Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_5Cpr-2-2013.pdf
PDF · 139.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu D. Š., nar. XX.X.XXXX, I. T. XX, XXX XX C. proti žalovanému TIME 4 COFFEE s.r.o., Přerovská 9, 085 01 Bardejov, IČO: 44 558 112, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, dňa 4.5.2017 takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa vykonané listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 a doručené žalobcovi dňa 3.10.2013 je n e p l a t n é . Pracovný pomer žalobcu podľa § 79 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce skončil dňa 3.10.2013, kedy žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.798,30 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 748,30 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaný je p o v i n n ý na súdnom poplatku zo žaloby zaplatiť súdny poplatok v sume 207,- Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bardejov.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce zo strany zamestnávateľa vykonané listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 a doručené žalobcovi dňa 3.10.2013 je neplatné. Pracovný pomer žalobcu skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013.
2. Žalobca ďalej žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.846,60 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 796,60 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia.
3. Dňa 18.4.2013 žalobca so žalovaným ako zamestnávateľom uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2013. V zmysle bodu 1 bol deň nástupu do práce dohodnutý na 22.4.2013. Podľa bodu 4. miestom výkonu práce je N. XX, C., G. M.. Mzda žalobcu v zmysle bodu 6. činila 350,- Eur mesačne. Výplatný termín bol najneskôr 30. dňa nasledujúceho mesiaca (bod 7).
4. Na základe ústnej dohody so žalovaným, žalobca v dňoch 26.7.2013 až 10.8.2013 čerpal dovolenku. Po návrate z dovolenky žalobca prevádzku našiel zatvorenú. Na prevádzke viselo potvrdenie Mestského úradu v Prešove zo dňa 7.8.2013, ktoré potvrdzovalo dočasné uzatvorenie prevádzkarne - Y. U. X X.
- v termíne od 7.8.2013 do 2.9.2013.
5. K otvoreniu prevádzky ani po uplynutí uvedeného času nedošlo. Z dôvodu existencie prekážky na strane zamestnávateľa žalobca nemohol nastúpiť do práce a to napriek tomu, že sa do práce riadne dostavil a prácu vykonávať chcel.
6. Žalobca následne kontaktoval zamestnávateľa s tým, aby vzniknutá situácia bola vyriešená. Žalobca bol ochotný dohodnúť sa na rozviazaní pracovného pomeru dohodou, no trval na tom, aby mu bola vyplatená mzda za júl 2013.
7. Žalovaný vypracoval návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013. Zásielku obsahujúcu tento návrh dohody žalovaný na poštovú prepravu podal dňa 5.9.2013 a žalobcovi doručil dňa 7.9.2013.
8. Žalobca tento návrh dohody odmietol akceptovať vzhľadom na navrhované antidatovanie, lebo do 8 dní je povinný evidovať sa na úrade práce, inak by bol povinný sám si platiť odvody do zdravotnej poisťovne.
9. Následne žalobca cestou kamaráta právnika upozornil žalovaného na to, že jeho pracovný pomer naďalej trvá a žalovaný ako zamestnávateľ má aj odvodové povinnosti za zamestnanca.
10. Dňa 30.9.2013 žalobca pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy za júl 2013 do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Žalobca dňa 30.9.2013 predmetné okamžité skončenie odoslal poštou žalovanému. Žalovaný okamžité zrušenie pracovného pomeru prevzal dňa 8.10.2013, ktorý žalobca považuje za deň skončenia pracovného pomeru so žalovaným.
11. Dňa 3.10.2013 žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce učinené žalovaným ako zamestnávateľom. Ako dôvod tohto postupu žalovaný uviedol žalobcovo hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v jeho absencii.
12. Žalovaný nebol oprávnený rozviazať so žalobcom pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu absencie. Žalobca po skončení dovolenky chcel riadne nastúpiť do práce v mieste, ktoré bolo v pracovnej zmluve uvedené ako miesto výkonu jeho práce, t.j. prevádzkareň na adrese N. XX, C..
13. Žalobca z objektívnych dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, nemohol vykonávať svoju prácu. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak zo strany zamestnávateľa neboli naplnené zákonné predpoklady.
