Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/30/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: C. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. XX, o zaplatenie 308,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.1.2017 č. k. 29Csp/24/2016-61, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 29Csp/24/2016-61 žalobu zamietol. Priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 21.7.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 308,02 eur s 28 % úrokom ročne od 8.5.2014 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzavrel zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov dňa 22.1.2013 a podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) zriadil osobný účet v mene EUR. Žalovanej bola vydaná platobná karta Maestro s denným limitom 1.000,- eur. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. 16.5.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o povolení prečerpania na účte s uvedením výšky limitu a variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Podľa bodu 3.8. Všeobecných obchodných podmienok, klient bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušovanie zmluvnej povinnosti žalovanou s tým, že na účte došlo k nepovolenému prečerpaniu vo výške žalovanej istiny a tento dlh nebol zo strany žalovanej vyrovnaný, žalobca zatvoril účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. K uzatvoreniu účtu došlo 7.5.2014. Súd vychádzal zo zistenia, že k ukončeniu zmluvného vzťahu uzatvorením účtu došlo 7.5.2014. V zmysle podaní doručených súdu 29.12.2016 istina dlhu predstavovala 308,02 eur ako rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi. Debetné obraty predstavujú platobné príkazy, platby a nákupy vo výške 997,87 eur, úroky sú vo výške 45,34 eur a poplatky za vedenie účtu, výzvy, za výber z bankomatu a poplatky za zisťovanie zostatku na účte v inej banke. Kreditné operácie sú úhrady realizované žalovanou v celkovej výške 873,56 eur.

2. Pri hodnotení právneho nároku súd vychádzal z § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, že zmluvné vzťahy sa riadia Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, v zmluvách o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je zmluvou určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

3. Pri hodnotení nároku súd ďalej vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa § 9 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Ďalej súd vychádzal z ust. § 100 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. týkajúca sa premlčania práva, ak sa nevykoná v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd mal preukázané uzavretie zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka a uzavretia zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s denným limitom 1.000,- eur. Dňa 16.5.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb povoleného prečerpania na osobnom účte s uvedením debetného limitu 200,- eur, ako aj variabilnej úrokovej sadzby 19,9 % ročne. Žalobca sa domáha nároku na zaplatenie nepovoleného prečerpania z účtu vo výške 308,02 eur s 28 % úrokom ročne od 8.5.2014 do zaplatenia, pričom podľa vyjadrenia žalobcu uplatnený nárok pozostáva z rozdielu debetných operácií pozostávajúcich z platobných príkazov, platieb a výberov žalovanej vo výške 997,87 eur, úrokov vo výške 45,34 eur a poplatkov za vedenie účtu, upomienok, výziev, výber z bankomatu a zisťovanie zostatku na účte v inej banke v celkovej výške 1.181,58 eur a kreditných operácií pozostávajúcich z úhrad žalovanej vo výške 873,56 eur. Zmluva o poskytnutí služieb povoleného prečerpania na osobnom účte bola uzavretá 16.5.2013 v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, pričom musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/ d/, f/, g/ i/, w/, vrátane povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebným úverom od uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere a podmienky za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Zmluva o poskytovaní služieb povoleného prečerpania z bežného účtu nemá všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. w/ citovaného zákona, preto na spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania z bežného účtu v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Potom žalobcovi vzniká len nárok na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré boli čerpané žalovanou nad aktuálny zostatok bežného účtu platbami, prípadne výbermi realizovanými platobnou kartou, alebo hotovostnými výbermi na pobočke banky. Ak žalovaná realizovala výbery finančnými operáciami v rozsahu 997,87 eur a bola poukázaná úhrada 873,56 eur, žalobca by mal nárok na rozdiel 124,31 eur. Keďže došlo k čerpaniu poslednýkrát výberom 19.7.2013, potom súd z hľadiska § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej moci na premlčanie nároku žalobcu v trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. Ak došlo k poslednému výberu 19.7.2013 a žaloba doručená 21.7.2016, potom súd nárok žalobcu pre premlčanie v celom rozsahu zamietol.

4. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 a § 262 CSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd v odôvodnení uviedol, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované podľa § 9 ods. 2 písm. w/ zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol len nárok na vrátenie tých peňažných prostriedkov, u ktorých došlo k prečerpaniu nad aktuálny zostatok bežného účtu platbami, resp. výbermi. Súd prihliadol na trojročnú premlčaciu dobu. V zmluve však absentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. w/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky banky (VOP), tak v čl. III. písm. T bod 14 VOP sa uvádza, že klient môže okamžite písomne odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, a to vyplnením a doručením formulára banky. Momentom účinnosti odstúpenia dôjde k zrušeniu limitu PP a zároveň k zániku zmluvy. Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES-VEC C-42/15 z 9.11.2016, kde sa konštatuje, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, keďže VOP a Sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Analogicky sa to týka aj spotrebiteľských zmlúv a aj spolupráce pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Nárok žalobcu nie je premlčaný. Aj keď došlo k poslednému čerpaniu z účtu 19.7.2013 a súdna žaloba bola podaná až 21.7.2016, tak v zmysle VOP týkajúcich sa limitu povoleného prečerpania, a to bodu 8.9., klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky. Týka sa to prostriedkov poskytnutých formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o

platenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože podľa § 102 pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Keďže vec súd nesprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhuje rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať aj náhradu trov konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 č. 160/2015 Z.z.), kde odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec je potrebné vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/ . Súd nárok žalobcu zamietol z dôvodov premlčania nároku. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že pri zriadení bežného účtu podľa § 708 Obchodného zákonníka došlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako dlžníkom, kde okrem iného došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s výškou limitu 1.000,- eur v zmluve o poskytovaní bankových služieb elektronického bankovníctva. Samotná zmluva z 22.1.2013 bola uzavretá na dobu neurčitú, aj s možnosťou vypovedania zmluvy (bod III. bod 2 zmluvy o spolupráci), pričom dňa 16.5.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní na účte vo výške limitu 200,- eur. Podľa žalobcu a špecifikácie nároku (č. l. 31 spisu) žalovanej platobné príkazy predstavovali platby a výbery celkove 997,87 eur, úroky 45,34 eur a poplatky ďalších 138,40 eur. Keďže žalovaná prekročila povolený limit prečerpania vo výške 200,- eur, tak úrok pri nepovolenom prečerpaní je 28 % ročne od 1.2.2016. Výška úrokov vyplýva z priloženej vývesky úrokových sadzieb. Podľa výpisov od 1.1. do 31.1.2014 zostatok na účte žalovanej bol -249,69 eur. Za február 2014 je takisto zostatok vo výške -287,99 eur. Za marec je to -297,20 eur a za apríl 2014 je to -306,59 eur. Za máj 2014 za obdobie od 1.5. do 7.5. je 308,02 eur, ktoré sa prevádzajú na zostatok zatvoreného účtu. Okresný súd vo veci konštatoval, že posledný obrat na účte bol 19.7.2013. Od tohto momentu začína žalobcovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Okresný súd však upriamil pozornosť aj na ďalšiu podmienku § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte je absolútny obchod podľa § 708 Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 3 písm. d/, že Obchodným zákonníkom sa upravujú záväzkové vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov pri zmluvách o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka. Okresný súd v tejto veci trvá na tom, že úverový vzťah sa má riadiť zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde ale platí takisto ust. § 13 ods. 4, že ak spotrebiteľ uplatní právo podľa ods. 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu o úrok z tejto sumy odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní. Ods. 1 totiž pojednáva o práve spotrebiteľov odstúpiť od zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu má byť vrátený úver, v danom prípade prečerpanie povoleného prečerpania na účte spolu s úrokom.

8. Okresný súd konštatuje, že zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne písm. f/, preto sa spotrebiteľský úver považuje pri povolenom prečerpaní na bežnom účte za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade ale písm. f/ pojednáva o práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Možnosť odstúpenia od zmluvy je upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky v bode 3.11.5 s možnosťou odstúpenia od zmluvy u banky, ale v bode 8.11. VOP sa rieši otázka prekročenia limitu, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, že prekročenie limitu je klient povinný vyrovnať v deň, kedy k prekročeniu došlo. Od nasledujúceho dňa je klient povinný z prekročenej čiastky platiť banke popri riadnych úrokoch aj úroky z omeškania, a to až do času, kedy prekročenie vyrovná. Nemožno opomenúť ust. § 710 Obchodného zákonníka, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). V našom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní na účte 16.5.2013 a takéto prečerpanie nad limit 200,- eur znamená podľa § 710 Obchodného zákonníka uzavretie úverovej zmluvy na sumu nad povolený limit prečerpania na účte aj s povinnosťou dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnuté úroky.

9. Podľa výpisov z účtu k 31.7.2013 bola žalovaná v debete -205,25 eur, v auguste 2013 -182,76 eur, ku koncu septembra 2013 -189,69 eur, ku koncu októbra -196,84 eur, ku koncu novembra -204,- eur

a ku koncu decembra 2013 -226,55 eur. Ak bola podaná žaloba 21.7.2016, nárok žalobcu nemohol byť premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe z hľadiska doložených výpisov z účtu, pretože súd nezohľadnil jednak povolené prečerpanie v rozsahu 200,- eur z debetu, pretože k 31.7.2013 bol debet síce 205,25 eur, ale ku koncu augusta 2013 to bolo už len 182,76 eur. Bolo to v 200,- eurovom limite debetu. K ďalšiemu prekročeniu debetu na -204,- eur došlo k 29.11.2013. V decembri 2013 to bolo -226,55 eur, takže nárok žalobcu nebol premlčaný ani vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, ani vo štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka (ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky). Keďže okresný súd nesprávne vec právne posúdil z hľadiska nesprávne vykonaných skutkových zistení, preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 266 .

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .