Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cpr-6-2016.pdf
PDF · 111.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, proti žalovanej H. N., nar. X.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX B. C., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 2.838,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.9.2016 prostredníctvom emailu bola na Okresný súd Rimavská Sobota doručená žaloba žalobcu zo dňa 16.9.2016, ktorá bola následne dňa 21.9.2016 doručená aj poštou, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.838,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 3.9.2015 do zaplatenia, a zároveň žiadal, aby bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou dňa 9.3.2009 pracovnú zmluvu v znení dohôd o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej táto pracovala u žalobcu vo funkcii univerzálny bankár s miestom výkonu práce na pobočke Lučenec. Pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 15.2.2012. Žalobca neoprávnene poukázal sumu 7.000,- € dňa 4.10.2011 a sumu 7.000,- € dňa 5.10.2011 z bežného účtu klienta č.XXXXXXXX/XXXX, prostredníctvom príkazu zadaného neznámou osobou cez internetbanking klienta. Zo strany pracovníkov banky došlo k pochybeniu pri požiadaní o zrušenie internetbankingu zo strany klienta, čo realizovala žalovaná a tiež pri jeho obnove. Konkrétne uviedli, že zo strany žalovanej došlo k pochybeniu pri zrušení internetbankingu, o ktorý majiteľ účtu žiadal 7.9.2011 na pobočke Lučenec. Žalovaná nevykonala všetky kroky, ktoré bolo potrebné pri zrušení internetbankingu vykonať, zrealizovala zrušenie internetbankingu v rozpore s internými predpismi banky, t.j. len na základe ústnej žiadosti klienta a nie na predpísanom tlačive, v pobočke, ktorá na to nebola oprávnená, pričom uvedená zmena bola zadaná len v systéme Profile, ale nie na Call centre, ktoré následne z dôvodu nedostatku uvedenej informácie chybne inštruovalo pracovníčku pobočky Veľký Krtíš, ktorá internetbanking obnovila a došlo k neoprávnenému prevodu finančných prostriedkov v sume 14.000,- €, pričom klient následne zažaloval žalobcu o náhradu škody a v súdnom spore bol úspešný. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.7Cb/35/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43Cob/85/2014. Zavineným porušením povinnosti žalovanej pri plnení jej pracovných povinností, t.j. nesprávnym postupom pri zrušení internetbankingu klienta resp. v rozpore s internými predpismi vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobcu uhradil v zmysle vyššie citovaných súdnych rozhodnutí, a to vo výške 840,- € z titulu súdneho poplatku, 311,70 € z titulu trov odvolacieho konania, obidve dňa 1.10.2014, 1.497,71 € z titulu trov právneho zastúpenia v konaní na I.stupni dňa 12.12.2014 a 17.648,82 € z titulu istiny a úroku z omeškania tiež dňa 1.10.2014. Táto škoda bola čiastočne znížená o sumu 2.737,13 €. Medzi konaním žalovanej a vznikom škody je zrejmá príčinná súvislosť. Výška štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovanej pred porušením povinností, ktorým spôsobila škodu je 2.838,02 €. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil odkazom na ustanovenie § 179 ods. 1 a § 186 ods. 2 Zákonníka práce, ako i ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ohľadne úroku z omeškania.
2. Dňa 18.11.2016 bol na tunajší súd postúpený tento spis s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ako súdu kauzálne príslušnému na konanie o tejto žalobe podľa ustanovenia § 23 písm. f) C.s.p., keďže ide o pracovnoprávny spor.
