Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-102-2016.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/102/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti žalovanému: H. L., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, T., o zaplatenie 1.049,06 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 233,87 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 233,87 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Súd v r a c i a žalobcovi preplatok súdneho poplatku vo výške 7,30 EUR a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty a.s..
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 29,81 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
V. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 23.05.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.049,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.049,06 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania. V odôvodnení uviedol, že dňa 28.01.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe čoho sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24 % , ku dňu výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,- EUR a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 15,- EUR. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.04.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.03.2016, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.049,06 EUR. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 1.049,06 EUR.
2. Podaním z 11.11.2016 pôvodný žalobca požiadal o zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako pôvodným žalobcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava došlo k uzavretiu Zmluvy o
postúpení pohľadávok a aj predmetná pohľadávky bola ku dňu 19.09.2016 postúpená na postupníka. O návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 18C/102/2016-42 z 12.01.2017 tak, že nového žalobcu do konania pripustil.
3. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu v podaní z 27.04.2017, ktorým zobral žalobu čiastočne späť. V podaní uviedol, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný použitím tejto karty, žalovaný môže ale nemusí úver čerpať. Žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 450,- EUR so zmluvným úrokom vo výške 21,24% ročne so splátkou po 15,- EUR mesačne, začal tento úver čerpať od 11.02.2011. V súlade s čl. V bod 37 písm. a) Obchodných podmienok žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny listom z 01.06.2013.Pri revolvingovom úvere nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, RPMN nie je možné určiť z objektívnych dôvodov ( podporne Krajský súd v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.1.2011). Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 403,30 EUR. Žalovaná suma 1.049,06 EUR predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma pozostáva z istiny 424,34 EUR, poplatkov 129,86 EUR, štandardného úroku 390,85 EUR a sankčného úroku 104,01 EUR. Zároveň v tomto podaní zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku spolu v sume 233,87 EUR spolu s úrokom z omeškania späť a žiadal súd aby v tejto časti konania zastavil. Na žalobe v časti o zaplatenie sumy 815,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z tejto sumy od 16.04.2016 do zaplatenia žiadal žalobe vyhovieť.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP).
5.Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, preto súd vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
6.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so žalobou, žiadosťou o vydanie kreditnej karty z 28.01.2011, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpismi z Dovolenkovej karty č.l.11 až 15spisu, špecifikáciou žalovanej pohľadávky a čiastočným späťvzatím žaloby č.l. 49 až 50, Cenníkom VÚB, a.s., vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti z 01.06.2013 vrátane doručenky ako aj ostatným obsahom spisu.
7. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil tento skutkový stav:
Pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.01.2011 zmluvu o vydaní a používaní dovolenkovej karty č. XXXXXXXX, teda úverovú zmluvu vo forme kreditnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úverový limit vo výške 1200,- EUR so splátkou 40,- EUR a so štandardnou úrokovou sadzbou 21,24 % ročne. Z výpisov z Dovolenkovej karty je zrejmé, že žalovaný od žalobcu celkom na základe predmetnej zmluvy vyčerpal peňažné prostriedky v sume 433,11 EUR. Na účet žalobcu na splatenie karty žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 403,30,- EUR. Listom z 01.06.2013 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť celého zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny.
8. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9.Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená zmluva spadá aj pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval nárok žalobcu aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách a o spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Zo žiadosti o vydania dovolenkovej karty z 28.01.2011 vyplýva, že žalovaný požiadal o vydanie karty, v čl. III je uvedený úverový rámec 1200,- EUR a výška mesačnej splátky 40,- EUR, štandardná úroková sadzba 21,24 % ročne. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená zmluva spadá aj pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval nárok žalobcu aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. Ak žalobca tvrdí, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zároveň revolvingovým úverom, súd zastáva názor, že predmetná zmluva je neplatná pre neurčitosť ako aj dôvodu nedodržania zákonnej formy, a to písomnej. Zmluva nemá ani základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom v čase jej uzatvárania. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému na základe tejto zmluvy bol schválený úverový rámec vo výške 450,- EUR s mesačnou splátkou 15,- EUR a výškou úrokovej sadzby 21,24% ročne žalobca v konaní nijako nepreukázal. Strany sporu majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto žalobca v záujme dosiahnutia úspechu v konaní musí sám uviesť skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkazy. Vzhľadom na uvedené, keďže z neplatnej zmluvy vzniká len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka, žalobca môže úspešne uplatňovať len tento nárok. Z dôvodu neplatnosti zmluvy nevzniká žalobcovi žiadne právo na poplatky, úroky a podobne. Zo strany žalobcu boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 433,11 EUR, žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 403,30 EUR, čo je zrejmé z výpisov z dovolenkovej karty za obdobie od 02.02.2011 do 31.03.2016, teda žalobca má nárok na zaplatenie sumy 29,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.04.2016 ( t.j. počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti dňa 15.04.2016) do zaplatenia v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 v spojení s § 10c NV SR č. 87/1995 Z. z..
10.Podpísaním úverovej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty ( dovolenkovej ) z 28.01.2011 nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, čím je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom a žalobca má nárok na vrátenie finančných prostriedkov len z titulu
bezdôvodného obohatenia, preto súd žalobe vyhovel len čiastočne v takom v rozsahu, ako je uvedené vo výroku č. III rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 233,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 233,87 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia zastavil podľa § 144, 145 CSP a vo zvyšku žalobu zamietol.
11. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,70 EUR, t.j. vo výške 7,30 EUR. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešnejší žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania v takomto rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.