Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-275-2016.pdf
PDF · 114.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/275/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, P.O.Box 41, proti žalovanej N. I., G.. XX.X.XXXX, K. Z. A., C.Á. X, o zaplatenie 1.590,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26. januára 2016 35C/39/2014-117 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.590,34 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 8.9.2011 do zaplatenia. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a občianskemu združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, priznal náhradu trov konania vo výške 139,29 eur, ktorú žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, Stará baštová do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu, že uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.470 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s úrokom v mesačných splátkach vo výške 90,47 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve s tým, že na základe žiadosti žalovanej žalobca sa dohodol so žalovanou na odklade splátok č. 9, 10 a č. 11, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č. 31, 32 a č. 33, nakoľko sa však žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 7, využil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, do ktorej doby žalovaná mu zaplatila celkovo len sumu 823,76 eur, hoci mu dňom 8.9.2011 mala žalovaná uhradiť splátky vo výške 1.890,34 eur, túto sumu však uhradila len čiastočne vo výške 300 eur.
3. Dodal, že občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13 (ďalej len „Združenie“), ktoré dňa 2.1.2014 oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, vo vyjadrení k žalobe poukázalo na fakt, že z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná vrátila žalobcovi sumu 1.221,50 eur oproti požičanej sume 1.123,70 eur, namietlo neprimeranosť výšky úrokov, ktoré v rozhodnom období žalobca uplatňoval vo výške prevyšujúcej o viac ako 523 % ročne, lebo v rozhodnom období marec 2010 bola podľa štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutý bankami pre daný typ úveru (1 až 5 rokov) len 13,37 % ročne
a takéto neprimerane vysoké úroky označil za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka úverovú zmluvu v tejto časti za neplatnú, RPMN označil za neprimeranú, vypočítanú v neprospech spotrebiteľa v nižšej výške než bola skutočná RPMN vo výške 105,39 %, a tak i keď označená zmluva o úvere síce obsahovala RPMN, vzhľadom na nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa sa musí úver považovať za bez poplatkov a bez úrokov. Poukázal tiež na obranu žalovanej, že úver vo výške 1.100 eur jej bol poskytnutý na základe označenej úverovej zmluvy pred podpisom ktorej na výšku úrokovej sadzby 70 % nebola upozornená a ani v zmluve takéto ustanovenie nenašla.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca mal žalovanej poskytnúť sumu 1.470 eur s dohodnutou splatnosťou úveru 30/16, mesačnou splátkou vrátane úrokov 90,47 eur pri zmluvnej odmene, predstavujúcej celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, 1.244,10 eur, RPMN za úver 63,77 eur, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70 %, priemernou RPMN za úver 48,66 eur s tým, že poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala 732,81 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 895,65 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 53,78 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 68,09 %. Zo žalobcom predložených zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. platných od 15.7.2009 a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300026288 zo dňa 19.3.2010, zistil dátum prvej splátky úveru dňa 16.5.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňa 16.10.2012. Z karty klienta č. zmluvy XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že u žalovanej nominálna výška úveru činila 2.714,10 eur, dĺžka úveru 30, celkom 2.962,50 eur s tým, že žalovanej mala byť poskytnutá čiastka 1.470 eur, vyplatená bola suma 1.221,51 eur, splatená suma 1.123,76 eur, poplatok právnika činil 190,02 eur, neuhradené PF celkom 181,80 eur, žalovaná pohľadávka 1.772,22 eur, dlh ku dňu žaloby predstavoval sumu 1.590,34 eur. Z karty klienta súd prvej inštancie zistil, že žalovaná začala s úhradami splátok v sume 90,47 eur dňa 16.5.2010, uhradila prvých 8 splátok, so splátkou č. 9, 10 a č. 11 bola v omeškaní a ďalej uhradila ďalšie splátky 4 x 90,47 eur a 1x 38,12 eur, spolu uhradila žalobcovi sumu 1.123,76 eur. Listom zo dňa 31.7.2011 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru z dôvodu, že bola v omeškaní s úhradou splátok č. 13, 14 a č. 15, suma omeškaných splátok činila 271,41 eur a aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke bolo 76 dní a zároveň žalobca žalovanú upozornil, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť uplatniť aj nárok na zmluvné sankcie a celý dlh žalovaná bude povinná splatiť naraz.
5. Po právnom posúdení sporu podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zistenia, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXXXXX V. XX.X.XXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej sumu 1.470 eur, avšak žalobca v skutočnosti poskytol žalovanej iba sumu 1.221,51 eur, na ktorú sumu žalovaná učinila úhrady vo výške 1.123,76 eur, uzavrel, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť úveru, kedy v zmluve bol síce uvedený počet splátok 30, doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti úveru nebol vôbec označený, lebo uvedené skutočnosti boli vyznačené až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý žalovaná nepodpísala a nemožno konštatovať, že bol doručený žalovanej a že s ním bola oboznámená a zároveň táto listina nie je súčasťou zmluvy a preto nie je možné na ňu nahliadať. Ďalej, že označená úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je uvedený len údaj o výške splátky 90,47 eur (vrátane úrokov) mesačne, z čoho vyvodil, že mesačná splátka zahŕňa istinu ako aj ďalšie poplatky v podobe úroku a teda uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako vyžaduje zákon. Poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011, rozsudok Nemeckého Spolkového súdneho dvora zo dňa 13.3.1990 (AZ: XIZR 252/89), Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 1484/04, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011, nález Ústavného súdu SR z 28.2.1995 sp.zn. PL.ÚS 10/95 vyhlásený v Zbierke zákonov SR v čiastke 20 č. 51/1995, v zmluve o úvere uvedené údaje o ročnej úrokovej sadzbe úveru 70 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,09 % vyhodnotil ako zmluvné dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc pritom zo zistenia, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných od 1 do 5 rokov predstavovali v marci 2010 12,66 % a pri nových úveroch bola úroková sadzba 10,48 %. Dôvodil, že v zmluve je dojednaná úroková miera vo výške 70 %, resp. 68,09 % ročne, i keď v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam predstavovala v priemere okolo 10,48 % až 12,66 % ročne a teda v danom prípade je cena úveru je niekoľkonásobne vyššia a úrok vo výške 68 % až 70 % ročne podstatnou neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery, nakoľko žalobca si uplatnil úroky vo viac ako päťnásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami a pretože dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, vyhodnotil dojednanie úrokovej sadzby 70 %, resp. 68,09 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1.470 eur na obdobie 30 mesiacov za neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a teda za neplatné. Poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že označená úverová zmluva je neplatná, lebo neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že zo spôsobov vymedzenia predmetu samotného hlavného plnenia (výška požičanej sumy, úrok z úveru, či RPMN) nie je vôbec zrejmé: 1. čo (aká suma) a 2. za akých podmienok bol úver v skutočnosti dojednaný, keďže hlavný záväzok i jeho súčasti uvedené v zmluve a v oznámení veriteľa zo dňa 19.3.2010, sú nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné a preto celá úverová zmluva je neplatná.
6. Nárok žalobcu súd prvej inštancie potom posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 456 veta prvá a § 457 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc pritom z preukázanej skutočnosti, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.221,51 eur, pričom žalovaná uhradila sumu žalobcovi vo výške 1.123,76 eur, otázku námietky premlčania vznesenú združením na ochranu spotrebiteľa OZ právna pomoc spotrebiteľom posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a uzavrel, že k bezdôvodnému obohateniu žalovanej voči žalobcovi došlo v deň poskytnutia finančných prostriedkov dňa XX.X.XXXX a teda žalobca už deň nasledujúci mohol žiadať od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko dohoda o splatení poskytnutej čiastky v 30 mesačných splátkach je s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy neplatná, pretože však žalobca žalobu podal na súde dňa 15.10.2013 a finančné prostriedky vo výške 1.221,51 eur boli žalobcom poskytnuté dňa XX.X.XXXX, svoj nárok uplatnil žalobca po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehoty.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 5 O.s.p. a z dôvodu, že na strane úspešnej žalovanej vystupoval vedľajší účastník priznal mu náhradu trov konania predstavujúcu trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. ako odmenu za dva úkony poskytnutej právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k návrhu z 5.6.2014 á 71,37 eur ) a k týmto úkonom prislúchajúci režijný paušál, v rozsahu uplatnenom vedľajším účastníkom, t.j. v rozsahu 139,29 eur.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. b), § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietol predovšetkým záver prvoinštančného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná a nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ uzavrel, že tento nárok je premlčaný. Uvedený záver napadol žalobca z dôvodu nesprávnosti posúdenia otázky premlčania, keď súd podľa žalobcu nezohľadnil § 457 Občianskeho zákonníka a s ním súvisiace ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania v prípade, ak je zmluva neplatná alebo zrušená, nesprávnosti posúdenia celej zmluvy ako neplatnej, keď súd pri rozhodovaní nezohľadnil § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a z dôvodu nezákonnosti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo 2250/2009 namietol, že v prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatnou, mal pri posudzovaní premlčania vychádzať z § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dôsledkom absolútne neplatnej zmluvy vznik synallagmatického záväzku a ak vyhodnotil celú zmluvu o úvere ako neplatnú z dôvodu, že je neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná, svoj záver podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil po stránke skutkovej i právnej, keďže neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy sú dva rôzne dôvody neplatnosti právneho úkonu
a z rozsudku žiadny skutkový dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať ktorýkoľvek z nich nevyplýva a záver súdu o neplatnosti zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi odporuje § 502 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol aj nesprávne posúdenie otázky maximálne prípustnej výšky odplaty, keďže v čase uzavretia zmluvy bola maximálna výška odplaty výslovne regulovaná § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. a táto maximálna výška odplaty bola v súdenej veci podľa žalobcu dodržaná a preto nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti právneho úkonu zmluvy z dôvodu, ktorý právny poriadok výslovne pripúšťal ako zákonom dovolenú hranicu odplaty. Poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/958/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/91/2012 napokon žalobca v odvolaní namietol záver súdu o vzniku nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov jeho právneho zastúpenia, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo má vedľajší účastník, ktorý je zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré mal urobiť sám, neodôvodnil otázku účelnosti vynaložených trov.
