Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-776-2014.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/776/2014
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: G. zast.: JUDr. Ľubomír Kišac, Škultétyho č.1597/7, 955 01 Topoľčany, proti povinnému: N. zast. Jánsky & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 5.599,80 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu sídlo exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany pod č. Ex 1248/2014, o námietkach povinného proti exekúcii, trovám exekúcie a návrhu na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného voči exekúcii z a m i e t a . II. Súd námietkam povinného voči trovám exekúcie v y h o v u j e . III. Súd odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.12.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie - vymoženia sumy 5599,80 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 1To/53/2014-1487 zo dňa 23.9.2014. Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej súdu dňa 5.12.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie poverením č. 5406 058093 zo dňa 9.12.2014.
2. Súdny exekútor dňa 23.06.2015 vo veci vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 30.06.2015.
3. Povinný podal námietky voči exekúcii dňa 13.07.2015, ktoré predložil súdny exekútor súdu dňa 23.07.2015. Vo svojich námietkach povinný uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nechápe s akým cieľom podávala oprávnená návrh na výkon rozhodnutia, keď povinného svojím sporným oznámením a následným účelovým obvinením a odsúdením v trestnom konaní s vymeraním nepodmienečného trestu odňatia slobody pripravila o príjem, pričom povinný až do nástupu VTOS pracoval. Taktiež uviedol, že proti exekučnému titulu podal dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko neboli odstránené vady vytýkané Najvyšším súdom SR. Taktiež nesúhlasí s vyčíslením trov exekúcie, nakoľko v ňom absentuje konkrétne vyčíslenie jednotlivých nárokov. Z uvedeného žiada zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v prípade, ak súd exekúciu nezastaví povoliť odklad exekúcie.
4. K námietkam povinného sa vyjadrila oprávnená, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odkladom exekúcie ako i so zastavením exekúcie a taktiež s tvrdeniami povinného, nakoľko povinný vo svojom podaní neuviedol žiadny právne relevantný dôvod, ktorý by spochybnil exekučný titul na základe ktorého podala návrh na exekúciu. Taktiež neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, neuviedol iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a ani nevzniesol žiadne iné právne relevantné námietky. Tvrdenie povinného, že oprávnená zavinila, že odporca bol odsúdený za trestný čin k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a že ho tým pripravila
o prácu, pričom povinný bol ten, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu, v dôsledku čoho bol odsúdený súdom a zaviazaný na náhradu škody, ktorú oprávnenej spôsobil, je absurdné.
5. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. 8Er/776/2014-48 zo dňa 13.8.2015, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol o námietkach povinného a návrhu na odklad a zastavenie exekúcie tak, že námietky povinného zamietol (1. výrok), námietky povinného voči trovám exekúcie zamietol (2. výrok), návrh na odklad exekúcie zamietol (3. výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (4. výrok). Voči tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie. Krajský súd v Nitre, uznesením č.k. 26Co/444/2015-77 zo dňa 31.3.2016, odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Er/776/2014-48 zo dňa 13.8.2015 vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodoval iba v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie (IV. výrok). V ostatnej časti (I., II., III. výroku) vrátil spis bez rozhodnutia z dôvodu, že včas podané odvolanie oprávnenou osobou - povinným smeruje proti rozhodnutiu aj v častiach I., II., III. výroku, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v týchto častiach zrušuje zo zákona podaním odvolania. O námietkach proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, o námietkach povinného proti trovám exekúcie podľa § 201 Exekučného poriadku a o návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodla vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v týchto častiach v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 50 ods. 4, 56 ods. 8 a § 201 ods. 2 Exekučného poriadku nie je prípustné. V dôsledku včas podaného odvolania povinným teda v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia v týchto častiach I., II., III. výroku, a preto o námietkach proti exekúcii, o námietkach proti trovám exekúcie a o návrhu na odklad exekúcie je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
6. V odvolaní povinný uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného, tieto ani náležite nevyhodnotil a rozhodnutie riadne neodôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a porušenie práva povinného na súdnu ochranu. Ohľadom zisťovania nemajetnosti povinného povinný uviedol, že nevykonaním navrhnutých dôkazov súd bezprostredne upiera povinnému právo na súdnu ochranu. Súd sa nesprávne vysporiadal aj s návrhmi povinného na odklad ako aj zastavenie exekúcie. V napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek zmienka o majetkových pomeroch povinného. K vysloveniu záveru o prípustnosti odkladu ako aj zastavenia exekúcie je potrebné, aby súd disponoval dôkazmi, ktoré vyvolávajú jasnú odpoveď na dôvody/tvrdenia, na ktoré sa povinný tak v návrhu na zastavenie, ako i odklad exekúcie odvoláva. Pri ich absencii je logické, že rozhodnutie súdu je postavené na domnienkach a individuálnych úvahách. Súd sa napokon nedostatočne vysporiadal aj s námietkami povinného voči trovám exekúcie. S poukazom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
7. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov, platného a účinného v čase vydania uznesenia o zamietnutí námietok povinného dňa 13.8.2015, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160614>), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
8. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii a ich účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napadnúť rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul). Námietky proti exekúcii sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne proti povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
10. Účelom exekučného konania je uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá nebola uspokojená dobrovoľne. Pokiaľ je exekučný titul vykonateľný a súd vydá poverenie pre súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 2 EP, predpokladá sa, že exekúcia vedená súdnym exekútorom je prípustná. Účelom konania o námietkach proti exekúcii podľa ust. § 50 ods. 1 EP je zastavenie exekúcie, ktorá je neprípustná v dôsledku zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, alebo ak nejaká okolnosť bráni jeho vymáhateľnosti, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.
11. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu- rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 1To/53/2014 - 1487 zo dňa 23.9.2014, ktorým bol povinný uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne a súčasne v rámci adhézneho konania mu bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenej škodu vo výške 5.599,80 eur. Doposiaľ povinný nepreukázal súdu, a ani súd v rámci svojej činnosti nezistil, že by exekučný titul bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 12/2015 zo dňa 03.02.2016 bolo síce konštatované, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.09.2014, sp. zn. 1To 53/2014 (exekučným titulom) bol porušený zákon v neprospech obvineného (povinného), avšak tento rozsudok - exekučný titul bol zrušený iba vo výroku o treste odňatia slobody a jeho výkone. V ostatnej časti, vrátane výroku o náhrade škody, zostal exekučný titul nezmenený. Predmetná exekúcie je preto vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný vo svojich námietkach neuviedol hmotnoprávne skutočnosti ani procesnoprávne, ktoré by spôsobili zánik vymáhané nároku, bránili vymáhateľnosti nároku. Povinný poukazoval na svoju nemajetnosť a na skutočnosť, že oprávnená ho svojím obvinením a odsúdením v trestnom konaní, pripravila o príjem, nakoľko až do nástupu do výkonu trestu povinný pracoval. Povinný je od 26.09.2014 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Nitra, kde si vykonaná trest uložený mu exekučným titulom, je pritom predpoklad, že povinný bude počas výkonu trestu zaradený do zamestnania. Povinný mohol aspoň časť pohľadávky oprávnenej uhradiť už pred nástupom výkonu trestu (tak, ako to zhodne skonštatovali Okresný súd Topoľčany v uznesení zo dňa 13.8.2015 a Krajský súd v Nitre v uznesením zo dňa 31.3.2016), povinný to však neurobil, a preto bola oprávnená nútená podať návrh na vykonanie exekúcie.
12. Povinný vo svojich námietkach neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by robili exekúciu neprípustnou. Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť, a preto na základe vyššie uvedeného námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
13. Povinný spolu s námietkami voči exekúcii podal aj námietky voči trovám exekúcie z dôvodu, že v upovedomení o začatí exekúcie absentuje konkrétne vyčíslenie jednotlivých nárokov súdneho exekútora.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Podľa § 201 ods. 1 EP predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa § 201 ods. 2 EP účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
16. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách na náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/>, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie v sume 581 eur (predbežná odmena) + 20 % DPH v sume 116,20 eur, predbežnej náhrady hotových výdavkov v sume 66,39 eur a 20 % DPH z predbežných hotových výdavkov v sume 13,28 eur.
18. Súdnym exekútorom vyčíslená predbežná odmena v sume 581 eur zodpovedná 10 -tim percentám z odmeny, t.j. takto vyčíslené predbežné trovy súdneho exekútora sú v súlade s vyhláškou. Súdnym exekútorom vyčíslená náhrada hotových výdavkov sume 66,39 eur a 20 % DPH v sume 13,28 eur nie je v upovedomení o začatí exekúcie bližšie špecifikovaná a z tohto dôvodu je aj výška a dôvodnosť predbežných trov exekúcie v tejto sume nepreskúmateľná.
19. Na základe uvedeného preto súd námietkam povinného voči trovám exekúcie vyhovel.
20. Povinný podal zároveň s námietkami aj návrh na odklad exekúcie.
21. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by bol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
22. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Podľa § 56 Exekučného poriadku táto ochrana smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného
alebo nárokov na náhradu škody. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, 116 OZ) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny).
23. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, 116 OZ) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Súčasne tento záver exekučného súdu by mal zohľadniť aj spôsob, akým vznikla vymáhaná pohľadávka, napríklad, či jej vznik nebol dôsledkom hazardného alebo podobného konania povinného, či sa povinný nezbavoval majetku bez ohľadu na jeho záväzky a pod.
24. V danom prípade však ide o také konanie povinného, za ktoré bol v rámci trestného konania odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne, pričom sa dopustil konania v úmysle spáchať trestný čin a v rámci adhézneho konania bola povinnému uložená povinnosť nahradiť poškodenej - oprávnenej škodu vo výške 5.599,80 eur. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Aby súd povolil odklad exekúcie je potrebné, aby boli súčasne splnené podmienky ustanovené v § 56 ods.1 Exekučného poriadku, t. z., že povinný sa musí bez svojej viny ocitnúť prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň oprávnený by nemohol byť odkladom exekúcie vážne poškodený, čo však v danom prípade nie je splnené. Po preskúmaní podaného návrhu na odklad exekúcie a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel súd k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nemožno vyhovieť, nakoľko povinný v žiadosti o odklad exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné jeho žiadosti vyhovieť a ani žiadne takéto okolnosti neboli preukázané. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd odklad exekúcie nepovolil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 EP, § 56 ods. 8 EP, § 201 ods. 2 EP).