, že dĺžka trvania pracovného pomeru by sa mala posudzovať podľa toho, kedy bola daná výpoveď, obdobne je to riešené i v ustanovení § 73 ods. 1 Zákonníka práce i dikcia ustanovenia § 76 ods. 1 navádza k tomuto záveru. V opačnom prípade by totiž zamestnávateľ bol vystavený riziku nepredpokladaného predlžovania trvania pracovného pomeru zamestnanca počas plynutia výpovednej doby, napr. pri vzniku niektorých prekážok. Druhou skutočnosťou je to, že v pracovnej zmluve je uvedený dátum vzniku pracovného pomeru dňa 1.11.2013, ďalej je tam uvedené, že z dôvodu štátneho sviatku a víkendu nastúpi zamestnanec do práce až v pondelok 4.11.2013, podľa informácie od klienta - žalovaného pracovná zmluva bola podpísaná až dňa 4.11.2013, preto je toho názoru, že pri posudzovaní dĺžky trvania pracovného pomeru by sa malo prihliadať i na túto skutočnosť. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť.
5. K výpovedi žalovaného zástupca žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s jeho názorom ohľadom trvania pracovného vzťahu v súvislosti s výpovednou dobou, takýto názor, že by sa tam nemala započítavať výpovedná doba je len v dôvodovej správe a je zavádzajúci, je v rozpore i so samotným Zákonníkom práce, ktorý jednoznačne hovorí, že pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby.
6. Žalobca H. C., uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami protistrany, že pracovná zmluva bola antidatovaná, pracovná zmluva bola uzavretá a podpísaná ešte v októbri 2013 s konateľom žalovaného pánom B., ktorý s ním uzatváral zmluvu za žalovaného, dohodli sa na tom, že pracovný pomer vznikne dňom 1.11.2013.
7. Z Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.11.2013 medzi spoločnosťou Stuhl, s.r.o., IČO: 36 244 848 ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vyplýva, že zamestnanec mal vykonávať prácu: Manager predaja a manager zákazníckeho servisu s tým, že pracovný pomer vznikne 1.11.2013, z dôvodu štátneho sviatku a víkendu mal zamestnanec nastúpiť do práce v pondelok 4.11.2013. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov.
8. Z Výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 31.8.2015 vyplýva, že zamestnávateľ: Lavaton, s.r.o., IČO: 36244848, ukončil so žalovaným pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP pre nadbytočnosť, keď pracovné zaradenie zamestnanca ,,Manažér zákazníckeho servisu“ sa dňom 31.8.2015 ruší. Zároveň zamestnávateľ oznámil zamestnancovi, že pracovný pomer vznikol 1.11.2013, výpovedná doba je 2 mesiace, ktorá začína plynúť dňa 1.9.2015 a uplynie dňom 31.10.2015.
9. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava spoločnosti Lavaton, s.r.o., IČO: 36 244 848, so sídlom Bulharská 44, Trnava súd zistil, že pôvodné obchodné meno spoločnosti v období od 3.8.2001 do 31.12.2014 bolo Stuhl, s.r.o.
10. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Podľa § 37 Zákonníka práce, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 3 písm. a) Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (ods. 1)
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov (ods. 3 písm. a)).
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.11.2013 bol zamestnaný u žalovaného na dobu neurčitú, žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou zo dňa 31.8.2015 z dôvodu nadbytočnosti. Dvojmesačná výpovedná doba uplynula dňa 31.10.2015. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný.
12. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal vyplatenia odstupného s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce, keď mal za to, že pracovný pomer trval dva roky, čím mu vznikol nárok na odstupné, ktorá skutočnosť bola v konaní sporná, keď žalovaný namietal tak vznik pracovného pomeru ku dňu 1.11.2013 ako i skutočnosť, že trval 2 roky, keď mal za to, že do trvania pracovného pomeru nemožno započítať výpovednú dobu.
13. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že pracovný pomer žalobcu vznikol ku dňu 1.1.2013, čo jednoznačne vyplýva z pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá písomne, preto táto skutočnosť nemohla byť ničím vyvrátená, preto súd ani nepripustil navrhované dokazovanie žalovaným a to zisťovanie kedy bola zmluva podpísaná, keď akékoľvek zistenie by vzhľadom na písomnú formu pracovnej zmluvy nemalo žiadny vplyv na dátum vzniku pracovného pomeru. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 76, § 37 Zákonníka práce) v prípade nároku na odstupné Zákonník práce (na rozdiel od výpovednej doby) exaktne nestanovuje, ako sa počíta trvanie pracovného pomeru pre účely vzniku nároku na odstupné. Toto odstupné patrí pri skončení pracovného pomeru, čím sa stanovuje, kedy zamestnancovi vzniká nárok na odstupné. V princípe, na rozdiel od výpovednej doby, nie je ani potrebné počítať, ku ktorému dňu sa posudzuje trvanie pracovného pomeru, pretože tu nie je potrebné dopredu určiť deň skončenia pracovného pomeru (v prípade zmeny v dĺžke výpovednej doby počas jej plynutia by sa vyvolávala právna neistota), ale len na základe trvania pracovného pomeru identifikovať nárok zamestnanca. Pri výpovednej dobe je naopak potrebné stanoviť, že trvanie pracovného pomeru sa počíta ku dňu doručenia výpovede, pretože potom by mohol vzniknúť problém určenia, aká dlhá má byť výpovedná doba, ak by sa jej dĺžka určovala podľa dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu skončenia pracovného pomeru a mohlo by teoreticky dôjsť k jej predlžovaniu už počas jej plynutia. Z tohto hľadiska sa dá uprednostniť taký výklad, podľa ktorého, ak v zákone nebola určená dĺžka trvania pracovného pomeru pre účely výpočtu nároku na odstupné, je možné usudzovať (a to aj v spojení so slovom „pri skončení pracovného pomeru“, ktoré by, ak by sa malo odstupné počítať ku dňu doručenia výpovede bolo nadbytočné, pretože otázku, kedy sa vypláca odstupné už ZP rieši na inom mieste), že je potrebné posúdiť dobu odo dňa vzniku pracovného pomeru do dňa jeho skončenia. Podľa § 37 Zákonníka práce „doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.“ V tomto prípade by malo ísť o dobu, keďže Zákonník práce stanovuje čo je doba a stanovuje ako určiť začiatok a koniec doby, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva. Vzhľadom na uvedené, naplnenie dvoch odpracovaných rokov (pri dobe) nastáva v danom prípade dňa 31.10.2015 a nie až 1.11.2015, kedy by pracovný pomer trval dva roky a jeden deň. Keďže pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.10.2015 a pracovný pomer trval vzhľadom na vyššie uvedené dva roky a to od 1.11.2013 do 31.10.2015, súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi uplatnené odstupné, ktorého výška nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená.
14. Nakoľko žalovaný nevyplatil žalobcovi odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, keď výplatným dňom na vyplácanie mzdy bol u žalovaného pätnásty deň nasledujúceho mesiaca, teda žalovaný mal odstupné vyplatiť dňa 15.11.2015, nasledujúcim dňom, t.j. 16.11.2015 sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca má v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5,05%, keď výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 16.11.2015 bola 0,05%.
15. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
16. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.