Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-122-2011.pdf
PDF · 123.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou, v právnej veci Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: DREVOS SV s. r. o., Kameničany 121, 018 54 Kameničany, v zastúpení: JUDr. Anna Žedényiová - advokát, Palackého 85/5, Trenčín proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo vnútra SR ,Pribinova 2, Bratislava 812 72, o zaplatenie 25 424,85 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 500 Eur z a s t a v u j e. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2011 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 25 424,85 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávny úradným postupom žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že uznesením ORPZ úradu justičnej a kriminálnej polície v Žiari nad Hronom č. F.-XXX/OEK-ZH-XXXX boli podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku v trestnom konaní hnuteľné veci dubové rezivo dĺžky 4m, hrúbky 55 mm a 35 mm v objeme 23m3 a dubové rezivo dĺžky 4m, hrúbky 55 mm a 35 mm a 30 mm v objeme 22,73m3 vrátené U.. O. I., pretože nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto veci. Hore uvedené veci boli predtým zaistené podľa § 89 Trestného poriadku u žalobcu S. G.. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, ktorej bolo uznesením zo dňa 22.05.2006, sp. zn. ČVS: F.-XXXOEK-ZH/XXXX vyhovené. Namietal, že predmetné veci boli ním dňa 28.03.2006 dobrovoľne vydané a teda mu mali byť aj opätovne vrátené. Argumentoval, že uplatnenie práva k veciam zo strany U.. O. I. v danom prípade bolo právne irelevantné, v dôvodu, že vlastníkom veci bol žalobca. Dôvodil, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k týmto veciam bola kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou C. L.- C. a právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo prevzatie veci. Namietal, že v uznesení, ktorým sa vrátili U.. O. I. predmetné veci vyšetrovateľ neuviedol právne úvahy, na základe ktorých posúdil, že o práve U.. I. na tieto veci nie sú pochybnosti, Uvedené uznesenie bolo teda nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Po vyhovení žalobcovej sťažnosti bolo hore uvedené dubové rezivo opäť uložené v zmysle zmluvy o úschove u U.. I. v priestoroch prevádzkarne, a to aj napriek tomu, že U.. I. nevykonával v danom odbore podnikateľskú činnosť- úschova hnuteľných vecí. Namietal, že napriek tomu, že uznesením sp. zn. 8U/77/2007 prebral Okresný súd Žiar nad Hronom evidenčne do úschovy hore uvedené hnuteľné veci, tieto fyzicky zostali naďalej v úschove u U.. I.. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 15C/128/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/137/2008 bolo určené, že vlastníkom uvedených hnuteľných vecí je žalobca. Dňa 11.12.2009 bola spísaná zápisnica o vrátení veci, na základe ktorej malo byť hore uvedené drevo vrátené žalobcovi, ktorý však predmetné rezivo odmietol prevziať, keďže drevo bolo poškodené a značne znehodnotené.
Dôvodil, že drevo bolo policajným orgánom prevzaté v bezchybnom stave a hodnota dreva, ktoré bolo policajným orgánom od žalobcu prevzaté a hodnota dreva, ktoré mal žalobca prevziať bola úplne iná. Z uvedeného mal za to, že bolo povinnosťou zo strany polície uschovať drevo, respektíve zabezpečiť prostredníctvom tretej osoby jeho úschovu takým spôsobom, aby nedochádzalo k vzniku škody, t.j. k znehodnoteniu po celú dobu úschovy. 2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom ČVS: F.-XXX/OEK-ZH-XXXX bolo dubové rezivo, ktoré bolo zaistené v trestnom konaní za prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona, vrátené U.. J. I., s odôvodnením, že už pre ďalšie konanie nie je potrebné a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného k predmetnému rezivu. Proti uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorej bolo dňa 22.5.2006 zo strany vyšetrovateľa vyhovené uznesením č. p. ČVS: F. XXX/OEK-ZH-XXXX. Dubové rezivo bolo uložené na základe zmluvy o úschove č. 0214/06 v priestoroch prevádzkarne uschovávateľa U.. J. I.. Následne bol Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici podaný na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na uloženie veci do úschovy súdu. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 8U 77/2007 súd evidenčne prebral do úschovy predmetné veci, ktoré boli naďalej fyzicky uschované v priestoroch spol. U.. J. I. - B. - F.. V danej veci prebiehalo na Okresnom súde Trenčín konanie o určenie vlastníctva medzi U.. J. I. a žalobcom. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: 15C128/2007 bol návrh U.. J. I. proti žalobcovi zamietnutý. Dňa 22.10.2009 vydal vyšetrovateľ uznesenie o vrátení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2009. Po opakovaných telefonických výzvach na prevzatie veci bol so žalobcom dohodnutý termín vrátenia veci na deň 11.12.2009. V tento deň sa mal žalobca dostaviť k prevzatiu veci spolu s mechanizmami a odviezť rezivo. Z vyjadrenia vyšetrovateľa vyplýva, že v dohodnutý deň sa zástupca žalobcu dostavil na miesto úschovy reziva, prišiel však na osobnom motorovom vozidle bez nákladných áut, ktorými by rezivo odviezol, pričom prichádzajúc z diaľky cca 10 m od uskladneného reziva konštatoval, že rezivo je poškodené a on ho neprevezme. S poukazom na vyjadrenie vyšetrovateľa mal za to, že konanie žalobcu možno považovať za účelové vzhľadom na skutočnosť, že už v čase keď mal drevo prevziať vedel, že tak neurobí, nakoľko nezabezpečil mechanizmy na odvoz dreva. Žalovaný namietal, že v danej veci absentuje príčinná súvislosť medzi neprávnym úradným postupom a škodou. Dôvodil, že tá by bola daná, ak by škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak by medzi nimi bol bezprostredný vzťah príčiny a následku. Zastal názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaného , existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom a nepreukázal ani skutočnosť, že stav reziva je skutočne horší ako v čase jeho zaistenia. 3. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.04.2014 žalobca vzal návrh späť v časti istiny vo výške 2 500 € jej uhradenia zo strany odporcu po predaji predmetného reziva, pričom predložil súdu kópiu poukazu na vyplatenie peňažnej hotovosti z depozitného účtu Okresného súdu Žiar nad Hronom datovaný dňa 09.03.2011. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil. 4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné pre jednanie sporu podľa § 168C.s.p. alebo pojednávanie.
5. Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral svoj návrh čiastočne v časti zaplatenia istiny vo výške 2500 Eur spať, súd v tejto časti za súhlasu žalovaného konanie zastavil.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s prednesmi zástupcov strán v spore, znaleckým posudkom 02/2016, faktúrami, pripojenými spismi a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalobca zotrval na písomne podanej žalobe. Poukázal na rozhodnutie prokurátora zo dňa 24.05.2006, ktorý konštatoval nesprávny úradný postup vyšetrovala ohľadom výberu subjektu, ktorý mal vykonať úschovu. Mal za to, že utrpel škodu, ktorá jednoznačne vyplýva z toho, že rezivo nadobudol za cenu 25 424,85 Eur pričom pri predaji v rámci úschovy bolo rezivo predané za cenu 2500 Eur. Za nezákonné rozhodnutia označil:
I/ uznesenie ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:F.-XXX/OEK-ZH-XXXX zo dňa 28. 03. 2006, ktorým bolo proti vôli žalobcu predmetné drevo odňaté vyšetrovateľom PZ odňaté II/ uznesenie ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:F.-XXX/OEK-ZH-XXXX zo dňa 12. 04. 2006
III/ Zmluva o úschove, ktorou bolo dané predmetné drevo do úschovy U.. O. I., pričom žalobca toto namietal a poukazoval na skutočnosť, že p. I. nemá oprávnenie, resp. nepodniká v oblasti úschovy, aj z tohto dôvodu neskôr bolo predmetné drevo na základe návrhu KR PZ BB prijaté OS Žiar n. H. evidenčne do úschovy, podľa § 352 OSP
Za nesprávny úradný postup považoval:
I/ Odňatie predmetného dreva vlastníkovi- žalobcovi 28. 3. 2006 policajným príslušníkom, ktorého postup bol rýchly a neštandardný, bez toho, aby bol o tom vyhotovený obrazový záznam alebo sa aspoň vyhotovila písomná zápisnica zachytávajúca stav dreva. Vyšetrovateľ PZ realizoval odňatie veci , a preto bolo jeho povinnosťou, nie povinnosťou žalobcu, vyhotoviť záznam.
