Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-453-2015.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/453/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanému: A. A. F. S. U. E. , nar. XX.X.XXXX, bytom I., M. XX, o zaplatenie 12.650,23€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12.650,23€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 12.126,91€ od 9.7.2012, zo sumy 3,32€ od 24.3.2012 a zo sumy 520,-€ od 17.10.2014, vždy až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 17.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi 12.130,23€ spolu s príslušenstvom - 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.126,91€ od 9.7.2012 a zo sumy 3,32€ od 24.3.2012, vždy až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom náhrady stornovaných provízií, zmluvnej pokuty a poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 18.8.2011 uzavreli procesné strany Zmluvu o sprostredkovaní poistenia, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia žalovaným v zmysle zákona č. 186/209 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve /ďalej Zmluva o SP/ a dňa 16.1.2012 Zmluvu o poskytnutí pracovnej pomôcky /ďalej Zmluva o PPP/, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pracovnú pomôcku - SIM kartu č. 130012543763B, spolu s ktorou bol žalovaný oprávnený odplatne užívať elektronické služby s mesačným paušálom 19,57€. Odplata za poskytované elektronické predstavovala sumu za mesačný paušál a cenu za elektronické komunikačné služby presahujúce sumu mesačného paušálu. V článku 3 ods. 3 Zmluvy o PPP sa zmluvné strany dohodli na úhrade odplaty za elektronické služby poskytované žalovanému formou zrážok z provízií, na výplatu ktorých vzniklo žalovanému právo. Podľa čl. 3 ods. 3 Zmluvy o PPP sa zmluvné strany dohodli, že ak finančné čiastky zaslúžených provízií nepostačujú na úhradu sumy, ktorá má byť poisťovňou zrazená v príslušnom mesiaci, je finančný agent povinný zaplatiť poisťovni dlžnú sumu do 23. dňa toho istého kalendárneho mesiaca na bankový účet poisťovne, uvedený v záhlaví Zmluvy o PPP. Ak uvedená čiastka nie je v lehote pripísaná na účet poisťovne, obchodný zástupca sa dostáva do omeškania a poisťovňa je oprávnená od obchodného zástupcu okrem dlžnej sumy požadovať aj úrok z omeškania z dlžnej čiastky vo výške 9% ročne. Nakoľko provízie ani bonusový účet žalovaného nepostačovali na úhradu odplaty za používanie elektronických komunikačných služieb, žalobca žalovanému priebežne vystavoval a doručoval predmetné faktúry. Podľa článku 3 ods. 6 Zmluvy o SP je poisťovňa povinná poskytnúť sprostredkovateľovi poistenia provízie, prípadne iné peňažné plnenia za podmienok uvedených v províznom poriadku poisťovne. V článku 6 ods. 4 písm. b/ Zmluvy o SP sa zmluvné strany dohodli, že právnym následkom ukončenia Zmluvy o SP je zánik všetkých práv a povinností zmluvných strán podľa Zmluvy o SP a prípadných dodatkov, vrátane práva žalovaného na províziu, prípadne iné obdobné
plnenie, s výnimkou povinnosti bezodkladne vrátiť poisťovni príslušnú neprináležiacu províziu alebo storno províziu, na ktorú jej vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov, a to vo výške uvedenej v províznych poriadkoch. Podľa čl. 6.1 Provízneho poriadku, tvoriaceho súčasť Zmluvy o SP, ak dôjde k zániku poistnej zmluvy neživotného poistenia pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží sprostredkovateľovi poistenia alikvótna výška z tejto provízie, zodpovedajúca dobe trvania poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Ak dôjde k mene poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží sprostredkovateľovi poistenia alikvótna výška z tejto provízie, zodpovedajúca dobe trvania pôvodnej verzie poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Zvyšnú časť vyplatenej provízie je poisťovňa oprávnená odrátať /stornovať/ od ďalších provízií, resp. iných odmien, za ktoré sprostredkovateľovi poistenia vznikol nárok. Podľa čl. 6.2 Provízneho poriadku, pokiaľ dôjde ku zániku poistnej zmluvy životného poistenia a zároveň bolo zaplatené dohodnuté mesačné minimálne poistné alebo mesačné poistné za obdobie kratšie ako 24 mesiacov od vzniku nároku na výplat príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve, je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu podiel príslušnej provízie. Poistné zmluvy, na ktorých žalovanému pre jednotlivé vyhodnocované obdobia vznikala brutto provízia sú súčasťou provízneho listu, v ktorom je uvedená celková suma brutto zúčtovaných provízií, presné vyčíslenie provízií a storno provízií, na ktoré vznikol žalovanému nárok a súčet kladných a záporných položiek celkových provízií, preukazujúci výšku dlhu žalovaného voči žalobcovi za storno provízie. Zmluva o SP zanikla výpoveďou ku dňu 30.4.2012, podľa čl. 4 ods. 1 Zmluvy o PPP bola táto zmluva uzavretá na dobu určitú, a to na dobu trvania zmluvného vzťahu obchodného zastúpenia medzi procesnými stranami, založeného Zmluvou o SP, t.j. ku dňu 30.4.2012 zanikla aj Zmluva o PPP. Podľa čl. 4 ods. 4 písm. a/ Zmluvy o PPP dňom ukončenia zmluvu zaniklo právo žalovaného užívať pracovnú pomôcku spolu s mesačným paušálom a bol povinný ju žalobcovi vrátiť. Týmto dňom zároveň zanikli aj ostaté práva a povinnosti zmluvných strán podľa Zmluvy o PPP, s výnimkou povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi všetky faktúry, oprávnene vystavené podľa Zmluvy o PPP. Vo výpovedi od zmluvy, prevzatej žalovaným osobne dňa 2.3.2012, žalobca vyzval žalovaného na splnenie všetkých povinností, vrátane úhrady zmluvnej pokuty vo výške 4.500,-€, titulom porušenia povinnosti podľa čl. 5 ods. 3 písm. b/,c/ Zmluvy o SP, podľa ktorého ak finančný agent v súvislosti s činnosťou podľa tejto zmluvy uzavrie poistnú zmluvu alebo podpíše návrh životného poistenia alebo sfalšuje podpis tretej osoby alebo spolupracuje pri falšovaní podpisu, je poisťovňa oprávnená požadovať od finančného agenta zmluvnú pokutu vo výške 1.500,-€. Žalovaný spolupracoval so svojou manželkou p. A. pri falšovaní poistných zmlúv a podpisov na nich, ktoré skutočnosti boli preukázané interným šetrením žalobcu, žalovaný minimálne v troch prípadoch spolupracoval pri sfalšovaní podpisu poistníkov /A. G., P. B. W. O. T./, ktorí následne popreli, že ide o ich podpis a potvrdili, že žiadne poistné zmluvy so žalovaným alebo jeho manželkou neuzavierali. Žalovaná istina pozostávala zo žalovanému neprináležiacich provízií, vyplatených žalobcom vo výške 7.626,-€, zmluvnej pokuty za tri preukázané sfalšované podpisy na poistných zmluvách vo výške 4.500,-€ /3x1.500,-€/ a dlhu žalovaného voči žalobcovi za poskytované elektronické komunikačné služby vo výške 3,32€. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu o SP; Zmluvu o PPP; Provízny poriadok WP; prehľad vyplatených provízií a odmien, vrátane vyčíslenia provízií a storno provízií /provízny list/; výpoveď Zmluvy o SP zo dňa 22.2.2012; výsledok interného šetrenia žalobcu, preukazujúci falšovanie poistných zmlúv v prípade A. G., P. B. W. O. T.; faktúru č. 120296, splatnú 23.3.2012 /telekomunikačné služby/; výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 20.6.2012, doručenú žalovanému uložením na pošte dňa 24.6.2012, zaplatiť dlžnú istinu mal žalovaný do 15 dní od doručenia výzvy; žiadosť žalovaného, doručenú žalobcovi 10.4.2012, o splátkový kalendár na dlžnú čiastku - storno provízie a zmluvnú pokutu; písomnú odpoveď žalobcu na žiadosť žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 21.6.2012, podľa ktorej žalobca navrhol šesť mesačných splátok na zaplatenie dlžnej čiastky.
