Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-468-2015.pdf
PDF · 183.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/468/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, právne zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 3.041,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.269,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.269,84 eur od 03.04.2014 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Štát má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.041,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.041,30 eur od 03.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18C/468/2015-23 zo dňa 15.12.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2017 vzal žalobca po prvom pojednávaní žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej sumy 2.269,84 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne počítaného zo sumy 2.269,84 eur späť a žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 771,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % počítaným zo sumy 771,46 eur od 03.04.2014 zotrval na podanej žalobe. Žalovaný na pojednávaní dňa 04.05.2017 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a čiastočným zastavením konania
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
8. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu vykonaný po prvom pojednávaní a súhlas žalovaného rozhodol tak, že konanie v časti, ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.
9. Žalobca v žalobe tvrdil, že na odbernom mieste Y. XX, žalovaného v období od 19.04.2013 do 25.02.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca A.. J. Z.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.041,30 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014, splatná dňa 02.04.2014, znejúca na sumu vo výške 3.041,30 eur. Žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobca odvodil svoj nárok na úrok z omeškania.
10. V konaní sa žalobca ďalej vyjadril, že znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je povinný vypracovať ho riadne, účelne a nestranne. Znalec A.. J. Z. je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou osobou. Zo zistení znalca možno vyvodiť záver, že plomba nebola nahradená inou plombou, ktorá by nepochádzala od oprávnenej osoby (zhoda kontrolného a sporného otlačku konštatovaná v posudku). Plomba nachádzajúca sa na meradle bola pôvodná, avšak mala poškodenie jedného zaisťovacieho prvku, čo umožňuje jej ľubovoľné odobratie akoukoľvek osobou a realizovanie zásahu do počítadla meradla. Následne toto poškodenie umožňuje plombu opakovanie vrátiť na svoje miesto. Z tohto záveru jasne vyplýva, že dochádzalo k odberu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba). V prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti prezumuje nesprávnosť ním nameraných hodnôt. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu, na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobkyne. Pri vyšetrovaní boli zaistené viaceré predmety, a to najmä profesionálne falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a pod., ktoré mali byť použité na realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt. Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo v danom regióne vykonaných viacero kontrol na vybraných odberných miestach vyplývajúcich zo zaisteného zoznamu. Napriek vysokej profesionalite falšovateľov však znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru vo všetkých prípadoch t.j. u osôb uvedených v zaistených zoznamoch. V predmetných zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty o spotrebách na odbernom mieste, a teda existuje dôvodný predpoklad, že do zásahu meradla došlo práve v uvedenom čase. Z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné zistiť, či sú predmetné plomby alebo meradlo manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné nazerať na predchádzajúce spotreby žalovaného ako na relevantné. Žalovaný nebol označený
ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalobca poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať pre porušenie plomby v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku, nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok žalovanému. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je uvedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom vyhlášky. Žalovaný v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de facto zadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobkyne, čím sa znížil majetok žalobkyne. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto musela žalobkyňa použiť výpočet škody podľa vyhlášky. Žalobca je subjekt, ktorý je povinný distribučnú sieť zásobovať plynom a udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie tohto majetku (plynu v distribučnej sieti) sa u žalobkyne prejaví ako pokles majetkových hodnôt resp. ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (zaisťovací prvok plomby). Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Možno predpokladať, že meradlá po neoprávnenom zásahu do ich zabezpečenia zostávajú funkčné. Vykazujú naďalej známky funkčnosti a sú spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak porušenie zabezpečenia umožňuje ľubovoľnej osobe manipuláciu s takto nameranými hodnotami. Je irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zoznamoch zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní bolo uvedené taktiež odberné miesto žalovaného, pričom pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch bola potvrdená manipulácia so zabezpečovacími zariadeniami meradla plynu. Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber v poradí sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli hodnoty na meradle manipulované. Žalobca má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo, avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca nemohol určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu inak, ako jej ukladá zákon, t.j. na základe vyhlášky. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť a je to práve odberateľ, kto nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobca ďalej poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a síce na uznesenie sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, rozsudok sp.zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Ďalej žalobkyňa poukazovala na znenie ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Zb. a § 82 ods. 3 zák.č. 251/2012 Z.z.. Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil, odoberal ho de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobkyne. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil
o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje. Plyn, ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete, je určený na pokrytie prípadných strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu. Žalobca ďalej uviedol, že zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 vyplýva, že pri prehliadke iných priestorov osobného motorového vozidla došlo k zaisteniu falšovateľského náčinia a náčinia prispôsobeného na manipuláciu plynomerov. Najmä však boli zaistené podrobné zoznamy, kde boli uvedené mená konkrétnych osôb, ich adresy, čísla odberných miest ako aj stavy plynomerov. Akú právnu a výpovednú hodnotu má fakt, že orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní tejto skupiny zaistili jednak podrobné záznamy o návštevách odberných miest, ako aj mnohé nástroje na pozmeňovanie nameraných hodnôt plynomerov (plombovací kód, vrecko s nepoužitými plombami, použité príslušenstvo k plynomerom, sklíčka na plynomery, štítky zo starších plynomerov, kliešte a skrutkovače,...) a že v zaistenom zozname bolo podrobne špecifikované aj odberné miesto žalovaného, ponecháva na úvahe súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné určiť škodu inak ako pomocou vyhlášky. V rámci súdneho pojednávania žalobca predložil typový diagram dodávky, pričom sa súčasne vyjadril, že ak súd nebude môcť vyhovieť žalobe v rozsahu uvedenom v žalobnom návrhu, žiada priznať nárok na základe typového diagramu dodávky. Žalobca poukázal na uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Cíferi ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa 07.01.2015, ktoré pospisuje postup, ako osoba vlastniaca automobil, v ktorom bolo v rámci prehliadky iných priestorov nájdené falšovateľské náčinie a zoznamy odberných miest, vykonávala na týchto miestach zásahy do plynomerov. Žalobca má za to, že v prípade odberného miesta žalovaného došlo k obdobným návštevám, a to viac krát počas obdobia niekoľkých rokov. Žalobca uviedol, že má za to, že preukázal, že došlo k neoprávnenému odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca vzhľadom na uvedené vyčíslil škodu v súlade s typovým diagramom dodávky a žiadal priznať toto plnenie ako vzniknutú škodu.
11. Ako dôkaz označil žalobca znalecký posudok č. 153/PL-2014, faktúru č. XXXXXXXXXX, list žalobkyne (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 25.02.2014, Montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013, fotodokumentáciu falšovateľského náčinia, výpis zo zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, správu ÚHCP zo dňa 13.07.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015, list SOI zo dňa 27.06.2016, uznesenie ČVS: ORP-1469/CI- TT-2014AM. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní, dopytom na SPP, a.s. a typovým diagramom.
12. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 12.04.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu. Ďalej mu nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaný žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobca sa touto skutočnosťou mala zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Žalovaný považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a žalobcovi vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je však zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody. Žalovaný ďalej uviedol, že na výpočet škody žalobkyňa aplikovala vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobca v rámci vyúčtovania škody vyčíslil,
avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
13. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože táto nie je v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v prejednávanej veci nedostatočné. Ak by sa koncový odberateľ dopustil neoprávneného odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete dostal za plyn už zaplatené od dodávateľa. V priebehu konania aktívna legitimácia na podanie žaloby v prípade preukázania vzniku škody a neoprávneného odberu sa stala nespornou medzi účastníkmi. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čo však žalobkyňa netvrdí. Podľa žalovaného, ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Právo naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a žalobca týmto spôsobom nemôže ospravedlniť nepoužitie typového diagramu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobkyňu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalovaný má za to, že žalobca si túto povinnosť nesplnil a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť. Žalovaný má za to, že predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. Znalecký posudok nie je v súlade s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., nakoľko neobsahuje detailný opis postupu, na základe ktorého sa znalec dopracoval k odpovediam na položené otázky, a ktorý by umožňoval jeho spätnú kontrolu. Znalec uvádza, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily, pričom toto tvrdenie ďalej nerozvádza. Taktiež je zistené, že plomba nebola na povrchu poškodená (napr. stopy po vypáčení šroubovákom). Znalec neskúmal, či plombu bolo možné demontovať aj iným spôsobom a rovno vykonal jej demontáž násilne pomocou navŕtania šroubu a následného vytrhnutia plomby. Ak mala plomba poškodené zaisťovacie prvky už v momente demontáže plynomera pri kontrole odberného miesta a z tohto dôsledku by plomba nedržala na svojom mieste, teda by neplnila svoju funkciu, žalovaný predpokladá, že už počas demontáže alebo neskôr počas prepravy plynomera by plomba z plynomera vypadla. Keďže znalec plombu demontoval „násilne“ pomocou navŕtania šroubu a nezistil pri tom poškodenie povrchu plomby, plomba plnila svoju funkciu, a teda zistené poškodenie plomby nemožno považovať za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Žalovaný odoberal plyn a tento plyn bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera, pričom žalovaný riadne uhrádzal preddavky a prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný podľa žalobcu vrátené úhrady za odobratý plyn, nemôže znamenať vznik škody, a o to viac v prípade, ak mu tieto úhrady mal vrátiť dodávateľ a nie žalobca. K otázke určenia momentu zániku platnosti overenia určeného meradla žalovaný uviedol, že má za to, že pokiaľ zákon o metrológii tento moment presne neurčuje, má ním byť ten moment, kedy došlo k údajnému poškodeniu overovacej značky určeného meradla. Pokiaľ tento moment poškodenia overovacej značky meradla (presný deň) nie je známy, má ním byť moment, kedy žalobca zistil poškodenie overovacej značky (napr. demontáž meradla alebo neskôr). Do dňa demontáže meradla považuje žalovaný namerané údaje za relevantné, či už pre účely výpočtu výšky škody alebo relevantné pre fakturáciu spotreby zo strany dodávateľa. Od určenia tohto momentu závisí vyhodnotenie správnosti postupu žalobcu, vďaka ktorému poskytuje dodávateľom údaj o spotrebe 0 m3. Žalobca nepostupoval v tomto smere správne a dôsledok je práve ten, že z jej pohľadu došlo k spotrebe plynu, za ktorý nikto nezaplatil, aj keď odberateľ mal riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platil riadne a včas všetky zálohové platby. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobca v prejednávanej veci za to, že mu vznikla skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu, a že túto
škodu nemohol určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, bola povinná jej výšku určiť podľa typového diagramu dodávky. Zo žalovanému dostupných informácií vyplýva, že žalobca mal zoznam k dispozícii najneskôr dňa 09.09.2013. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná 25.02.2014. Z týchto informácii vyplýva dôvodný predpoklad, že žalobca nepostupovala v súlade s § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zoznam interpretoval ako podozrenie z neoprávnených odberov, tak mal primerane bez meškania vykonať kontroly odberných miest tak, aby predchádzala vzniku ďalších škôd. Keďže žalobca nevykonal kontrolu odberných miest bez omeškania tak, aby predchádzala vzniku ďalších škôd, konaním žalobcu sa predlžovalo obdobie neoprávneného odberu, čím žalobkyňa zavinila zvyšovanie výšky škody, ktorú od jednotlivých odberateľov požaduje. Takéto konanie žalobcu nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Úryvok zo zaisteného zoznamu podľa žalovaného nepredstavuje dôkaz o zásahu do číselníka meradla a neoprávnený odber. Žalovaný uviedol, že znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, hlavne z dôvodu, že