II/ Za ďalšie pochybenie považoval postup policajta, ktorý dal predmetné drevo do úschovy p. I., ktorý v tejto oblasti nevykonával podnikanie. A to i napriek tomu, že § 94 ods. 2 Trestného poriadku, ustanovuje: „ak súd, prokurátor, alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu, alebo PO, alebo FO, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. „Poukazoval na skutočnosť, že p. I. v tomto odbore podnikateľskú činnosť nevykonáva. Týmto došlo zo strany príslušníka PZ, k porušeniu trestného poriadku, jeho ustanovení, k nesprávnemu postupu z jeho strany. Škoda, ktorá mu týmito nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom vznikla spočíva v tom že drevo bolo nesprávne uskladnené, bolo s ním nesprávne nakladané, škoda teda spočíva v rapídne zníženej predajnej cene oproti nákupnej cene. Drevo sa predalo za podstatne nižšiu predajnú cenu oproti nákupnej cene. Z rozdielu ceny je zrejmé, že drevo muselo byť nejakým spôsobom poškodené, preto došlo k zníženiu predajnej ceny dreva. 8. Žalovaný sa pridržal svojich písomných vyjadrení. K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu polície v tom, že zabezpečila úschovu dreva u U.. O. I. mal za to, že úschova dreva bola zabezpečená u osoby, ktorá v danom odbore vykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko U.. O. I. okrem iného podľa výpisu zo živnostenského registra mal ako predmet podnikania piliarska výroba, výroba palivového dreva a výroba drevených obalov, čo značí, že s drevom pracoval a teda je možné usúdiť, že vedel a poznal podmienky, za akých sa drevo uskladňuje, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. Ďalej mal za to, že aj v prípade ak by súd došiel k záveru, že uskladnením dreva u U.. O. I. došlo k nesprávnemu úradnému postupu, táto skutočnosť sama o sebe nevedie k vzniku škody. Za nepreukázanú považoval aj výšku škody. Mal za to, že určenie výšky škody tak ako ju vypočítal žalobca nie je možné stotožňovať so skutočnou výškou škody. Dôvodil, že výšku údajnej škody by bolo možné stanoviť len ako reálnu škodu na dreve- sumu, o ktorú sa v dôsledku poškodenia znížila jeho hodnota. Za sporné považoval tiež samotné poškodenie dreva. Poukázal na to, že v zápisnici o vrátení veci č. ČVS: F.-XXX/OSK-ZH- XXXXTO zo dňa 11.12.2009 konateľ žalobcu len všeobecne uviedol, že neprevezme drevo, lebo je v zlom stave, poškodené a značne znehodnotené. Vo vyjadrení sa však nenachádza zmienka o tom, v čom poškodenie spočíva, respektíve absentuje konkretizácia dôvodov jeho neprevzatia, navyše žalobca ani nezdokumentoval uvedené skutočnosti ( napr. fotograficky).Zdôraznil, že žalobca bol o následkoch neprevzatia si dreva poučený. 9. Zo znaleckého posudku č. 02/2016 súd zistil, že znalec sa nevedel vyjadriť z dôvodu absencie dokumentačného materiálu ku kvalitatívnym nedostatkom a znehodnoteniu neprevzatého sušeného reziva a celkovému spôsobu jeho uskladnenia. Znalec ďalej vo svojom posudku uviedol, že nevie posúdiť spôsob a kvalitu uskladnenia, ktoré by zapríčinili znehodnocovanie dreva, tak ako to uvádza žalobca. Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že uschovávateľ mal vykonať kompletné vyklietkovanie drevenej hmoty, jej uložením pod chránený prístrešok, kde začal proces prirodzeného sušenia, čo bol logický a zaužívaný postup. Podľa znalca cena predmetného reziva klesla výrazne pod nadobúdaciu cenu , ale nie na základe odrazu a posúdenia úžitkových vlastností súvisiacich s technologickým využitím. 10. Z uznesenia vyšetrovateľa Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. OPn 7099/06 zo dňa 24.05.2006 súd zistil, že sťažnosť žalobcu voči uzneseniu vyšetrovateľa Inšpekčného odboru Stred Úradu inšpekčnej služby PZ Banská Bystrica ČVS:Q.-XX/OIS-V-XXXX zo dňa 02.05.2006, ktorým bolo odmietnuté oznámenie žalobcu o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa bola zamietnutá ako nedôvodná. Skutkový základ, na základe ktorého sa mal
