Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Csp/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., R. XXXX/X, zastúpeného: Spotrebiteľské právne centrum, občianske združenie so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO:42 363 721, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie sumy 4.011,35 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 011,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 4 011,35eur od 14.08.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016, sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal zaplatenia sumy vo výške 4 011,35 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 011,35 eur odo dňa 14.08.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.08.1998 uzavretá poistná zmluva UDP-K- pôžička, číslo W.:XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia úrazové poistenie (ďalej v texte len "PZ"). V zmysle uzatvorenej PZ bola žalobcovi pre prípad poistnej udalosti "dožitie "dohodnutá poistná suma vo výške 120 846,- Sk (4 011,35 eur). Uvedený právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca je v právnom postavení spotrebiteľa a žalovaný v právnom postavení dodávateľa. Dňa 14.08.2013 sa žalobca v zmysle uzatvorenej PZ dožil poistnej udalosti "dožite". Počas celej poistnej doby žalobca platil dohodnuté poistné žalovanému riadne a včas bez vykonania akejkoľvek zmeny v tomto poistnom vzťahu. Vo veci likvidácie PZ žalobca ani rok po 14.08.2013 nedostal od žalovaného žiadne vyrozumenie, preto sám žiadal dňa 20.01.2015 žalovaného o likvidáciu z dôvodu poistnej udalosti "dožitie" a o vyplatenie poistného plnenia v zmysle uzatvorenej PZ. Na žiadosť žalobcu o vykonanie likvidácie poistnej udalosti "dožitie" sa mu zo strany žalovaného v novembri 2015 v jednej obálke dostalo: 1. Oznámenie o likvidácii poistnej zmluvy, v ktorom žalovaný žalobcovi oznamuje, že mu podľa výpočtovej bilancie žalovaného vznikol nárok na výplatu poistného vo výške 3 109,66 eur a nie dohodnutá poistná suma 4 011,35 eur. Táto suma mala byť žalobcovi žalovaným zaslaná formou poštovej poukážky. 2. Oznámenie o prerušení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, v ktorom je žalobcovi ako spotrebiteľovi žalovaným oznámené, že "vznikla pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve. Vzhľadom na dobovú legislatívu a skutkové okolnosti uzavretia poistnej zmluvy sa javí ako sporné, či poistná zmluva je vôbec platná." Ďalej je v tomto oznámení žalobca ako spotrebiteľ informovaný, že žalovaný začal súdne konanie o určení platnosti uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom

žalobcovi podľa uzatvorenej zmluvy poistné plnenie do doby rozhodnutia odmieta vydať. Žalobcu žalovaný v tomto liste neinformoval o žiadnych podrobnostiach údajne začatého súdneho konania vo veci platnosti uzatvorenej poistnej zmluvy. Predmetom tejto žaloby žalobcu je suma vo výške 4 011,35 eur, ktorá zodpovedá výške dojednaného poistného plnenia pre prípad dožitia podľa PZ spolu s úrokom z omeškania, ktoré si žalobca voči žalovanému nárokuje od 14.08.2014 - t.j. od 1 roka po poistnej udalosti, kedy v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Za účelom riešenia veci, žalobca v zastúpení združenia požiadal listom zo dňa 18.02.2015 Národnú banku Slovenska, aby ako príslušný orgán ochrany spotrebiteľa na slovenskom finančnom trhu k uvedenému konaniu žalovaného zaujala príslušné odborné a podporné stanovisko. Národná banka Slovenska sa vo svojom stanovisku k veci domnieva, že žalovaného konanie vo veci je nekalou obchodnou praktikou, špecificky klamlivým konaním v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ďalej sa Národná banka Slovenska v stanovisku zaoberá otázkou platnosti PZ, kde dospieva k záveru, že postup žalovaného je v tomto prípade absolútne neopodstatnený a nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky žiadny zákonný ani zmluvný podklad. Svoje závery vo veci Národná banka Slovenska podporuje priloženými rozhodnutiami všeobecných súdov SR.

3. Podľa žaloby súd dňa 14.11.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 6Csp/51/2016-27.

4. Voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Vo svojom odpore uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu. Z danej poistnej zmluvy môže potencionálne vzniknúť právo na poistné plnenie, ak je poistná zmluva v skutočnosti platná. Žalobca nepopiera, že formálne ku písomnému uzavretiu poistnej zmluvy došlo. Okolnosť, že formálne ku uzatvoreniu zmluvy došlo, ešte ale neznamená, že zmluva je z hľadiska podstatných obsahových náležitosti materiálne aj skutočne platná. Základnou predbežnou právnou otázkou každého sporu o právo na plnenie, je ustálenie, či existuje samotný právny základ práva na plnenie, teda platný právny úkon, od ktorého sa plnenie odvíja. Žalobca žaluje o peňažné plnenie z poistnej zmluvy. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. S rozporom so zákonom spája § 39 O. z. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie "iba" s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné spojenie nie "odporuje zákonu", ale "odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z. je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 O. z. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § II ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného(t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Pričom v takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol z 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné

- bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných

náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je známou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii. "/VI niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľkým že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. "regulovaných zmlúv", ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby... V deväťdesiatych rokoch bola v rámci deetatizácie a "privatizácie" súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Vývoj úpravy poistných zmlúv... už priblížili na inom mieste." (CSACH, Kristián : Štandardne zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék, 2009, s. 142) Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko Národnej banky Slovenska (list NBS Č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu Žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené "zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 NBS, ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008, Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 O. z.), d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 O. z ), potom je celá poistná zmluva neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. O. z., f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku, odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Žalovaný predložil konajúcemu súdu

právoplatné rozhodnutia súdov, v rámci ktorých okresné súdy zamietli žalobu v dôsledku neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K. Zároveň Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd jednoznačne vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP- K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné: "Žalovaný - Ministerstvo financií SR Rozhodnutím povolil žalobcovi - Rapid life životná poisťovňa, a. s. podnikanie v poisťovníctve aj s poistením UDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnym kontrolami kalkulácie a sadzieb poistného, keďže nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, bolo kalkulované a inkasované v nižšej výške ako malo byť a z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve. "Aj ak by bola poistná zmluva platnou poistnou zmluvou, teda základ nároku by bol hypoteticky daný, aj vtedy by bola žaloba nedôvodná. Ako to vyplýva z textu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, začiatok poistenia bol stanovený na 14.08.1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Na poistnej zmluve je jasne uvedené, že "Prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie poistné je splatné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia poistného." Z uvedeného je zrejmé, že poistné obdobie bolo mesačné. Prvé mesačné poistné obdobie sa začalo 14.08.1998 a skončilo 13.09.1998, kedy 14.09.1998 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Na otázku, kedy mal žalobca platiť poistné, napokon odpovedal aj Občiansky zákonník platný a účinný v čase uzavretia poistenia (v tej časti sa dodnes nezmenil) v § 796 ods. 1,2 O. z. Ako to vyplýva z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995, je právne irelevantné, koľko krát mal byť žalobca s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet dní omeškania, ako aj frekvenciu omeškania s úhradou poistného, sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno-matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava (či. 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995). Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí z časti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok. Ako vyplýva z odbornej literatúry ("Pojistná matematika : Teórie a praxe", s. 252) redukcia poistenia nemusí byť pre poisťovňu vždy príťažou. Z toho plynie, že v zásade príťažou je. Zmena obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok, ktorú poisťovňa nedokáže svojim prejavom vôle ovplyvniť (čl. 28 poistných podmienok), je teda pre poisťovňu zásadne nevýhodou. Poistné podmienky z 1.6.1995 boli schválené Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. Dokument schválený Štátnym orgánom (včítane čl. 9 ods. 2 písma / poistných podmienok) požíva prezumpciu správností, a z toho dôvodu nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a ani nejasný. Čl. 9 príslušných poistných podmienok temer doslova kopíruje znenie § 12 až § 14 ("Dôsledky neplatenia poistného") vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorá bola všeobecne platná a účinná pre oblasť životného poistenia v Slovenskej republike takmer 27 rokov. Táto predošlá, všeobecne záväzná právna úprava používala takmer identické slovné vyjadrenie textu, aké je obsiahnuté v čl. 9 poistných podmienok a veľmi podobnú systematiku a aj jazyk. Čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené "v plnej výške" (riadne) a "v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom" (včas, § 796 ods. 2 O.z.) "poistenie.. sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou". Uvedené ustanovenie, ktoré je zrozumiteľné a jasné, nepoužíva slovné spojenie "poisťovňa je oprávnená", ale slovné spojenie ..poistenie sa zmení". Prvou a základnou metódou výkladu je výklad doslovný, gramatický. Vychádzajúc z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995 zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou (tzv. redukcia poistnej sumy) teda nie je právom žalovaného, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastáva z textu poistných podmienok automaticky (ex lege). Z čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 9.6.1995 vyplýva, že poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa "poistno-technických zásad". Ako vyplýva z listu NBS č. ODT-7467/2012 z 30. júla 2012, ktorý je dôkazným prostriedkom podľa § 127 ods. 4 O.s.p. "poistno-matematické zásady a vzorce" vyplývajú z odbornej literatúry (tak ako z odbornej literatúry vyplýva napr. Pytagorova veta, F = m . g a pod.). Žalovaný opätovne zvýrazňuje, že čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995 v podstate prepisoval § 12 až § 14 takmer 25 rokov platnej vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorej text a postup podľa tohto textu bol každému zrejmý, jasný a zrozumiteľný. V poistnej zmluve prisľúbené poistne plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného (poistníkom platené poistné sa skladá z poistného pre prípad

smrti a poistného pre prípad dožitia) a jeho zhodnotenia, najmä technickou úrokovou mierou. Je logické, že peniaze, ktoré žalovaný od žalobcu obdržal v podobe poistného, nemohol zhodnocovať počas času, keď ich nemal k dispozícií. Včasnosť úhrady poistného je, teda zásadná a preto čl. 9 poistných podmienok z 01.06.1995 zvýrazňoval potrebu úhrady každého bežného poistného (§ 796 ods. 1 O. z.) v stanovenej lehote, a teda včas. Redukcia poistnej sumy je reakciou na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti. Práve preto si pri stanovení poistného plnenia plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Adekvátne omeškaniu poistníka, resp. poruchám v úhrade poistného dochádza k poníženiu poistného plnenia postupom podľa príslušnej poistno-technickej zásady, ktorá je spoločná pre všetky životne poisťovne. Redukcia poistenia ako dôsledok § 804 O. z. je napokon aj predmetom úvah zo strany právnej teórie. Vo Veľkom komentári k Občianskemu zákonníku ju napokon rozoberá aj JUDr. Imrich Fekete v rámci vysvetliviek k § 804 O. z. nasledovne ; "Nezaplatením poistného do lehoty určenej zákonom (porovnaj k § 801 O.z.) poistenie zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením poistného po tejto lehote. Občiansky zákonník v § 804 pripúšťa, aby poistné podmienky pre poistenie osôb mali odchylné ustanovenia v tom smere, že nezaplatenie poistného nemá za následok zánik poistenia. Poistné podmienky môžu ustanoviť, že poistenie s bežným poistným (§ 800 ods. l) nezanikne nezaplatením poistného za predpokladu, že poistné bolo zaplatené aspoň za dva roky. V takom prípade dochádza k automatickej premene poistenia v poistenie bez ďalšieho platenia poistného (tzv. redukované poistenie)." V odbornej publikácii od autorov Petruľák, M., Šulíková, M.: Poistné zmluvy (C. H. Beck, 2012) sa o redukcii v poistení uvádza nasledovné : "Okrem dohody o predĺžení lehoty na zaplatenie ďalšia možná odchýlka od zákonom stanovených pravidiel vyplýva z § 804 0Z, podľa ktorého v rámci poistenia osôb môžu poistné podmienky poisťovne stanoviť prípady, keď poistenie pre neplatenie poistného nezanikne... V súčasnosti poistné podmienky jednotlivých poisťovní v životnom poistení určujú ako výnimky tieto prípady: redukcia poistnej sumy, redukcia poistnej doby a poistenie v splatenom stave." (s. 171) "Účelom redukcie je... zachovať tak pre poisteného aspoň minimálnu udržateľnú mieru poistnej ochrany. " (s. 254). Skutočnosť, že redukcia poistenia je inštitút, ktorý pozná i občianske právo, vyplýva z jej opätovného zavedenia do ustanovení O.z.. Na podporu týchto tvrdení žalovaný predložil výňatok z časopisu poistné rozhľady. Žalobca mal jedinú základnú povinnosť z poistného vzťahu, a to platiť poistné riadne a včas. Toto poistné vždy včas neplatil. Dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou. Ak Žalobca dočítal dvojstranové poistné podmienky až po čl. 11, o ktorú opiera svoju žalobu, nemohol ujsť jeho pozornosti hrubým nadpisom zvýraznený čl. 9 "Dôsledky neplatenia poistného". Poistné podmienky boli vyjadrené dostatočne veľkým písmom na to, aby boli čitateľné. Vzhľadom na okolnosť, že zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou ako dôsledok neplatenia poistného zo strany Žalobcu riadne a včas nie je prejavom vôle, právnym úkonom poisťovne a ani výkonom práva poisťovne (nim je iba výpočet redukovanej, zníženej sumy, čl. 9 ods. 6), nemôže byť zníženie poistného plnenia podľa čl. 9 poistných podmienok z 1.6.1995 výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, by rozhodne nemohol byť 25 rokov súčasťou zákonodarstva Slovenskej republiky (§ 12 až 14 vyhlášky č. 49/1964 Zb.). Inštitút, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, by rozhodne nemohol byť ani predmetom štátnej regulácie a ako taký by určíte nemohol byť schválený ministerstvom osobitným rozhodnutím, ako tomu bolo v tomto prípade. Nemorálny inštitút by nemohol byť ani predmetom vyučovania na vysokých školách po celom svete v odbore poistná matematika. Netreba zároveň strácať zo zreteľa, kto zo zmluvných strán ako prvý neplatením poistného včas poistnú zmluvu porušil, pretože podľa judikatúry sa nemôže dovolávať dobrých mravov ten, kto prvý svoj záväzok porušil, ak predmetom porušeného záväzku nebolo plnenie nemožné, protiprávne, zneužívajúce alebo v rozpore s dobrými mravmi. Je zjavným faktom, že poistné podmienky zo dňa 1.6.1995 boli predmetom Štátnej regulácie, pretože boli schválené orgánom štátu (čl. 29 poistných podmienok, priložené rozhodnutie MF SR). Z trinásteho odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS a jej čl. 1 ods. 2 vyplýva, že v "regulačných opatreniach Členských Štátov, ktoré., určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky" a že, zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné regulačné ustanovenia., nepodliehajú ustanoveniam tejto Smernice." Z toho plynie, že podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré boli predmetom štátnej regulácie, nepodliehajú smernici a tým ani jej čl. 5, resp. transponovanému § 54 ods. 2 O. z.. V prípade štátom aprobovaných zmluvných podmienok nemá súd právomoc do nich z hľadísk podľa Smernice zasahovať. Iba taká metóda výkladu, ktorá rešpektuje tento cieľ Smernice 93/13/EHS je eurokonformná a správna. Žalovaný predloží kvalifikovaný výpočet zníženej poistnej sumy, na akú by mal Žalobca nárok pri prísnej aplikácií všetkých ustanovení poistných podmienok zo dňa 01.06.1995, predovšetkým čl. 9 na vyžiadanie súdu. V zmysle odborného výpočtu sa dá zistiť, skutočná nárokovateľná znížená poistná suma, ktorá zodpovedá nároku žalobcu, v prípade, ak by sa na predmetný poistný vzťah nemali vzťahovať poistné podmienky z 21.05.2007.

5. Z dôvodu podaného odporu bol platobný rozkaz uznesením č.k. 6Csp/51/2016-92 zo dňa 22.12.2016, právoplatným dňa 28.01.2017, zrušený.

6. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaním, súdu doručeným dňa 16.02.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa v podanom odpore odvoláva na skutočnosť, že uzatvorená poistná zmluva je podľa jeho názoru absolútne neplatná z dôvodu kalkulácie a sadzby poistného, ktorá bola určená vraj v rozpore s v tom čase platným zákonom o poisťovníctve. K tejto skutočnosti sa žalobca, ktorý je v právnom postavení spotrebiteľa môže náležite vyjadriť iba tak, že kalkuláciu a sadzby poistného si nevypočítal a neurčil sám žalobca, ani tieto neboli určené dohodou zmluvných strán, ale tieto boli určené výhradne žalovaným. Žalobca iba akceptoval vopred pripravené štandardizované zmluvné podmienky, ktoré mu žalovaný pri uzatváraní predloženého návrhu poistnej zmluvy predložil a tieto nemal možnosť nijako sám meniť. Žalobca ako spotrebiteľ poskytovaných produktových služieb žalovaného vždy riadne plnil tento záväzok v zmysle dohodnutého obsahu a nemal absolútne žiadnu vedomosť alebo možnosť akokoľvek ovplyvniť v podstate interné podnikateľské záležitosti týkajúce sa tohto produktu žalovaného. Taktiež je žalobca názoru, že ako spotrebiteľ nemôže znášať akúkoľvek mieru zodpovednosti alebo jemu vzniknutej škody z dôvodu dlhodobého protizákonného konania žalovaného, ku ktorému sa žalovaný sám v predloženom odpore priznal - t.j. že v tom čase spotrebiteľom poskytoval produkt, ktorý bol v rozpore so zákonom o poisťovníctve a napriek tou, že o tejto skutočnosti vedel a žalobcovi nič neoznámil v čase, keď žalobca žalovanému platil poistné. Na základe vyššie uvedeného, ako aj zo všetkých doteraz vykonaných krokov žalovaného a ním predložených dôkazov, je podľa názoru žalobcu zjavné konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keďže tento sa domáha vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu až po úplnom splnení uzatvoreného záväzku zo strany žalobcu, bez poskytnutia dohodnutého protiplnenia. Žalobca rovnako nemôže znášať zodpovednosť za prípadné protizákonné rozhodnutia štátnych orgánov prijaté v tejto veci, resp. ich nekonanie v zmysle zákona. Žalobca je však názoru, že všetky tieto žalovaným uvádzané okolnosti nie sú nijako podstatné pre tento právny spor, nakoľko zodpovednostné vzťahy so štátnymi orgánmi si musí vysporiadať sám žalovaný. Žalovaný v predloženom odpore taktiež používa účelový, ba až zavádzajúci právny výklad, napr. čo sa týka žalovaným namietaného omeškania žalobcu so splatnosťou poistného, je možné iba uviesť, že žalobca poistné platil v mesačných intervaloch podľa inštrukcií žalovaného. Prípadné 1 až 3 dňové omeškanie žalobcu s platbami súvisí len s časom pripísania vykonanej platby žalobcu na účet žalovaného predlžený o víkendy a prípadné sviatky, ktoré boli medzi časom odoslania platby a jej pripísania na účet žalovaného. Z odporu žalovaného vyplýva rovnako aj nezmyselné tvrdenie, že aj prípadné skoršie platenie poistného žalobcom by malo nepriaznivý vplyv na kalkuláciu poistného. Takéto tvrdenie a obranu žalovaného je možné označiť za neprijateľnú a žalovaným takto vykonávané práva vyplývajúce z tohto občianskoprávneho poistného vzťahu za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko žalovaného nikdy ani raz neupozornil na zaznamenané omeškanie a jeho prípadné dôsledky na výslednú kalkuláciu poistného. Naopak zmätky pri platení poistného z tohto produktu sa u spotrebiteľov snažil masovo a účelovo vyvolať žalovaný, keď sa spotrebiteľov snažil nalákať na "darček" v podobe návrhu na zníženie sadzby poistného o 40,- Sk, t.j. 1,33 eur (ktoré sa už pôvodne dojednaná výška bola podľa vyjadrenia žalovaného v tomto odpore už aj tak prinízka, a teda rozporná zo zákonom o poisťovníctve!). Súčasťou tohto návrhu žalovaného na zníženie sadzby poistného však bolo pristúpenie k novým všeobecným poistným podmienkam, podľa ktorých by sa žalobca dostal do nevýhodnejšieho právneho postavenia. Na túto nanajvýš neprijateľnú ponuku žalovaného sa však žalobca, na rozdiel od mnohých spotrebiteľov, nedal zlákať. Je ďalej potrebné uviesť, že vo všetkých štyroch žalovaným predložených rozhodnutiach súdu voči spotrebiteľom, v ktorých žalovaný uspel v podobnom právnom spore (tých cca 70 ďalších výsledkov obdobných súdnych konaní, v ktorých neuspel samozrejme nepredložil) došlo k prijatiu vyššie uvedeného návrhu na zníženie poistného zo strany spotrebiteľa o 1,33 eur ( síce podľa ich názoru ako aj podľa názoru Národnej banky Slovenska sa jednalo o neprijateľné podmienky a teda neplatný právny úkon). V tomto prípade k prijatiu návrhu žalovaného na zníženie poistného zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca súdu v tejto veci taktiež pre úplnosť predložil kladné právoplatné rozhodnutia iných okresných súdov vo veci rovnakého meritu. Obdobných kladných právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky proti žalovanému týkajúcich sa tohto produktu sú ďalšie desiatky, možno stovky. V tomto prípade žalobca - spotrebiteľ teda nijako nemenil pôvodne dojednaný poistný právny vzťah počas celej doby jeho trvania a žalobca - spotrebiteľ platil poistné nanajvýš riadne a včas. Taktiež sú názoru, že prípadné ojedinelé pár dňové omeškania žalobcu so zaplatením mesačného poistného alebo prípadné zabudnutie jednej úhrady mesačného poistného nie je pre dojednané poistné obdobie 10 rokov dostatočným dôvodom na zmenu poistenia na poistenie so

zníženou poistnou sumou, nakoľko na konci poistného obdobia mal žalobca voči žalovanému vyplatenú riadne celú žalovaným požadovanú a kalkulovanú sumu poistného. Uplatnenie zmeny poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou mal žalovaný povinnosť oznámiť žalobcovi najneskôr v čase likvidácie tejto poistnej udalosti, čo teda v tomto čase už z dôvodu premlčania uplatnenia takéhoto práva nemá možnosť vykonať. V súvislosti s hrubým a pre žalobcu ako spotrebiteľa až urážlivým a arogantným správaním žalovaného voči jeho osobe ako aj ďalším spotrebiteľom tohto produktu, dáva žalobca žalovanému na vedomie existenciu ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa v plnej miere od 01.07.2007 vzťahovali aj na tento právny vzťah, ako aj ustanovení pôvodného právneho predpisu č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v tejto veci viacnásobne porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, keďže konal voči spotrebiteľom dlhodobo a plánovane účelovo a klamlivo v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, pričom podstatne narušil ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k tomuto produktu. Vo svojom účelovom a klamlivom konaní sústavne pokračuje aj v tomto súdnom konaní, ako aj v konaní, ktoré tomuto súdnemu sporu predchádzalo. Na záver dodal, že špekulatívna snaha žalovaného o presúvanie jeho interných podnikateľských problémov vzniknutých s tohto produktu na plecia poškodených spotrebiteľov alebo štátne orgány je však v právnom štáte nemysliteľná a žiadnym súdnym orgánom by nemala byť nijako ďalej podporovaná.

7. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný reagoval vyjadrením, súdu doručeným dňa 24.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že závery, ku ktorým dospel žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2017 sú nesprávne a sú len dôsledkom nepochopenia skutkového a právneho stavu. Výška poistného tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov žalovaným bola stanovená presne podľa sadzobníkov, ktoré obsahovali konkrétne sadzby poistného pre poistný produkt UDP-K. Sadzobníky boli súčasťou obchodného plánu, ktorý bol schválený Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 za účinnosti a platnosti zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (znenie účinné od 13.05.1995 do 31.12.1995). Rozhodnutie Ministerstva financií SR z 1995 ako aj jeho súčasť - sadzby poistného zostali v nezmenenej podobe od momentu ich schválenia až do roku 2007, kde v zmysle listinného dôkazu Listu NBS ODT-13070/2013 sa stalo toto rozhodnutie materiálne nevykonateľným. Počas tejto doby sa všetky poistné zmluvy UDP- K uzatvárali podľa sadzobníkov poistného tak, ako boli schválené v roku 1995, čo rovnako platí i pre poistnú zmluvy žalobcu, z čoho zároveň vyplýva, že zákonnosť poistného sa má posúdiť podľa zákona č. 24/1991Zb. (účinným od 13.05.1992 do 31.12.1995). Od roku 1995 bolo na základe právne záväzného povolenia Ministerstva financií SR uzavretých mnoho poistných zmlúv za rovnakých podmienok - s nezákonným poistným. podmienky uzavretia poistenia UDP-K boli vždy rovnaké a žalovaný sa od povolených podmienok poistenia UDP-K nemohol odchýliť. I v prípade poistenia žalobcu bolo poistenie UDP-K uzavreté v roku 2000 s nezákonným poistným. Poistné bolo podľa § 788 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej "O.z.") v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.07.2012 v spojení s protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz23331/2008, NCRIs 23161/2008 zo dňa 02.06.2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods. 3, § 11 ods. 1,3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom financií SR a žalovaný bol výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb poistného viazaný. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Listinné dôkazy predložené žalovaným vo svojich vzájomných súvislostiach preukazujú, že poistné v prípade poistenia typu UDP-K, ktoré mal uzavreté aj žalobca bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom č. 24/1991 zb. o poisťovníctve a preto je poistná zmluva v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. Zároveň žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd jednoznačne vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné: "Žalovaný - Ministerstvo financií SR Rozhodnutím povolil žalobcovi

- Rapid life životná poisťovňa, a. s. podnikanie v poisťovníctve aj s poistením UDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnym kontrolami kalkulácie a sadzieb poistného, keďže nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, bolo kalkulované a inkasované, v nižšej, výške ako malo byť a z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve" a naňho nadväzujúce právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. lOCo/25/2016, v rámci ktorých konajúci súd určil poistné zmluvy UDP-K ako celok neplatné a zároveň rozhodol o zodpovednosti orgánu štátu za nesprávne schválenie sadzieb poistného. Absolútna neplatnosť poistnej zmluvy vyplýva z § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ."O. z.") a je dôsledkom rozporu poistnej zmluvy so zákonom o poisťovníctve. Dohoda o poistnom

je podľa § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník podstatnou obsahovou náležitosťou. poistnej zmluvy a bez platnej a so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva žalobcu vo svetle vykonaných listinných dôkazov neplatným právnym úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom a nadväzne na to nezákonné povolenie podnikať v poisťovníctve s poistením typu UDP-K udelené Ministerstvom financií SR Žalovanému ku dňu 30.05.1995, Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatným v zmysle § 39 O. z.. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Z neplatného právneho úkonu zároveň vyplýva vznik práva žalobcu a práva žalovaného na vzájomné si vydanie bezdôvodného obohatenia za podmienok podľa § 451 a nasl. O. z.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.05.2017, ktoré vykonal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 13.04.2017 a o odročenie pojednávania nežiadal. Žalobca súhlasil s tým, aby bolo pojednávanie vykonané v neprítomnosti jeho zástupcu.

9. Na pojednávaní prítomný žalobca uviedol, sa pridržiava toho čo je uvedené v žalobe, ohľadne uzavretia poistnej zmluvy, či už ide o dátum jej uzavretia a výšku poistnej zmluvy pre prípad dožitia. Doba platenia poistného v zmluve bola určená na 10 rokov, t.j. do 14.08.2008. Vlastným nedopatrením mesačne preddavky platil aj po tomto dátume. Platenie ukončil 15.01.2014. Nad rámec zmluvy zaplatil sumu 1 367,55 eur. Vzhľadom k tomu, že koniec poistenia bol určený na 14.08.2013 a žalovaná strana z vlastnej iniciatívy nepristúpila k jej plneniu požiadal písomne žalovanú stranu, o vyplatenie zmluvne dohodnutej sumy pre prípad dožitia. Žalovaná strana mu svojim listom č. 5034300590 zo dňa 05.10.2015 oznámila, že k uvedenému dátumu je likvidované poistná udalosť nasledovne: 1. Dohodnutá poistná zmluva a výnosy 1 742,11 eur, 2. Preplatok poistného 1 367,55 eur k výplate 3 109,66 eur. S tým, že peniaze budú poukázané formou poštovej poukážky. V liste nebolo nijak zdôvodnené krátenie zmluvnej sumy v celkovej čiastke iba 43,4 % dohodnutej sumy. Dňa 19.11.2015 žalovaná strana písomne oznámila, že prerušuje vyšetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Prakticky sa jednalo o spochybnenie platnosti poistnej zmluvy. Bolo mu oznámené, že iba všeobecný súd môže rozhodnúť o platnosti predmetnej zmluvy. Vo veci vrátenia preplatku poistného, ktoré žalovaná strana sama potvrdila, nebola v písomnosti žiadna zmienka. Vzhľadom k tomu, že nemá právne vzdelanie a v snahe domôcť sa svojich práv, obrátil som sa na SPOTREBITEĽSKÉ PRÁVNE CENTRUM BRATISLAVA o právnu pomoc, ktorá mu na základe právnej moci je aj poskytovaná. Na doporučenie jeho právneho zástupcu požiadal tento súd o zmenu žaloby, ktorou v zmysle ust. § 140 ods. 1 o rozšírenie uplatneného práva žalobcu, tak, že sa už okrem žalovanej sumy 4 011,35 eur, v tomto súdnom konaní domáha aj zaplatenie sumy vo výške 1 367,55 eur z titulu vrátenia nedopatrením uhradených preplatkov poistného žalobcom v prospech žalovaného, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Ako bežný človek, považuje postup žalovaného za formu odďaľovania výplaty poistného, lebo je pre neho nepochopiteľné, že žalovaná strana prijímala jeho platby do konca aj nad rámec zmluvy a pri vzniku jej povinnosti vyplatiť dohodnutú sumu argumentuje spochybnením zmluvy, ktorá jej umožňovala používať jeho finančné prostriedky na jej podnikanie.

10. Súd zmenu žaloby, ktorú žalobca predložil aj v písomnom vyhotovení (č.l. 148 spisu), nepripustil s poukazom na ust. § 143 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V danom prípade výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom o zmenenej žalobe, pretože suma, o ktorú žiadal žalobcu rozšíriť žalobu (1.367,55 eur) má iný skutkový základ než bol skutkový základ v doterajšom konaní. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.011,35 eur titulom poistného plnenia, zmenou žaloby žiadal priznať sumu z titulu preplatku poistného. Výsledky doterajšieho konania by neboli dostatočným podkladom pre rozhodnutie o zmenenom nároku. Skutkové tvrdenie o preplatku žalobca uviedol až na pojednávaní dňa 04.05.2017, preto naň žalovaný nemohol predtým reagovať a musel by mu byť v tomto smere poskytnutý priestor na jeho obranu, čo by konanie neúmerne predĺžilo. O pôvodnej žalobe bolo pritom možné rozhodnúť už na pojednávaní dňa 04.05.2017 a poskytnúť tak žalobcovi účinnú súdnu ochranu žalobcovi, ktorá účinnosť závisí aj od času jej poskytnutia.

11. Vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby, súd pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe (§ 143 ods. 3 .

12. Za týmto účelom súd na pojednávaní vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté, keď išlo len o listiny, ktoré strany doložili do spisu, pričom vykonanie iných dôkazov v prospech žalobcu súd nepovažoval za potrebné, vychádzajúc z § 295 CSP, na ktorý súd upriamil pozornosť z toho dôvodu, že nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Spor medzi dodávateľom (tu žalovaný) a spotrebiteľom (tu žalobca) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len ako "CSP"). Na tento typ sporu je preto potrebné aplikovať pred inými ustanoveniami prednostne ust. § 290 až 306 CSP, ktoré upravujú tento osobitný druh sporu.

13. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva skutkový stav, ktorý medzi stranami nebol sporný, keď nebolo sporné, že strany sporu medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu UDP-K číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 14.08.1998 a koncom poistenia 14.08.2013, ktorej predmetom bolo životné poistenie. Takisto nebolo sporné, že doba platenia poistného bola v zmluve dohodnutá na 10 rokov, poistná doba na 15 rokov, výška poistného na sumu 556,- Sk a poistná suma na 80.000,- Sk (pre prípad smrti), resp. 120.846,- Sk (pre prípad dožitia). Rovnako tak nebolo sporné, že žalobca nedostal od žalovaného ani rok po skončení poistenia (14.08.2013) žiadne vyrozumenie o likvidácii poistného a o túto likvidáciu musel žiadať žalobca v januári 2015 a žalovaný na ňu odpovedal v novembri 2015 tak, že žalobca má nárok na výplatu poistného v sume 3.109,66 eur s tým, že mu oznámil, že vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť prerušuje.

14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 797 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Keďže v danom prípade nebolo tiež sporné, že nastala poistná udalosť dohodnutá v zmluve, a to dožitie, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie poistného plnenia dohodnutého v zmluve je dôvodná, a to aj pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo žalovanej istiny od 14.08.2014 do zaplatenia. Výška žalovaného úroku nie je v rozpore s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, ktoré je na mieste aplikovať z dôvodu, že poistná zmluva bola uzavretá pred 31.01.2013. Žalovaný bol pritom v omeškaní ešte pred žalovaným dňom 14.08.2014, pretože vyšetrenie poistnej udalosti, ktorou je dožitie nevyžaduje časovo náročnú činnosť (na rozdiel od poistných udalostí akou je smrť, či udalostí z poistenia majetku). Podľa názoru súdu vyšetrenie takej poistnej udalosti, aká je predmetom sporu možno skončiť v lehote 1 mesiaca od jej vzniku a poistné plnenie v takomto prípade sa stáva s poukazom na ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka (citovaného v odseku 15 tohto odôvodnenia) splatným do 15 dní od skončenia vyšetrovania, t.j. v tomto prípade uplynutím 15-teho dňa od 14.09.2013, t.j. dňom 29.09.2013.

17. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu z toho dôvodu, že procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Táto obrana spočívala v dvoch skutkových tvrdeniach, na preukázanie ktorých žalovaný predložil aj dôkazy.

18. Prvý prostriedok procesnej obrany spočíval v tvrdení žalovaného (ku ktorým súčasne produkoval listinné dôkazy), že predmetná poistná zmluva je neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podstatná náležitosť tejto zmluvy, a to poistné, bolo určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. (v odpore žalovaný konkrétne poukázal na jeho ust. § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3).

19. Ako vyplýva z ust.§ 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, toto ustanovenie neupravovalo poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného. Upravovalo náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného (čl. 53 p.v. spisu) v tom čase účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán rozhodol len o udelení povolenia vykonávať životné poistenie a išlo o rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca a nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. V tejto súvislosti súd odkazuje na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014, ktoré sa týka totožného žalovaného subjektu "Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon."

20. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že nedodržanie poistno-matematických metód pre určenie výšky poistného nemôže mať za následok neplatnosť súkromnoprávnej zmluvy. Súd sa s týmto záverom stotožňuje a poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotil preto ako platnú.

21. Pokiaľ ďalej žalovaný poukazoval na to, že v protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.., tak táto obrana je taktiež nedôvodná. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1998. Povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však podľa zásady retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 . Žalobca ako fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov nepodstatná.

22. Druhým prostriedkom procesnej obrany žalovaného bolo tvrdenie, že žalobca si riadne nesplnil svoju povinnosť zaplatiť poistné v plnej výške a v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, v dôsledku čoho sa poistenie zmenilo na poistenie so zníženou poistnou zmluvou, a to podľa dojedania čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 01.06.1995, ktoré prepisovalo ust. § 12 až 14 vyhlášky č. 49/1964 Zb. K tomu žalovaný uviedol, že súdu predloží kvalifikovaný výpočet zníženej sumy, na akú by mal žalobca nárok, a to na vyžiadanie súdu.

23. Súd tento výpočet nežiadal, pretože to nepovažoval za potrebné, a to z nasledovného dôvodu. Žalobca potvrdil tvrdenie žalovaného, že k zaplateniu niektorého mesačného poistného došlo s omeškaním 1 až 3 dní, čo bolo spôsobené pripísaním vykonanej platby žalobcu na účet žalovaného predlženým o víkendy a prípadné sviatky, ktoré boli medzi časom odoslania platby a jej pripísania na účet žalovaného. Platobná disciplína žalobcu vyplýva z platobného kalendára na č.l. 73 spisu. Pre rozhodnutie o veci to však bolo nepodstatné, pretože žalovaný tvrdil, že omeškanie žalovaného má za následok redukciu poistného plnenia na základe dojednania v poistných podmienkach žalovaného z 01.06.1995, a to konkrétne v čl. 9 ods. 2 písm. a). Žalovaný však existenciu takéhoto dojednania ničím nepreukázal, keď tieto poistné podmienky (ani iné) ako dôkaz súdu nepredložil, ani ho ako dôkaz neoznačil v žiadnom svojom podaní. Súd takýto dôkaz aj bez návrhu spotrebiteľa vykonať nemohol, pretože podľa § 295 možno vykonať len dôkazy v prospech spotrebiteľa a tu by išlo o dôkaz v prospech dodávateľa (tu žalovaného). Z gramatického výkladu ustanovenia § 295 to síce jednoznačne nevyplýva, ale vyplýva to z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie - rozhodnutí C-40/08, C- 137/08, C -618/10, C-472/11(str. 1029-1030 Komentára k Civilnému sporového poriadku autorov Števček a kol., nakladateľstvo C.H.BECK, rok vydania 2016.)

24. K redukcii poistného pritom nemohlo dôjsť ani podľa § 12 až 14 vyhlášky č. 49/1964 Zb., ktoré ustanovenia podľa vyjadrenia žalovaného kopíroval vyššie zmieňovaný čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok, pretože predmetná vyhláška bola zrušená dávno pred uzavretím danej poistnej zmluvy, a to ešte dňa 01.11.1991.

25. Za takéhoto stavu veci súd uzaviera, že žalobca má právo na zaplatenie poistného plnenia dojednaného v zmluve, a to v plnom (neredukovanom) rozsahu, t.j. v sume 4.0311,35 eur zodpovedajúcej sume 120.846,- Sk.

26. Na okraj súd uvádza, že i v prípade neplatnosti poistnej zmluvy, by žalobcovi vznikol nárok na vrátenie ním zaplatených peňažných prostriedkov, ktoré podľa platobného kalendára na č.l. 73 spisu predstavujú sumu 3.797,38 eur.

27. Vzhľadom na úplné vyhovenie žalobe žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, ktorú mu súd priznal podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: Bohumír Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.

Dolný Kubín

4. mája 2017

JUDr. Jana Veselá

sudkyňa