Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-271-2013.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/271/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: S. H., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T., D.. J. XX, zastúpený JUDr. Štefan Haulík, advokát, so sídlom Bratislava, Jesenského 2, proti žalovaným: 1./ Unimetal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Drotárska 9, IČO: 35 712 112, 2./ L. H., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T., Q. XXX, žalovaní 1.,2. zastúpení: advokátska kancelária RAS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO : 36 855 561, 3./ Star still s. r.o., so sídlom Bratislava, Odbojárov 3, IČO: 48 136 646 o určenie neplatnosti právnych úkonov takto:
rozhodol:
I.Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
II.Žalovaní 1,2 majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
III.Žalovanému 3 sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.5.2013 na Okresný súd Bratislava I, postúpenou na Okresný súd Bratislava IV dňa 17.7.2013, z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti ,domáhal určenia, že : I. kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1., ako predávajúcim, a žalovaným 2., ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 8/14 na nehnuteľnostiach - pozemku parcely registra „E“ č. XXXX/X o výmere 968 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 271 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 281 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Devínska Nová Ves, obec: Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, okres: Bratislava IV, evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na LV č.XXXX, je neplatná.
V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca je v súčasnosti spoločníkom žalovaného 1. Podiel žalobcu na základnom imaní žalobcu 1. je 50 %. Druhým spoločníkom žalovaného 1. je J. H., T. C. X, T. , manžel žalovaného 2., ktorý je zároveň v súčasnosti jediným konateľom žalovaného 1.
Žalovaný 2. je v súčasnosti výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach - pozemku parcela Registra „E“ č. 2760/1 o výmere 968 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 251 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 271 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 281 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Devínska Nová Ves, obec: Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, okres: Bratislava IV, evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX, pričom výška jej spoluvlastníckeho podielu je 8/14 ďalej len „nehnuteľnosti“.
Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný 2. ako kupujúci, od žalovaného 1., ako predávajúceho, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2010 .Vklad vlastníckeho práva žalovaného 2. k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach bol príslušnou správou katastra povolený dňa 8.7.2010 pod sp.zn. V - XXXXX/XX.
V čase podpisu kúpnej zmluvy, t.j. ku dňu 31.5.2010, boli jedinými spoločníkmi žalovaného 1: žalobca a J. H., konateľmi žalovaného 1. boli: žalobca, J. H. I. S. E., bytom: F. XX, T. .Každý z týchto konateľov žalovaného 1. mohol za žalovaného 1. konať samostatne.
Kúpnu zmluvu podpísal menom žalovaného 1. J. H. ako jeden z konateľov žalovaného 1. Napriek tomu, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bol J. H. oprávnený konať za žalovaného 1. samostatne, ako konateľ, žalobca mal za to, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi.
Záver o rozpore predmetnej kúpnej zmluve s dobrými mravmi, napriek jej formálnemu súladu s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, odôvodňujú podľa názoru žalobcu nasledovné skutočnosti: a/ kúpna zmluva bola uzatvorená bez vedomia a proti vôli ostatných spoločníkov, resp. konateľov žalovaného 1.: Rozhodnutie o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na základe predmetnej kúpnej zmluvy bolo prijaté jednostranne pánom J. H. bez toho, aby o tom informoval druhého spoločníka žalovaného 1. - žalobcu, resp. ostatných konateľov spoločnosti - žalobcu a pána S. E. a to či už pred podpisom tejto kúpnej zmluvy alebo potom. Išlo pritom o nehnuteľnosti, ktoré boli žalovaným 1. využívané za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného, to znamená ich prevod na tretiu osobu nebol v súlade s majetkovými, obchodnými a podnikateľskými záujmami žalovaného l., rovnako ako ani s majetkovými záujmami druhého spoločníka žalovaného 1. /t.j.žalobcu/. b/ nízka kúpna cena za nehnuteľnosti: Predmetné nehnuteľnosti boli žalovanému 2. predané za kúpnu cenu 8.000 eur, pričom trhová hodnota prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach je niekoľkonásobne vyššia. Pre ilustráciu skutočnej hodnoty tohto spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uviedol, že žalovaný 1. kúpil dňa 19.10.2006 spoluvlastnícky podiel vo výške 8/14 na týchto nehnuteľnostiach za kúpnu cenu vo výške 16.596,96 EUR. c/ prevod nehnuteľností na manželku konateľa žalovaného 1.: O rozpore predmetného právneho úkonu /kúpnej zmluvy/ svedčí aj fakt, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bol zo strany žalovaného 1. predaný manželke konateľa žalovaného 1. J. H., ktorý zároveň jediný túto kúpnu zmluvu menom žalovaného 1. podpisoval. d/ tajenie uskutočneného prevodu a nevyúčtovanie kúpnej ceny: Napriek tomu, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach došlo už v roku 2010, druhý spoločník žalovaného 1. sa o tom dozvedel až v roku 2012. V čase podpisu kúpnej zmluvy neinformoval J. H. ostatných spoločníkov, resp. konateľov žalovaného 1. jednak o úmysle takúto kúpnu zmluvu s vlastnou manželkou uzatvoriť a jednak o skutočnosti, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bol zo žalovaného 1. prevedený na jeho manželku. K zaevidovaniu tohto prevodu v účtovníctve žalovaného 1. , respektíve v zozname jeho majetku nikdy nedošlo.
Rovnako tak nie je zrejmé, či dohodnutá kúpna cena vo výške 8.000 eur bola zo strany žalovaného 2. reálne zaplatená alebo nie . V účtovníctve spoločnosti sa nenachádza žiadny doklad svedčiaci o tom, že by žalovaný 1. prijal dohodnutú kúpnu cenu, a to či už v hotovosti alebo bezhotovostným bankovým prevodom.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že úmyslom J. H., konajúceho menom žalovaného 1., nebolo zabezpečiť a rozvíjať majetkové a podnikateľské záujmy žalovaného 1., ale jednostranným a utajeným konaním hoci formálne v súlade so svojím právom konať v mene žalovaného 1. zabezpečiť či už pre seba, alebo pre svoju manželku, na úkor majetku žalovaného 1. a tým zároveň i na úkor majetku žalobcu ako jedného zo spoločníkov žalovaného v 1. neprimeraný majetkový prospech spočívajúci v prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zo žalovaného 1. na žalovaného 2.. V prípade, ak by išlo o bežný a podnikateľsky, prípadne majetkovo výhodný obchod, neexistoval dôvod, aby J. H., ako jeden zo spoločníkov a konateľov žalovaného 1., tajil tento prevod pred ostatnými
spoločníkmi, respektíve konateľmi žalovaného 1., neinformoval ich o jeho uzatvorení, následnom prevode vlastníckeho práva, nezaevidoval túto zmenu, respektíve inkasovanú kúpnu cenu v príslušných účtovných dokladoch žalovaného 1.. Jeho konanie v postavení konateľa žalovaného 1. nebolo z hľadiska oprávnených záujmov strán žalobcu, žalovaného 1. poctivé, obvyklé a spravodlivé, naopak, bolo z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov hrubo nevyvážené, neakceptovateľné a zjavne právne neprijateľné, to znamená rozporné s dobrými mravmi.
Naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v tom, že súčasný vzťah medzi účastníkmi právneho vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam splňa predpoklady , že prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec , ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam, spoluvlastnícky podiel ku ktorým bol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými , vládne právna aj faktická neistota, ktorá bola spôsobená absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu, že v katastri je ako vlastník spoluvlastníckeho podielu zapísaný žalovaný 2. Obchodný podiel žalobcu utrpel, lebo odišla určitá majetková hodnota.
2.Žalovaný 1. a 2. v ústnom vyjadrení žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že každý z konateľov v danom čase mal oprávnenie konať za spoločnosť samostatne, ani v spoločenskej zmluve nebolo nakladanie s majetkom upravené tak, aby tomu predchádzal súhlas spoločníkov, resp. valnej hromady. V čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu bol realitný boom, k prevodu došlo naopak v čase krízy, čo sa odzrkadlilo aj na kúpnej cene. Spoločnosť bola v tom čase v zlej ekonomickej situácii, na zlepšení jej stavu nemali konatelia reálny záujem. Bolo potrebné dostať do spoločnosti hodnoty, generovať príjem a postup - prevod nehnuteľnosti sa mu javil ako reálny na jej udržanie. Prevod na manželku vyplynul z potreby rýchleho získania finančných prostriedkov. Skutočnosť, že sa jedná o blízku osobu nezakladá sama osebe neplatnosť úkonu. Ku tajeniu prevodu uviedol, že toto samo osobe tiež nezakladá neplatnosť , ku nevyúčtovaniu kúpnej ceny do účtovníctva sa vyjadrí samotný konateľ . Prevod nebol tajený, lebo bol registrovaný v katastri nehnuteľnosti , ktorý je verejný. Namietol ďalej nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení.
3.Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení k neplatnosti danej kúpnej zmluvy navrhol /označil listinné dôkazy v kópii: výpis z obchodného registra žalovaného 1. - aktuálny , aj historický - úplný, výpis z LV č. XXXX P..Ú.. C. F. R., kúpna zmluva z 31.5.2010, výsluch S. E. - štatutárneho zástupcu žalovaného 1., výsluch žalobcu S. H. - spoločník - konateľ žalovaného 1., výsluch svedka E. P. - účtovníčka. Na výzvu súdu žalobca predložil kúpnu zmluvu z 19.10.2006 , ktorou žalovaný 1.nadobudol spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti.
4. Žalovaní 1.,2. na svoju obranu navrhli /označili listinné dôkazy v kópii: výsluch strany - štatutára žalovaného 1. J. H., výsluch strany žalovaného 2 . L. H., listinné dôkazy v kópii: pohyby na účte Tatra banka a.s., - výpis z internet- bankingu, výpisy z účtu žalovaného 1. v Tatra banka a.s., príjmové pokladničné doklady o úhrade kúpnej ceny z 13.12.2010, 31.5.2010, 2.7.2012, 5.7.2011, dodatok ku kúpnej zmluve, písomnú korešpondenciu konateľa J. H. žalobcovi a obchodným spoločnostiam z 27.7.2010. Na výzvu súdu žalovaný 1. doložil - spoločenskú zmluvu žalovaného 1., a dodatok ku nej č. 1.,2., úplné znenie spoločenskej zmluvy, úradný záznam .
5.Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté dôkazy vo vzťahu ku určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy z 31.5.2010.
6. V priebehu konania na návrh žalobcu podľa podania z 16.2.2016, súd uznesením z 30.3.2016 pripustil vstup do konania na strane žalovaného ako žalovaného 3. - obchodnú spoločnosť Star still s. r.o., so sídlom Bratislava, Odbojárov 3, IČO: 36 855 561 z dôvodu, že žalobca zistil, že v priebehu konania došlo na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej 11.1.2016 pod V - XXXXX, k prevodu spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam zo žalovaného 2. na žalovaného 3..
7. Súčasne žalobca navrhol žalobca aj zmenu - rozšírenie žaloby o určenie neplatnosti ďalšieho právneho úkonu kúpnej zmluvy tak , že : kúpna zmluva zavkladovaná v katastri nehnuteľností dňa 11.1.2016 na základe R.-XXXXX a uzatvorená medzi žalovaným 2., ako predávajúcim a žalovaným 3., ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 8/14 na nehnuteľnostiach - pozemku parcela Registra „E“ č. XXXX/ X o výmere 968 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 251 m2,
druh pozemku: orná pôda, parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 271 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 281m2 druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcich sa na katastrálnom území: Devínska Nová Ves, Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, okres: Bratislava IV, evidovaných Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny na LV č. XXXX, je neplatná.
8.K dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal určenia neplatnosti ďalšieho právneho úkonu - kúpna zmluva z 11.1.2016, žalobca uviedol, že žalovaní 1.,2. naďalej pokračujú v konaniach, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, realizujú právne úkony, ktoré znemožňujú vykonateľnosť rozhodnutia, a teda pokračujú v nemorálnom konaní s cieľom ukrátiť druhého spoločníka spoločnosti Unimetal s.r.o.. Pokiaľ je absolútne neplatný právny úkon=prvá kúpna zmluva, tak aj ďalšie prevody sú neplatné.
Naliehavý právny záujem žalobcu na danom určení zdôvodňoval tak, ako aj pri prvom žalobnom návrhu, žalobca je spoločníkom žalovaného, prevody spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v oboch právnych úkonoch považuje za absolútne neplatné.
9.Uznesením súdu z 30.3.2016 súd pripustil zmenu žalobného návrhu, jeho rozšírenie, o určenie neplatnosti ďalšieho právneho úkonu v znení:
II.Súd“ určuje, že kúpna zmluva zavkladovaná v katastri nehnuteľností dňa 11.1.2016 na základe R.- XXXXX a uzatvorená medzi žalovaným 2., ako predávajúcim a žalovaným 3., ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 8/14 na nehnuteľnostiach - pozemku parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 968 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 251 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 271 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela Registra „E“ č. XXXX/X o výmere 281m2 druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcich sa na katastrálnom území: C. F. R., Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, okres: Bratislava IV, evidovaných Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny na LV č. XXXX, je neplatná.“
10.Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení k druhému žalobnému návrhu označil / navrhol listinné dôkazy v kópii : výpis z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Devínska Nová Ves z 11.2.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného 3.. Ďalej navrhol predvolať štatutárneho zástupcu žalovaného 3. na výsluch strany k okolnostiam uzavretia daného právneho úkonu s tým, aby predložil aj listinu - kúpnu zmluvu z 11.1.2016.
11.Žalovaný 2. žiadal aj rozšírený žalobný návrh zamietnuť. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení, a stále, aj na určení prvého žalobného návrhu, poukazujúc na novú úpravu procesných predpisov - Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016, a to odkazom na ust. § 137 CSP. Podľa daného ust. vymedzuje predmet žaloby, ktorú je oprávnený žalobca podať za účelom ochrany svojho právneho postavenia. Poukázal tiež, že z písm. d/ cit. zák. ust. vyplýva, že určenie právnej skutočnosti , ktorou je aj kúpna zmluva - kúpne zmluvy k nehnuteľnosti tak možno urobiť , len ak to vyplýva z osobitného predpisu . Ku vydaniu tohto rozhodnutia žiaden platný a účinný právny predpis neupravuje možnosť zmluvnej strany podať žalobu na súd o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a katastrálny zákon, kde zápis ma povahu vyvrátiteľnej právnej domnienky nie je možno v súvislosti s týmto druhom žaloby použiť. Žalobca mal od účinnosti novej procesnoprávnej úpravy dostatočný časový priestor na uvedené zmeny reagovať, čo nevyužil. Trval na tom , že právny úkon - kúpna zmluva z 11.1.2016 je platný právny úkon.
12.Žalovanému 3. bol žalobný návrh spolu s prílohami doručený dňa 4.5.2016, dňa 16.8.2016 mu bolo doručené procesné poučenie strany podľa § 160 a nasl. CSP, a ďalej výzva súdu , aby sa k veci vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny a označil dôkazy na svoje tvrdenia. Žalovaný 3. sa k veci nevyjadril a zostal nečinný.
14.Na pojednávanie dňa 2.5.2017 sa žalovaný 3. neustanovil, hoci predvolanie mal riadne a včas doručené. Neúčasť neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd preto konal v jeho neprítomnosti.
15.Žalobca na danom pojednávaní uviedol, že netrvá na vykonaní dôkazu - výsluch zástupcu žalovaného, ani predloženia listiny - kúpna zmluva z 16.1.2016. Z uvedeného dôvodu súd upustil od vykonania daných dôkazov.
16.Podľa § 80 c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
17.Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav , ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. V tom prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva , o ktoré v určovacej žalobe ide. Nie je však vylúčené, aby vecnou legitimáciou disponoval i subjekt, ktorý je vo svojom právnom postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.
18.Naliehavý právny záujem, s poukazom na právnu úpravu platnú do 30.6.2016 - § 80 c/ OSP, je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy , ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je; vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovaním rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý treba chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená čo do naliehavého právneho záujmu v prípadoch, ak možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter a bude opodstatnená v prípadoch, ak ku porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané , možno spravidla žalovať priamo na plnenie. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Aj v takýchto prípadoch však bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy , ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni prípadným ďalším sporom medzi stranami.