vyšetrovateľ dopustiť uvedeného trestného činu dôvodil žalobca tým, že vyšetrovateľ potom, čo mu žalobca dobrovoľne vydal dubové rezivo( špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku), dal súhlas na odvoz reziva na pozemok U., O. I., v úmysle zadovážiť tomuto neoprávnený prospech. 11. Zo súdneho spisu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 15C/128/2007, súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/137/2008 zo dňa 30.11.2009 bola právoplatne zamietnutá žalobca U.. O. I., ktorou sa domáhal určiť, že je vlastníkom dreva. 12. Zo spisu ORPZ Žiar nad Hronom, sp. zn. ČVS:ORP-ZH-XXXX /F. súd zistil, že žalobca dňa 28.03.2006 dobrovoľne vydal dubové rezivo dĺžky 4m, hrúbky 55 mm a 35 mm v objeme 23m3 a dubové rezivo dĺžky 4m, Hrúbky 55 mm a 35 mm a 30 mm v objeme 22,73m3 ako veci dôležité pre trestné konanie. Uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom ČVS: F.-XXX/OEK-ZH-XXXX zo dňa 12.04.2006 bolo dubové rezivo, ktoré bolo zaistené v trestnom konaní za prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona, vrátené Ing. J. I., s odôvodnením, že už pre ďalšie konanie nie je potrebné a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného k predmetnému rezivu. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorej bolo dňa 22.5.2006 zo strany vyšetrovateľa vyhovené uznesením č. p. ČVS: F. XXX/OEK-ZH-XXXX. Dubové rezivo bolo uložené na základe zmluvy o úschove č. 0214/06 v priestoroch prevádzkarne uschovávateľa U.. J. I.. Následne bol Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici podaný na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na uloženie veci do úschovy súdu. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 8U 77/2007 súd evidenčne prebral do úschovy predmetné veci, ktoré boli naďalej fyzicky uschované v priestoroch spol. Ing. J. I. - B. - F.. Uznesením zo dňa 22.10.2009 bolo dubové rezivo, ktoré bolo zaistené v trestnom konaní za prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona, vrátené S. G., s odôvodnením, že už pre ďalšie konanie nie je potrebné a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného k predmetnému rezivu. ZO zápisnice o vrátení veci zo dňa 11.12.2009 vyplynulo, že S. G. si uvedené dubové rezivo odmietol prevziať s odôvodnením, že je v zlom stave, poškodené a značne znehodnotené a má inú hodnotu ako bola hodnota dreva, ktorú si vyšetrovateľ prevzal od neho. Opatrením zo dňa 07.05.2010 bolo odovzdané predmetné rezivo Ekonomickému odboru KRPR v Banskej Bystrici, pretože uvedenú vec, ktorá bola dňa 11.12.2009 vrátená S. G. si ani po výzve neprevzal. 13. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 12U/42/2010 vyplynulo, že súd prijal uznesením zo dňa 28.01.2011 do úschovy čiastku 2500 Eur od zložitela KRPZ v Banskej Bystrici v prospech S. G. ako príjemcu z dôvodu, že S. G. si uvedenú sumu napriek výzve neprevzal. Uvedená čiastka predstavuje výťažok z predaja dubového reziva. Poukazom zo dňa 09.03.2011 bola žalobcovi vyplatená suma 2500 Eur zložená zložiteľom KRPZ v Banskej Bystrici. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej len cit.zákona) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
16. Žalobca sa v predmetom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 25 424,85 €, za nezákonné rozhodnutia vyšetrovateľa ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:ORP-XXX/OEK- ZH-XXXX,ktorým bolo proti vôli žalobcu predmetné drevo vyšetrovateľom PZ odňaté 28. 03. 2006, za uznesenie ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:ORP-XXX/OEK-ZH-XXXX zo dňa 12. 04. 2006, ktorým malo byť odňaté drevo vrátené U.. O. I. a za zmluvu o úschove, ktorou bolo dané predmetné drevo do úschovy U.. O. I.. 17. Za nesprávny úradný postup žalobca označil odňatie predmetného dreva dňa 28. 3. 2006 policajným príslušníkom, ktorého postup bol rýchly a neštandardný, bez toho, aby bol o tom vyhotovený obrazový záznam alebo sa aspoň vyhotovila písomná zápisnica zachytávajúca stav dreva a postup policajta, ktorý dal predmetné drevo do úschovy p. I., ktorý v tejto oblasti nevykonával podnikanie.
