Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/273/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: O. trvalé bydlisko N. XXX XX U., zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o.. Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.547,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.547,68 eur od 6.10.2013 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2015 domáhal sa žalobca proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatenia sumy vo výške l.547,68, EUR z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedená suma požadovanej náhrady predstavuje majetkovú škodu (skutočnú škodu), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom trov obhajoby v trestnom konaní, 2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22. 3.2010 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 156 ods. 1, 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca sa v danej veci dal zastupovať obhajcom z radov advokátov, ktorý ho v celom uvedenom konaní zastupoval. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 16/2011 zo dňa 19. 9.2012, bol obvinený oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku. Uvedené súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovi v dôsledku vydania vyššie označeného uznesenia vznikla povinnosť úhrady trov právneho zastúpenia v sume 1.547,68 eur. 3. Žalovaná strana sa k veci vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 23.6.2016. Uviedla, že titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, je uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22.3.2010 a uplatňovaná náhrada škody predstavuje trovy obhajoby v trestnom konaní. Podľa príloh k žalobe, sumu 1.190.- € uhradil žalobca M. dňa 30.3.2010 a sumu 500.- € dňa 1.2.2013 . Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia žalobca odvodzuje žalobca od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 53/1993 (R 70/1994) a sp. zn. 4M Cdo 15/2009. Žalovaná uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP897/OO-LM-2009 zo dňa 22.3.2010 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1 Pv 482/09-28 zo dňa 14.4.2010, nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 11 ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013. Podľa tohto nálezu „uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase

jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila“. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia ČVS:ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22.3.2010 boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonom určené podmienky podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu uznesenie o vznesení obvinenia nebolo ani zrušené v konaní o sťažnosti proti nemu. Zákonnosť trestného stíhania nie je možné posudzovať len podľa konečného výsledku trestného konania. Zákonnosť jednotlivých rozhodnutí v trestnom konaní sa posudzuje s prihliadnutím na to, v ktorom štádiu trestného konania boli vydané a aká bola v čase ich vydania dôkazná situácia. O tom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť iba súd - § 2 ods. 4 a § 284 ods. 1 Tr. por. Obvinenie bolo žalobcovi vznesené na základe relevantných podkladov. Aj Okresný súd Liptovský Mikuláš v oslobodzujúcom rozsudku uviedol, že neboli pochybnosti o tom, že poškodená B. utrpela zranenie tak, ako to holo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a následne v obžalobe, a ako to bolo ustálené aj znaleckými posudkami. Súd žalobcu oslobodil spod obžaloby preto, že jeho konanie považoval na nutnú obranu, ktorou žalobca odvracal priamo hroziaci útok na jeho majetok a nebol preukázaný úmysel žalobcu spôsobiť poškodenej poruchu zdravia. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo zákonný podklad a nie také rozhodnutie, ktoré bolo v čase svojho vydania rozhodnutím zákonným, len na základe dokazovania pred súdom bol ustálený iný právny záver. S poukazom na uvedené, v tejto veci neexistuje právny titul (právny základ) pre uplatnený nárok - pretože uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonným rozhodnutím. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (uznesením vyšetrovateľa Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22. 3.2010 o vznesení obvinenia, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 16/2011 zo dňa 19. 9. 2012 , daňovým dokladom, príjmovým pokladničným dokladom, rozpisom úkonov právnej služby, oznámením o odstúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , odpoveďou Generálnej prokuratúry SR zo dňa 5. apríla 2013), obsahom spisu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši spisová značka 2T 16/2011, výsluchom strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-897/00-LM-2009 zo dňa 22.3.2010 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Sťažnosť žalobcu z 29.3.2010 proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietla Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 1Pv 482/09-28 zo dňa 14.4.2010 a Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 2T 16/2011 zo dňa 19.9.2012 žalobcu spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nebol trestným činom. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2012. Žalobca podal dňa 29.1.2013 na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody { žiadosť bola Ministerstvu vnútra doručená 5.2.2013). Ministerstvo vnútra dňa 26.3.2013 pod č. SLV-PS-13/2013 žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR. V žiadosti sa žalobca domáhal náhrady škody v rovnakej výške a z rovnakého titulu, ako v podanej žalobe a Generálna prokuratúra SR žiadosť v lehote šiestich mesiacov nevybavila. 5. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že orgánom, konajúcim v mene štátu je Generálna prokuratúra SR . Súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ( 8 Cdo 289/2014, 6 Cdo 149/2011) ustálil, že orgánom konajúcim v danej veci v mene štátu je Generálna prokuratúra SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovedností za škodu spôsobenú pri výkone verejnej noci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. a s týmto orgánom konal. Žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) Uznesenie o vznesení obvinenia (žalobcom označené za nezákonné rozhodnutie) bolo vydané dňa 22.3.2010. Zákon č 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1.7.2004. 6. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. účinný od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05).

7. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 8. Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. 9. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky. 10. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. 11. Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. (2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. (3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. (5) Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom. 12. Podľa § 17 ods. l/ zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Preto súd najprv skúmal, či v danej veci je naplnený prvý základný predpoklad pre prípadné úspešné uplatnenie predmetného nároku a to existencia nezákonného rozhodnutia. 14. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. 6. 1993 sp. zn. 1Cdo 53/93, bolo vyslovil právny názor:“ Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Tr. por.)“. 15. Najvyšší súd SR v uznesení č. 4 M Cdo 15/2009 vyslovil právny názor:“ Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ 16. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13. 11. 2013 vyplýva, že v obdobnej veci už všeobecné súdy rozhodli o priznaní nároku na náhradu škody sťažovateľa spočívajúcej v náhrade trov obhajoby. O tom, že vydané rozhodnutia v tejto časti sú správne a spravodlivé nebola v danom náleze žiadna polemika, a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. IC 178/05-688 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co 113/2010 z 20. 10. 2010, ktorými bola priznaná náhrada škody v sume 985,05 eur ako náhrada trov obhajoby boli aj Najvyšším súdom SR v rámci mimoriadneho dovolania nespochybnené. V danej veci sa skúmala len právna otázka existencie príčinnej súvislosti medzi ušlým ziskom a trestným konaním, ktorú najvyšší súd nevzhliadol. Závery tohto nálezu teda nijako nespochybňujú nároky na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené alebo skončené oslobodzujúcim rozsudkom, práve naopak existenciu týchto nárokov potvrdzujú. Treba tiež poukázať na to, vo vyššie opísanej veci sa rozhodovalo o nároku na náhradu škody na ktorý sa vzťahoval zákon č. 58/1969 Zb., pričom v nami prejednávanej veci sa uplatňuje zákon č. 514/2003 Z.z. ktorý nárok na náhradu trov obhajoby výslovne kvalifikuje ak škodu, dokonca pripúšťa aj uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným trestným stíhaním . 17. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I ÚS 540/2016-33 zo dňa 13.12.2016 uviedol ( bod 25) : „ nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. . Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 15/2009] a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/06,1. ÚS 320/2016,1. ÚS 395/2016 a iné) „ ( bod 26) : „ Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. však nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014).“ 18. Súd po vyhodnotení argumentácie žalobcu, žalovaného , vykonaných dôkazov a po oboznámení sa s existujúcimi rozhodnutiami iných súdov v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít dospel k právnemu záveru, že uznesenie vyšetrovateľa Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22. 3.2010 , ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 156 ods. 1, 2 Trestného zákona je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. a prichádza do úvahy aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši spisová značka 2T 156/2011 konajúci súd zistil, že advokát žalobcu JUDr. Ladislav Janči vykonal nasledovné úkony v trestnom konaní: 27. 3.2010 prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, 29. 3.2010 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, 15 4.2010 účasť na výsluchu obvineného OO PZ LM, 16.4.2010 sťažnosť proti uzneseniu policajta z 31. 3.2010, 25. 7.2010 ďalšia porada s klientom, 26. 7.2010 účasť na výsluchu svedka Petríka, 10:40-11:30 hod, 00 PZ LM svedka W. 13-13:40 hod, svedka W. 13:30-14:20 hod ., 22. 11.2010 účasť na vyšetrovacom pokuse 9:00-10:05 hod, Bodice, 17.1.2011 ďalšia porada s klientom, 18.1.2011 účasť na preštudovaní spisu po ukončení vyšetrovania OO PZ LM 9-10:05, 23.1.2012 ďalšia porada s klientom 24.1.2012 účasť na hlavnom pojednávaní, 8:30-l 1:40, OS LM, 11.4.2012 účasť na hlavnom pojednávaní 12:30-12:50, OS LM, 16. 5.2012 účasť na hlavnom pojednávaní - odročené bez prejednania veci OS LM , 18.9.2012 ďalšia porada s klientom, 19.9.2012 účasť na hlavnom pojednávaní 8:30-10:15, OS LM. Za vykonané úkony advokát žalobcu vyčíslil odmenu vo výške 986,87 eur podľa vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Náhradu za stratu času advokát žalobcu vyčíslil sumou 197,86 eur, náhradu cestovných nákladov advokát žalobcu vyčíslil sumou 110,34 eur, DPH 19% za úkony do 31.12.2010 zo sumy 640,18 eur 121,63 eur, DPH 20 % za úkony po 1.1.2011 zo sumy 654,89 eur 130,98 eur. Celkom advokát žalobcu vyčíslil trovy obhajoby v trestnom konaní sumou 1.547,68 eur. Predloženými listinnými dôkazmi ( faktúrami č. 2010/20 a 2013/13, výpisom z účtu z 30.3.2010 a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 1.2.2013) mal súd preukázané, že žalobca uhradil JUDr. Ladislavovi Jančimu dňa 30.3.2010 sumu 1.190.- € a dňa 1.2.2013 sumu 500.- €. Celkom žalobca zaplatil JUDr. Ladislavovi Jančimu sumu 1 690 euro. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla ako trovy obhajoby zaplatené advokátovi a ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi je v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ORP-897/OO-LM-2009 zo dňa 22. 3.2010 , ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku Súd preto s poukazom na vyššie uvedené zistenia žalobe vyhovel a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.547,68 eur proti žalovanej.

19. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal podľa § 517 ods. 2/ Obč. zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 16.10.2013 t.j. po márnom uplynutí šesť mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobca mal v konaní plný úspech, spd preto zaviazal žalovanú stranu povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2/ o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis