Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/503/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R., E. 12, zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, Košice, Žriedlová 3, proti žalovanej S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., JM., o zaplatenie 1.659,70 € istiny s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku 19C 596/2002-327 z 8.7.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX € so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 1.8.2001 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.327,86 € (XX.XXX,- Sk) za realizované stavebné práce a odškodnenia za nemajetkovú ujmu v sume 331,94 € (XX.XXX,- Sk) z titulu ochrany osobnosti, na tom skutkovom základe, že v júli 2001 realizoval rekonštrukčné práce v byte žalovanej v hodnote odhadom cca XX.XXX,- až XX.XXX,- Sk, za ktoré mu žalovaná nezaplatila. Zaplatenia sumy XXX,XX € (XX.XXX,- Sk) sa žalobca domáhal voči žalovanej z dôvodu poškodzovania dobrého mena, psychického vydierania, nátlaku a záškodníctva, a zároveň (po rozšírení žaloby, ktorú súd pripustil) žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX € za obdobie od 26.7.2001 až do zaplatenia. Obrana žalovanej v spore bola založená na tvrdení, že žalobca dohodnuté práce: uloženie dlažby a obkladu v kuchyni, kúpeľni a WC a na chodbe nedokončil, za vykonanie prác žiadal zaplatenie sumy XX.XXX,- Sk, pričom ona mu uhradila XX.XXX,- Sk a zostatok X.XXX,- Sk mu mala zaplatiť po dokončení prác, ktoré však žalobcom dokončené neboli a niektoré práce boli vykonané neodborne, a preto žalobu ako nedôvodnú navrhovala zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením listinných dôkazov, výsluchom svedkov N. N. a A. I., nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a vypracovaním písomného znaleckého posudku poveril znalca Q.. I. Š., vyslúchol znalca Ing. I. G., nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a oboznámil znalecký posudok č. 2/2014 z 20.3.2012 vypracovaný znalcom Ing. K. J., pričom ďalšie dôkazy označené ani predložené sporovými stranami neboli (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a vec právne posúdil podľa ustanovení § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzatvorili ústnou formou zmluvu o dielo, na základe ktorej v mesiaci júl 2001 žalobca vykonal v byte

žalovanej rekonštrukčné práce (tieto skutočnosti neboli sporné). V konaní bol sporný rozsah prác, ktoré žalobca vykonal, cena prác, ako aj časové trvanie prác. Podľa tvrdení žalobcu v júli 2001 vykonal práce v byte žalovanej celkovo v rozsahu 221,5 hodín, pričom rozsah vykonaných prác preukazoval dokladom označeným ako „výpis z denníka prác“, ktorý žalovaná spochybňovala a tvrdila, že sú v ňom uvedené práce, ktoré žalobca nikdy nevykonal, spochybnila ako neopodstatnenú aj cestu vozidlom, 290 km a 150 km do obce Ladmovce, preukazovala, že niektoré práce vykonal N. N.a, a niektoré boli urobené neodborne, preto bola potrebná ich oprava. Za účelom stanovenia hodnoty prác súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a ustanovil znalca Q.. I. Š., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 28/2011 z 1.9.2011 a súd znalca aj vyslúchol na okolnosti šetrenia, ktoré znalec vykonal v byte žalovanej. Žalobca so znaleckým posudkom č. 28/2011 nesúhlasil, preto súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Q.. K. J.ého, ktorý v kontrolnom znaleckom posudku č. 2/2014 z 12.2.2014 (ďalej aj „ZP“) uviedol, že práce boli realizované v r. 2001 a tak nie je možné rozlíšiť realizátora prác po 13 rokoch a ak sa účastníci sporu nedohodli na miestnej obhliadke a ani znalec na tejto ohliadke nevedel identifikovať zhotoviteľa, a pretože nie je možné určiť, ktoré práce v byte žalovanej vykonal žalobca, znalec vypracoval tri alternatívy realizovaných prác. V kontrolnom rozpočte č. 1 vykonal ocenenie realizovaných prác podľa „výpisu z denníka žalobcu“ a vychádzajúc z odpracovaných 221,5 hodín a pri sadzbe XX,XX Sk/hod. určil cenu prác v sume XX.XXX,XX Sk bez DPH, t.j. XXX,XX €. V kontrolnom rozpočte č. 2 ocenil jednotlivé práce podľa vyjadrení žalobcu pri miestnej obhliadke, pričom práce oceňoval len nákladmi na mzdu a určil celkovú cenu realizovaných prác XX.XXX,XX Sk bez DPH, t.j. XXX,XX € a v kontrolnom rozpočte č. 3 znalec vyčíslil realizované práce podľa vyjadrení žalovanej a cenu prác určil vo výške X.XXX,XX C. L..K.. XXX,XX € bez DPH.

4. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal, že vykonal v byte žalovanej ním tvrdené rekonštrukčné práce uvedené vo výpise z denníka prác, a teda nepreukázal jednoznačne, ktoré práce pre žalovanú vykonal (pritom na jeho strane bolo dôkazné bremeno preukázať to, čo tvrdil). Súd prihliadol na to, že výpis z denníka prác žalobca nespomínal v žalobe podanej na súde dňa 14.3.2002, a súdu ho predložil až 10.7.2006, t.j. po takmer 4 rokoch od podania žaloby, tento listinný doklad nie je odsúhlasený a podpísaný žalovanou, a okrem toho žalobca nepredložil súdu denník prác, príp. stavebný denník, preto súd neakceptoval hodnovernosť ním predloženého listinného dokladu. Výpoveďami svedkov N. N. mal súd preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobca pre ňu vykonal určité práce, ako aj vykonanie prác svedkom N. N., a vykonanie ostatných prác žalovaná poprela. Na základe týchto skutočností súd určil hodnotu realizovaných stavebných prác žalobcom na byte žalovanej podľa kontrolného vypracovaného Q.. K.W. J., a to podľa kontrolného rozpočtu č. 3 vo výške XXX,XX € bez DPH, ktoré pozostávajú z prác hrubej stavebnej výroby X.XXX,XX Sk, pomocnej stavebnej výroby X.XXX,XX Sk a MCE vo výške XXX,XX Sk, spolu vo výške XXX,XX € bez DPH (X.XXX,XX Sk) podľa rozpočtu uvedeného v prílohe č. 3, ktorý je súčasťou znaleckého posudku. Súd pri rozhodovaní vychádzal z prác potvrdených žalovanou, ktoré akceptovala v priebehu konania, ako aj pri miestnej ohliadke vykonanej znalcom Q.. I.. Š. a na základe uvedeného ustálil hodnotu žalobcom vykonaných prác v sume XXX,XX €. Tvrdenie žalovanej, že žalobcovi zaplatila za vykonané práce celkom sumu XX.XXX,- Sk súd nemal preukázané, keďže žalobca úhradu tejto sumy poprel (potvrdil iba zaplatenie sumy X.XXX,- Sk na benzín), preto na tieto nepreukázané tvrdenia žalovanej súd neprihliadol. Na základe uvedených skutočností zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 200,92 € spolu so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne podľa § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania žalovanej, a keďže nebolo možné jednoznačne stanoviť dátum ukončenia prác v mesiaci júl 2001 (tvrdenia strán boli sporné), súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 1.8.2001, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti dlžnej istiny a úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú a dôkazmi nepodloženú zamietol.

5. Ako nedôvodný súd posúdil i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 331,94 € (10.000,- Sk) podľa § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná poškodila jeho dobré meno, psychicky ho vydierala, robila nátlak až záškodníctvo, nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že mu vznikla ujma „za neoprávnené zásahy žalovanej“, a preto súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdení a dôkaznú povinnosť, a z týchto dôvodov žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú, žiadnymi dôkazmi nepodloženú zamietol. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

6. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobca i žalovaná.

7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok), a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. preto, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považoval výrok č. II napádaného rozsudku za nesprávny, keďže súd neuznal zvyšok jeho nároku na zaplatenie odmeny za vykonané práce v sume 1.126,84 € s prísl., a tiež neuznal jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 331,94 €. V odvolaní uviedol, že rozsudkom nebol zohľadnený skutočný rozsah prác, ktoré vykonal a poukázal na to, že samotná žalovaná na pojednávaní dňa 5.1.2015 potvrdila, že v jej byte skutočne vykonal práce v kuchyni, kúpeľni a WC, pričom podľa jej popisu sa jednalo o početné práce. Súd v konaní zohľadnil len kontrolný výpočet č. 3 uvedený v Ing. J., v zmysle ktorého boli ohodnotené realizované práce podľa vyjadrenie žalovanej (ňou potvrdené), a to na sumu 200,92 €. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že prvotným Ing. G. boli práce uznané žalovanou ohodnotené znalcom na sumu 443,41 €. Súd neodôvodnil svoje rozhodnutie, prečo uprednostnil práve cenové ohodnotenie Ing. J. pred ohodnotením vykonaným Ing. C., ktorým boli tieto práce uznané vo vyššej sume, a preto v tejto časti považoval výrok č. II rozsudku za nepreskúmateľný a nesprávny. Zároveň podotkol, že Ing. J. pri vypracovaní nevykonal miestnu obhliadku prác v byte žalovanej, čo spochybňuje správnosť jeho záverov. Poukázal ďalej na obsah svojho vyjadrenia z 5.3.2014, v ktorom navrhol vykonanie opätovného znaleckého dokazovania, a to na základe miestnej obhliadky prác, avšak uvedenému návrhu vyhovené nebolo. Žalobca má za to, že práce v byte žalovanej boli vykonané v rozsahu ním uvedenom počas konania, a preto si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zvyšnej sumy za vykonané práce. Žalobca uviedol, že trvá aj na nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, utrpenej v dôsledku poškodenia jeho dobrého mena, ktorý považuje za oprávnený, keďže žalovaná mu svojim konaním spôsobila aj psychickú ujmu. Zamietnutie tohto nároku podľa názoru žalobcu v rozsudku nebolo dostatočne odôvodnené. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobe vyhovel aj vo zvyšnom rozsahu, a zároveň zaviazal žalovanú na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alebo podľa § 221 O.s.p rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, navrhla ho zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, príp. rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vrátiť súdu na nové pojednávanie. Poukázala na svoju výpoveď dňa 11.10.2001 na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh a uviedla, že v tom čase nevedela a ani nepredpokladala, že vec posunie na konanie pred súdom, a túto svoju pravdivú výpoveď nezmenila. V odvolaní ďalej uviedla: „Žalobca vo svojej žalobe zo 14.3.2002 navrhuje vypočuť svedka S. G., na súd predložil čestné vyhlásenie S. G.. Súd sa opieral o čestné vyhlásenie človeka, ktorého nikdy nevidel a teda ani nevypočul. Zo strany žalobcu nebol vypočutý žiaden svedok, ktorý by jeho tvrdenia potvrdil. Žalobca dňa 10.7.2006 predložil súdu výpis z denníka prác (po štyroch rokoch), kde si pamätá dní a počet odpracovaných hodín, ale dátum nie. V rozsudku je omylom uvedené, že jej toho času už nebohý brat K. S. okrem toho, že očistil povrch na pokladanie novej dlažby a obkladu, tieto práce následne aj vykonal.“