detailne neuvádza postup znalca, ako sa dopracoval k jednotlivým záverom, a teda postup znalca nie je možné spätne skontrolovať. Ani výpoveď samotného znalca nemôže zhojiť nedostatky takéhoto znaleckého posudku, resp. už samotná skutočnosť, že musel byť predvolaný znalec, aby odpovedal na veci, ktoré v posudku nie sú jasné, potvrdzuje, že ten posudok nie je vypracovaný v súlade so zákonom. Preto si myslí, že súd by ho mal hodnotiť ako každý iný dôkaz, nemal by mať vyššiu dôkaznú hodnotu ako iné dôkazy a nakoniec súd by ho mal vyhodnotiť tak, že nepreukazuje porušenie zabezpečenia. Základný nedostatok vníma v tom, že znalec popísal spôsob demontáže plomby, avšak samotná demontáž plomby je neopakovateľný úkon a teda nie je možné znalecké dokazovanie opakovať a z tohto dôvodu by očakával, že postup demontáže plomby bude v znaleckom posudku zaznamenaný, resp. že bude zaznamenaný napr. obrazovo-zvukovým záznamom, aby bolo možné spätne vykonať kontrolu. Vyjadrenia žalobcu nie sú jednotné k otázke preukázania vzniku škody, lebo na jednom mieste žalobkyňa vznik škody odvodzuje od tzv. nulovej spotreby a druhej strane vznik škody odvodzuje od údajnej manipulácie s meradlom, pričom tieto dve veci sú odlišné a v podstate navzájom samostatné. Následkom poškodenia zabezpečenia je len poškodené zabezpečenie, a preto pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody vypočítanú podľa vyhlášky alebo by si uplatňovala náhradu škody vypočítanú podľa typového diagramu, tak súdy by správne takéto žaloby zamietali, pretože obidva spôsoby výpočtu škody sa týkajú množstva plynu, pričom poškodenie zabezpečenia nemá priamy vplyv na množstvo plynu. Z týchto dôvodov má za to, že žaloba nie je podaná dôvodne, nie sú preukázané všetky podmienky pre priznanie náhrady škody, a to najmä preukázaný vznik skutočnej škody, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti a s údajným konaním, ktoré sa týka poškodenia zabezpečenia. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca nekonal tak, aby predchádzal vzniku škody, nakoľko mal vedomosť o zoznamoch od apríla 2013, pričom reálne pristúpil k výmenám plynomerov až vo februári 2014. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania v podobe oneskoreného podania žaloby.
14. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil uznesenia z konania ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 11.02.2015 a 21.03.2013, Správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.07.2015, Podanie správy o stave konania v ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, Postup uplatňovania náhrady škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 668/15, rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 15C/567/2015, Prehľad judikatúry k otázke vzniku škody pri NO podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE..
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami, výsluchom žalovaného a svedka Ing. J. Z.. Súd vykonal dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý oznámil, že ako dodávateľ plynu žalovanému vyúčtoval za rozhodné obdobie 0,- eur
16. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v období od 19.04.2013 do 25.02.2014 na odbernom mieste Šelpice 12, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca preukazoval v konaní znaleckým posudkom znalca Ing. J. Z. č. 153/PL-2014 (č.l. 9). Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 3041,30 eura, a to faktúrou č. 9000174483 zo dňa 16.03.2014 so splatnosťou 02.04.2014 (č.l. 3). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.
17. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 25.02.2014 (č.l. 7 a 8) spísaných žalobcom a podpísaných žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste Y. XX, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo XXXXXXXXXXX, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Výmena plynomeru, plynomer zabalený do krabice - bude zaslaný na znalecké posúdenie, plynomer v skrinke prístupný z verejného miesta. Pri výmene prítomný K. P..“
18. Z faktúry č. XXXXXXXXXX (č.l. 3) vystavenej žalobcom dňa 19.03.2014 ako dodávateľom súd zistil, že žalobca ňou vyúčtovala odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.04.2013-25.02.2014 vo výške 3.041,30 eur. Faktúra bola splatná dňa 02.04.2014. Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa Vyhlášok 449/2012 Z.z. a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
19. Zo Znaleckého posudku číslo 153/PL-2014 vypracovaného znalcom A.. J. Z. dňa 16.03.2014 na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXX II-XXXX, ktorý má na počítadle údaj „8347,373“. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie „07 M43“. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. V Závere posudku znalec na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec uvádza, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená, znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Na otázku, či je kryt/meradlo poškodené, znalec uvádza, že nezistil poškodenie krytu ako ani meradla.
20. Svedok A.. J. Z. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že so žalobcom spolupracuje pri vypracovaní znaleckých posudkov. Ako uvádza v posudku, bol mu predložený plynomer s výrobným číslom uvedeným v posudku, z ktorého demontoval plastovú plombu krytu číselníka, pri tejto demontáži zistil, že tá plomba ide vytiahnuť pomerne ľahko z krytu. Optickým skúmaním plomby zistil, že táto má odstránený jeden zaisťovací prvok. Na otázku žalobcu, ako vie, že zaisťovacie prvky nepoškodil pri demontáži plomby, svedok uviedol, že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu, k odstráneniu jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov, a tieto zaisťovacie prvky zostávajú po demontáži buď v kryte číselníka alebo sa nachádzajú na stole. V tomto prípade sa zaisťovacie prvky nenachádzali ani v plynomere ani na plombe. Pričom plomba išla z jej miesta, v ktorom je uložená, vytiahnuť pomerne ľahko. Svedok ďalej uviedol, že po demontáži plomby je pomocou skrutkovača možné demontovať kryt číselníka spolu s číselníkom a vykonať zásah do meradla bez použitia nástroja. V tomto prípade demontoval plombu tak, že v nosnej časti plomby zaskrutkoval skrutku a pomocou tejto skrutky plombu vytiahol z telesa plynomeru. Na otázku žalovaného, či bol niekto prítomný pri demontáži plomby, svedok uviedol, že nie. Na otázku, či je možné poškodiť zaisťovací prvok pri demontáži, svedok uviedol, že áno. Svedok ďalej uviedol, že akonáhle plombu poškodí, tak uvedené zaznačí v posudku. Na otázku, či vykonáva zvukovoobrazový záznam z demontáže plomby uviedol, že nie tento nevykonáva. Svedok ďalej uviedol, že všetko, čo zistí, keď demontuje plombu a skúma plombu, je napísané v nálezovej časti posudku a z tejto vychádzajú jeho odpovede. Všetko, čo je dôležité pre tento posudok, tam nechýba.
21. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, nakoľko v priebehu konania bola odstránená pochybnosť o prípadnej aktívnej legitimácii žalobcu na podanie tohto druhu žaloby za splnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok. Nakoľko táto otázka medzi stranami konania v priebehu konania prestala byť spornou, súd o nej osobitné dokazovanie nevykonával.
22. Súd vykonal dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý oznámil, že ako dodávateľ plynu žalovanému vyúčtoval za rozhodné obdobie 0,- eur (viď č.l. 160-166). Súd vykonal dôkaz aj obsahom typového diagramu dodávky, ktorý bol predložený na prvom pojednávaní (zažurnalizovaný na č.l. 168), a ktorý vyčísloval výšku škody na sumu 771,46 eur, čo zodpovedá odobratiu 1.701 m3 zemného plynu. Ďalej súd vykonal dokazovanie obsahom vyjadrenia žalobcu
doručeného súdu dňa 30.01.2017, z ktorého plynie, že žalobca vykonával kontroly od 15.04.2013 (v počte 4 za daný deň), ďalej napr. 09.09.2013 (v počte 13 za deň), 14.10.2013 v počte 17 za deň.
23. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
27. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
30. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
31. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
32. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
33. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
34. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.
35. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.
36. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)
37. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)
38. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)
41. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
42. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
43. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
44. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
45. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.
46. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobca predistribuoval (dopravil) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobcovi z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých
konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu boli preddavky vrátené preplatok, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.
47. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.
48. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k odstráneniu obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu prišlo.
49. V Znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že plombu pri demontáži poškodil a že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením obidvoch zaisťovacích prvkov (nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo-zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“ sa jednalo. Vysvetlenie znalca ako svedka na pojednávaní, že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu, že prvky zostávajú po demontáži buď v kryte číselníka alebo sa nachádzajú na stole, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že všetko, čo zistí, keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, súd neopovažoval za postačujúce, a nemôže konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, v znaleckom posudku výslovne nezaznamenal. Znalcovi nič nebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v závislosti od toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila (ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii obidvoch zaisťovacích prvkov na plombe a urobiť jednoznačný záver, že zaisťovacie prvky v čase znaleckého skúmania chýbali, a že nedošlo k ich poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný
zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích prvkov došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca ako svedka na pojednávaní, keď uviedol, že „pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu, k odstráneniu jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov“, čím uvedené nevylúčil. Hoci znalec ako svedok uviedol, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že všetko, čo zistí, keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, uvedené vyjadrenie nepostačuje na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení - plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku (že na plombe boli odstránené obidva zaisťovacie prvky plomby, na ktorú skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Obdobne nepreskúmateľnosť posudku platí aj v prípade (ne)zdokumentovania predkladaného predmetu skúmania - plynomera, nakoľko v znaleckom posudku absentuje dokumentácia obalu, v ktorom bol znalcovi plynomer odovzdaný žalobcom, keď znalec v znaleckom posudku len uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s daným výrobným číslom. V znaleckom posudku sa však nenachádza fotografia obalu, nie je zrejmé, či bol obal zapečatený, a z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať, či išlo o rovnaký obal, ako bola krabica, do ktorej bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalovaného. Podporne súd poukazuje na rozsudok NSČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.“
50. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Súd opätovne uvádza, že zastáva ten názor, že každý posudok musí byť preskúmateľný, aby jeho závery mohli byť podrobené kontrole správnosti, ak tomu tak nie je, tak tento posudok nemôže byť základom pre priznanie nároku, ak sú ohľadne jeho vyhotovenia nejasnosti, resp. rozporované skutočnosti, ktoré nemôžu byť podrobené opätovnej kontrole správnosti. Súd súčasne konštatuje, že zo žalobcom uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby, bez jej poškodenia resp. z predloženej dokumentácie plynie, že plomby boli vymieňané za iné.
51. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie
je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“
52. Súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška, resp. použitý typový diagram dodávky. Súd súčasne konštatuje, že z obsahu typového diagramu dodávky plynie v súvsťažnosti k znaleckému posudku (hodnote číselníka) a vyúčtovacej faktúre, že typový diagram dodávky približne zodpovedá odobratej spotrebe plynu. Bez ohľadu na uvedené, súd však musí vychádzať z toho, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pričom všetky uvedené skutočnosti musia byť preukázané. Vyššie uvedené zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju vo výroku II. zamietol. Súd konštatuje, že ak žalobca sa domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však v tomto konaní nestalo, a preto bol žalobný návrh z tohto dôvodu zamietnutý. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným za neopodstatnený. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19.04.2013 - 25.02.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda potrebné skúmať výšku škody. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovaného, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
53. Súd na prvom pojednávaní, uviedol pri predbežnom právnom posúdení, že zvažuje možnosť posúdiť vec ako bezdôvodné obohatenie. Pri neskoršom pojednávaní súd účastníkom uviedol, že upustil od tohto právneho posúdenia. Súd je toho názoru, že žalobcovi nebolo možné priznať požadovaný nárok s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2, resp. § 454 Občianskeho zákonníka, keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobcu v období od 19.04.2013 - 25.02.2014 bola platná Zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobcu, ktorý oznámil dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za obdobie od 19.04.2013 - 25.02.2014 (ďalej len „rozhodné obdobie“) vo výške 0 m3 správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej Zmluvy o dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k žalobcovi, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v rozhodnom období nezaplatil, zavinil žalobca oznámením nesprávnych údajov, na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia mu žalobcom správnej
výšky spotreby zemného plynu žalovaným v rozhodnom období, uplatniť voči žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. Z pôvodnej vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 pritom vyplýva, že žalovaný v rozhodnom období spotreboval celkom 1.743 m3 plynu, pričom žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia ceny za odobraté množstvo zemného plynu vo výške len 1.701 m3, čo je dokonca menej ako pôvodne žalovanému vyúčtoval dodávateľ. V danom prípade však neboli žalobcom preukázané podmienky pre priznanie mu čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na pochybenie žalobcu, sa na jeho úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa siete.
54. Súd považoval za nedôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania z dôvodu plynutia objektívnej lehoty, keď dôvodil, že márne uplynula objektívna premlčacia lehota. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady škody za obdobie od 19.04.2013 do 25.02.2014, keď podal žalobu na súde dňa 12.10.2015 urobil tak pred uplynutím objektívnej trojročnej lehoty a vzhľadom na to, že obdobie, za ktoré sa škoda požaduje a vyčísluje beží od 19.04.2013, tj. tretí rok by uplynul až 19.04.2016 a teda nárok by sa premlčoval, až od tohto obdobia.
55. Vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom o údajnej trestnej činnosti osôb zaoberajúcich sa falšovaním plômb a pretáčaním plynomerov, ktoré mali preukazovať list Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, prípadne fotografie, resp. uznesenia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní, súd konštatuje že ani jedna z uvedených listín nie je dôkazom o trestnej činnosti, či neoprávnenom odbere zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, pričom ani z nich nevyplýva, že by členom tejto organizovanej skupiny bol aj žalovaný. Žalobca ďalej nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu na odberom mieste žalovaného prebiehalo iné trestné stíhanie vo vzťahu k žalovanému alebo iným osobám, že by bola trestne stíhaná, resp. že by žalobca v súvislosti s týmto odberným miestom vystupoval v trestnom konaní ako poškodený. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám H.. M., E. B., E. S., O. F. a K. N., za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákona, nakoľko táto organizovaná skupina vykonávala zásahy do elektromerov, pridelených registrovaným odberateľom elektrickej energie, s cieľom znížiť stav odoberanej elektrickej energie, za účelom obohatenia sa, pričom ako poškodený v trestnom konaní vystupuje Západoslovenská distribučná a.s.. Hoci žalobca predložil uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru Trstín ČVS: ORP-1561/ TR-TT-2014 zo dňa 08.08.2014, toto však nepreukazuje žiadnu trestnú činnosť konkrétnej osoby. Rovnako súd vyhodnotil uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru Cífer ČVS: ORP-1469/CI- TT-2014 AM zo dňa 7.1.2015, ktorým trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené ako neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku z dôvodu premlčania.
56. K prvotnej argumentácii žalobcu o autenticite obsahu predložených záznamov z trestného konania poukazuje na skutočnosť, že ak by pripustil, že ich obsah je pravý a vychádzal by z nesporne tvrdenej skutočnosti (žalobca uvedené v konaní nerozporoval), že o vzniku škody žalobca vedel už od apríla 2013 (resp. od potvrdenia prvých posudkov o nepravosti plomby), čiže s odstupom dvoch mesiacov, tak by nárok žalobcu bol oslabený, nakoľko tento na uvedenú skutočnosť reagoval až 25.02.2014 kontrolou odberného miesta. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že nemohol vykonať kontroly naraz, nakoľko z priebehu kontrol je zrejmé, že bol schopný vykonať viac ako 10 kontrol denne (viď 09.09.2013 alebo 14.10.2013), a teda kontroly mohol vykonať podstatne skôr, a teda tvrdenie o nemožnosti skorších kontrol berie súd za nepreukázané. Súd by preto pre prípad, ak by bola posúdená žaloba ako dôvodná, bol by musel dospieť k záveru, že nárok žalobcu je oslabený a zodpovedná spolu so žalovaným za vznik škody, čo by súd zohľadnil pri jej náhrade (primerane by ju znížil). Vzhľadom na to, že v konaní však nebol preukázaný vznik škody, súd sa touto cestou neuberal.
57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
63. Podľa článku 4 ods. 2 CSP Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
64. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
65. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
66. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a to tak do zastavenej časti, ako aj zamietnutej, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.
67. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/468/2015-174 zo dňa 02.05.2017 bolo svedkovi A.. J. Z. priznané svedočné vo výške 7,16 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.
68. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.
69. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok III.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).