18. Škoda, ktorá mu týmito nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom vznikla je v tom, že drevo bolo nesprávne uskladnené, bolo s ním nesprávne nakladané, škoda teda spočíva v rapídne zníženej predajnej cene oproti nákupnej cene. Drevo sa predalo za podstatne nižšiu predajnú cenu oproti nákupnej cene. Z rozdielu ceny je zrejmé, že drevo muselo byť nejakým spôsobom poškodené, preto došlo k zníženiu predajnej ceny dreva. 19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nepreukázal vznik škody.
20. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byt' nielen tvrdená (domnelá), ale musí byt' bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byt' preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovateľnou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) len
vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť podľa stanoviska súdnej praxe nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou aj následkom musí byť (bezpečne preukázaný) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky. 21. Ak nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť, ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, by ku škode nebolo došlo. ( Nález ÚSSR sp. zn. I. ÚS 177/08) 22. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditiosinequanon), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 6 Cdo 103/2011.
23. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, avšak samotná táto ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda automaticky nezodpovedá za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe.
24. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
25. O vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím ide vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. 26. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. 27. Súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdením nesprávnym úradným postupom teda medzi uskladnením u na to neoprávnenej osoby a údajným vznikom škody. Prípadné uskladnenie dreva u osoby na to neoprávnenej neznamená automaticky vznik škody, teda neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Rovnako ani zo znaleckého posudku nie je možné ustáliť, že by došlo k poškodeniu dreva a k zníženiu kvality. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že sušením dreva mala jeho hodnota naopak vzrásť a uschovávateľ vykonal kompletné vyklietkovanie drevenej hmoty, jej uložením pod chránený prístrešok, kde začal proces prirodzeného sušenia, čo bol logický a zaužívaný postup. Znalec nevedel uviesť spôsob a kvalitu uskladnenia, ktoré by zapríčinili znehodnocovanie dreva, tak ako to uvádza žalobca. Podľa znalca cena predmetného reziva klesla výrazne pod nadobúdaciu cenu, ale nie na základe odrazu a posúdenia úžitkových vlastností súvisiacich s technologickým využitím 28. Z vykonaného dokazovania je možné konštatovať, žalobca si ním uvádzanú škodu v spôsobil sám svojím konaním, tým, že predmetné drevo odmietol prevziať. Žalobca ako vlastník dreva mal postupovať náležitou starostlivosťou.. Žalobcovi nič nebránilo drevo si prevziať a predať si ho sám. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať( pripojené oboznamované spisy), že o úmysle žalobcu drevo si neprevziať svedčí jeho postup, keď sa pre drevo dostavil na osobnom motorovom vozidle,
bez techniky na prevzatie si dreva potrebnej. Žalobca bol tiež poučený o skutočnosti, že ak drevo neprevezme to bude predané a výťažok bude uložený do úschovy súdu čo zobral na vedomie. 29. Rovnako žaloba nepreukázal výšku škody, keďže žalobca výšku škody odvodzuje len od nákupnej ceny, za ktorú získal drevo zníženú o 2500 Eur čo výšku škody nepreukazuje nakoľko nie je známa hodnota dreva v čase kedy bolo zaistené ako ani v čase jeho odovzdania žalobcovi. Žalobca nepreukázal, ani vadnosť dreva. Žalobca v zápisnici o vrátení veci len uviedol, že drevo neprevezme lebo je v zlom stave poškodené a znehodnotené avšak neuviedol ,v čom spočíva poškodenie ním tvrdené, poškodenie žiadnym spôsobom nepreukázal, vychádzal len z vlastného úsudku bez toho, aby stav dreva nejakým spôsobom zdokumentoval, čiže jeho stav a kvalitu v čase odovzdania teda výšku tvrdenej škody žiadnym spôsobom nepreukázal. Z uvedeného argumentácia žalobcu o tom, že drevo bolo poškodené zostala len v rovine jeho ničím nepreukázaných tvrdení a subjektívnych pocitov. Súd v sporovom konaní nie je oprávnený vykonávať a vyhľadávať dôkazy slúžiace na preukázanie žalovaného nároku. V sporom konaní je dôkazné bremeno na stranách v spore a preto mohol súd vychádzať len z tých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli sporovými stranami predložené a produkované. 30. Vo vzťahu k žalobcom označeným rozhodnutiam ako nezákonným súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že sa jednalo u dvoch označených dokumentov o rozhodnutia a u jedného, že išlo o nezákonné rozhodnutie. 31. Za nezákonné možno považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. V danom prípade žalobcom označené rozhodnutia ako nezákonné zrušené neboli. Argumentácia žalobcu spochybňujúca zákonnosť predmetných rozhodnutí je právne bezvýznamná, pretože súdu v danom konaní neprislúcha v žiadnom rozsahu skúmať zákonnosť rozhodnutí súdu, ktoré už boli buď preskúmané alebo rozhodnutí, ktoré vydal nadriadený súd v rámci svojho rozhodovania o opravnom prostriedku. Pre súd je záväznou skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je právoplatné a že nebolo po právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť. V súčasnosti už nemôže byť nijak napadnuté, a preto preň platí nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti. 32. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu uznesenie ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. L.:ORP- XXX/OEK-ZH-XXXX, ktorým by bolo proti vôli žalobcu predmetné drevo vyšetrovateľom PZ dňa 28. 03. 2006 odňaté. Jedinou listinou datovanom dňom 28.03.2006 bola zápisnica o vydaní veci, v zmysle ktorej žalobca dobrovoľne vydal dubové rezivo dĺžky 4m, Hrúbky 55 mm a 35 mm v objeme 23m3 a dubové rezivo dĺžky 4m, Hrúbky 55 mm a 35 mm a 30 mm v objeme 22,73m3 ako veci dôležité pre trestné konanie. 33. Uznesením ORPZ ÚJKaJP Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:ORP-XXX/OEK-ZH-XXXX zo dňa 12. 04. 2006 vyšetrovateľ rozhodol o vrátení predmetného dreva U.. O. I.. Podanie sťažnosti voči uvedenému uzneseniu malo odkladný účinok. Žalobca voči uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, uznesenie bolo na základe podanej sťažnosti v rámci autoremedúry vyšetrovateľom zrušené. Teda nebolo zrušené pre nezákonnosť
34. Napokon zmluvu o úschove, ktorou bolo dané predmetné drevo do úschovy U.. O. I. nemožno označiť za rozhodnutie.
35. Nad rámec súd udáva, ani v prípade, že by súd dospel k záveru, že žalobcom označené rozhodnutia by boli nezákonné, absentuje v danom prípade príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím z dôvodov už vyššie uvedených.
36. Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal súčasné splnenia troch podmienok: vznik škody, nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom , teda základný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovaného za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. Nakoľko súd zamietol žalobný návrh žalobcu v časti žalovanej istiny ako nedôvodný, zamietol súd žalobný návrh aj v časti príslušenstva- žalobcom vyčísleného úroku z omeškania ako nedôvodný.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.
39. Nakoľko bol žalobca v konaní v rozsahu 100% neúspešný, v uvedenom rozsahu má povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu vznikli z dôvodu, že štát uhradil zo štátnych prostriedkov trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).