3. Dňa 8.2.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 2.2.2017, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedla, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody neuznáva z dôvodu, že sa jednak necíti byť zodpovedná za žalovanému vzniknutú škodu vo výške 14.000,- € a navyše uviedla, že považuje jeho právo na náhradu škody za premlčané. Potvrdila, že bola od roku 2009 do roku 2012 zamestnankyňou žalobcu vo funkcii univerzálny bankár v pobočke v Lučenci. Skončenie jej pracovného pomeru so žalobcom dňom 15.2.2012 nemalo žiadnu súvislosť s udalosťami, ktoré podľa názoru žalobcu zakladajú jeho právo na náhradu škody voči nej v zmysle Zákonníka práce, keďže pracovný pomer u žalobcu ukončila z dôvodu, že sa jej podarilo nájsť prácu v mieste jej trvalého bydliska. Uviedla, že o tom, že z účtu klienta vedeného u žalobcu bola neoprávnene dvakrát poukázaná suma 7.000,- €, sa ona dozvedela až so značným časovým odstupom v roku 2012, s tým, že ona nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za predmetný neoprávnený prevod a nebola si vedomá žiadneho pochybenia pri zrušení internetbankingu účtu klienta, hoci je pravdou, že toto realizovala ona, ale podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vo forme, ktorou sa takáto činnosť bežne vykonávala. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozhodnutí tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, na ktoré sa v žalobe odvolával aj žalobca. Z týchto rozhodnutí vyplýva záver, že súdy považovali za jednoznačne vyriešenú problematiku zrušenia služby internetbanking na účte spoločnosti NIKO RECYKLING s.r.o. s právnym názorom, že táto služba bola dňom 8.9.2011 aj zrušená, čo inak podľa súdov potvrdil aj samotný žalobca a pokiaľ došlo následne k poukázaniu platieb dvakrát po 7.000,- € na účet S.I., tak pochybila banka resp. jej pobočka vo Veľkom Krtíši, keď takéto operácie vykonala a neoverila si všetky okolnosti týkajúce sa prístupu na internetbanking svojho klienta, pričom klient banky už mohol zadávať príkazy len osobne na pobočke žalobcu, a aj to len po overení svojej totožnosti. Zároveň poukázala na to, že potom čo jej bola doručená predžalobná výzva zo dňa 24.8.2015, na túto reagovala písomným vyjadrením zo dňa 3.9.2015, v ktorom oznámila žalobcovi, že jeho právo na náhradu škody považuje za premlčané. Na námietke premlčania v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore zotrvala, výslovne vzniesla námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku na náhradu škody. Námietku premlčania zdôvodnila tým, že nakoľko Zákonník práce neobsahuje osobitné ustanovenia o premlčaní, použijú sa pre posúdenie nárokov z pracovného pomeru príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti odkázala na ustanovenie § 101, § 106 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu žiadala žalobu zamietnuť a zároveň jej priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 7.3.2017 prostredníctvom emailu a následne dňa 10.3.2017 prostredníctvom pošty bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 6.3.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že s námietku premlčania nesúhlasia z dôvodu, že podľa ich názoru sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá až vykonateľnosťou rozhodnutí, na základe ktorých bol povinný plniť, t.j. 19.9.2014 a 7.11.2014. Najskôr od uvedených dátumov sa počíta dvojročná subjektívna premlčacia lehota. K udalosti, z ktorej škoda vznikla došlo až dňom úhrad predmetných súm, t.j. dňa 1.10.2014 resp. dňa 12.12.2014 a od uvedených dátumov sa počíta trojročná objektívna premlčacia lehota. Žaloba bola pri tom na súd doručená dňa 16.9.2016. Z týchto dôvodov považovali nárok na náhradu škody uplatnený v zákonnej lehote. K tvrdeniu žalovanej, že nevedela aký postup je potrebné použiť v prípade rušenia internetbankingu uviedli, že priložili k žalobe ako prílohu výňatok z pracovného predpisu 74/2006, s ktorým je každý zamestnanec oboznamovaný a tieto sú pre každého zamestnanca prístupné aj na internetovej stránke banky. V konaní sp.zn.7Cb/35/2012 sa neskúmala miera zavinenia jednotlivých zamestnancov, ktorí za banku kroky v uvedenom prípade vykonali. Z týchto dôvodov odkaz žalovanej na odôvodnenie rozhodnutí v predmetnej veci označili za irelevantné.
5. Dňa 27.3.2017 bolo na tunajší súd doručené stanovisko žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.3.2017, v ktorom žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedla, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle predtým citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, to znamená, ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Podľa jej názoru, vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn.7Cb/35/2012 zo dňa 9.12.2013 sa tak muselo stať ešte v mesiaci október 2011, nakoľko žalobca v tom konaní, NIKO RECYKLING s.r.o., listom zo dňa 10.10.2011 adresovanom žalobcovi v tomto konaní, požiadal o vrátenie odúčtovaných súm vo výške 14.000,- €, pričom na tento list reagovala pobočka žalobcu v tomto konaní listom zo dňa 9.11.2011. Prípadne možno považovať najneskôr za počiatok vedomosti žalobcu v tomto konaní o škode, doručenie mu žaloby v konaní 7Cb/35/2012 Okresného súdu Veľký Krtíš, k čomu došlo ešte v mesiaci december 2012. Čiže vedomosť žalobcu nielen o osobe škodcu (ona), ale aj o rozsahu škody (14.000,- €) musela nastať ešte v roku 2011, najneskôr však v roku 2012 a od tejto doby mal žalobca preukázateľne vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohol si príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody aj skôr než dňa 21.9.2016. To, že žalobca len v roku 2014 plnil na základe právoplatného súdneho rozhodnutia v proti nemu vedenom spore, nemá podľa jej názoru žiadny vplyv na plynutie objektívnej premlčacej doby od roku 2011 resp. najneskôr roku 2012. V tejto súvislosti odkázala aj na rozhodnutie č.3Cdo/231/2009 Najvyššieho súdu SR, ktoré poskytuje podrobné vysvetlenie ohľadom toho, že pre začatie plynutia premlčacej doby podľa § 106 OZ nie je rozhodujúci okamih ustálenia skutočnej výšky škody. Taktiež uviedla, že v danom prípade vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby nedošlo ani k jej spočívaniu počas konania 7Cb/35/2012 Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, tak ako to má na mysli ustanovenie § 112 OZ.
6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 3.5.2017, na ktoré sa dostavil žalobca prostredníctvom povereného zamestnanca, pričom žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavila žalovaná a právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie tiež vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili do spisu v priebehu konania strany sporu a to: pracovnú zmluvu z č.l.15-16, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.9.2009, 14.12.2010, 31.3.2011 z č.l.17-19, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.5.2012, výňatok z pracovného predpisu 74/2006 z č.l.21, Všeobecné obchodné podmienky vedenia konta a terminovaného vkladu v eurách a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám, podnikateľom a právnickým osobám v OTP Banka Slovensko a.s. z č.l.22-43, doklady o úhrade súm z účtu žalobcu z č.l.47-50, výzvu na náhradu škody z č.l.52-53 a oboznámil sa s výňatkom z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.7Cb/35/2012-254, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo forme výňatku sp.zn.43Cob/85/2014 a výňatku uznesenia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn.7Cb/35/2012-313, tiež sa oboznámil s prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu a právneho zástupcu žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav. Z pracovnej zmluvy zo dňa 9.3.2009 a dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.9.2009, 14.12.2010 a 31.3.2011 súd okrem iného zistil, že táto pracovná zmluva v znení jej dodatkov bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom, s tým, že zamestnanec mal nastúpiť do práce dňa 15.3.2009. Pôvodne bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 14.9.2009, ktorý bol následne zmenený na pracovný pomer na dobu neurčitú. Zamestnanec bol zaradený na pracovné miesto bankár špecialista I. s miestom výkonu práce Lučenec. Následne bol zamestnanec zaradený na pracovné miesto univerzálny bankár a bol v pracovnej zmluve špecifikovaný aj druh práce, ktorú mal zamestnanec vykonávať. V pracovnej zmluve bolo okrem iného uvedené, že pri nástupe do zamestnania bol zamestnanec oboznámený s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie (§ 47 ods. 2 Zákonníka práce) a o právach a povinnostiach ustanovených zákonom č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zodpovednosti za ich porušenie. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.5.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej sa dohodli, že pracovný pomer uzavretý na základe pracovnej zmluvy s dňom nástupu do práce 15.3.2009 skončí dohodou dňa 15.5.2012. Z výňatku z pracovného predpisu 74/2006 verzia 7, dátum zverejnenia 23.12.2009, dátum účinnosti 1.1.2009 súd zistil, že sa má jednať o pracovný predpis žalobcu, s tým, že v bode 8 je tu uvedený postup pri zrušení služby elektronického bankovníctva na požiadanie klienta.
Zo Všeobecných obchodných podmienok vedenia konta a terminovaného vkladu v eur a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám, podnikateľom a právnickým osobám v OTP Banka Slovensko a.s. súd okrem iného zistil, že v časti VII. Elektronické bankovníctvo systému OTPdirect sú uvedené náležitosti týkajúce sa elektronického bankovníctva vrátane internetbankingu a Call centra. Z dokladov o úhrade súm z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 2.10.2014 boli uhradené sumy 840,- €, 17.648,82 € a 311,78 € a dňa 15.12.2014 suma 1.497,71 €. Z listu Výzva na náhradu škody zo dňa 24.8.2015 súd zistil, že ho žalobca adresoval žalovanej, v ktorom sú uvedené skutočnosti zhodné so skutočnosťami uvedenými v žalobe, s tým, že navyše je tam uvedené, že predmetná škoda bola prejednaná škodovou komisiou banky a nakoľko škoda vznikla v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zamestnancov a v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, bolo navrhnuté generálnej riaditeľke touto škodovou komisiou, aby sa škoda vo výške štvornásobku priemerného zárobku zosobnila zamestnancom, ktorý ju spôsobili, pričom generálna riaditeľka návrh škodovej komisie schválila. V zmysle toho si s poukazom na ustanovenie § 186 Zákonníka práce uplatnili voči nej náhradu škody vo výške 2.838,02 € a žiadali ju uhradiť do 15-dní odo dňa doručenia výzvy, s tým, že požadovanú náhradu škody banka vopred prerokovala so zástupcami zamestnancov. Z vyjadrenia k výzve na náhradu škody zo dňa 3.9.2015 súd zistil, že ho žalovaná adresovala žalobcovi, v ktorom oznámila, že považuje povinnosť na náhradu škody za premlčanú. Z výňatku rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn.7Cb/35/2012-254 súd zistil, že ním bolo rozhodované vo veci žalobcu, ktorý je anonymizovaný a žalovaného OTP Banka Slovensko a.s., IČO: 31318916, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.000,- € istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.11.2011 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 66.758,40 € sa zastavilo a žalobcovi sa priznala náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. Z výňatku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43Cob/85/2014 súd zistil, že ním bolo rozhodované o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.7Cb/35/2012-254 zo dňa 9.12.2013, pričom bol tento rozsudok potvrdený v napadnutej časti a žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 311,78 €. Z uznesenia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k.7Cb/35/2012-313 súd zistil, že bolo rozhodované v právnej veci žalobcu, ktorý je anonymizovaný proti žalovanému OTP Banka Slovensko a.s., IČO: 31318916, pričom bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.337,71 €. Z prednesu poverenej zamestnankyne žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala skutkových i právnych tvrdení uvedených v podanej žalobe, ako aj v ďalších ich písomných vyjadreniach, preto žiadala, aby súd rozhodol v zmysle petitu podanej žaloby. Nad rámec toho viac k veci neuviedla. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal dovtedajších písomných vyjadrení, najmä zotrval na vznesenej námietke premlčania, keď špecifikoval, že podľa jeho názoru objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 8.9.2011, kedy došlo k predmetnej škodovej udalosti, z ktorej mala škoda vzniknúť a subjektívna premlčacia lehota podľa jeho názoru začala plynúť najneskôr doručením predžalobnej výzvy, ešte pred začatím konania na Okresnom súde Veľkom Krtíš v konaní 7Cb/35/2012. S poukazom na to trval na tom, že obidve premlčacie doby uplynuli v roku 2014, čiže ešte pred podaním žaloby v súdenej veci na Okresnom súde Rimavská Sobota. Navyše jeho klientka ani nezodpovedá za škodu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, keďže neporušila žiadne svoje pracovné povinnosti a k pochybeniu došlo len na strane zamestnankyne pobočky žalobcu vo Veľkom Krtíši.
8. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba nie je dôvodná.
V konaní žalovaná v rámci svojej obrany vzniesla námietku premlčania, v dôsledku čoho sa ňou súd musel primárne zaoberať. Žalobca si svoj nárok uplatňoval z titulu náhrady škody, keď tvrdil, že žalovaná svojim zavineným konaním porušila svoje pracovné povinnosti a v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda, ktorú bol povinný uhradiť na základe rozhodnutí vydaných Okresným súdom Veľký Krtíš v konaní sp.zn.7Cb/35/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.43Cob/85/2014. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k porušeniu pracovnoprávnych povinností žalovanej malo dôjsť pri zrušení internetbankingu, o ktorý žiadal majiteľ účtu u žalobcu dňa 7.9.2011 na pobočke Lučenec. Pochybenie žalovanej malo spočívať v tom, že nevykonala všetky potrebné kroky, ktoré sa vyžadovali pri zrušení internetbankingu podľa interných predpisov banky a práve z dôvodu nedostatku uvedenej informácie iná pracovníčka žalobcu na pobočke Veľký Krtíš obnovila internetbanking, v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému prevodu finančných prostriedkov z účtu klienta v sume 14.000,- €, konkrétne suma 7.000,- € dňa 4.10.2011 a suma 7.000,- € dňa 5.10.2011. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že objektívna premlčacia doba začala plynúť 4.10. resp. 5.10.2011, kedy došlo k udalosti z ktorej vznikla škoda, keď táto škodová udalosť zahŕňa podľa právnej teórie nielen porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon, ale aj vznik škody ako takej. V dôsledku toho má súd potom za to, že objektívna premlčacia doba uplynula dňa 6.10.2014. Pokiaľ by aj súd pripustil, že rozhodujúcim okamihom kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba (udalosť z ktorej škoda vznikla) bol moment, kedy si 3.osoba uplatnila svoj nárok voči žalobcovi v súdnom konaní (začatie konania na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp.zn.7Cb/35/2012), odkazujúc na spisovú značku, táto by začala plynúť najneskôr 31.12.2012, čiže by uplynula najneskôr 1.1.2016. Rovnako sa však súd nemohol nestotožniť s právnym názorom žalobcu, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla došlo až dňom úhrady súm vyplatených na základe súdnych rozhodnutí vydaných v konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš sp.zn.7Cb/35/2012 resp. v rámci odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde Banská Bystrica sp.zn.43Cob/85/2014, t.j. až dňa 1.10.2014 resp. dňa 12.12.2014, keďže súd zastáva názor, že moment úhrady predmetných súm je pre začiatok plynutia premlčacej doby v tom prípade právne irelevantný, keď opačný názor by znamenal neúmerné predlžovanie momentu začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k údajnému škodcovi. Navyše by takáto právna konštrukcia zaznamenala, že subjektívna premlčacia doba by začala plynúť skôr než objektívna, keďže samotný žalobca tvrdil, že subjektívna začala plynúť 19.9.2014 resp. 7.11.2014 (t.j. vykonateľnosťou predmetných súdnych rozhodnutí, na základe ktorých žalobca plnil), čo je podľa názoru súdu neprípustné. Súd má za to, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o tom, či došlo k zavinenému porušeniu povinností pri plnení pracovných úloh u žalovanej resp. následne v príčinnej súvislosti s tým k vzniku škody, mohol a mal žalobca postupovať voči žalovanej tým spôsobom, že túto by si voči nej uplatnil a v prípade, že by nedošlo k dobrovoľnému plneniu z jej strany, mal možnosť tento nárok si voči nej uplatniť súdnou cestou, s tým, že by toto konanie navrhol prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš sp.zn.7Cb/35/2012 s odôvodnením, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto podľa názoru súdu začala plynúť momentom, kedy predmetná firma NIKO RECYKLING s.r.o. požiadala žalobcu o vrátenie odúčtovaných súm z jej účtu vo výške 14.000,- €, keď podľa vyjadrenia žalovanej sa tak malo stať listom zo dňa 10.10.2011, s tým, že žalobca na tento list reagoval listom zo dňa 9.11.2011, pričom žalovaná odkazovala na informácie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.7Cb/35/2012 zo dňa 9.12.2013 a žalobca tieto tvrdenia nespochybnil. Pokiaľ by súd vychádzal z premisy, že objektívna premlčacia doba začala plynúť podaním žaloby na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp.zn.7Cb/35/2012 (rok 2012), potom najneskôr k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby došlo doručením žaloby firme OTP Banka Slovensko a.s. v konaní 7Cb/35/2012 vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš v postavení žalovaného, k čomu malo dôjsť podľa vyjadrenia žalovanej v súdenej veci v mesiaci december 2012, s tým, že túto informáciu žalobca v súdenej veci nepoprel (dátum doručenia žaloby). Najneskôr týmto momentom sa žalobca preukázateľne dozvedel o vzniknutej škode, ako majetkovej ujme v určitom rozsahu a zároveň o tom, kto za túto škodu zodpovedá, keď preukázateľne získal informácie o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu umožnili urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že aj subjektívna premlčacia doba uplynula a to najneskôr dňa 1.1.2015. S poukazom na dátum, kedy bola žaloba podaná na Okresný súd Rimavská Sobota (mesiac september 2016) súd dospel k záveru, že v čase podania žaloby už uplynula, tak subjektívna, ako i objektívna premlčacia doba (hoci vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že pokiaľ skončí plynutie aspoň jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na to, že by oprávnenému ešte bežala druhá premlčacia doba), a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, ktorú súd posúdil ako dôvodnú, nemal súd potom inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania vznesenej žalovanou, súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania ďalej nepreskúmaval žalobu po vecnej stránke v tom zmysle, či by bol inak nárok žalobcu dôvodný, t.j. či by boli splnené zodpovednostné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalovaná v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.