Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-578-2015.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/578/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne : I.. C. E., bytom E. Č.. XX/H, J., proti žalovanému v 1.rade : Ressetter, s.r.o., so sídlom Zadunajská č. 27, Bratislava, IČO : 47586877, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bránik, s.r.o., so sídlom K. Marxa č. 10, Levice, IČO : 50412132, žalovanému v 2.rade : Dražobka, s.r.o., so sídlom Zámocká č. 36, Bratislava, IČO : 46811770 a žalovanému v 3.rade: R. C. D., bytom C. XX, Y., zastúpená advokátskou kanceláriou Slávik & Co. s.r.o., so sídlom Budovateľská č. 3, Prešov, IČO : 47252367, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1.rade, 2.rade a v 3.rade trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 11.09.2015, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. C. a to byt č. XXX, na X. poschodí E. XX/h E. J., spoluvlastnícky podiel k nebytovému priestoru a pozemkom, je neplatná.
2. V žalobe tvrdila, že dňa 17.06.2015 bola žalovaným v 2.rade vykonaná dražba na základe návrhu žalovaného v 1. rade. Dňa 28.05.2015 žalovaný v 2.rade doručil jej právnemu zástupcovi znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. N.. Žalobkyňa namieta, že znalecký posudok jej bol zaslaný menej ako 30 dní pred dňom konania dražby, voči čomu vzniesla námietku dňa 03.06.2015. V odpovedi žalovaný tvrdil, že zákonnú povinnosť splnil tak, že znalecký posudok zaslal dňa 16.05.2015 úradnou zásielkou, obsahujúcou znalecký posudok, toto tvrdenie podľa nej však nepreukázal. Podľa žalobkyne všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom nezodpovedá trhovej cene a preto dňa 03.06.2015 vzniesla námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadala vyhotovenie posudku iným znalcom. Dňa 03.06.20115 vzniesla námietky aj proti samotnej dražbe, nakoľko výška pohľadávky, ktorá mala byť výťažkom z dražby uspokojená, sa nezhoduje s výškou pohľadávky, ktorá bola žalovanému v 1.rade ako záložnému veriteľovi postúpená. Pôvodný veriteľ a nový záložný veriteľ, žalovaný v 1.rade, oznámili, že pohľadávka vo výške 123.110,31 eur bola postúpená na žalovaného v 1.rade, avšak výška pohľadávky, ktorá má byť z výťažku dražby uspokojená bola stanovená na hodnotu 163.007,79 eur čo je o 39.897,47 eur viac ako výška postúpenej pohľadávky. V súvislosti s námietkou na ohodnotenie žalovaný v 2.rade listom zo dňa 15.06.2015 zaslal nové ohodnotenie predmetu dražby, znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. W.. Tento posudok je skoro identický so znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, to je dôvod, pre ktorý žalobkyňa nepovažuje zaslanie nového znaleckého posudku za vysporiadanie sa s jej námietkami. Zároveň namietala, že žalovaný
v 2.rade si nesplnil povinnosť zaslať jej zápisnicu o vykonanej dražbe a z toho všetkého žalobkyňa vyvodzuje, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom, preto je neplatná.
3. Ako dôkazy označila žiadosť o zaslanie notárskej zápisnice, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, námietky proti ohodnoteniu predmety dražby, odpoveď žalovaného v 2.rade. Žiadala zabezpečiť dražobný spis K..
4. Žalovaný v 1.rade a v 2.rade sa ku žalobe písomne nevyjadrili.
5. Žalovaná v 3.rade sa ku žalobe písomne vyjadrila, žiadal žalobu zamietnuť. Namietala, že v žalobnom návrhu chýba vyjadrenie v čom skutočne bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Poukázal, že sama žalobkyňa potvrdila, že dňa 28.02.2015 mala možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom Č..XX/XXXX, aj sa s ním oboznámila . Žalovaná sa domnieva, že nie každé porušenie zákona spôsobuje neplatnosť dražby a aj v danom prípade prípadné zmeškanie lehoty nespôsobuje neplatnosť dražby. Samotná cena predmetu dražby určená v znaleckom posudku nemá na dražbu žiaden vplyv, preto nemôžu mať na dražbu vplyv akékoľvek námietky žalobkyne voči znaleckému posudku ako takému.
6. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba.
7. Podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
8. Podľa ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, respektíve predložiť súdu všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
9. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie [§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby [§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách).
10. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, tvrdila, že tým boli dotknuté jej právach.
11. Žalobkyňa namietala, že jej nebol zaslaný znalecký posudok v zákonnej lehote. V spore však žalovaný preukázal, že dňa 06.05.2015 zaslal úradnú zásielku, ktorá obsahovala aj znalecký posudok č. XX/XXXX, avšak žalobkyňa zásielky na adrese jej trvalého pobytu nepreberala (č.l.112, 113 a 114 spisu). Predmetný posudok doručoval aj právnemu zástupcovi žalobkyni, ktorý zásielku následne doručil žalobkyni. To, že žalobkyňa nepreberala jej adresované zásielky a s obsahom znaleckého posudku sa neoboznámila v lehote viac ako 30 dní pred dňom konania dražby nie je chybou žalovaného a nie je to ani dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3Cdo/233/2010 uviedol, že veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva a to najmenej 30 dní vopred, porušenie tejto povinnosti veriteľom nie je dôvodom neplatnosti dražby, môže byť však spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu za spôsobenú škodu.
12. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný v 2.rade sa nevysporiadal s jej námietkami proti ohodnoteniu predmetu dražby. V spore bolo preukázané, že žalovaný inicioval vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, toto tvrdila aj žalobkyňa. Tá namietala, že druhý znalecký posudok bol prakticky identický a preto to nepovažuje za vysporiadanie sa s jej námietkami. Súd tento postup žalovaného nepovažoval za postup v rozpore so zákonom a nie je to ani dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby. Ak by predmetné nehnuteľnosti boli aj ocenené na vyššiu cenu než bola hodnota určená znaleckým posudkom, táto skutočnosť by ešte nezaručila, že by bol predmet dražby vydražený za vyššiu cenu. Rozdiely cien nehnuteľností určených znaleckými posudkami nie sú dôvodom neplatnosti dražby. Predovšetkým preto, že cena predmetu dražby jej generovaná na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným predpokladom dražobníka (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/49/2012).
13. Žalobkyňa namietala, že jej pohľadávka voči Tatra banke a.s. predstavovala sumu 123.110,32 eur, pričom pohľadávka žalovaného bola špecifikované na sumu 163.007,79 eur. P. J. a.s. súdu oznámila, že výška postúpenej pohľadávky predstavovala 123.110,32 eur (č.l.257), avšak na nehnuteľnostiach viazli aj iné ťarchy a preto je len logické, že z výťažku dražby mohli byť uspokojené aj iné pohľadávky. Súd v tom nevidel dôvod na určenie neplatnosti dražby.
14. Žalobkyňa tvrdila, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Ani po pripojení dražobného spisu súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by mohol určiť, že dražba je neplatná, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaní mali vo veci úspech, preto súd zaviazal žalobkyňu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.