14. Žalovaný má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce učinené zamestnávateľom je neplatné.
15. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalobcom podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce učinené z dôvodu nezaplatenia mzdy.
16. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 22.4.2013 do 8.10.2013. Za uvedené obdobie žalobcovi bola vyplatená mzda za mesiace apríl, máj a jún. Žalovaný nevyplatil mzdu žalovanému za obdobie od 1.7.2013 do 8.10.2013.
17. Mzda žalobcu v zmysle bodu 6. pracovnej zmluvy činila 350,- Eur mesačne, čo je 2,0124 Eur/hodina (pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, kedy priemerný počet hodín pripadajúci v kalendárnom roku na jeden mesiac činí 173,92 Eur hodiny). V mesiaci október 2013 bolo 6 pracovných dní a tak mzda žalobcu za október 2013 činí 96,60 Eur. Dlh žalovaného na mzde je: júl 2013 v sume 350,- Eur, august 2013 v sume 350,- Eur, september 2013 v sume 350,- Eur a október 2013 v sume 96,60 Eur, spolu 1.146,60 Eur.
18. Okrem nevyplatenej mzdy žalobcovi prináleží aj náhrada mzdy vo výške 700,- Eur podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce (náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov). Dlh žalovaného pozostávajúci z nevyplatenej mzdy a z nevyplatenej náhrady mzdy predstavuje spolu 1.846,60 Eur.
19. Žalobca žiada tiež úrok z omeškania. Mzda za daný kalendárny mesiac bola splatná najneskôr 30. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer žalobcu skončil dňa 8.10.2013 a tak mzda za október 2013 a náhrada mzdy podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce žalobcovi mali byť vyplatené najneskôr dňa 30.11.2013 (omeškanie s vyplatením tak vznikne dňa 1.12.2013).
20. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď žalovanému žaloba žalobcu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť.
21. Konanie vo veci začalo dňa 2.12.2013 za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Zákon č. 99/1963 Zb. bol ustanovením § 473 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.) dňom 30.6.2016 zrušený a dňom 1.7.2016 sa stal účinným nový procesný poriadok upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z.
22. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Konanie vo veci ku dňu 30.6.2016 neskončilo a tak na konanie počnúc od 1.7.2016 treba použiť už nový procesný poriadok upravený zákonom č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred 1.7.2016 zostávajú zachované.
24. Podľa § 316 C.s.p. individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. (2) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
25. Podľa § 319 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
26. Podľa § 322 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.
27. Podľa § 323 C.s.p. na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
28. Žalobca podanou žalobou sa domáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnym úkonom zamestnávateľa a mzdových nárokov. Ide tak o individuálny pracovný spor v zmysle § 316 C.s.p.
29. Súd v súlade s § 322 C.s.p. na prejednanie sporu nariadil na deň 4.5.2017 pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného. Žalobcovi predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 11.4.2017 a žalobca pojednávania sa zúčastnil. Žalovaný, ktorý je právnickou osobou zapísanom v obchodnom registri predvolanie na pojednávanie neprevzal, hoci mu bolo doručované na adresu jeho sídla podľa zápisu v obchodnom registri. V zmysle ustanovenia § 112 C.s.p. sa ale predvolanie na pojednávanie žalovanému považuje za doručené dňa 12.4.2017, t.j. dňom vrátenia zásielky súdu.
30. Žalovaný nedisponuje elektronickou schránkou, preto súd žalovanému, v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 písm. b/ C.s.p., predvolanie na pojednávanie doručoval na adresu jeho sídla zapísaného v obchodnom registri. Ak žalovaný doporučenú poštovú zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie na tejto adrese neprevzal, zásielka dňom jej vrátenia súdu sa podľa § 112 C.s.p. považuje za doručenú, aj keď žalovaný sa o nej nedozvedel.
31. Žalobca požiadal súd o prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Súd postupujúc podľa § 180 C.s.p. dospel k záveru, že vec je možné prejednať v neprítomnosti žalovaného, aj keď predvolanie na pojednávanie neprevzal.
32. Žalobca na pojednávaní prehlásil, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že žalobou sa domáha nielen vyslovenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru so žalovaným, ale tiež vyslovenia dňa skončenia pracovného pomeru. Tento výrok súdu potrebuje vzhľadom k jeho dlhu voči zdravotnej poisťovni.
33. K meritu veci sa žalobca vyjadril na pojednávaní dňa 24.6.2015. Uviedol, že na čerpaní dovolenky sa dohodol s vedúcim prevádzky G.I. G.. V čase nástupu na dovolenku nemal vedomosť o následnom uzavretí prevádzky.
34. Dovolenku čerpal v období od 26.7.2013 do 10.8.2013. Pri nástupe do práce po skončení dovolenky našiel prevádzku uzavretú a na jej dverách visel písomný oznam, podľa ktorého prevádzka je dočasne uzavretá v období od 7.8.2013 do 2.9.2013. Telefonicky sa snažil skontaktovať so žalovaným, no bezvýsledne. Žalovaný ako zamestnávateľ ho na nástup do práce nevyzýval. Práce pre žalovaného vykonával do 25.7.2013.
35. Žalobca spolu so žalobou súdu predložil kópiu písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 18.4.2013. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvu uzavreli žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec. Zmluvou bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú s nástupom žalobcu do práce dňa 22.4.2013 a koniec pracovného pomeru bol dohodnutý na deň 31.12.2013.
36. Žalobca ako zamestnanec mal vykonávať práce: zodpovedný prevádzkar s miestom výkonu práce N. XX, C. so mzdou vo výške 350,- Eur mesačne a výplatným termínom do 30. dňa nasledujúceho mesiaca.
37. Podľa § 42 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
38. Podľa § 43 ods. 1 Zák. práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
39. Podľa § 43 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
40. Podľa § 46 Zák. práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
41. Podľa § 47 ods. 1 Zák. práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
42. Podľa § 48 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
43. Podľa § 48 ods. 2 Zák. práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
44. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ktoré žalovaný nepoprel a obsah pracovnej zmluvy zo dňa 18.4.2013, súd nemohol mať pochybnosti o pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a to v zhode so skutkovými tvrdeniami žalobcu a obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 18.4.2013. Ustálil preto, že na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 18.4.2013 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer na dobu určitú s dohodnutým druhom práce zodpovedný prevádzkar kaviarne žalovaného na ulici N. XX D. C. a nástupom do práce dňa 22.4.2013.
45. Žalobca práce v súlade s obsahom pracovného pomeru pre žalovaného vykonával od 22.4.2013 do 26.7.2013, kedy začal čerpať dovolenku v trvaní do 10.8.2013.
46. Dňa 3.10.2013 žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce. Z obsahu písomnosti vyplýva, že žalovaný okamžite končí pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 Zákonníka práce pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny s tým, že pracovný pomer končí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.
47. Podľa § 68 Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>. (3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601>) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
48. Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
49. Podľa § 71 Zák. práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>.
50. Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
51. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi bolo žalovaným doručené dňa 3.10.2013. Žalobca žalobou súdu doručenou dňa 2.12.2013, teda v lehote podľa § 77 Zák. práce žiada určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.
52. Vychádzajúc z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako bolo doručené žalobcovi, dôvodom, pre ktorý žalovaný ako zamestnávateľ pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, mala byť skutočnosť, že žalobca po skončení dovolenky sa nevrátil na pracovisko, neoznámil žalovanému dôvod neprítomnosti v práci a so žalovaným odmietal normálne komunikovať. Neprítomnosť žalobcu v práci po skončení dovolenky žalovaný považoval za neospravedlnené meškanie práce, absenciu, ktoré hodnotí ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Právne svoje rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný kvalifikuje ustanovením § 68 Zák. práce.
53. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce ukladá obom stranám pracovnoprávneho vzťahu v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, okrem iného skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd konštatuje, že žalovaný na túto zákonnú povinnosť nedbal.
54. Žalovaný totiž iba všeobecne konštatuje nenastúpenie žalobcu do práce po skončení dovolenky, ale bez toho, aby uviedol čas, kedy žalobca mal do práce nastúpiť a aké následky nenastúpenia žalobcu do práce malo pre činnosť žalovaného. Spôsob akým žalovaný vymedzil dôvod okamžitého rozviazania pracovného pomeru vo svojom právnom úkone umožňuje jeho zámenu s iným dôvodom a to najmä z časového hľadiska. Naviac iba za predpokladu presného časového vymedzenia je možné urobiť záver, či k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý sa okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom rozhodol (§ 68 ods. 2 Zák. práce) a či dôvod, pre ktorý sa žalovaný rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom napĺňa ustanovenie § 68 ods. 1 Zák. práce (žalovaný pri svojom právnom úkone mal na mysli s najväčšou pravdepodobnosťou písm. b/ § 68 ods. 1Zák. práce, aj keď to výslovne v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol).
55. Podľa § 17 ods. 2 Zák. práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
56. Ustanovenie § 70 Zák. práce absenciu tam uvedených náležitostí sankcionuje neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Právny úkon žalovaného zo dňa 26.9.2013, ktorého obsahom je okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, postráda také skutkové vymedzenie dôvodu, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, najmä z pohľadu jeho časového vymedzenia. Z uvedeného dôvodu súd akceptoval návrh žalobcu a okamžité rozviazanie pracovného pomeru zo strany žalovaného vyslovil neplatným.
57. Podľa § 79 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. (3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.
(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
58. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým žalovaný ako zamestnávateľ chcel skončiť pracovný pomer so žalobcom je neplatné. Žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaným, preto pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil podľa § 79 ods. 4 písm. b/ Zák. práce dňom, kedy sa mal skončiť, t.j. dňom, v ktorý žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal, k čomu došlo dňa 3.10.2013.
59. Podľa § 116 ods. 1 Zák. práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
60. Podľa § 142 ods.1, 3 Zák. práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
61. Podľa § 118 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. (3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
62. Podľa § 129 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. (2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
63. Podľa § 134 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601>), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času. (6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety. (7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601> sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie. (8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne. (9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku. (11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
64. Žalobca prácu pre žalovaného vykonával do 25.7.2013 včítane a v období od 26.7.2013 do 10.8.2013 čerpal dovolenku. Od 11.8.2013 do 3.10.2013 včítane, kedy pracovný pomer skončil, žalobca síce práce pre žalovaného nevykonával, ale z dôvodu prekážok na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý mu prácu prestal prideľovať. Žalobcovi tak za dobu do 25.7.2013 včítane patrí mzda vo výške podľa dohody so žalovaným, t.j. vo výške 350,- Eur mesačne (bod 6. pracovnej zmluvy) a za dobu čerpania dovolenky a prekážok na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré žalobcovi bránili vo výkone práce, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku žalobcu vypočítaného podľa zásad § 134 Zák. práce.
65. Pri dohodnutej mzde vo výške 350,- Eur mesačne je pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase a 173,92 Eur priemernom počte hodín pripadajúcom v kalendárnom roku na jeden kalendárny mesiac priemerný hodinový zárobok vo výške 2,0124 Eur a priemerný mesačný zárobok vo výške 350,- Eur.
66. Žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu a náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku za mesiac júl 2013 a náhradu mzdy nevyplatil ani za ďalšiu časť žalobcom vyčerpanej dovolenky do 10.8.2013 (žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, preto súd podľa § 151 ods. 1 C.s.p. ho považoval za nesporné). Žalobcovi preto za mesiac júl 2013 patrí mzda za dobu od 1.7.2013 do 25.7.2013 včítane a náhrada mzdy za čerpanú dovolenku od 26.7.2013 do 31.7.2013 spolu vo výške 350,- Eur. V období od 1.8.2013 do 10.8.2013 včítane žalobca čerpal dovolenku, za ktorú mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a od 11.8.2013 do 31.8.2013 žalobca práce nevykonával, preto žalobcovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, spolu náhrada mzdy vo výške 350,- Eur. Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku v sume 350,- Eur žalobcovi patrí aj za mesiac september 2013, lebo opäť žalobca práce nevykonával, ale pre prekážky na strane žalovaného. Za tri pracovné dni mesiaca október 2013 žalobcovi opäť patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, čo je 48,30 Eur, lebo pracovný pomer skončil dňa 3.10.2013 a žalobca práce nevykonával pre prekážky na strane žalovaného. Spolu tak za obdobie od 1.7.2013 do 3.10.2013 žalobcovi na mzde a náhrade mzdy patrí 1.098,30 Eur.
67. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce žalobcovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, lebo pracovný pomer bol neplatne skončený okamžite, teda v sume 700,- Eur (2 x 350,- Eur). Spolu tak žalobcovi patrí mzda a náhrada mzdy v celkovej výške 1.798,30 Eur.
68. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
70. Podľa § 129 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. (2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
71. V bode 7. pracovnej zmluvy žalovaný so žalobcom dohodli splatnosť mzdy najneskôr 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Rovnaká splatnosť platí aj vo vzťahu k náhrade mzdy.
72. Vzhľadom na uvedené mzda a náhrada mzdy za mesiac júl 2013 bola splatná dňa 30.8.2013, náhrada mzdy za mesiac august 2013 bola splatná dňa 30.9.2013, náhrada mzdy za mesiac september 2013 bola splatná dňa 30.10.2013 a náhrada mzdy za mesiac október 2013 včítane náhrady mzdy podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce dňa 30.11.2013. Žalovaný mzdu a náhradu mzdy žalobcovi nevyplatil doposiaľ, v dôsledku čoho sa s jej zaplatením dostal dňom nasledujúcim po jej splatnosti do omeškania a vznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
73. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 31.8.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
74. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 31.8.2013 vo výške 0,50 % p.a. je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 31.8.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 31.10.2013 do zaplatenia a vo výške 5,50 % ročne zo sumy 748,30 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia.
75. Žalobca podanou žalobou okrem vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonaného listom žalovaného zo dňa 26.9.2013 žiadal určiť, že pracovný pomer medzi ním a žalovaným skončil dňa 8.10.2013, kedy žalovaný prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013.
76. Ako vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce v prípade, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite zo strany zamestnávateľa (žalovaný - poznámka súdu) a zamestnanec (žalobca - poznámka súdu) netrvá na ďalšom zamestnávaní (o čom nemôžu byť pochybnosti, lebo o tom svedčí aj právny úkon žalobcu zo dňa 30.9.2013), pracovný pomer zo zákona skončí dňom, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle právneho úkonu žalovaného zo dňa 26.9.2013, mal pracovný pomer skončiť dňa 3.10.2013, preto týmto dňom aj pracovný pomer skončil. V dôsledku uvedeného preto okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalobcu zo dňa 30.9.2013, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť 8.10.2013 je už právne bez účinkov a bez významu.
77. Vychádzajúc z uvedeného súd síce vyslovil, že pracovný pomer skončil, ale nie dňa 8.10.2013, ale dňa 3.10.2013. Žalobu žalobcu tak v časti, pokiaľ by mal pracovný pomer trvať ešte v dobe od 4.10.2013 do 8.10.2013 zamietol.
78. Žalobu žalobcu súd potom zamietol aj v časti o zaplatenie náhrady mzdy za dobu trvania pracovného pomeru od 4.10.2013 do 8.10.2013 v sume 48,30 Eur.
79. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca síce nebol v spore úspešný v celom rozsahu, jeho neúspech ale bol iba vo veľmi nepatrnej časti, preto súd žalobcovi náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.
80. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
81. Vzhľadom na predmet sporu a osobu žalobcu, žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a vzhľadom na výsledok sporu súd preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby uložil žalovanému. Výšku súdneho poplatku súd pritom určil súčtom poplatkov podľa položky 1b za nárok o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 Eur a podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov za nárok o zaplatenie mzdy a náhradu mzdy v sume 107,50 Eur (poznámka 6 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov), spolu v sume 207,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.