9. Strany sporu k odvolaniu protistrany nepodali žiadne vyjadrenie.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 . Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolania strán sporu ako včas podané oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania

odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP, a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3.5.2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené dňa 27.4.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

13. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti podaných odvolaní a sporovými stranami uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania. Po preskúmaní procesného postupu súdu v konaní a napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nedostatočné alebo nesprávne, nezodpovedajúce vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré neboli preukázané vykonanými dôkazmi, nevyplynuli z prednesov účastníkov alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom ustanoveným v § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné hmotnoprávne predpisy (ust. § 631 a nasl., § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne vyložil, a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil tak, že spĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016, a nedošlo preto k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

15. Skutočnosti a námietky, ktoré sporové strany uviedli v podaných odvolaniach, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (správnosti zisteného skutkového stavu), hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia uplatneného nároku, a neumožňujú ani záver, že konanie bolo postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie alebo že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán uskutočnenie jej patriacich procesných v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces.

16. Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti nároku na zaplatenie ceny prác vykonaných žalobcom pri stavebných opravách a úpravách bytu žalovanej, súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku č. 2/2014 z 12.2.2014 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác Ing. K. J., v ktorom znalec (kontrolný rozpočet č. 3) určil cenu prác skutočne vykonaných žalobcom v byte žalovanej, ktoré žalovaná nespochybnila, vo výške 200,92 €. Odvolacie námietky žalobcu, ktorými označil taký postup súdu prvej inštancie za nesprávny, sú nedôvodné. K týmto odvolacím námietkam, ako aj na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 3 O.s.p. účinné v čase rozhodnutia súdu (od 1.7.2016 ust. § 186 ods. 2 , ktoré oprávňovalo súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (strán sporu) a vzal ich (bez dokazovania) za základ svojho rozhodnutia. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. V prejednávanej veci preto súd pri rozhodovaní postupoval správne, pokiaľ pri posúdení medzi stranami spornej otázky rozsahu prác vykonaných žalobcom v byte žalovanej, vzal za skutkový základ pre svoje rozhodnutie (iba) žalobcom skutočne vykonané práce, ktoré medzi stranami neboli sporné (v rozsahu, v akom ich žalovaná nespochybnila, nepoprela), a určil ich hodnotu (cenu), v akej tieto práce boli ocenené znaleckým posudkom znalca Ing. K. J. (v kontrolnom rozpočte č. 3). Pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca vykonal práce v ním tvrdenom (väčšom) rozsahu, ani aká bola dohoda účastníkov o cene diela, v tomto smere súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti

svojich tvrdení, a správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi za vykonané práce sumu 200,92 € s prísl. a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

17. Napadnutý rozsudok je vecne správny aj v časti rozhodnutia (výroku), ktorým súd zamietol žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 331,94 €. Žalobca v odvolaní uvádza, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku poškodenia svojho dobrého mena, považuje za oprávnený, keďže žalovaná mu svojím konaním spôsobila aj psychickú ujmu. V odvolaní však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu, že žaloba aj v tejto časti je nedôvodná, preto ani na tieto odvolacie námietky žalobcu nemohlo byť prihliadnuté. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca v spore ohľadne tohto nároku nepreukázal, že konaním žalovanej bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnostných práv chránených ust. § 11 OZ, ani žiadne negatívne následky vzniknuté tvrdeným ohováraním žalovanej a poškodením jeho dobrého mena a osoby na verejnosti v zmysle zákonných predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ.

18. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nemenia nič na vecnej správnosti napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a neodôvodňujú zmenu rozhodnutia v prospech žalovanej.

19. Rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť jeho dôvodov, keďže súd v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po vykonanom dokazovaní, pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré pri rozhodovaní použil, preto ani nedošlo k odňatiu možnosti stranám konať pred súdom a k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

20. Keďže strany sporu skutočnosťami a argumentáciou, ktoré uviedli v podaných odvolaniach v rámci uplatnených odvolacích dôvodov nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

21. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Strany sporu mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto bolo rozhodnuté, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .