Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-34-2017.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu INVEST-KAPITAL, a.s. so sídlom Hattalova 12/C, 831 01 Bratislava, IČO: 35 871 334, právne zastúpený Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov proti žalovanej M. F., W.. XX.X.XXXX, F. R. XX, XXX XX Prešov, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.316,44 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 39/2016-61 zo dňa 4.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o povinnosti uhradiť istinu a úroky z omeškania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.316,44 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 440,27 eur od 18.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 876,17 eur od 22.5.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, podľa ktorej žalobca získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od právneho predchodcu Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalobkyni. Na základe zmluvy, ktorú uzatvorili Poštová banka, a.s. so žalovanou dňa 27.8.2010 o úvere č. 4170585310 žalovaná získala úver vo výške 2.000 eur. Úver riadne nesplácala. V prospech právneho predchodcu žalobcu realizovala úhradu v celkovej výške 1.465,37 eur. Ďalšiu zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu dňa 12.10.2011 č. 1824090011, kde získala úver vo výške 1.500 eur. Tento úver taktiež riadne nesplácala a uhradila v prospech právneho predchodcu žalobcu sumu 558,81 eur. Právny predchodca žalobcu dňa 17.2.2014 oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 4170585310 zo dňa 27.8.2010 a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 17.2.2014. Obdobne aj podaním zo dňa 21.5.2014 oznámil žalovanej podstatné porušenie ustanovení zmluvy o úvere č. 1824090011 zo dňa 12.10.2011 a vyhlásil predčasnú splatnosť k 21.5.2014. Následne Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalobcom dňa 29.10.2015 zmluvu o postúpení pohľadávky, kde pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere č. 4170585310 vo výške 2.904,64 eur a zo zmluvy o úvere č. 1824090011 vo výške 2.533,96 eur bola postúpená na žalobcu. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil iba nesplatenú istinu poskytnutého úveru po započítaní všetkých úhrad pri úverovej zmluve č. 4170585310 vo výške 440,27 eur a zo zmluvy o úvere 1824090011 vo výške 876,17 eur a úroky z omeškania.
Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 9 zák. č. 120/2010 Z.z., ďalej ust. § 11 tohto zákona dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku, keď bolo zistené, že skutočne na poskytnutých istinách úveru žalobkyňa dlhuje žalované čiastky a to sumu 440,27 eur a 876,17 eur. Preto prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 CSP, kde úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o splatnosti prisúdeného plnenia a proti výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná. Žiadala, aby jej bolo umožnené dlh splácať v splátkach po 30 eur, ako to navrhol žalobca v súvisiacom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 387/2015 na pojednávaní dňa 2.5.2016. Z tohto pojednávania predložila kópiu zápisnice. Poukázala na súvislosti, prečo žalobca voči nej podal žalobu a na to, že má záujem na urovnaní vzťahov so žalobcom. V odvolaní poukázala na svoje sociálne pomery a uviedla, že s manželom a dvomi slobodnými dospelými synmi, H., W.. XX.X.XXXX a C., W.. XX.X.XXXX býva v podnájme, v staršom trojizbovom rodinnom dome. Nájomné mesačne predstavuje 290 eur a za služby spojené s bývaním platí mesačne 132,80 eur (plyn 84 eur, elektrina 30 eur, voda 14,16 eura a RTVS 4,64 eura). Žalovaná bola do konca novembra 2016 nezamestnaná a od 28.11.2016 nastúpila pracovať do spoločnosti Tesco s mesačným platom 420 eur. Manžel je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Syn H. pracuje a na domácnosť prispieva sumou 150 eur mesačne. Syn C. je nezamestnaný, bez nároku na podporu alebo dávky. Žalovaná spláca úver v Slovenskej sporiteľni po 32,45 eur mesačne a v Raiffeisen Bank po 68,68 eura. Ďalšie náklady predstavujú náklady na domácnosť, stravu, ošatenie, atď. Preto je dôvodná aj jej požiadavka na úhradu dlhu v splátkach a takisto je to dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Preto žiadala, aby jej umožnil súd splácať dlh v splátkach po 30 eur mesačne bez náhrady trov konania. Prvoinštančnému súdu predložila kópiu zápisnice z pojednávania vo veci 7C 387/2015 zo dňa 2.5.2016 a kópiu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-A/1214/0040.
3. Prvoinštančný súd doručil odvolanie žalobcovi. Žalobca k odvolaniu nezaujal do rozhodnutia odvolacieho súdu žiadne stanovisko.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z citovaného zákonného ustanovenia platí, že ak v rozsudku súdu sa ukladá povinnosť plniť, je strana sporu, ktorému je táto povinnosť uložená, povinná splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Je možné túto lehotu predĺžiť na dlhšiu lehotu, alebo na plnenie v splátkach, ktorá modifikácia je však prípustná len vo výnimočných prípadoch, odôvodnenosť ktorých musí posúdiť súd po tom, čo bude stranou sporu, ktorej bola uložená povinnosť, podaný návrh na umožnenie úhrady alebo splnenie povinnosti v dlhšej lehote, prípadne v splátkach a zároveň pokiaľ bude preukázaný výnimočný dôvod zo strany takejto osoby. Bez toho, aby strana sporu požadujúca výhodu úhrady dlhu v splátkach podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP preukázala svoje pomery, a to nielen osobné pomery, ale aj svoju platobnú schopnosť, výdavky na domácnosť a spôsob, akým sa podieľajú ostatné osoby žijúce v spoločnej domácnosti na úhradách, nie je možné túto výhodu poskytnúť. V prejednávanej veci žalovaná okrem tvrdenia zlej sociálnej situácie nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o jej príjme, o príjme jej manžela a detí žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti, nepreukázala, aké má výdavky v spojení s užívaním prenajatého rodinného domu a ani len nepredložila doklady o úhrade plynu, elektriny, vody, prípadne RTVS. Preto odvolací súd nemal dostatočne preukázanú sociálnu situáciu žalovanej, kde by mohol jej pomery jednoznačne vyhodnotiť a zvážiť poskytnutie výhody splátok podľa § 232 ods. 3 CSP. Preto prvoinštančné rozhodnutie o spôsobe úhrady dlhu v zákonom stanovenej trojdňovej lehote podľa § 387 CSP potvrdil. Ide o zákonnú lehotu, kde zákonná lehota vyplýva priamo z procesného predpisu.
Odvolací súd nemohol prihliadať na procesné návrhy strán sporu v inom sporovom konaní a nemohol, vzhľadom na to, že žalovaný k odvolaniu nezaujal žiadne stanovisko vo vzťahu k paričnej lehote, tvrdenú výhodu v inom konaní aplikovať aj v prejednávanej veci v prospech žalovanej. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne, pretože žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešnou. Preto ako úspešnej strane sporu jej prvoinštančný súd správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu. Žalovaná pred prvoinštančným súdom nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nepreukázala žiadnymi dôkazmi okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP a to buď v plnom rozsahu, alebo v čiastočnom rozsahu, keď nepreukázala žiadne okolnosti svedčiace o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s jej sociálnou situáciou. Preto aj v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu je správny a bolo potrebné ho v súlade s ust. § 387 CSP potvrdiť.
5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane odvolacieho konania právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.