Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-367-2016.pdf
PDF · 161.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/367/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: R. W., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, F., o zaplatenie 556,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/487/2015-73 zo dňa 5.9.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 346,69 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 5,52 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 346,69 eur od 7.7.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 24 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 6.12.2013, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 6.12.2013, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 6.12.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaná úverovú zmluvu č. 6312007022, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver špecifikovaný ako bezúčelový revolvingový s výškou kreditného limitu (úverového rámca) 500 eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver vo výške mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 26,28 %, 11,88% ročne. V úverovej zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 25,09 %, RPMN 38,7 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 590,73 eur. V časti doplnkové služby je pod bodom 46. Poistenie výdavkov (dobrovoľné) uvedené „BALÍČEK PREMIUM: Podpisom zmluvy súhlasíte s tým, aby ste bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM: 3,29 eur mesačne.“ Pod bodom 49. je
uvedené, že klient a spoločnosť uzatvorili dohodu o službe SMS INFO a v bode 50. mesačný poplatok za službu 0,75 eur. Pod údajmi označujúcimi predajcu je uvedené, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu mesiaci a údaj o tom, na aký účet majú byť splátky poukazované. Pod týmito vetami je následne v zmluve drobným písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Predložené úverové zmluvné podmienky predstavujú rozsiahly 7 stranový dokument, tento dokument nie je podpísaný zmluvnými stranami. Podľa Hlavy 14, § 1, 2 Úverových zmluvných podmienok v prípade omeškania s úhradou splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. V prípade omeškania je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Podľa Hlavy 5 ÚP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Za zúčtovacie obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a prípadné sankcie. Príslušná časť úverovej istiny je závislá na výške poplatkov, úrokov a prípadných ďalších záväzkov klienta vzniknutých na základe ÚZ v príslušnom zúčtovacom období a je stanovená ako rozdiel pravidelnej mesačnej splátky a záväzkov klienta vzniknutých v zúčtovacom období predchádzajúcom splatnosti tejto splátky (či v mesiacoch predchádzajúcich, pokiaľ pravidelná mesačná splátka nestačila k ich úhrade). V prípade záporného výsledku sa príslušná časť úverovej istiny rovná nule. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Klientov záväzok k hradeniu úrokov z poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká okamihom uskutočnenia transakcie. Úročí sa istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzba. Klient a Spoločnosť sa dohodli na prirastaní úrokov a úhrady za poistenie k istine, a to vždy k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Prirastanie úrokov k istine je dohodnuté i pre obdobie od zosplatnennia úveru do jeho úplného vrátenia Spoločnosti. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky a odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ. Podľa § 8, Hlavy 5 ÚP, výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t. j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. V prípade, že takto vypočítaná výška splátky by bola nižšia ako 12 eur (tzv. splátkové minimum), platí, že splátka je vo výške splátkového minima. Podľa § 15, Hlavy 5, celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý úver splatený sa rovná počtu mesiacov nutných pre splatenie čerpaného RÚ spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom. Listinou zo dňa 26.2.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy č. 6312007022, v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov, a to najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy na účet žalobcu. Listinou zo dňa 18.6.2015 oznámil žalobca žalovanej postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná vyčerpala z úveru čiastku vo výške 537,23 eur a uhradila celkovú sumu 564,89 eur. Na ťarchu účtu boli pripísané 2 upomienky I. po 5 eur. Platby žalovanej boli započítané na istinu vo výške 44,62 eur, na poplatok za SMS notifikáciu vo výške 7,50 eur, na úrok vo výške 93,35 eur, na upomienku I. vo výške 10 eur, na poplatok za výpis z účtu vo výške 17,93 eur, na opravné úroky vo výške 17,14 eur.
4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že dňa 6.12.2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaná zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec 500 eur. Žalovanej vznikol záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver. Žalovaná čerpala sumu 537,23 eur a uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 564,89 eur. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu i
žalobca vyzvali žalovanú na splatenie celého úveru naraz z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou jej záväzku. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. V zmluve sa nenachádza údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška splátky je stanovená len veľmi neurčito ako 4% z dlžnej čiastky, pričom ustanovenia týkajúce zloženia a výšky jednotlivých zložiek splátok uvedené v úverových podmienkach sú písané mimoriadne zložito, z pohľadu priemerného spotrebiteľa sú neprehľadné a ťažko pochopiteľné. Pokiaľ ide o nárok na poplatky za upomienky a za výpis z účtu súd prvej inštancie zistil, že uvedený nárok nie je individuálne dojednaný. Úverovú zmluvu strany konania síce podpísali na prvej strane, tá však neobsahuje dojednanie o poplatkoch za upomienky, či poplatku za výpis z účtu alebo za výber bankomatu. Úverové podmienky sú vyhotovené na predtlačených formulároch a nie sú podpísané účastníkmi a vzhľadom k tomu nespĺňajú formálne náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko úver sa považuje za bezpoplatkový, žalobcovi nevznikol ani nárok na poplatok za SMS notifikáciu, ktorého účel priamo zo zmluvných ustanovení nevyplýva, priamo v zmluve je uvedený len poplatok spojený s dojednaním. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalovaná čerpala úver v sume 537,23 eur, z tohto dôvodu jej vznikol záväzok vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu 537,23 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná uhradila sumu 564,89 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná uhradila celú sumu vyčerpaných prostriedkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca písomne odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V odvolaní uviedol, že z predloženého Výpisu čerpania, splátok a úhrad vôbec nevyplýva, že žalovaná uhradila sumu 564,89 eur, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozsudku, ale nepochybne z neho vyplýva, že žalovaná uhradila sumu vo výške 190,54 eur. Z predloženého Výpisu čerpania, splátok a úhrad nepochybne vyplýva, že žalovaná uskutočnila nasledovné úhrady: dňa 20.1.2014 vo výške 20 eur, dňa 14.3.2014 vo výške 42,28 eur, dňa 15.5.201 vo výške 42,06 eur, dňa 15.8.2014 vo výške 64,20 eur, dňa 18.9.2014 vo výške 22 eur. Žalovaná teda uskutočnila úhrady v celkovej výške 190,54 eur. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru pri úverovej zmluve, na základe ktorej bol poskytnutý revolvingový úver, uvádza, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Z toho vyplýva, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a preto nie je možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Na prednej strane zmluvy je uvedené: „Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci.“ V ďalšom texte je potom uvedené: „Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..“ V hlave 5 § 1 ÚP je termín splatnosti mesačných splátok uvedený podrobnejšie. Výška splátok, resp. spôsob jeho výpočtu, je podrobne uvedený v hlave 5 § 8 ÚP, resp. v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Na základe týchto dvoch údajov (t. j. výška a termín splatnosti mesačnej splátky) je možné v priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za predpokladu, že klient nebude čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámca. Na základe týchto skutočností má za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver, spadá pod režim § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého potom vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o revolvingovom úvere. Napriek tomu revolvingový úver tieto náležitosti obsahuje. Výška mesačnej splátky je 4 % z vyčerpanej čiastky na karte, min 12 eur, termín splatnosti splátok je 20. deň v mesiaci. Počet splátok pri revolvingovom úvere nie je možné určiť, keďže zo samotného charakteru revolvingu vyplýva, že na začiatku zmluvného vzťahu nie je možné určiť presnú výšku poskytnutého úveru, potom ani objektívne nie je možné určiť počet splátok. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku. Podľa názoru žalobcu je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. Uvedené je úplne v súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Na základe ustanovení čl. 10 ods. 2 písm. h), i) uvedenej smernice, ustanovenia § 9 ods. 2 písm. m), ods. 3, ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) (pôvodne písm. k)) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré môže dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené spolu v jednej splátke. V prípade, ak klient chce vedieť koľko z každej splátky sa použije na konkrétnu položku, je oprávnený požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku. Ak by v zmluve uviedli celkovú mesačnú splátku rozpísanú na jednotlivé položky, to znamená koľko má dlžník uhradiť mesačne na úver, koľko na úroky, koľko na iné poplatky, iba ťažko by sme mohli hovoriť o zrozumiteľnosti a stručnosti úverovej zmluvy v tejto časti. Dňa 11.5.2015 bol v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom C 155/8 zverejnený Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda dňa 2.2.2015, pričom jednou z predložených otázok je otázka č. 5 týkajúca sa výkladu čl. 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) smernice 2008/48/ES. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že v tomto bode vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 556,04 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,85 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 556,04 eur od 7.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
7. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku a pre čiastočné potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
10. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 556,04 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,85 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 556,04 eur od 7.7.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 6.12.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom úveru a žalovanou ako klientom uzatvorená Úverová zmluva č. 6312007022, na základe ktorej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 500 eur a žalovaná sa zaviazal zaplatiť predmetný úver v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba predstavovala 26,28 %, 11.88 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,09 %, RPMN predstavovala 38,7 % s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 590,73 eur. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky dňa 6.12.2013 v sume 35,17 eur, v sume 32,05 eur, v sume 19,98 eur, v sume 34,99 eur, v sume 59,99 eur, v sume 64,99 eur, v sume 3,02 eur, dňa 7.12.2013 v sume 55,52 eur, v sume 53,54 eur, v sume 77,20 eur, dňa 8.12.2013 v sume 16,56 eur, v sume 24,70 eur, v sume 7,17 eur, dňa 9.12.2013 v sume 6,43 eur, v sume 2,80 eur, v sume 4,64 eur, dňa 7.1.2014 v sume 5,04 eur, dňa 21.1.2014 v sume 8,43 eur, v sume 4,06 eur, v sume 1,71 eur, dňa 23.1.2014 v sume 6,18 eur, dňa 17.5.2014 v sume 6,57 eur, v sume 3,59 eur, dňa 19.9.2014 v sume 2,90 eur, teda celkom v sume 537,23 eur a zaplatila z poskytnutého úveru dňa 20.1.2014 sumu 20 eur, dňa 14.3.2014 sumu 42,28 eur, dňa 15.5.2014 sumu 42,06 eur, dňa 15.8.2014 sumu 64,20 eur a dňa 18.9.2014 sumu 22 eur, teda celkom sumu 190,54 eur. Listom zo dňa 26.2.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k splateniu celého úveru v dlžnej čiastke 628,04 eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, t. j. najneskôr do 13.3.2015. Listom zo dňa 18.6.2015 žalobca oznámil žalovanej, že pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. 6312007022 zo dňa 6.12.2013 boli postúpené na žalobcu a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky v celkovej výške 563,50 eur v lehote najneskôr do 7 dní od odoslania výzvy.
12. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere (§ 497), keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2). Súčasne súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v danom prípade ide o nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanej a v danom prípade sa tak na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu vzťahuje zákon zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac, že úverová zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nesúhlasil s takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, uvádzal, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho môže dopĺňať a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, z čoho vyplýva, že úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Ďalej žalobca poukazoval na to, že z obsahu úverovej zmluvy, Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a Sadzobníka poplatkov a odmien je možné pri revolvingu určiť termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru za predpokladu, že klient už nebude čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámca. Vo vzťahu k náležitosti úverovej zmluvy týkajúcej sa výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov uvádzal žalobca, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by úverová zmluva musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku a postačí, aby výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola uvedená spoločne.
14. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník - "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
15. Uzavretú úverovú zmluvu odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani žalobca. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie revolvingového úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverového rámca. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané z obsahu úverovej zmluvy, ktorú podrobil kontrole, že v úverovej zmluve nie je uvedený žiaden údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle zákonnej požiadavky na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a výška mesačnej splátky je uvedená údajom 4 % z dlžnej sumy, čiže nie je presne špecifikovaná spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo namietal odvolateľ. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 4. tohto rozhodnutia za náležité a na zdôraznenie ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.
17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o
podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 11, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
18. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň aj v ustanovení § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Niet pochybností o tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť pri revolvingovom úvere sa nedá určiť. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Samotný žalobca, ktorý pravidelne nadobúda pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., musí mať vedomosť (rovnako ako i odvolací súd z úradnej činnosti) o tom, že bežne sa v obchodnom styku uzatvárajú zmluvy o revolvingovom úvere s uvedením jeho konečnej splatnosti, prípadne i doplnené o podmienené predĺženie trvania zmluvy o revolvingovom úvere za splnenia vopred dohodnutých zmluvných podmienok opäť na dobu určitú. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa však v zmluve nenachádza a nenachádza sa tam ani údaj o tom, že by sa malo jednať o zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú.
20. Žalobca odkazuje na znenie úverovej zmluvy o tom, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci a na Úverové podmienky (tvoriace súčasť spisu) a Sadzobník poplatkov a odmien (tento ani žalobcom dokonca nepredložený nebol) upravujúcich výšku splátky, resp. spôsob jej výpočtu, pričom podľa jeho názoru je možné z týchto dvoch údajov určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že neobstojí tento argument žalobcu uvedený v odvolaní, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru sa dá vyvodiť z výšky splátok, počtu splátok a dní splatnosti jednotlivých splátok. Výklad ponúkaný žalobcom je v priamom rozpore s
jazykovým znením právnej normy, pretože ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť alebo vypočítať, tak by to tak uviedol. Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Uvedené je i v priamom rozpore s tým, že v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľskom úvere vyžaduje zákon pre spotrebiteľskú zmluvu výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a samostatným ustanovením v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, aby bol okrem týchto skutočností uvedený i termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; teda, zákon uvedené náležitosti zmluvy výslovne odlišuje. Neumožňuje uvedenie náležitostí obsiahnutých v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) len odkazom na prípadný výpočet z údajov obsiahnutých ako náležitosť zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
21. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
22. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch postačí, ak istina, úroky a iné poplatky sú uvedené v celkovej výške splátky. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky je uvedená údajom 4 % z dlžnej čiastky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. k)) vyhotoví na požiadanie dlžníka amortizačnú tabuľku, na ktorú samotná úverová zmluva vôbec neodkazuje, obsahujúci prehľad splátok s uvedením istiny, úroku, či iných nákladov na každú splátku zvlášť počas celej doby splácania tým skôr, že táto písomnosť by nebola podpísaná účastníkmi úverovej zmluvy, teda ani žalobcom, ani žalovanou. Obsah ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je teda nepochybný a je nesporné, že jeho účelom zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek. Konkretizácia celkového počtu splátok so súčasným rozlíšením týchto jednotlivých častí nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru.
23. Tieto odvolacie námietky žalobcu sa podľa názoru odvolacieho súdu nedotýkajú správnosti právnej kvalifikácie nároku žalobcu s poukazom na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ale sú iba
teoretickým polemizovaním so samotným obsahom tohto právneho predpisu. Z tohto pohľadu sú odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k uvedeniu náležitostí úverovej zmluvy nedôvodné.
24. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že revolvingový úver poskytnutý žalovanej, spadá pod režim ustanovenia § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, je tento odvolací argument nenáležitý. Uvedené zákonné ustanovenie sa totiž vzťahuje na úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keďže zo žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy nevyplýva dojednanie o povinnosti žalovanej splatiť poskytnutý revolvingový úver na požiadanie žalobcu alebo dojednanie o povinnosti žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver v lehote troch mesiacov (naviac za situácie, že žalobca sám v odvolaní tvrdí, že sa jedná o úver na dobu neurčitú). Preto neobstojí ani odvolací argument žalobcu, že postačí, ak úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bude obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 10 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Ďalej žalobca namieta, že uvedenie istiny, úrokov a iných poplatkov spolu v celkovej výške splátky je v súlade s cieľmi a znením (konkrétne čl. 10 ods. 2 písm. h)) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že implementácia uvedenej smernice do nášho právneho poriadku bola už vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý citovaný zákon súd prvej inštancie správne na danú vec aplikoval. Obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú explicitne uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona, sú údajom obligatórne vyžadovaným platnou právnou normou a z tohto pohľadu je postup/snaha žalobcu obchádzať spotrebiteľskými predpismi explicitne vyžadované údaje neakceptovateľná.
26. Ak teda súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu právnemu záveru.
27. Hoci súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, aplikoval na danú vec príslušné právne normy a ich obsah správne interpretoval, na základe vykonaných dôkazov dospel k nie celkom správnym skutkovým zisteniam. Už sám žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru doposiaľ sumu 564,89 eur, keď v skutočnosti zaplatila len sumu 190,54 eur. Ako vyplýva z bodu 11. tohto rozhodnutia z Výpisu čerpania, splátok a úhrad jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalovaná z poskytnutého úveru celkom v sume 537,23 eur vrátila právnemu predchodcovi žalobcu celkom sumu 190,54 eur, teda skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadne splatenej výšky poskytnutého úveru, ktoré bolo podkladom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Podané odvolanie a aj jeho obsah v žiadnom prípade nenavodzujú situáciu, pri ktorej by musel odvolací súd dopĺňať alebo zopakovať dokazovanie, keďže súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav (zvlášť za situácie, keď žalovaná sama nespochybňovala správnosť údajov uvedených vo Výpise čerpania, splátok a úhrad), čo umožňovalo odvolaciemu súdu rozhodnúť z časti o zmene napadnutého rozsudku. Odvolací súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 346,69 eur ako rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou úveru 537,23 eur a žalovanou zaplatenou časťou istiny splátkami celkom v sume 190,54 eur, keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa pre absenciu vyššie uvádzaných náležitostí podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti v rozsahu sumy 209,35 eur (rozdiel žalovanej sumy 556,04 eur a priznanej sumy 346,69 eur) je potom žaloba nedôvodná a v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Ďalej žalobca žiadal o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 8,85 eur, t. j. vo výške 5,05 % ročne za obdobie od 14.3.2015 do 6.7.2015 zo sumy 556,04 eur, a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 556,04 eura od 7.7.2015 do zaplatenia. Z tohto skutkového vymedzenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania z úveru bolo potrebné vychádzať pri posúdení nároku na jeho zaplatenie. Odvolací súd vyhovel v tejto časti žalobe žalobcu a priznal mu úrok z omeškania 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia, avšak iba z priznanej sumy 346,69 eur, keď sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 14.3.2015, pričom už v bode 11. tohto rozhodnutia bolo skonštatované, že žalovaná mala plniť do 13.3.2015. Nasledujúcim dňom, t. j. od 14.3.2015, bola v omeškaní so zaplatením priznanej sumy. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 5,05 % ročne (5,00 % + 0,05 %), keď vychádzal z výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk. Za obdobie od 14.3.2015 do 6.7.2015 (115 dní omeškania) predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 346,69 eur sumu 5,52 eur (5,05 % : 365 dní v roku x 346,69 eura : 100 % x 115 dní omeškania), ktorý vyčíslený úrok z omeškania považoval súd za opodstatnený, keď žalobca žiadal viac, a to sumu 8,85 eur. Ďalej má potom žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 346,69 eur od 7.7.2015 do zaplatenia, keď navrhovateľ žiadal o priznanie úroku z omeškania z väčšej sumy 556,04 eur. Na základe uvedeného považoval odvolací súd požiadavku žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 5,52 eur a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 346,69 eur od 7.7.2015 do zaplatenia za dôvodnú.
31. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu (odkazy na podanie návrhu Okresným súdom Dunajská Streda na začatie prejudiciálneho konania dňa 2.2.2015 zverejnený dňa 11.5.2015 v Úradnom vestníku Európskej únie, na návrh generálnej prokurátorky Eleanor Sharpston prednesený Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže poskytnutý úver je pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorý ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
32. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku v časti o zaplatenie sumy sumu 346,69 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 5,52 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 346,69 eur od 7.7.2015 do zaplatenia zmenil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
33. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
40. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s citovaným ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu pomeru jeho úspechu, ktorý je 24 %. Žalobca žiadal o zaplatenie sumy 556,04 eur s príslušenstvom a úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 346,69 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 62 % (346,69 eur : 556,04 eura x 100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 38 % (100 % - 62 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 24 % (62 % - 38 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.
41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).