9. Žalovaná ani Združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 25.4.2017 na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1. 13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ustanovení § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva nasledovné:
15. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia sporu a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 19.3.2010, na ktorý sa
vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy.
17. Z tohto pohľadu správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval, keď na zistený skutkový stav aplikoval (o.i.) aj ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Pre spotrebiteľské zmluvy totiž platí, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky a nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvných dojednaní nesmie byť na ťarchu spotrebiteľa. Samotným východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu preto správne súd prvej inštancie posudzoval aj podľa (vyššie citovaných) ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc pritom z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25).
18. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu je jeho právny názor, že označená úverová zmluva je neplatná, lebo 1/ neobsahuje konečnú splatnosť úveru (a na oznámenie žalobcu o schválení úveru žalovanej nemohol prihliadať, nakoľko nie je súčasťou zmluvy, žalovaná túto listinu nepodpísala a v spore nebolo preukázané, že bola žalovanej doručená a že s ňou bola oboznámená), 2/ neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je uvedený len údaj o výške splátky 90,47 eur (vrátane úrokov) mesačne a 3/ z dôvodu, že zmluvné dojednanie úrokovej sadzby 70 %, resp. 68,09 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1.470 eur na obdobie 30 mesiacov vyhodnotil ako neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a teda za neplatné, keďže v zmluve dojednaná úroková miera vo výške 70 %, resp. 68,09 % ročne, za stavu, keď v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam predstavovala v priemere okolo 10,48 % až 12,66 % ročne, podstatnou neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery ako poskytovali banky v rovnakom období. Tento záver súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu súladný s ustálenou judikatúrou súdov na ktorú správne poukázal i v odôvodnení svojho rozhodnutia (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011, 1MCdo 1/09, tiezˇ Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Zmluvné podmienky v predmetnej veci prvoinštančný su´d správne vyhodnotil i pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru a podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espanˇol). Na základe uvedeného potom správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej dvojročnej premlčacej lehoty, ak svoju žalobu podal na súd dňa 15.10.2013 a finančné prostriedky vo výške 1.221,51 eur boli žalobcom žalovanej poskytnuté dňa XX.X.XXXX, na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie neaplikoval § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a správne žalobu zamietol. Su´d prvej inštancie svoje úvahy pritom odôvodnil dostatočne, presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi boli vytvorené procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnil a realizoval svoje procesné práva. Len z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, nemôže ísť o odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní.
19. Napokon odvolanie žalobcu nie je dôvodné ani v časti výroku o trovách konania Združenia. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci aj vo vzťahu k trovám konania Združenia vystupujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane procesne úspešnej žalovanej spotrebiteľky, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov konania Združenia, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
20. Vo veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (ako je tomu aj v tomto prípade) mala v čase rozhodovania oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusela preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupovala ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniklo aj právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu mohla byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
21. Správne preto súd prvej inštancie priznal náhradu trov právneho zastúpenia Združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane procesne úspešnej žalovanej spotrebiteľky a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý v spore úspech nemal. Neobstojí ani námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia Združením ako vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník mal rovnaké práva ako účastník v konaní (§ 93 ods. 4 O.s.p.), teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá na základe Združením dôvodne vznesenej námietky premlčania.
22. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
23. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).