19.Ak sa má určovacou žalobou resp., určovacím výrokom dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti , bude daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy.
20.Naopak, v prípadoch, kedy by požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi stranami malo len charakter prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami , nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Napr. prejudiciálnou otázkou k vlastníckemu právu môže byť v určitých prípadoch otázka platnosti alebo neplatnosti tzv. scudzovanej zmluvy, t.j. zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak si môže súd túto otázku vyriešiť túto otázku prejudiciálne , nemôže túto otázku pojať do výroku rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva s tým, aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takých prípadoch naliehavý právny záujem na určení platnosti resp. neplatnosti zmluvy nebude. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je vylúčené, aby sa zaoberal vecou samou.
21.V konaní nebolo sporné, že žalobca a J. H. - v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z 31.5.2010 konateľ žalovaného 1., boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného 1. v podiely každý jednej polovice.
22.Žalobca v postavení spoločníka obchodnej spoločnosti - Unimetal s.r.o. - žalovaného 1. sa proti žalovaným 1.,2. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. dňa 31.5.2010 a proti žalovaným 2., a 3 . určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2. a žalovaným 3. na 11.1.2016 na tom skutkovom základe, že tieto právne úkony sú absolútne neplatnými podľa § 39 OZ , pre rozpor s dobrými mravmi. Uplatnil si tak žalobný návrh na určenie právnej skutočnosti.
23.Právna úprava zakotvená v OSP neobsahovala ustanovenie, ktoré by výlučne upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória nebola v tejto otázke jednotná. V praxi
sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali vo všeobecnej rovine , ak žalobca preukázal, že na určení právnej skutočnosti má naliehavý právny záujem.
24.Súd preto v čase podania prvého žalobného návrhu skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 31.5.2010 uzavretej medzi žalovaným 1. ako predávajúcim (jedným z jeho z konateľov - J. H., ktorý je tiež spoločníkom žalovaného 1.) a žalovaným 2. ako kupujúcim.
25.Súd v čase podania žaloby bol náhľadu, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení má, že daná určovacia žaloba,( aj keď sa jedná o určenie právnej skutočnosti) s poukazom na vyššie uvedené, vytvorí pevný právny základ medzi stranami a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni prípadným ´ďalším sporom medzi stranami. V danom čase nebolo iným právnym úkonom dotknuté vlastnícke právo žalovaného 2. .
26.Podľa názoru súdu žalobcovi ako spoločníkovi je priznaná aktívna vecná legitimácia k uplatneniu nároku a aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - kúpna zmluva - (rozsudok NS SR č. 2 Obo 222/2001) , kedy naliehavý právny záujem je v danom prípade odôvodnený nepriaznivým vplyvom uzavretej zmluvy na hodnotu jeho obchodného podielu. Žalobca je jedným zo spoločníkov žalovaného 1.
27.Podľa § 133 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac , je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Právne úkony konateľa zaväzujú spoločnosť , aj keď prekračujú rozsah jeho právomoci. Konateľ pôsobí jednak ako štatutárny orgán spoločnosti a tiež sa podieľa na vedení obchodnej spoločnosti. Obchodným vedením spoločnosti sa prevažne poníma konanie dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti atd. .
28.Podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v § 122 ObZ , spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu upravenom v spoločenskej zmluve , pričom majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, nahliadať do dokladov spoločnosti. Každý spoločník má teda právo byť informovaný o činnosti spoločnosti, vrátane zmlúv , ktoré na zabezpečenie svojej činnosti uzatvára. Pokiaľ spoločnosť uzavrie takéto zmluvy a ich obsah odporuje pravidlám slušného správania, spoločenských štandardov, sú hrubo nevyvážené, neakceptovateľné a zjavne právne neprijateľné, to znamená rozporné s dobrými mravmi, takáto skutočnosť môže mať dopad na hodnotu obchodného podielu ostatných spoločníkov obchodnej spoločnosti, ako aj na výšku ich podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý majú nárok podľa § 123 ObZ v pomere, zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
29.Na rozdiel od priameho uplatnenia škody spoločníkom vo vlastnom mene, kde by bolo potenciálnym výsledkom v prípade vyhovenia takejto žalobe plnenie priamo spoločníkovi, by v konečnom dôsledku k odstráneniu škody spoločnosti nedošlo. Nahradením škody priamo spoločníkovi by sa nezvýšila jeho hodnota podielu v spoločnosti, a tým, by sa nezvýšila ani hodnota čistého majetku spoločnosti. Pri uplatnení neplatnosti zmluvy medzi spoločnosťou a treťou osobou bude výsledkom určenia prípadnej neplatnosti dotknutá priamo spoločnosť, takže ak jej v dôsledku neplatnosti nejaká škoda vznikla alebo sa na jej úkor tretia osoba bezdôvodne obohatila , adresátom plnení z takýchto dôvodov bude spoločnosť samotná, nie spoločník, ktorý žalobu podal . Spoločník bude nakoniec z uvedeného profitovať prostredníctvom zvýšenia jeho podielu na čistom majetku spoločnosti.
Preto spoločníkom nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv.
30.Z uvedeného dôvodu , keď súd akceptoval vo veci prvého žalobného návrhu existenciu naliehavého právneho záujmu, vykonával vo veci samej aj dokazovanie podľa návrhov označených /predložených predložených stranami vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu .
31.V priebehu konania však došlo ku ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva , a to kúpnou zmluvou z 16.1.2016, uzavretou medzi žalovaným 2. ako predávajúcim a žalovaným 3. ako kupujúcim.
32. Súd s poukazom na ust. § 137 CSP, účinné od 1.7.2016 skúmal, či žalobca má na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov - kúpna zmluva z 31.5.2010 a kúpna zmluva z 11.6.2016 naliehavý právny záujem. Žalobca zotrval na tom, že tento je stále daný , a to tak pri určení neplatnosti oboch kúpnych zmlúv z nim uvádzaných dôvodov.
33.Žalovaní 1.,2. namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení oboch žalobných návrhov, poukazujúc na novú úpravu procesných predpisov - Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016.
34.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35.Zmluvy a iné právne úkony , ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami . Určenie existencie právnej skutočnosti napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti vyslovuje rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v súčasnosti. Preto výrok súdu o tom, že napr. kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu , či je a kto vlastníkom veci v čase vyhlásenia rozsudku, napr. žalobca alebo niekto iný. Z uvedených dôvodov pripúšťa právna úprava podľa CSP žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu , že tak vyplýva z právneho predpisu - hmotného práva. Zápis vlastníckeho právna k spoluvlastníckemu podielu na dotknutej nehnuteľnosti bol pri kúpnej zmluve , ktorou nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalovaný 2., aj pri kúpnej zmluve, ktorou nadobudol vlastnícke právo žalovaný 3. vykonaný podľa žalobcu na základe neplatných právnych úkonov. Žalobca potom ako subjekt, môže mať naliehavý právny záujem na určení že žalovaný 1.je vlastníkom daného spoluvlastníckeho podielu - žaloba na určenie, či tu právo je a nie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy , lebo takáto žaloba mu z osobitného predpisu nevyplýva.
36.Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje /ne/existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia /§217/.
37.Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobným návrhom žalobcu nemohol vyhovieť, keď žalobca na požadovanom určení právnej skutočnosti - neplatnosti kúpnych zmlúv nemá naliehavý právny záujem, tento mu z osobitného predpisu nevyplýva. Preto žalobné návrhy žalobcu v celo rozsahu zamietol a vecou samou sa nezaoberal, nevyhodnotil ani už dovtedy vykonané dôkazy.
38.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, zásady úspechu. Žalovaní 1.,2.,3. boli pri bránení svojho práva úspešní. Žalovaným 1.,2. vznikli v spore trovy, boli vo veci právne zastúpení. Žalovaným 1.,2. súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100% nároku. Žalovanému 3. hoci bol v spore úspešný, žiadne trovy v spore nevznikli, žiadne mu ani nevyplývajú a ani si neuplatnil. Súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.
39.O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom po právoplatnom skončení vo veci samej.
Poučenie:
. Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).