Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-182-2016.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobkyne: I. O., nar. X.X.XXXX, bytom K., P., S. XXX/X, zastúpená: Mgr. Libuša Repiská, advokátka, Nitra, Štúrova 21, proti žalovaným: 1. A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra - Štefánikova tr. 49, 2. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P., S. č. XXX/X, 3. U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. februára 2016 č. k. 14C/250/2013-155, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej v 1/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovaným v 2/ a 3/ rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 1. februára 2016 č. k. 14C/250/2013-155 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej v 1/rade trovy právneho zastúpenia vo výške 100%. Žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ - 3/ rade vydať jej nehnuteľnosti zapísané v Správou katastra K., kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX pod B1 v podiele 1/1 parcely registra "C", a to parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 468 m2 a nehnuteľnosti zapísané Správou katastra K., kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX pod B1 v podiele 1/4 a pod B4 v podiele 1/4, spolu v podiele 1/2, a to parc. č. XXXX - záhrady o výmere 32 m2, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V žalobe uviedla, že dňa 12.7.2011 uzatvorila na Notárskom úrade JUDr. U. Q. darovaciu zmluvu, kde ako darkyňa obdarovala svoje tri deti A. O., X. O. a U. G.. Predmetom daru boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX. So žalovaným v druhom rade a so žalovanou v treťom rade neustále komunikuje, navštevujú ju a pomáhajú jej. Žalovaní v II. a III. rade sú jej oporou po psychickej, ale tak isto fyzickej stránke. V prípade žalovanej v I. rade je chovanie a prístup v porovnaní so žalovaným v II. a III. rade úplne odlišný. Po čase sa správanie rapídne zhoršilo voči nej, ktoré správanie vyvrcholilo úplným odčlenením od jej osoby. Žalovaná v I. rade jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe a chorobe. Vznik správania zo strany dcéry A. datuje od 13.7.2012, odkedy jej zamedzila prístup k svojim peniazom. Dcéra A. poberala opatrovateľský príspevok. Opateru mala realizovať po dobu 8 hodín denne. Po nejakej dobe si začala všímať, že jej miznú peniaze z renty a iných príjmov z miest, na ktoré si ich osobne ukladala. Je presvedčená, že predmetné peniaze zobrala žalovaná v I. rade. Svoju dcéru nevidela už viac ako rok. O tom, že sa jej dcéra A. nachádza v blízkosti domu kde býva sa vždy dozvie od svojich blízkych osôb.
Aj napriek tomu, že voči ostatným deťom nemá žiadne výhrady chce byť v smere svojho vlastníctva a obdarovania svojich troch detí opatrnejšia a počkať ako sa budú ku nej správať po zvyšok môjho života.
3. Písomným podaním zo dňa 26.10.2015 právna zástupkyňa žalobkyne žiadala pripustiť zmenu petitu, na pojednávaní dňa 18.1.2016 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu v znení: Žalovaná v I. rade A. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX je povinná vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/ X nehnuteľnosti zapísané v S. nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, CKN, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/ X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6. Žalovaný v II. rade X. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - P., S. č. XXX/X je povinný vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, D., parc. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6, žalovaná v III. rade U. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX je povinná vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., S. odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, D., parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa notárskej zápisnice N 127/201 NZ 25498/2011 spísanej dňa 12.7.2011 u notárky JUDr. U. Q. bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou - žalobkyňou a obdarovanými - žalovanými v 1-3 rade. Darkyňa ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX , kat. územie P., parcely reg. C evidované ako parc. XXXX/X, záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 468 m2 daruje obdarovaným každému v podiele 1/3 k celku. Ďalej je darkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. P. zapísaných na LV č. XXXX v podiele 1/2 a to parcely reg. E evidované ako parc.č. XXXX, záhrady o výmere 32 m2, ktoré daruje obdarovaným každému v podiele 1/6 z celku. Obdarovaní predmetné nehnuteľnosti s vďakou prijímajú.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ rade a žalovaná v 3/ rade písomne vyhlásili dňa 8.10.2013, že sa vzdávajú daru, ktorý dostali od matky I. O. prostredníctvom darovacej zmluvy.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa LV č. XXX., kat. územie P., sú žalovaní v 1 - 3 rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. XXXX/X, záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/ X, záhrady o výmere 468 m2 každý v podiely 1/3 k celku. Podľa LV č. XXXX sú žalovaní v 1 - 3 rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XXXX, záhrady o výmere 32 m2, každý v podiele 1/6 k celku.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 628 ods. 1, § 628 ods. 2, § 630 Občianskeho zákonníka.
8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba (návrh) nie je dôvodná. Žalobkyňa voči žalovaným neurobila pred podaním žaloby právny úkon, ktorý by smeroval k vráteniu daru, preto súd prvej inštancie mal za to, že tento bol obsiahnutý až v žalobe. Žalobkyňa ako dôvod vrátenia daru voči žalovanej v 1/rade považovala to, že táto od 13.7.2012 zmenila správanie voči nej ako matke, ktorú opatrovala a odvtedy sa o ňu nestará, nezaujíma, neposkytuje jej potrebnú pomoc. V konaní bolo nesporne preukázané, že práve dňa 13.7.2012 došlo k rodinnému sporu, keď žalobkyňa zistila, že jej zmizlo 200 eur, ktoré mala skryté v šijacom stroji a z uvedeného obvinila žalovanú v 1/ rade, ktorá mala mať prístup k jej peniazom. Následne došlo k hádkam a vzájomnému obviňovaniu, na konflikte sa zúčastňoval aj žalovaný v 2/rade a syn žalobkyne B. Z.. Keďže sa peniaze nenašli, žalobkyňa zostala doposiaľ v presvedčení, že peniaze jej zobrala žalovaná v 1/rade. Po uvedenom incidente o
pár dní žalovaná v 1/rade navštívila ešte žalobkyňu so synom, táto sa však s ňou nechcela rozprávať, čo potvrdila sama žalobkyňa, ale aj B. Z.. Následne sa prestali stýkať. Žalovaná v 1/rade uvádzala, že chcela matku ďalej navštevovať, ale táto ju nechcela vidieť, čo potvrdil aj jej syn B. Z., dokonca jej kúpili darček k sviatku, ktorý následne skončil v smetnom koši. Tiež uviedla, že keď boli rodinné oslavy, oslavovali oddelene, lebo matka sa jej vyhýbala, čo potvrdili aj ostatní účastníci konania, že v prípade oslavy 50 - tky žalovaného v 2/rade oslavovali separé. Žalobkyňa zase uvádzala, že volala žalovanú v 1/rade prostredníctvom dcéry U. - žalovaná v 3/rade, ale táto nemala záujem prísť. Z uvedeného je zrejmé, že údajnou krádežou peňazí sa úplne rozvrátili vzťahy medzi matkou a dcérou, ktorá rodičov opatrovala po dobu 11 rokov. Súd prvej inštancie však v konaní žalovanej v 1/rade nevzhliadol také porušenie dobrých mravov voči darkyni, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru. V danom prípade síce žalovaná v 1/rade prestala matke - žalobkyni poskytovať potrebnú pomoc, avšak z dôvodu, že ju sama matka obvinila z krádeže, vyhodila a nemala záujem sa s ňou rozprávať. Aj žalovaný v 2/rade potvrdil, že rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade spôsobilo to, že matka jej potom prestala veriť. V konaní však nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by skutočne sumu 200 eur ukradla žalobkyni práve žalovaná v 1/rade, nakoľko predmetná vec nebola šetrená políciou a preto domnienky žalobkyne o tom, že to musela byť žalovaná v 1/rade sú len jej presvedčením a to aj s poukazom na to, že o mieste kam si odkladala žalobkyňa peniaze vedeli viacerí členovia rodiny. Súd nemôže prihliadať na subjektívny pocit a úsudok darcu. Čo sa týka ďalšej skutočnosti a to konfliktu na dvore žalobkyne dňa 1.5.2015, keď došlo ku konfliktu medzi ďalšími členmi rodiny a žalovaná v 1/rade sa nezaujímala o zdravotný stav žalobkyne, tieto skutočnosti boli irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovými dôvodmi vytýkanými v žalobe - ako výzve na vrátenie daru a nie správaním členov rodiny a účastníkov v priebehu konania.
9. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, že by sama žalobkyňa, ktorá obvinila žalovanú v 1/rade z krádeže urobila krok k zmiereniu a osobne ju oslovila, keď pritom žalovaná v 1/rade pravidelne chodila okolo jej domu pracovať do záhrady, by zrejme ani nedošlo k tomuto súdnemu konaniu. Je pritom zaujímavé, že rovnako matka i dcéra trpeli týmto konfliktom, napriek tomu však k uzmiereniu za ostatné roky nedošlo. Čo sa týka žalovaných v 2/ a 3/ rade, žalobkyňa nemala žiaden dôvod žiadať od nich vrátenie daru, keď ako sama priznala, títo sa voči nej správajú dobre a poskytujú jej potrebnú pomoc. Zákonným znakom domáhania sa vrátenia daru je práve to, že obdarovaný kvalifikovaným spôsobom porušuje dobré mravy voči darcovi a členom jeho rodiny. Toto vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade nebolo ani preukázané ani zo strany žalobkyne tvrdené, preto súd prvej inštancie považoval žalobu aj voči nim za nedôvodnú. V prípade, že žalovaní v 2/ a 3/ rade chcú vrátiť žalobkyni dar, musia tak urobiť iným spôsobom a nie žalobou žalobkyne o vrátenie daru.
10. S poukazom na uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že v danej veci nedošlo zo strany žalovanej v 1/ rade jej správaním k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobkyni práve z dôvodu osobitých okolností daného prípadu, preto návrh zamietol. Rovnako tak aj zo strany žalovaných v 2/ a 3/ rade, kde nebolo preukázané žiadne porušenie dobrých mravov.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej v 1/rade trovy právneho zastúpenia vo výške 100% podľa § 151 ods. 7 OSP, nakoľko do vyhlásenia rozsudku tieto trovy neboli vyčíslené a právny zástupca žalovanej v 1/rade si ich uplatnil. Vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnili a ani im zo spisu nevyplývajú.
12. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa jej názoru sa jej podarilo zniesť dôkazné bremeno v smere dôvodnosti vrátenia daru žalovanou v 1. rade, jej správanie možno posudzovať ako veľký nevďak voči nej ako darkyni. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa zaoberal výlučne konfliktom v súvislosti s odcudzením jej finančných prostriedkov. Podľa jej názoru v konaní bolo preukázané, že správanie žalovanej v 1. rade k nej je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výpoveďou svedka R. O. v časti popisu priebehu rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú obýva, a to ohľadne navádzania žalovanou v 1. rade, aby ju oklamal a aby jej stotožnil vyššiu cenu za materiál ako v skutočnosti bola. Argumentácia žalovanej v 1. rade, že predmetná situácia sa odohrala 3-4 roky spätne, nie je podľa jej názoru relevantná obrana, pretože už vtedy mali všetci vedomosť ako bude prerozdelený majetok. Ďalej uviedla, že miesto kde mala uschované finančné prostriedky bolo známe iba jej a žalovanej v 1. rade. Tvrdenie syna žalovanej v 1. rade, že každý vedel o tom mieste, sa nezakladá na pravde. Poukázala na to, že ona ako
