Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/8/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a členov senátu JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: TATRAN PROFIT INVEST, investičný fond akciová spoločnosť, Prešov v likvidácii, so sídlom Košice, Hlavná 108, IČO: 31 693 903 (z Obchodného registra vymazaný k 25.03.2010), proti povinnému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X/X, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -10 zo dňa 18.02.2022 takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v súdenej veci vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a nadväzne ju zastavil (výrok II.). Samostatným výrokom vyslovil, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že vychádzal zo zistenia, že dňa 25.03.2010 bol oprávnený dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu; t.j. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Okresný súd konštatoval, že nakoľko by bola exekúcia vedená pre v súčasnosti neexistujúci subjekt, je neprípustná; čo bezprostredne podmieňuje i jej zastavenie. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, keďže pri jej výkone nepostupoval v súlade so zákonom a vec nepredložil (exekučnému) súdu na zastavenie napriek tomu, že oprávnený zanikol bez právneho nástupcu a v konaní nebolo možné ďalej pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Poukazoval na to, že z exekučného spisu je súdnemu exekútorovi zrejmé, že zmluvami o postúpení pohľadávok prešla vymáhaná pohľadávka na iný - existujúci - subjekt (EUROINVESTOR, s.r.o.), v prospech ktorého aj viedol exekúciu. Mal za to, že vzhľadom na obdobie začatia predmetnej exekúcie nebolo potrebné z jeho strany oznamovať danú skutočnosť (exekučnému) súdu. Odvolateľ bol toho názoru, že zastavenie exekúcie je v rozpore so zákonom. 3. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario odvolanie súdneho exekútora v zmysle ustanovenia odmietol.

4. Podľa ustanovenia , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

5. V zmysle odvolanie môže podať (len) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vo vzťahu k exekúciám/exekučným konaniam je toto subjektívne oprávnenie podať odvolanie limitované zároveň Exekučného poriadku (v rozhodnom znení), podľa ktorého je účastníkom konania aj poverený (súdny) exekútor, ale iba vtedy, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.

6. Z tohto formulačne jednoznačného legislatívneho textu vyplýva, že zákon priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania (vo významovom zmysle strana, resp. strana sporu), čo je elementárnou podmienkou pre oprávnenie podať odvolanie (bez ohľadu na skúmanie, či verdikt napádaného rozhodnutia vyznieva v jeho neprospech), len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie.

7. Z argumentácie vymedzenej súdnym exekútorom v odvolaní je nepochybné, že napáda výlučne výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Už z jednoduchého porovnania obsahu odvolania a procesného postavenia súdneho exekútora z hľadiska jeho účastníctva na (exekučnom) konaní/exekúcii je zrejmé, že súdny exekútor nemá oprávnenie napadnúť uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej (nadväznom) zastavení.

8. Na základe vyššie uvedeného muselo byť odvolanie súdneho exekútora odmietnuté, ako podané neoprávnenou osobou.

9. V záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že hoci sa súdny exekútor v úvode odvolania okrajovo dotýka aj súvislostí prípustnosti odvolania, k otázke jeho oprávnenia podať odvolanie voči výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení neuvádza žiadnu argumentáciu, ktorou by podporil svoj názor o danosti jeho (subjektívneho) oprávnenia podať proti dotknutým výrokom odvolanie. Zo samotného faktu podania odvolania/uplatnenia tohto (riadneho) opravného prostriedku pritom takéto jeho presvedčenie vyplýva.

10. Obdobne, pre úplnosť krajský súd dopĺňa/opakuje, že z obsahu odvolania je zrejmé, že v súvislosti s výrokom o trovách exekúcie neuvádza odvolateľ žiadnu odvolaciu námietku; v podstate ho (s výnimkou vymedzenia výrokov napadnutého uznesenia) ani vôbec nespomína.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žiadnemu z účastníkov konania v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady ( a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán konania (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Uvedený právny názor vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018,sp. zn. .

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.