2. Uznesením zo dňa 30.10.2015, č.k. 24C 453/2015-74, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2016, súd pripustil nasledovnú zmenu žalobného petitu: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.650,23€, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.126,91 € za obdobie od 09.07.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,32 € za obdobie od 24.03.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 520,00 € za obdobie od podania žaloby (17.10.2014) do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na bežný účet žalobcu č. 0011439916/0900, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., s variabilným symbolom 6511113.“ Žalobca zmenil žalobný petit písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.8.2015, nakoľko zistil po podaní žaloby, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. 109/427522-5, ktorú mal žalovaný ako viazaný finančný agent na základe Zmluvy o SP uzavrieť s klientom Zoranom Némethom, pričom k uzavretiu poistnej zmluvy reálne nedošlo, zmluva bola preto stornovaná od
počiatku, t.j. dňom 27.7.2015 a v uvedený deň bola aj stornovaná provízia žalovaného, vyplatená žalobcom za sprostredkovanie poistnej zmluvy vo výške 520,-€.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany do zápisnice súdu uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nebol v styku so žiadnym klientom ani poisťovňou. Na otázku súdu, či podpísal Zmluvu o SP uviedol, že nevie, rovnako nevedel, či mu chodili peniaze na bankový účet vo VÚB peniaze predstavujúce provízie vyplatené žalobcom, potvrdil však, že bankový účet vo VÚB mal a má aj v súčasnosti, číslo účtu si nepamätá. V priebehu súdneho konania žalovaný uviedol, že chce, aby sa celá vec uzavrela, má záujem dlžnú čiastku zaplatiť, provízie boli žalobcom vyplatené.
4. Žalovaný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku, tvoriacimi základ dokazovania, po oboznámení sa s ktorými súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
5. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
6. Podľa §420 ods. 2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
7. Podľa §420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
8. Podľa §442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
9. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
10. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
11. Podľa §544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa §544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodu, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný /škodca/, existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.
14. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. Súd mal listinnými dôkazmi procesného útoku preukázané, že žalovaný porušil podmienky zmluvného vzťahu, uzavretého medzi procesnými stranami, keď prijal provízie vyplatené žalobcom, ako aj pracovné pomôcky /telefón a telekomunikačné služby/, pričom poistné zmluvy uzatváral v rozpore so zmluvnými podmienkami, následkom čoho došlo ku stornovaniu zmlúv a vyplatených provízií.
15. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, ktorý preukázal vyplatenie finančných prostriedkov ako provízií žalovanému na jeho bankový účet. V zmysle dohodnutého zmluvného vzťahu boli provízie vyplatené za uzavreté poistné zmluvy, ktoré následne žalobca stornoval z dôvodu zistenia, že zmluvy boli sfalšované zo strany žalovaného, žalobcovi vznikla majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, predstavujúca preukázané stornované provízie. Súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výšky uplatňovanej náhrady škody, žalobca relevantnými dôkazmi procesného útoku riadne výšku zdokladoval, a to poukázaním finančných prostriedkov na bankový účet žalovaného ako prijímateľa.
16. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii /neexistencii/ robí skutkový záver súd, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva nielen protiprávne konanie žalovaného ako škodcu, jedná sa o reakcie fiktívnych poistencov, s ktorými reálne poistné zmluvy žalovaný neuzavrel, keď ich podpis sfalšoval a vznik škody na strane žalobcu, predstavujúci vyplatené provízie za poistné zmluvy, ale aj bezprostredná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, keďže bez protiprávneho konania žalovaného by následne žalobcovi žiadna škoda v jeho majetkovej sfére nevznikla.
17. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel dosiahnuť /priamy úmysel/ alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený /nepriamy úmysel/. V danom prípade žalovaný zavinil svoje protiprávne konanie úmyselne, ktorá skutočnosť vyplýva zo stanovísk osôb, s ktorými mal poistné zmluvy podpísať, ako aj z toho, že žalovaný sám požiadal žalobcu o možnosť splácať dlžnú istinu v splátkach, čím potvrdil úmysel svojho protiprávneho konania, resp. svoju vedomosť o tom, že sa dopustil protiprávneho konania.
18. Žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vyhodnotil súd za oprávnený, nakoľko zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá v zmysle zákona, mala písomnú formu, v dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo určenie výšky pokuty. Žalovaný porušil podmienky uvedené v čl. 5 ods. 3 písm. b/,c/ Zmluvy o SP, keď ako finančný agent v súvislosti s činnosťou podľa zmluvného vzťahu uzavretého medzi procesnými stranami uzavrel poistné zmluvy, na ktorých sfalšoval podpis tretej osoby, a to minimálne v troch listinnými dôkazmi procesného útoku preukázaných prípadoch.
19. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
22. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi oprávnene požadovaný zákonný ročný úrok z omeškania, určený z neuhradených provízií a zmluvnej pokuty /spolu suma 12.126,91€/ odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mal žalovaný povinnosť dlžobu zaplatiť v zmysle výzvy zo dňa 20.6.2012, z dlhu za poskytovanie elektronických komunikačných služieb /suma 3,32€/ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 120296 a provízie vyplatenej za poistnú zmluvu č. 109/427522-5 /suma 520,-€/ od podania žalobného návrhu, vždy až do zaplatenia.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).