prvá neobvinila žalovanú v 1. rade z krádeže, ale práve žalovaná v 1. rade ako prvá povedala, že ona to nebola. Vytkla súdu prvej inštancie, že napriek rozsiahlym svedeckým výpovediam v jej prospech, ustálil dôvody pre zamietnutie žaloby len na výpovediach žalovanej v 1. rade a jej syna. Poukázala na to, že žalovaná v 3. rade uviedla, že už na druhý deň po incidente bola žalovaná v 1. rade v darovanej záhrade (kuchyni) vysmiata, grilovala bez toho, aby ju zavolala. Poprela, že by sa so žalovanou v 1. rade nechcela stretnúť, alebo že by ju vyháňala. Svedkovia potvrdili, že sa všetci, aj žalovaná v 1. rade spolu rozprávali o vzniknutej situácii. Avšak žalovaná v 1. rade z jej domácnosti ušla. Poprela, že by niekedy synovi žalovanej v 1. rade povedala, že nemá záujem vidieť jeho mamu. To tvrdili iba žalovaná v 1. rade a jej syn, z ostatných svedeckých výpovedí je zrejmé, že som odlúčením veľmi trpela a že sa niekoľkokrát prostredníctvom blízkych snažila, aby žalovaná v 1. rade za ňou prišla. Podľa jej názoru výpoveď svedkyne B. W. nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože je jej kamarátkou a v jej domácnosti nebola už tri roky, nie je priamym svedkom, všetky skutočnosti má z počutia od žalovanej v 1. rade. Svedkyňa na pojednávaní dňa 07.10.2015 tvrdila, že sa žalovaná v 1. rade zaujímala o jej zdravotný stav polroka až rok spätne, pričom žaloba bola podaná dňa 14.10.2013, teda ani nemohlo ísť o opravdivý záujem, ale len o účelové konania po podaní žaloby. Žalovanú v 1. rade niekoľkokrát volala k sebe prostredníctvom žalovaných v 2. a 3. rade, ona nie je schopná ísť za ňou, nevie sama prejsť ani z izby do izby. Uviedla, že veľmi ťažko znáša vyjadrenie žalovanej v 1. rade, že jej nebude utierať riť, že sa jej bude ťažko umierať a že má v predmetnej nehnuteľnosti iba právo dožiť. Uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti, ktoré nastali v priebehu súdneho konania sú pre rozhodnutie irelevantné. Podľa jej názoru sú to okolnosti, ktoré preukazujú bezcitné a arogantné správanie sa žalovanej v 1. rade voči nej. I incident, ktorý sa odohral počas súdneho konania preukazuje absolútny nezáujem žalovanej v 1. rade o jej osobu. Keď mala vážne zdravotné problémy, žalovaná v 1. rade odišla bez toho, aby jej poskytla pomoc, nepočkala ani na rýchlu zdravotnú pomoc. Pokiaľ ide o lekárske potvrdenie zo dňa 05.02.2015, zistila u obvodnej lekárky, že táto žalovanú v 1. rade videla a počula po prvýkrát v deň vystavenia potvrdenia a že táto jej uviedla, že potvrdenie potrebuje pre sociálnu poisťovňu, kvôli sociálnym dávka, nakoľko sa ona o ňu stará a má problémy s vyplácaní dávok. Aj ostatné dôkazy ako napríklad prehlásenia sú nevieryhodné, zo strany žalovanej v 1. rade zmanipulované a nezakladajúce sa na pravde. Taktiež nie je pravdou, že by vyhodila darček do koša, žalovaná v 1. rade prispôsobuje skutočnosti pre podporu svojich tvrdení, fotka nemá výpovednú hodnotu. Ďalej uviedla, že syn žalovanej v 1. rade mal snahu ovplyvňovať svedka R. O. a prehlásenie p. Q. bolo poskytnuté až na treťom pojednávaní, pričom ide o bývalého priateľa dcéry žalovanej v 1. rade. Záverom žalobkyňa uviedla, že žalovaná v 1. rade svojim správaním zneužívala jej osobu za účelom seba obohacovať, neposkytuje jej potrebnú pomoc v chorobe a starobe po dobu viac ako 3 roky. Vytýka jej bezcitné a veľmi ubíjajúce konštatovania a správanie, stratila kvôli tomu chuť do života, je zranená a sklamaná.
13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade, žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že predpokladom uplatnenia § 630 OZ je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Podľa súdnej praxe hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Správanie obdarovaného je potrebné posudzovať objektívne. Právo darcu nevzniká na základe prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Ďalej uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by sa k nej správala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti sú len jej domnienkami, ničím nepodloženými úvahami v rovine subjektívnych pocitov. Bolo preukázané, že to bola práve žalobkyňa, ktorá ju len na základe svojich ničím nepodložených domnienok obvinila z krádeže peňazí, ktorá ju aj napriek viac ako desaťročnej starostlivosti o ňu vyhodila z domu a ktorá odmietala s ňou sa čo i len rozprávať a nieto ešte stretnúť. Práve incident vyvolaný žalobkyňou v súvislosti s údajnou krádežou peňazí spôsobil rozvrátenie rodinných vzťahov matky a dcéry. Súd prvej inštancie sa touto tvrdenou skutočnosťou musel zaoberať, aby zistil, či žalobkyňou tvrdené jej konanie sa objektívne prejavilo, či k nemu objektívne prišlo a tiež z dôvodu nutnosti posudzovať aj správanie žalobkyne ako darkyne. Obvinenie žalobkyne, vyhodenie z domu, odmietanie jej osoby, malo na ňu traumatizujúce dopady a neustále tým trpí. Pokiaľ ide o svedka R. O., z jeho výpovede nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, v podstate sa nevedel vyjadriť k rozhodným skutočnostiam. Nie je pravdou, že by ho navádzala, aby žalobkyňu oklamal. Naviac táto skutočnosť nie je uvedená vo výzve na vrátenie daru, preto ak by aj nastala, súd nemohol na ňu prihliadnuť. Takéto údajné konanie (vylákanie finančných prostriedkov) by nebolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, nešlo by o hrubé porušenie dobrých
mravov. Takéto konanie však rozhodne poprela. Ďalej uviedla, že je samozrejmé, že keď žalobkyňa vytýkala odcudzenie peňazí a smerovala pritom na ňu vyčítavé pohľady, tak ona spontánne povedala na svoju obranu, že ona to predsa nebola. Poukázala na to, že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla jediného svedka a to R. O., z ktorého výpovede nevyplývajú žiadne tvrdenia, ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby. Výpovede svedkov B. Z. a B. W. naopak tvrdenia žalobkyne vyvracajú. Uviedla, že žalovaní v 2. a 3. rade konajú v zhode so žalobkyňou v snahe dosiahnuť revidovanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a táto okolnosť ovplyvňuje pravdivosť ich tvrdení. Dôkazom o snahe revidovať vlastnícke vzťahy je aj skutočnosť, že žalobkyňa podala návrh na obnovu konania v dedičskej veci po poručiteľovi R. O., jej návrh bol zamietnutý. Podľa jej názoru okolnosti oslavy sú v predmetnej veci irelevantné. Ďalej uviedla, že tvrdenie žalobkyne o vyjadrení svedkyne W., že sa o ňu nezaujímala, nie je pravdivé, svedkyňa nič také na pojednávaní neuviedla, naopak, uviedla, že asi pred tromi rokmi jej mama povedala, že ju nechce vidieť. Bolo preukázané, že nikdy sa nevyjadrila v takom smere o žalobkyni ako ona prezentuje, z výpovede žalovanej v 3. rade vyplýva, že tvrdené vyjadrenia mal učiniť jej syn (ale v inom kontexte). Poukázala na to, že skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania, neboli obsiahnuté vo výzve darcu - žalobkyne na vrátenie daru, preto sa titulom týchto okolností nemôže v konaní úspešne domáhať vrátenia daru. Okolnosti, ktoré uviedla žalobkyňa ako dôvod na vrátenie daru ani nemožno považovať za okolnosti, v ktorých by bolo možné vzhliadnuť hrubé porušenie dobrých mravov. K lekárskej správe sa vyjadrila, že nezrovnalosti boli vysvetlené na pojednávaní dňa 05.02.2015 a týkali sa toho, že došlo k preberaniu ambulancie pôvodného lekára MUDr. Z. na novú obvodnú lekárku MUDr. Q.. U MUDr. Z. sa pravidelne informovala na zdravotný stav žalobkyne. Poukázala na to, že práve u žalobkyne boli potvrdené sklony ku krivým výpovediam, keďže z priestupkového spisu vo veci R. O. pre priestupok voči B. Z. vyplýva, že žalobkyňa nepravdivo vypovedala v prospech R. O.. Záverom uviedla, že o žalobkyňu ako matku i o otca sa niekoľko rokov starala a je vylúčené, aby po 11 rokoch starostlivosti o žalobkyňu sa k tejto správala tak ako to opisuje.. Zmenu postoja žalobkyne si nevie vysvetliť ničím iným ako len snahou jej súrodencov o získanie väčšieho podielu na rodinnom majetku.
14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je odôvodnená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie, so zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu odvolací súd nemá potrebu dôvody súd prvej inštancie doplniť a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd poukazuje na tvrdenia žalovanej v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne týkajúce sa najmä výkladu zákonných ustanovení o vrátení daru, ktoré sú relevantné a správne, a taktiež ďalšie dôvody uvedené vo vyjadrení korešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nezaslala žalovaným, najmä žalovanej v 1. rade žiadnu výzvu na vrátenie daru. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V prípade, ak žalobkyňa výzvu na vrátenie daru nezaslala, považuje sa za túto výzvu žaloba na vrátenie daru podaná na súde. Žalobkyňa ako dôvody vrátenia daru v žalobe uviedla, že žalobkyňa v 1. rade jej neposkytuje žiadnu pomoc v chorobe a starobe, nenavštevuje ju, opateru mala realizovať 8 hodín denne, niekedy neprišla vôbec, aj pár dní, alebo prišla a riešila si svoje veci (práca v záhrade), po nejakej dobe si všimla, že jej miznú peniaze z miest, na ktoré ich odkladala a je presvedčená, že ich zobrala žalovaná v 1. rade, nikdy nemala o ňu skutočný záujem, nevidela ju už rok. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že voči žalovaným v 2. a 3. rade nemá žiadne výhrady, tak sa predtým javila aj žalovaná v 1. rade, preto chce byť opatrnejšia a ohľadne darovania nehnuteľností počkať ako sa k nej jej deti budú správať po zvyšok jej života. Iba tieto dôvody vymedzené žalobkyňou ako dôvody na vrátenie daru, môžu byť relevantnými pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala žalobu až po roku odkedy došlo k narušeniu vzťahov so žalovanou kvôli žalobkyňou tvrdenej krádeži peňazí. Teda až po roku od tejto údajne skutočnosti žalobou vyzvala žalovanú v 1. rade na vrátenie daru. Ak v tej súvislosti malo dôjsť aj k vážnemu narušeniu vzťahov a nevhodnému správaniu žalovanej v 1. rade voči žalobkyni, potom je zarážajúce, že nežiadala vrátenie daru bezprostredne ale až po roku.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala svoje tvrdenia. Krádež peňazí ničím nepreukázala a už tobôž to, že peniaze odcudzila práve žalovaná v 1. rade. Nepreukázala, že peňažné prostriedky v tvrdenej sume skutočne mala, že boli na konkrétnom mieste a že boli odcudzené. Pokiaľ došlo k odcudzeniu peňazí, bolo by logické, ak by krádež oznámila na polícii, čo však žalobkyňa neurobila. Tvrdenia žalobkyne sú rozporné, uviedla, že peniaze boli odcudzené vo štvrtok, ona to zistila v piatok. Žiadnym spôsobom nevysvetlila ako dospela k tomu, že k odcudzeniu malo dôjsť vo štvrtok, keď ona to zistila až v piatok. Naviac právny zástupca žalobkyne uviedol, že peniaze boli odcudzené v deň, keď si ich žalobkyňa uložila, tiež nevysvetlil ako k takému záveru dospel. Žalovaná tvrdila, že tam vtedy bola iba žalovaná v 1. rade. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 2. rade býval spolu so žalobkyňou, nachádzal sa teda bežne v jej domácnosti a v tom čase bol u nej aj syn žalovanej v 3. rade. Potom nie je možné konštatovať, že v domácnosti žalobkyne sa nachádzala výlučne žalovaná v 1. rade a preto by sa mala žalobkyňa domnievať, že peniaze mohla odcudziť iba ona. Bezpochýb však iba na základe subjektívnych domnienok žalobkyne bez relevantného dôkazu nemožno dospieť k záveru, že peniaze odcudzila žalovaná v 1. rade (ak by odcudzenie žalobkyňa aj preukázala). Odvolací súd poukazuje na to, že vo výpovediach žalobkyne sú rozpory a nejasnosti. Tvrdila, že najprv sa jej stratilo 100 eur (boli odcudzené) a že to neriešila, čakala a pozorovala všetkých. Odcudzenie tejto sumy žalobkyňa vôbec neriešila ani v žalobe, ani v konaní, ani v rodine. Uviedla tiež, že na danom mieste mala uložených 6 zelených bankoviek a potom tam boli už len 4. Avšak celkovo jej malo byť odcudzených 300 eur.
24. Ďalším dôvodom na vrátenie daru malo byť nevhodné správanie žalovanej v 1. rade voči žalobkyni a nezáujem o ňu. Nevhodné správanie musí mať určitú závažnú intenzitu a musí ísť o dlhotrvajúcejšie,
prípadne opakované nevhodné správanie obdarovaného. Žalobkyňa nepreukázala takéto nevhodné správanie žalobkyne v 1. rade. Uviedla iba jeden prípad nevhodného správania, ktorý mal spočívať v nevhodnom slovnom vyjadrení žalovanej v 1. rade voči žalobkyni. V takom prípade nemožno konštatovať, že zo strany žalovanej v 1. rade ako obdarovanej išlo o nevhodné správanie voči žalobkyni ako darkyni takej intenzity a rozsahu, ktoré by mohlo byť dôvodom na vrátenie daru.
25. Pokiaľ ide o ďalší dôvod - nezáujem žalovanej v 1. rade o žalobkyňu, v tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že tým, že žalobkyňa obvinila žalovanú v 1. rade (či už priamo alebo nepriamo) z krádeže peňazí, došlo k narušeniu vzťahov medzi nimi ako aj celou rodinou. Narušenie vzťahov nezavinila výlučne žalovaná v 1. rade, jej správanie bolo reakciou na obvinenie z krádeže, pričom jej vina nebola ničím preukázaná. Nemožno jej potom vyčítať, že sa prestala o žalobkyňu starať a chodiť do jej domácnosti. Žalobkyňa tvrdila, že odkazovala žalovanej v 1. rade po žalovaných v 2. a 3. rade, aby sa prišla porozprávať. Žalobkyni nič nebránilo zavolať žalovanej v 1. rade na mobilný telefón a tak jej sama povedať, aby za ňou prišla, prípadne sa s ňou porozprávať telefonicky. Žalovaný v 2. rade v konaní uviedol, že žalobkyňa potom už od žalovanej v 1. rade nič nechcela.
26. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby ohľadne žalovaných v 2. a 3. rade, keďže žalobkyňa od nich požadovala vrátiť dar iba formálne bez reálnych dôvodov, dokonca v žalobe uviedla, že sa s nimi stretáva a voči nim nemá žiadne výhrady. Potom je nevysvetliteľné, že obaja uviedli, že nemajú výhrady k vráteniu daru.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).